JV Ázia

1. JV Ázia Univerzita Pavla Jozefa Šafárika Prírodovedecká fakulta Ústav geografie Bc. Katarína Semková Bc. Ján Hamadej Bc. Zuzana Belušová Bc. Šimon Končula Bc. Mária Suláková

2. Poloha * JV Ázia zahŕňa krajiny ktoré sú geograficky južne od Číny , na východ od Indie , západne od Novej Guiney a severne od Austrálie. Konkrétne to sú Mjanmarsko, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajziu, Singapur, Indonéziu, Brunej, Filipíny a Východný Timor * Rozloha regiónu je približne 4,5 mil. km2 a z toho takmer 2 mil. tvorí rozloha Indonézie

3. Prírodné pomery • Región sa dá prirodzene rozdeliť na pevninskú Indočínu na polostrove Zadná India a ostrovnú časť zahrňujúcu Veľké a Malé Sundy a Filipíny Indočína • Hkakabo razi 5881 m n. m. – najvyšší bod celej JV Ázie • Na Z regiónu sú významné Barmsko-asámske pohoria – Chin, Naga, Patkaj a pásmo zakončuje Arkánske pohorie (3053 m) • plošina Šan tvorí S Indočíny. Vybiehajú z nej dva horské oblúky Kun-Tan – Z oblúk (barmsko-thajska hr). Phuket – pokračovanie pohoria na Malajskom polostrove Hkakabo razi

4. Prírodné pomery • Khorat, Dangrek – pohoria stredného Thajska • Kardamomské pohorie, plošina Tranninh, Annamské hory, Tonkinský masív • Významné nížiny: Iravádska (Barmská) nížina, Mekongská nížina, Menamská nížina Lewisianská rula torridonianský pieskovec

5. Prírodné pomery • Ostrovná časť JV Ázie • Puncak Jaya4884 m – v pohorí Sudirman na ostrove Papua • Ostrovná časť regiónu je pomerne dosť členitá • S prihliadnutím na veľkosť niektorých ostrovov sa na väčších z nich vytvorili aj horské reťazce, z ktorých sú mnohé sopečného pôvodu alebo sú to aktívne sopky • Ostrovy sa nachádzajú na cirkumpacifickompásme Puncak Jaya Čokoládové vrchy - Filipíny

6. Prírodné pomery • Sumatra - sopečný masív Gajos, plošina Batak, pohorie Barisan, Sumatranská nížina • Jáva - Sopečné pásmo na S, vápecové územia na J a aj množstvo kotlín • Kalimantan - Rad horských pásiem a hrebeňov (Kapuas, Iran) Na S hora Kinabalu (4101 m) Rozloženie sopiek na Jáve

7. Klíma • Oblasť má tropickú klímu s priemernou teplotou okolo 30°C len úplný S Vietnamu má subtropickú klímu • V rovníkovej časti (Malajzia, Brunej, Indonézia, Singapure a na Filipínach) má len dve sezóny, mokrú (obdobie dažďov - do 25°C = v zime) a suchú (teploty do 35 ° C = v lete) - pod vplyvom monzúnovej cirkulácie - Ø ročný úhrn zrážok 2300-2550 mm • v Indočíne možno rozoznať 3 obdobia – teplé (nad 40 ° C okolo apríla) , vlhké (okolo júla), suché (chladnejšie obdobie od novembra do februára) - Ø ročný úhrn zrážok 1000-2000 mm • Prvky ako zrážky, oblačnosť a veternosť sú taktiež silne ovplyvnené topografiou

8. Vodstvo • Je silne ovplyvnené monzúmovými dažďami a preto prietok riek počas roka výrazne kolíše • Významné rieky: Iravadi (2150 km – Ø ročný prietok 14000 m³/s, extrém 40000 m³/s), Mekong ( 4350 km - Ø ročný prietok 14 800 m³/s, extrém niekedy až 63000 m³/s)v období najväčšieho prietoku zasahuje až do povodia jazera Tonle Sap, Songcai (Červená rieka), Menam (1200 km), Salween, Chao Phraya • Rieky stredného Vietnamu sú početné, vodnaté, krátke a majú veľký spád • Rieky Malajzie sú krátke, vodnaté, s veľkým spádomústia v deltách • Rieky na väčších ostrovoch sú pomerne dosť vodnaté: Rajang (Malajzia), Musí (Sumatra), Solo (Java) • Rieky na ostatných ostrovoch sú krátke s väčším spádom

