1 / 19

OBRANA A EKONOMIKA V ČASE GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V BEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍ

OBRANA A EKONOMIKA V ČASE GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V BEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍ. Úvod. Zabezpečenie vedenia ozbrojeného zápasu, ako aj zabezpečenie obrany kladie na štát a  jeho ekonomiku vysoké nároky, preto že štát uvoľňuje na ich zabezpečenie značné ľudské, materiálne a finančné zdroje.

tomas
Download Presentation

OBRANA A EKONOMIKA V ČASE GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V BEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍ

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. OBRANA A EKONOMIKA V ČASE GLOBALIZÁCIE A ZMIEN V BEZPEČNOSTNOM PROSTREDÍ

  2. Úvod • Zabezpečenie vedenia ozbrojeného zápasu, ako aj zabezpečenie obrany kladie na štát a jeho ekonomiku vysoké nároky, preto • že štát uvoľňuje na ich zabezpečenie značné ľudské, materiálne a finančné zdroje. • že obrana (vojna) nie je len javom politickým a vojenským, ale aj ekonomickým • medzi obranou (vojnou) a ekonomikou existuje celý rad vzájomných vzťahov. Personálny úrad

  3. Vzájomné vzťahy ekonomiky a obrany • Nároky na ekonomické zabezpečenie vedenia vojny alebo zabezpečenie obrany slobody, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti krajiny, ale tiež ochrany života a majetku občanov s vývojom ľudskej spoločnosti neustále rástli. • Ekonomika = rozhodujúci činiteľ pri vedení vojny, resp. zabezpečení obrany. Personálny úrad

  4. Vzájomné vzťahy ekonomiky a obrany • Rastúce nároky obrany na ekonomiku, ovplyvňované najmä politickými a vojenskými faktormi, narážajú na obmedzené možnosti ekonomiky, ale napriek tomu, súčasný charakter obrany si vyžaduje, aby sa krajiny, okrem zabezpečenia vyššie uvedených požiadaviek obrany, sústredili aj na ochranu svojich ekonomických zdrojov pred napadnutím zo strany protivníka, a súčasne využili všetky dostupné prostriedky na oslabenie ekonomickej sily protivníka. • Vzájomné vzťahy obrany a ekonomiky ustavične vyvíjajú, prehlbujú a sú postupne stále užšie a previazanejšie. Personálny úrad

  5. Problém voľby medzi OV a MV • Voľba medzi OV a MV vyplýva z toho, že spoločnosť pri uskutočňovaní voľby zároveň rozhodovania o použití jej obmedzených zdrojov na výrobu obranných statkov, alebo na výrobu mierových statkov resp. výrobu týchto statkov v dostatočných množstvách. • Ekonomický potenciál štátu nemôže byť využitý len na zabezpečenie mierových potrieb • Jeho časť musí aj v mieri plniť úlohy zabezpečenia obrany Personálny úrad

  6. Ekonomika obrany • Poskytuje teoretické a metodologické východiská a prístupy pre riešenie problémov ekonomického zabezpečenia obrany štátu. • Je vedou o ekonomickom zabezpečení obranných potrieb štátu. Skúma javy spojené s ekonomikou a obranou štátu, a ako signalizuje samotný jej názov, predstavuje spojenie vedy ekonomickej a vojenskej. • Objavuje všade tam, kde existuje štát, ktorý musí v rámci plnenia svojich základných úloh realizovať aj obranné úlohy Personálny úrad

  7. Ekonomika obrany • Ekonomiku obrany štátu, spájajúcu sféry obrany a ekonomiky, možno tiež chápať ako hraničnú vednú disciplínu alebo aj ako odvetvovú ekonomiku, ktorá je súčasťou verejnej ekonomiky. Objektom jej skúmania je tá časť vecnej spoločenskej reality, ktorú predstavuje ekonomika spojená s uspokojovaním potrieb systému obrany štátu. • Ekonomika obrany zároveň predstavuje interdisciplinárny prienikový odbor zahŕňajúci poznatky všeobecnej ekonomickej teórie, odvetvových a prierezových ekonomík, stratégie, operačného umenia a taktiky, teórie riadenia a teórie civilnej ochrany obyvateľstva, majetku a ekonomiky. Personálny úrad

  8. Obranné výdavky • Obranné výdavky je možné charakterizovať ako výdavky ktoré vynakladá štát na zabezpečenie svojej obrany, pričom vyjadrujú charakter obrannej politiky štátu a jeho obrannú stratégiu. Zároveň poskytujú informácie o obrannom úsilí štátu, výstavbe obranného systému štátu, ako aj o výstavbe a rozvoji spôsobilostí ozbrojených síl daného štátu. Výška obranných výdavkov odráža ekonomické možnosti štátu. Personálny úrad

