1 / 19

ESCHATOLÓGIA

ESCHATOLÓGIA. Nádej na naplnenie. Eschatológia. Eschatológia je reflexiou kresťanskej nádeje, hovorí o tom, akú máme nádej, v čo môžeme dúfať.

terah
Download Presentation

ESCHATOLÓGIA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. ESCHATOLÓGIA Nádej na naplnenie

  2. Eschatológia • Eschatológia je reflexiou kresťanskej nádeje, hovorí o tom, akú máme nádej, v čo môžeme dúfať. • Pojem eschatológia: učenie viery o posledných veciach sveta a dejín (Staré označenie - De rebus novissimus) (Pozri Sir 7,40 Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec (ta eschata) a nikdy nezhrešíš). • „O posledných veciach“, to znamená o realite za hranicou tohto sveta a jeho osudu.

  3. Eschatológia • Eschatológia – slovo, učenie o zavŕšení, naplnení života človeka, sveta, kozmu: • reflektuje nádej na naplnenie • učenie o konci sveta, smrti, zmŕtvychvstaní, súde, očistci, nebi, pekle • proces a súčasne cieľ tohto procesu • pojednáva nie iba o nádeji z druhého sveta, ale o už tu prítomnej, pôsobiacej nádeji

  4. Eschatológia • Eschatológia vo vyznaní viery Cirkvi (apoštolské a constantinopolskéCrédo) • (Kristus) príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca (D 150) • (DS – Pán a Oživovateľ) • Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku • Verím vo vzkriesenie tela a v život večný

  5. Eschatológia Rozličné dimenzie naplnenia: • osobná dimenzia: vzkriesenie mŕtvych (budúcnosť jednotlivca) • sociálna dimenzia: Božie kráľovstvo a „communio sanctorum“ • univerzálna, všeobecná dejinná dimenzia: parúzia Syna človeka – súd (budúcnosť sveta a ľudstva) • Kozmická dimenzia – naplnenie celej existujúcej skutočnosti – „nové nebo a nová zem“

  6. Teológia smrti • Smrť – definitívny koniec pozemsko-časového spôsobu existencie človeka. • V Izraeli celkom participuje predstava o smrti najprv na spoločných názoroch archaického sveta s klanovou štruktúrou. • Smrť neznamená úplné zničenie alebo „vymazanie“ bytia, človek zostupuje po smrti do podsvetia, do šeolu – do krajiny prachu a tieňa. • Človek je vylúčený zo spoločenstva priateľov, zo spoločenstva chváliaceho Boha. Podstatou smrti je opustenosť, izolácia, osamelosť a teda vydanie ničote, prázdnote.

  7. Teológia smrti • Z viery v životnú moc Jahveho a nie primárne zo špekulatívnych predstáv o nesmrteľnosti, o duši, o vzkriesení, vyrastá dôvera a nádej na večné spočinutie v Bohu, na večné spoločenstvo s ním, na večný život. • Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu. Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy... (Ž 73)

  8. Rozličné starozákonné modely nádeje • Deň Jahveho • Starozákonná apokalyptická nádej • Príchod Božieho kráľovstva • Viera vo vzkriesenie mŕtvych • Rozličné starozákonné spôsoby nádeje nemožno jednoducho celkovo systematizovať, to znamená uviesť dobre usporiadaný dogmatický systém s niekoľko abstraktnými pojmami. Spoločné ale ostáva, že nádej sa očakáva ako nové, definitívne dejiny spásy v Bohom obnovenej spoločnosti a na ním obnovenej zemi.

  9. Parúzia • „A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Nicejsko-carihradské vyznanie viery) • Druhý príchod Ježiša Krista na konci časov, t. j. Jeho príchod a univerzálne zjavenie sa v sláve, aby súdil živých i mŕtvych, je jednou zo základných súčastí kresťanských vyznaní viery. • Zjavenie pravdy, že Ježiš je „Pánom dejín“ • Príchod Pána môžeme z jeho podstaty popísať iba symbolicky • Zobrazenie parúzie má rysy epifánie Pána • Rozlišovanie medzi obsahom viery a časovo podmienenej predstave parúzie (antický obraz sveta)

  10. Súd • K dovŕšeniu ľudského života patrí podľa kresťanskej viery súd. Nielen dejiny sveta, ale i jednotlivec bude súdený. • Bezprostredný osobný súd (po smrti), všeobecný súd (parúzia) • Skutočnosť súdu je výzvou k zodpovednosti za zameranie ľudského života a poukazuje na možnosť vlastného slobodného rozhodnutia. Sudcom je Ježiš Kristus a to znamená, že svet má budúcnosť iba v ňom. Jeho slová a činy sú merítkom pre naplnenie zmysluplného života. Cieľom súdu nie je zničenie, ale záchrana, dovŕšenie života, nájdenie konečného domova. • Nie „justícia trestu“, ale „súdiaca láska“. • Hodina súdu skrýva v sebe oslobodenie a očistenie.