9. Vodstvo • Významné jazerá: Tonle Sap – najväčšie sladkovodné jazero v regióne, Matano (Sulawesi)– 10. najhlbšie na svete (590 m), Toba (Sumatra)– najväčšie vulkanické jazero sveta (1040 km2), Toba Matano Tonle Sap

10. Vodstvo • Oceány: Tichý a Indický • Moria: Filipínske , Juhočínske, Sulaweské, Andamanské, Jávske, Timorské, Floreské, Arafurské, Molucké, Bandské, Seramské, • Zálivy: Thajský, Tonkinský, Martabanský, Davao, Tominský, Irianský, • Prielivy: Melacký, Makasarský, Balabacký, Luzonský, Torresov, Sundský, Lombocký, Pohľad na more z ostrova Bali

11. Pôdy • Oblasť má z tropických oblastí relatívne veľký podiel úrodných pôd • Pôdy tu sú vo všeobecnosti chudobné na živiny – často tropické červenkasté pôdy • Erózia pôdy je menej závažné ako inde ale po odstránení vegetácie podiel humusu rýchlo klesá • Lateritové pôdy sú časté v Mjanmarsku, Thajsku, Vietname či na ostrovoch Súnd hl. na Borneu • Najúrodnejšia pôdy sa vyskytujú v oblastiach sopečnej činnosti – hl. Sumatra, Jáva • Aluviálne pôdy sa nachádzajú pri riekach • Indonézia – hnedé pôdy, žltozeme, červenozeme, andosoly, lesné pôdy Laterit – výsledok tropického zvetrávania riziko degradácie

12. Rastlinstvo • Horúce, vlhké podnebie a obrovské množstvo stanovíšť umožnili vzniknúť veľkej hojnosti a rozmanitosti vegetatívnych foriem • Z hľadiska floristických oblastí región patrí do Paleotropickej oblasti a zahrňuje jej 3 podoblasti Juhovýchodoázijská podoblasť (Zadná India), Indomalájska podoblasť (ostrovy a Malajský polostrov) a Novoguinejská podoblasť (Indonézka časť ostrova Papua) • nachádzajú sa tu tropické lesy s lianami, epifitmi či orchideami ale aj škoricovník, durian, banánovník, figovník, liany (rotang), orchideje, papradie, palma areková, palma ságová Paleotropická oblasť

13. Rastlinstvo • V ostatnej časti Indočíny je skôr tropický opadavý les s výskytom teaku, či monzúnový opadavý les kde sa vyskytuje bambus, teak, liany • Na pobreží sú časté mangrovové porasty • Nachádzajú sa tu aj savany s rozptýlenými vysokokmennými drevinami • Indonézia je typická lesmi rovníkového pásma: Dipterocarpaceae, liany (rotang), orchideie (fikúsy), pandány ale sú tam aj monzúnové lesy: akácie,liany, bambus, teak Figovník škoricovník Palma areková Arctostaphylos alpina

14. Živočíšstvo • Z hľadiska zoogeografickýoch ríš patrí región do ríše Paleogea a Indomalajskej oblasti • neprístupnosť niektorých oblastí spôsobila, že sú tu zachované pôvodné spoločenstvá živočíchov – v pralesoch divé slony, čierny himalájsky a hnedý malajský medveď, leopard, nosorožec, buvol, tapír, tiger, mačka mramorovaná , niekoľko druhov opíc (gibbon -hulok , lar / kočkodani -najčastejšie makakovia, opica nosatá) kaloňov a letušiek, hroznýš, kobra, množstvo druhov hmyzu a hl. v Barme pávi, bažanti a papagáje kaloň Orol skalný

15. Živočíšstvo • V redších lesoch a savanách žije niekoľko druhov jeleňov a antilop, divé svine, • V riekach a jazerách žije niekoľko druhov krokodílov a korytnačiek a v mori množstvo rýb Gibon hulok Jeleň

16. Historicko – politický vývoj • Historický vývoj by sa jednoducho dal charakterizovať ako interakcia medzi regionálnymi hráčmi a cudzími mocnosťami Pravek • Najstaršie nálezy kamenných nástrojov sa datujú do obdobia z pred 1,8 mil. rokov • Významný je nález tzv. Jávskeho muža - erectus Pithecanthropus ako poddruh Homo erectus - jeden z prvých známych exemplárov tohto druhu Jávsky muž – kresba lebky, rekonštrukcia tváre, nájdené kosti