  9. Obranné výdavky • Ovplyvňujú najmä zabezpečenie života a pripravenosť ozbrojených síl ako najdôležitejšieho nástroja štátu na zabezpečenie obrany • V každom štáte vznikajú v súvislosti so zabezpečením jeho obranných potrieb náklady na obranu, Obranné výdavky predstavujú peňažné vyjadrenie týchto nákladov. • Zahŕňajú nielen výdavky ministerstva obrany, ozbrojených síl alebo iných vojenských zložiek, resp. iných špecializovaných inštitúcií, ale všetky výdavky spojené so zabezpečením obrany štátu a jeho obyvateľstva. Personálny úrad

  10. Klasifikácia obranných výdavkov • Najbežnejšia je klasifikácia, ktorá rozlišuje obranné výdavky na: • priame obranné výdavky, • nepriame obranné výdavky, • skryté obranné výdavky. • Z hľadiska vojenskej sily štátu možno obranné výdavky rozdeliť na: • aktívne obranné výdavky, • pasívne obranné výdavky. Personálny úrad

  11. Klasifikácia obranných výdavkov • Z ekonomického hľadiska je možné obranné výdavky rozdeliť na: • osobné obranné výdavky, • materiálne obranné výdavky. • Z hľadiska rozpočtovej politiky sa obranné výdavky v mnohých krajinách delia na: • bežné (prevádzkové) obranné výdavky, • kapitálové (rozvojové) obranné výdavky Personálny úrad

  12. Klasifikácia obranných výdavkov • Podľa druhov manažmentu sa v niektorých krajinách obranné výdavky delia na výdavky na: • personál, prevádzku, • vyzbrojovanie, • výskum a vývoj, • komunikačné a informačné systémy, • stavby a infraštruktúru, • domácu pomoc, • zahraničnú pomoc a pod. Personálny úrad

  13. Klasifikácia obranných výdavkov • Podľa organizačných zložiek sa obranné výdavky môžu deliť na výdavky určené pre: • pozemné sily, • vzdušné sily a protivzdušnú obranu štátu, • námorníctvo, • vojenskú políciu, • nukleárne a raketové sily, • logistiku, • národnú gardu, • spravodajské služby, • vojenské školstvo, atď. Personálny úrad

  14. Vojenské výdavky • Obranné výdavky sú v celom svojom komplexe len ťažko vyčísliteľné a štatisticky sledovateľné, • Z medzinárodného hľadiska sa pre lepšiu komparáciu využívajú údaje o vojenských výdavkoch jednotlivých krajín sveta, ktoré sú ľahšie kvantifikovateľné, sledovateľné a porovnateľné. Personálny úrad

  15. Vojenské výdavky • Najčastejšie používaným ukazovateľom pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov je podiel výšky vojenských výdavkov na hrubom domácom produkte štátu. • Tento ukazovateľ sa využíva tak v rámci jednotlivých krajín, napríklad pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov v danej krajine v priebehu určitého časového obdobia, ako aj pri porovnávaní výšky vojenských výdavkov medzi viacerými krajinami v tom istom časovom období alebo v priebehu určitej etapy. Trend vojenských výdavkov vo svete v mld. USD Personálny úrad

  16. Vojenské výdavky Trend vojenských výdavkov v SR v mil. EUR: Personálny úrad

  17. Vojenské výdavky Trend vojenských výdavkov v SR v % k HDP: Personálny úrad

  18. Vojenské výdavky • Analýza údajov o výške vojenských výdavkov vo svete potvrdzuje závislosť medzi zhoršovaním bezpečnostnej situácie vo svete a rastom vojenských výdavkov. Keďže neexistuje žiadny reálny predpoklad zlepšenia svetovej bezpečnostnej situácie v najbližšom období, je vysoko pravdepodobné, že rast vojenských výdavkov bude napriek nepriaznivým následkom globalizácie a celosvetovej hospodárskej krízy pokračovať. Personálny úrad

  19. Záver • Každá vyspelá demokratická krajina by sa mala s touto ekonomickou úlohou vysporiadať nielen v rôznych časových obdobiach, ale i v obdobiach rôznej intenzity ohrozenia, nakoľko obrana štátu a jeho obyvateľstva, v celom svojom kontexte, je dôležitejšia než bohatstvo. • Verejnosť, odborná i laická, musí rešpektovať vynakladanie verejných prostriedkov na zabezpečenie svojej obrany a bezpečnosti. Spoločnosť zároveň musí rozhodnúť aký objem prostriedkov vynaloží na zabezpečenie svojej obrany. Všeobecne pritom platí, že čím viac prostriedkov vynaloží, tým kvalitnejšiu obranu si môže zabezpečiť. Personálny úrad

More Related