  11. Očistec (purgatórium) • Myšlienka prechodného stavu v starovekom judaizme • I keď smrťou je životné rozhodovanie s konečnou platnosťou uzavreté a je nezvrátiteľné, nemusí byť nutne v tomto okamžiku dosiahnutý konečný osud (dozrieť pre spoločenstvo s Bohom). • Viera a prax prvotnej Cirkvi • Tertulián – svedectvo o modlitbe za zomrelých • Cyprián – starosť o osud tých, ktorí neukončili uložené pokánie • Východná tradícia • Klement Alexandrijský • Ján Zlatoústy

  12. Očistec (purgatórium) • Biblické východisko: 1 Kor 3,11-15 • Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.

  13. Očistec (purgatórium) Magistérium: • I. Lyonský koncil. List Grékom zo 6.3.1254. • II. Lyonský koncil. Dokument vypúšťa termíny „miesto očistenia“, „oheň“ • Bula Benedictus Deus – Benedikt XII. Ohľadom posmrtného očisťovania sa hovorí „čokoľvek bolo alebo bude v nich (zosnulých) potrebné očistiť, keď budú očistení po smrti, dosiahnu ihneď blažené nazeranie...“ • List pápeža Klementa VI. – 1351 • Tridentský koncil Cirkev poučená Duchom Svätým zo Svätých Písem a zo starej tradície Otcov, učila na svätých konciloch a najnovšie na tomto ekumenickom Koncile, že jestvuje očistec, a že duše, ktoré sa tam zdržiavajú, nachádzajú pomoc v príhovoroch veriacich, predovšetkým ale v Bohu príjemnej obete oltára...(DS 1820).

  14. Peklo • Možnosť konečného zavrhnutia poukazuje na význam slobody, v ktorej sa odohráva náš život. • Ježiš hovoril o hrozbe zatratenia v prípade neprijatia svojho posolstva o Božej vláde (Božom kráľovstve) • Biblické texty nemôžeme brať ako anticipujúcu reportáž budúcich vecí (aj v otázke pekla); oveľa viac chcú upozorniť na vážnosť, dôležitosť ľudských situácii, rozhodnutí, sú vážnym varovaním, napomenutím. Varujú pred ľahkovážnosťou, povrchnosťou a sú výzvou k zamysleniu, obráteniu, chcú otriasť človekom v jeho letargii, nezodpovednosti.

  15. Peklo • Latinské slovo „infernum“ (podsvetie) hovorí o strate naplnenia zmyslu života; ide o výpoveď, že kresťanská nádej nenašla svoje naplnenie. Latinské slovo „damnum“ (strata nádeje) je stratou večnej blaženosti. • Peklom sa rozumie stav človeka ako opak (perverzia) toho, čím mal byť človek v Stvoriteľovej idei. • Nebo a peklo nie sú dve rovnaké možnosti pre ľudí. Spása totiž znamená účinnú spásnu vôľu Boha, ktorého láska je zameraná na všetkých ľudí, aj na hriešnikov. • Zatratenie je naproti tomu možnosťou človeka, ktorý sa vzoprie volaniu a účinkovaniu Božej milosti a sám si tak zvolí vzdialenie sa od Boha namiesto jeho blízkosti.

  16. Nebo Viaceré významy: • SZ a NZ hovoria rovnako v zmysle antického obrazu sveta o Božom príbytku a mieste jeho trónu v nebesiach (Dt 26,15; Ez 1,4-28; Mt 5,34; 6,9; Hebr 8,1; Zjv 4,2) • V nábožensko-teologickej reči môže byť nebo metaforou pre plnosť spásy, ktorú človek očakáva od Boha, pre blaženosť človeka naplneného v Bohu.

  17. Nebo • Cieľom kresťanskej nádeje je zavŕšenie v Bohu. Biblické texty ponúkajú obrazy, ktoré vystihujú toto zavŕšenie lepšie, než abstraktné pojmy (hostina, svadba, raj, Nový Jeruzalem, večný život). • V apoštolskom vyznaní viery sa nazýva „zavŕšenie“ večný život. • Večný život znamená pre človeka účasť na plnosti života Boha. • Zavŕšenie znamená bezprostrednú skúsenosť s Bohom (visio Dei).

  18. Zjv 21,3n - Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude. • Mt 5,8 - Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. • 1Kor 13,12 - Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný. • 1Jn 3,2 - Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. • Zjv 22,3-5 Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť;  budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno.  Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

More Related