17. Historicko – politický vývoj • Významný je aj nález pozostatkov Homo floresiensis na ostrove Flores v Indonézii – zaujímavá je nízka výška len okolo 1,1 m • Pred 2500 rokmi začali ľudia v regióne primitívne spracovávať kovy Homo floresiensis č.3 v porovnaní s inými vývojovými vetvami

18. Historicko – politický vývoj Indonézia • 60 000 rokov - predchodcovia dnešných Papuáncov (Nová Guinea, Austrália) • 4. storočie n. l. - predchodcovia dnešných Malajzijčanov, Jávanov, Malajských Polynézanov • obchodné vzťahy s Indiou, Čínou, Juhovýchodnou Áziou ovplyvnili vývoj Indonézie • Jáva – veľký rozmach budhizmus, najväčší budhistický chrám na svete : Borobudur • 8-9.storočie – rozmach islamu • 13.storočie – prvé islamské štáty ( Najviac vyznávačov islamského náboženstva žije v Indonézii) • 16. storočie – príchod Portugalcov do Malajskej oblasti, obchod s koreninami a inými prísadami; Holanďania však ovládli tento trh a založili si svoju spoločnosť • 18. storočie – Holanďania zakladajú plantáže cukrovej trstiny a kávy • 20. storočie – Indonézia začala bojovať za nezávislosť voči Holandskom, získala nezávislosť • 1949 – krajina získala nezávislosť = Indonézska Republika, na čele stojí nacionalista Sukarno • 21. storočie – zmena vlády na demokratickú

19. Historicko – politický vývoj Malajzia • 1. tisícročie pnl. – ostrovy obývané domácimi národnými • 15. st. nl. – založenie moslimského sultanátu • 1511 – dobitie Portugalcami • 17 str. - vláda Holanďanov • 1874 – 1895 – sultanáty sú súčasťou britského protektorátu = Federácia malajských štátov • 1948 – vznik Malajzijskej federácie • 1957 – nezávislosť, ale ostáva členom Commonwealthu Filipíny • 1521: Ostrovy objavil portugalský moreplavec Fernăo de Magalhăes • 1565: Ostrovy obsadila španielska expedičná armáda • 1571: Celé súostrovie sa stalo španielskou kolóniou • 1898: Koniec španielskej nadvlády a začiatok americkej • 1942: Krajinu obsadili Japonci • 1946: Získanie úplnej nezávislosti – vznik Filipínskej republiky a zároveň osamostatnenie sa od USA

20. Historicko – politický vývoj Brunej • 15. st. – sultanát Brunej prijíma islam za štátne náboženstvo • 1888 – Brunej je britským protektorátom • 1984 – získava nezávislosť Thajsko • Prví ľudia na území Thajska sa usadili približne v období 40 rokov pnl. • 1. až 6. stor. bolo územie pod vplyvom ríše Funan • 6. až 13. stor. – založenie thajského kráľovstva Sukchotchaj. • 1378 – 1767 – thajské kráľovstvo sa nazýva SIAM • 1782 – založená thajská dynastia Čakrí – panuje do dnes • 1932 – Siam sa stáva konštitučnou monarchiou • 1939 – premenovaný na Thajsko • počas druhej sv. vojny ho okupovalo Japonsko, neskôr boli spojenci • po vojne nastáva obdobie pol. prevratov, nepokojov • počas vojny vo Vietname je Thajsko na strane USA a spolu vpadnú do Vietnamu • 1992 – ukončenie krvavých konfliktov, demokratické voľby

21. Historicko – politický vývoj Laos • 1. stor – nástup budhizmu • 9 – 13. stor – pod nadvládou Kambodže • 17. stor – Laos prosperuje • 18. stor – pod nadvládou Siamu (Thajska) • 19. stor – Francúzsky Laos • 1953 – stáva sa nezávislým od FR • 60 r. – ázijská vojna • do r. 1975 bola monarchiou, potom nástup komunizmu Rozdelenie Indočíny v r. 1886

22. Historicko – politický vývoj Vietnam • 2 stor. pnl – pod nadvládou Číny • 1 – 6 stor. pnl – pod vplyvom Indie • do 10. stor. – pod vplyvom Číny, potom sa stal nezávislým • 13. stor. – vpády Mongolov • 19. stor. – Vietnam je silné kráľovstvo, ale stáva sa FR kolóniou – vybudovali železnicu Hanoi – Saigon, cesty, mosty • 1945 – Ho CHI MINH – vyhlásil nezávislosť Vietnamu, na čele bola jeho komunistická strana, ale pokračovala FR okupácia až do 1956 • 1964 – 75 - vojna vo Vietname • 60. r. – demonštrácie za zjednotenie krajiny • 1975 – zjednotenie krajiny a nastolenie komunistickej vlády • 80. r. – ekonomika začína rásť, rozvoj • 21. st. – rozvoj a pomalá zmena na industrializovanú krajinu

23. Historicko – politický vývoj Mjanmarsko • 11 tis. rokov • 4 rôzne národnosti: Pzu (1. stor. pnl. – 9 stor. nol.), Barmčania – pôvodom Mongoli (11.stor), • Mon z Kambodže (založili druhé barmské kráľovstvo do 16. stor. – 18. stor.) a Thajci • 16. stor. – príchod Európanov • 1880 – Briti na tomto území, vyhnali kráľa, provincia Britskej Indie • 1937 – osamostatnenie od UK, vytvorili sa 3 vrstvy obyvateľstva, ale hl. funkcie zastávali Briti a Indovia • 1948 – oficiálna nezávislosť • nepokoje, vzbury horských kmeňov, komunistov, moslimov • nastolená vojenská diktatúra, úpadok hospodárstva • 1962 – 1988 – Barma zastáva úplnú neutralitu, vo vnútri krajiny stále problémy • 1988 – nenásilné demonštrácie za demokraciu- mnísi, študenti - potlačené demonštrácie • 1997 – vstupuje do ASEANu • 1996 – 2000 – uzavretie univerzít

24. Historicko – politický vývoj Kambodža • potomkovia Khmérov z roku 2000 pnl. • 9. stor. nl.– zjednotenie Khmérskeho národa • 6 – 15 stor. nl. – Khmérska ríša • 1863– 1945 – FR kolónia • 1953 – oficiálny vznik Kambodžského kráľovstva – nezávislosť od FR • rozpory medzi vidiekom a mestom, Kmérmi a ostatnými kambodžskými národnosťami, ako aj medzi jednotlivými politickými predstaviteľmi sa začali prehlbovať • napätie zvyšovala zlá ekonomická situácia, ale najmä vojna v susednom Vietname a Laose • krajina začala podporovať Vietnam (potraviny, sprístupnenie prístavov) • 1970 - občianska vojna, krvavý režim • 1975 – začína komunistický pročínsky režim Červených Khmérov (zákaz technických výdobytkov, zrušené peniaze, tlač, chrámy, vzdelávanie) – teória založená na sebestačnosti – na čele Pol Pot (75-95) • nastal teror – všetci proamericky orientovaní obyvatelia boli poslaní do pracovných a koncentračných táborov, brutálne vraždy, 62 tisíc zo 65 tisíc mníchov bolo zabitých, boli vyhladené ostatné etniká • genocída mala 3 mil. obetí • 1982 – občianska vojna, Khméri zvrhnutí pomocou vietnamských vojsk, nastáva pro-vietnamský režim do 1989 • 1991 – koniec vojny, Parížska dohoda, OSN mierový plán • 1993 – vyhlásené kráľovstvo • 1998 – smrť POL POTA, zánik Červených Khmérov

25. Historicko – politický vývoj ASEAN • Združenie národov juhovýchodnej Ázie (The Association of Southeast Asian Nations) • Geopolitická a ekonomická organizácia desiatich krajín nachádzajúcich sa v JV Ázii, ktorá vznikla v r. 1967 • cieľom je zrýchlenie ekonomického rastu, sociálny pokrok, kultúrny rozvoj medzi svojimi členmi, ochrana regionálneho mieru a stability a právo členských krajín diskutovať o rozdieloch v mieri • Jediná krajina JV Ázie, ktorá nie je členom združenia je Východný Timor, avšak aj ten podal prihlášku v r. 2011 Logo združenia

26. Obyvateľstvo • V regióne žije okolo 630 mil. obyvateľov (2013) • Hustota zaľudnenia je 140 obyvateľov na km2 • Hustota je vyššia na pobreží a v povodí riek a menšia vo vnútrozemí • Najvyššiu hustotu má ostrov Jáva – 1071 obyvateľov na km2 (2010) = ostrov s najvyššou hustotou zaľudnenia (1/5 obyvateľov regiónu)

27. Obyvateľstvo Rozmiestnenie obyvateľstva v regióne

28. Obyvateľstvo Počet obyvateľov Hustota zaľudnenia Urbanizácia Brunej 416 tis. 72 ob./km2 76 % Filipíny 105,72 mil. 352 ob./km2 48,8 % Indonézia 251,16 mil. 132 ob./km2 50,7 % Kambodža 15,21 mil. 84 ob./km2 20 % Laos 6,7 mil. 28 ob./km2 34,3 % Malajzia 29,63 mil. 90 ob./km2 72,8 % Mjanmarsko 55,17 mil. 82 ob./km2 32,6 % Singapur 5,46 mil. 7834 ob./km2 100 % Thajsko 67,45 mil. 131 ob./km2 34,1 % Vietnam 92,48 mil. 279 ob./km2 31 % Východný Timor 1,17 mil. 79 ob./km2 28,3 %

29. Národnostná štruktúra Brunej Malajci (66 %), Číňania (11), • Filipíny Filipínci (96), Ostatný (4) - (Číňania, Indonézania, Indovia, Polynézania, Malajci) • IndonéziaJávčania (45), Sudčania (14), Madurčania (7,5) a ďalších viac ako 300 etnic. skupín • KambodžaKhméri 89 %, Vietnamci 9 %, Číňania 2 %, Thajčania 1 %, iné 1 % LaosLaosania (55), Khméri (11), Hmong (8), ostatný = cez 100 etnic. skupín • MalajziaMalajci (50), Číňania (24), domorodé kmene (6,3), Indovia (2,6) Hmongovia Madurčania

30. Národnostná štruktúra MjanmarskoMjanmari (68), Číňania (3), Indovia (2), iné kmene a etniká Singapur Číňania (76,8), Malajci (13,9), Indovia (7,9), ostatný (1,4) • Thajsko Thajčania (75), Číňania (11), Malajci (4), horské kmene • VietnamVietnamci 80%, etnické menšiny 20% (Tay, Thai, Muong, Khméri...) • Východný TimorAustronézania a malá komunita Číňanov Khméri Austronézania Kmeň Muong

31. Jazyková štruktúra • Množstvo etnických skupín je znakom toho, že aj množstvo jazykov je veľké • Hlavné jazyky regiónu sú – malajčina, barmčina, khmérčina, indonézština, jávčina, filipínčina, thajčina a vietnamčina • Mimo spomenutých sú často úradnými jazykmi aj jazyky bývalých kolonistov – angličtina a francužština (hl. Indočína), holančtina (Indonézia), portugalčina (Východný Timor) a hlavne čínština, ktorá je zastúpená v každom štáte

32. Náboženská štruktúra • Islam – najrozšírenejšie náboženstvo v regióne (cez 40%) – krajiny kde prevláda: Brunej (67 %), Indonézia (86), Malajzia (60) • Budhizmus - krajiny kde prevláda: Thajsko (95), Kambodža (97), Laos (67), Mjanmarsko (89), Vietnam (9,3) a Singapur (43) • Kresťanstvo – dominuje len na Filipínach (80), z iných území V Indonézia, V. Malajzia, V. Timor (90) • Hinduizmus – hl. ostrov Bali • Bez vyznania – Vietnam (80) spôsobené vplyvom komunistickej vlády • Animizmus – zastúpený v Mjanmarsku, Kambodži, Laose, na Filipínach a ďalších ale v malých počtoch

33. Sídla • 10 najväčších miest regiónu bez urbanizácie (2009): • Jakarta (10,8 mil. ob.) • Bangkok (6,5) • Singapur (4,2) • Hočiminovo Mesto (Saigon) (3,4) • Bandung (2,88) • Surabaya (2,73) • Medan (2,06) • Palenbang (1,46) • Kuala Lumpur (1,45) • Hanoj (1,37) • Všetky neznáme mestá sa nachádzajú v Indonézii Jakarta Singapur Bangkok

35. Hospodárstvo Indonézia(po ľnohos.–priemysel - služby: 14,4 % - 47 % - 38,6 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 6,1 % (2012) • tvorí najväčšiu ekonomiku juhovýchodnej Ázie a rastie každým rokom • Indonézia je členom G-20, OPEC, Kolombský plán, APEC, • Export: ropa a zemný plyn, elektrické spotrebiče, • HDP per capita: 5100 USD (2012) • Priemysel: najdôležitejšie sektory: ťažba ropy, plynu • nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, cín, meď, • poľnohospodárstvo: RV - palmový olej, ryža, káva, korenie, / ŽV – rybolov • doprava: Letecká – Jakarta, Medan , Železničná – len na Jáve a Sumatre /Lodná – trajekty, prístavy : Jakarta, Surabaya, Medan • cestovný ruch: ekoturizmus, Java, Bali, Borneo, 8 UNESCO pamiatok: napr. chrám Borobudur Jáva, Bali, tropický dažďový prales na Sumatre, národný park Komodo Borobudur

36. Malajzia(Po – Pr.- S: 11,4 % - 40,2 % - 48,4 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 3 % (2012) • jedna z najrozvinutejších ázijských krajín • finančníctvo, burza – rozvoj • Export: polovodiče a elektronické vybavenie, palmový olej, • HDP per capita: 17200 USD (2012) • priemysel: ťažobný, elektronický, elektrotechnický • nerastné suroviny: cín, ropa, drevo, meď, železná ruda, • poľnohospodárstvo: RV - čaj, produkcia kaučuku, kakaa, palmového oleja, ryže • doprava: námorná, letecká • cestovný ruch: 4 pamiatky UNESCO : historicé mestá Melackej úžiny, mesto Melaka, NP Gunug Mulu,NP Kinabalu Ťažobné miesta

37. Filipíny(Po – Pr.- S: 11,8 % - 31,1 % - 57,1 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 7 % (2012) • Patrí medzi rozvojové štáty • Export: polovodiče a elektronické výrobky, dopravné prostriedky, odevy, výrobky z medi • HDP per capita: 4500 USD (2012) • priemysel: elektrotechnický,potravinársky, textilný, drevársky • nerastné suroviny: železa, medi, zinku, olova, mangánu, chrómu, zlata, striebra • Poľnohospodárstvo: RV- kokosová palma, kopra, ananásy, banány, kakao, kaučuk, cukrová trstina, káva, tabak, ŽV - rybolov, hydina, ošípané • doprava: námorná, letecká • cestovný ruch: 2 mil. turistov ročne - Čokoládové vrchy, národný park Hundred islands, sopka Taal, 5 pamiatok UNESCO : barokové kostoly, Tubbataha Reefs Natural Park, ryžové terasy Kordiler

38. Brunej(Po – Pr.- S: 0,6 % - 71,7 % - 27,7 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 2,6 % (2012) • rýchlo sa rozvíja, žiadne dane z príjmu • Export: ropa, zemný plyn, odevy • HDP per capita: 55 300 USD • priemysel: ťažobný, export ropy a zemného plynu • poľnohospodárstvo: RV - manioky, melóny, banány, ananásy, ŽV - ošípané, dobytok, hydina Singapur(Po – Pr.- S: 0,5 % - 26,3 % - 73,2 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 1,9 % (2012) • Ekonomika bez korupčného prostredia vysoko závislá na vývoze a silné finančníctvo • Export: stroje a zariadenia , lieky a iné chemikálie, • HDP per capita: 61 400 USD • priemysel: elektrotechnický, chemický, petrochemický, • poľnohospodárstvo: RV - orchidey, zelenina ŽV - hydina, vajcia, rybolov • CR: cez 10 mil. turistov ročne = príjmy z neho tvoria veľkú časť ekonomiky – kasína, za zdravotnými službami, Singapur

39. Thajsko(Po – Pr.- S: 12,3 % - 43,6 % - 44,2 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 0,7 % (2012) • Thajsko patrí medzi päť najväčších exportérov potravín na svete. • zaraďuje medzi ázijské novoindustrializované krajiny. Často je tiež prirovnávaná ku skupine štyroch ázijských tigrov (= novoindustrializované krajiny) – Hong Kong, Singapur, Južná Kórea a Taiwan. • Je zákdadňou pre zahraničný obchod celej Indočíny • Rozdelenie- bohatý Bangkok, chudobný sever • HDP per capita: 10 300 USD (2012) • priemysel: potravinársky, výroba cementu, textilu, elektronikyklenoty, nábytok, plasty, • nerastné suroviny: cín, zemný plyn, mangán, olovo, drahokamy • poľnohospodárstvo: je stále tradičným zdrojom príjmov – RV - pestovanie ovocia, koksové orechy, kukurica, kvetiny, kaučuk (najväčší producent), durian, Ópium / ŽV - rybolov, hovädzí dobytok, byvoly, • cestovný ruch: veľmi dôležitý, 16 mil. turistov v 2010, prináša najviac peňazí do štátu (6 mld ročne) - Bangkok – významá metropola, Mesto Anjelov, sídlo Budhu, historické centrum tvorené starým kráľovským mestom, chrámy – Kráľovský palác, konské dostihy • sex turizmus - prostitúcia nie je povolená ale nikto ju nepostihuje

40. Laos(Po – Pr.- S: 26 % - 34 % - 40 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 2,5 % (2012) • Export: výrobky z dreva, káva, elektrina, • Prechod z centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku začal v Laose v roku 1986. Postupne boli uvoľnené ceny, zjednotený kurzový systém, povolené súkromné ​​podnikanie, odstránený štátny monopol v zahraničnom obchode a významne zredukovaný počet štátnych podnikov. • HDP per capacita: 3100 USD (2002) • priemysel: slabý stupeň rozvoja - najmä ťažobný priemysel, energetika, ľahký spracovateľský priemysel, stavebníctvo, • nerastné suroviny: cín, zlato, drahé kamene sadrovec, uhlie, lignit, vápenec • Laos disponuje významnými prírodnými zdrojmi ako napríklad lesy, nerastné bohatstvo a hydroenergetickým potenciálom, čo by malo byť dôležitým predpokladom ďalšieho ekonomického rastu • poľnohospodárstvo: hlavný sektor ekonomiky, 70% pracovnej sily, dôležité je drevo • RV – ryža, bataty, zelenina, kukurica, ópium /ŽV - vodné byvoly, ošípané, hovädzí dobytok, hydina • doprava: strategická poloha, cestná, lodná, letecká (6 letísk, 3 medzinárodné) najdôležitejšia tepna je Mekong • cestovný ruch: stúpa úroveň, počet turistov, veľmi dôležitý - budhistický chrám v hl.meste postavený posledným kráľom v 1818, víťazný oblúk v hl. meste, chrám venovaný Bohvi Šivovi (UNESCO)

41. Vietnam(Po – Pr.- S: 21,6 % - 40,8 % - 37,6 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 4,3 % (2012) • HDP per capita: 3600 USD (2012) • priemysel: hutníctvo, výroba ťažkých strojov, umelých hnojív, textilný • nerastné suroviny: ropa, uhlie, Fe ruda, farebné kovy, • poľnohospodárstvo: RV - káva, kaučuk, bavlna, čaj, paprika, sójové bôby, cukrová trstina, podzemnica olejná, ŽV – hydina, ryby, morské plody • doprava: typické sú staré bicykle, motorky, • letecká, železničná (2600km), námorná (prístavy Halong, Ho Chi Minh City) • cestovný ruch: veľmi dôležitý - Hanoj – mesto jazier, prezidentský palác, Joseph katedrála, vodné bábkové divadlo, mesto festivalov, veľa pláží /Hue – starobylé mesto

42. Mjanmarsko(Po – Pr.- S: 38,8 % - 19,4 % - 41,8 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 5,4 % (2012) • HDP per capacita : 1400 USD (2002) • export: z. plyn, drevené výrobky, strukoviny, ryby, drahokamy • priemysel: drevospracujúci, hutnícky, výroba cementu, stavebných materiálov,meď, • poľnohospodárstvo: RV -ryža, strukoviny, fazuľa, sezam, podzemnica olejná, cukrová trstina, ópium/ ŽV - ryby • doprava: letecká (76 letísk), potrubná, železničná, cestná, lodná • cestovný ruch - pamiatky UNESCO - Baganarcheologické nálezisko, Drevené kláštory • Starobylé mestá Horného Mjanmarska: Innwa, Amarapura, Sagaing, Mingun, Mandalay Bagan

43. Kambodža(Po – Pr.- S: 36 % - 24,3 % - 39,7 % za r.2012) • Nezamestnanosť – 0,3 % (2010) • HDP per capita: 2400 USD • priemysel: drevospracujúci , ťažobný, textilný, gumárenský • export: odevy, drevo, guma, ryža, ryby, tabak, • nerastné suroviny: diamanty , ložiská ropy a zemného plynu, železná ruda, • poľnohospodárstvo: 75 % práceschopného obyvateľstva – RV - palmový olej, kaučuk, cukrová trstina/ ŽV - ryby, hovädzí dobytok, • Doprava: dve železničné trasy vychádzajúce z hl. mesta, 612km, vlak premáva v týždennom intervale, 50% je poľných ciest, rieky sú najdôležitejšie pre dopravu (3700km) • prístavy: Phom Penh – riečny, morský – Sihanoukville / letisko: PP, Angkor - medzinárodné • cestovný ruch: nie je centrom masovej turistiky - centrom je mesto Angkor (bývalé hl.mesto do 1443)– historické chrámové mesto 1000 r. staré, chrámový komplex – paláce, chrámy, sochy – symbol krajiny nazývaný Angkor Wat • Phom Phen – politické, hospodárske, kultúrne centrum, má 1,3 mil obyv., leží na Mekongu • plavby po Mekongu, Tonle Sap – sladkovodné delfíny

44. Zaujímavosti • Thajsko je jedinou krajinou regiónu, ktorá nebola pod nadvládou kolonistov • V Thajsku veria, že ostrihať sa v stredu prináša smolu (uzavreté holičstvá vtedy) • Na Filipínach nájdete 12000 druhov mušlí (aj najdrahšie na svete - Conus gloriamaris) • Na Filipínach nájdete 488 druhov koralov • Z viac ako 12 000 ostrovov Indonézie je obývaná približne len polovica • Odhaduje sa až 10 mil. motoriek na cestách vo Vietname • Ruou – ryžové víno s naloženým hadom – podľa Vietnamcov je to všeliek lieči veci od vypadávania vlasov, zhoršený zrak po impotenciu • Najdlhší jedovatý had – Kobra kráľovská žije v Thajsku (max. dĺžka 18 m) • V Mjanmarsku ľudia tradične nemajú priezvisko

45. Prečo navštíviť JV Áziu ?

46. Použitá literatúra • ASEAN. Dostupné na: [http://www.asean.org/] [november 2013] • CIA. Dostupné na: [https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/] [november 2013] • Encyklopédia Britannica. Dostupné na: [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/556489/Southeast-Asia/] [november 2013] • Infovek. Dostupné na: [http://www.infovek.sk/predmety/geologia/index.php?k=93] [november 2013] • Kol., 2000: DK Reference Atlas of the World, Dorling Kindersley Limited, Londýn – v edícii Ikar 2001 pod názvom Encyklopedický atlas sveta • Ministerstvo zahraničných vecí. [http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/staty_sveta] [november 2013] • Portál Bisean. Dostupné na: [http://bisean.blogspot.sk/2008/02/10-largest-lakes-of-southeast-asia.html] [november 2013] • Portál Ehow. Dostupné na: [http://www.ehow.com/about_6463626_interesting-southeast-asia.html] [november 2013] • Portál Mongabay. Dostupné na: [http://www.mongabay.com/igapo/Southeast_Asia.htm] [november 2013] • Portál Peakwere. Dostupné na: [http://www.peakware.com/peaks.html?pk=333] [november 2013] • Portál Studentflights. Dostupné na: [http://www.studentflights.com.au/travel-mag/2013/03/southeast-asia-ten-facty-things/] [november 2013] • Portál Tonlesap. Dostupné na: [http://tonlesap.net/] [november 2013] • Portál Weatheronline. Dostupné na: [http://www.weatheronline.co.uk/weather/maps/city?LANG=en&PLZ=_____&PLZN=_____&WMO=48456&PAG=0&CONT=asie&LEVEL=160&REGION=0027&LAND=__&INFO=0&R=160&NOREGION=1] [november 2013] • Wikipédia. Dostupné na: [http://en.wikipedia.org/] [november 2013] • Wikitravel. Dostupné na: [http://wikitravel.org/] [november 2013]

47. Ďakujeme za pozornosť