KAZUISTICKÝ SEMINÁR

1. PhDr. Igor Magera, PhD. 2. Ročník KAZUISTICKÝ SEMINÁR

2. SYLABY • Kazuistický seminár je určený na rozvoj schopnosti písomne reflektovať prípadovú sociálnu prácu. • Podmienkou pre hodnotenie študenta je skúška a vypracovať kazuistiku, mal by buď: • 1. mať prístup ku klientovi a určitú dobu s ním pracovať, alebo • 2. súbežne absolvovať „prax s klientom pod supervíziou“ a sústrediť sa na klienta, ktorého kazuistiku vypracuje. • Kazuistika sa však nemusí týkať jednotlivca – môže to byť kazuistika skupiny /jej vývoja/, ak poslucháč pracuje so skupinou.

3. PODMIENKA SKÚŠKY • 1. aktívna účasť na prednáškach. • 2. vypracovanie kazuistiky klienta alebo skupiny klientov (4-5 strán). • 3. absolvovanie skúšky písomnou a ústnou formou. • Cieľom - reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. • Prostriedkom - vypracovanie kazuistiky a jej skupinová supervízia. • Podkladom pre kazuistiku môžu byť údaje o klientovi, ktoré študent získal počas výkonu praxe v inštitúcii starostlivosti o klienta.

4. Kazuistický prístup • Profesionálny, systematický, analytický postup odborníka • Cieľ – získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade • Ide o kvalitatívny pohľad na jednotlivca • Pozornosť – sa venuje individuálne každému jednotlivcovi • Diagnostická práca odborníka má kazuistický charakter

5. TECHNIKY PRI ZÍSKAVANÍ ÚDAJOV • Rozhovor- riadený rozhovor • Pozorovanie (orientačné, kontrolované) • Dotazníky, testy • Štúdium dokumentov, spisov (analýza produktov) • Anamnéza, katamnéza • Osobná história (možno objaviť zvraty, traumy, pre osobu podstatné vzťahy...) • Primárne informácie – od klientov • Sekundárne – od príbuzných a iných osôb

6. KLASIFIKÁCIA KAZUISTIKY • Kazuistika - súborná správa o jednotlivom prípade. Popis a rozbor jednotlivého prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie, iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania. • Prípadová štúdia (angl. case study) - exploračná, monografická metóda opisu, rozbor jednotlivých prípadov, dostupné štúdium všetkých materiálov, zdrojov, ktoré napomáhajú pri diagnostikovaní formulovať závery.

7. Prípadová štúdia – case study podľa Strieženca 1996 • Pedagogická metóda, ktorá má charakter deskriptívnej správy o určitej minulej problémovej situácii • Vedecká analýza spracovaného prípadu • Poukazuje na determinanty vývoja prípadu a kauzálne súvislosti, ktoré boli počas práce na prípade odhalené

8. Prípadová štúdia – kazuistika (case study) • údaje obsiahnuté v kazuistike majú súkromný charakter a treba dbať, aby pri publikovaní týchto údajov nebolo možné identifikovať osobu opisovaného. • Je to etická a právna otázka, ku ktorej interpretácii treba pristupovať veľmi citlivo. • Pri interpretácii kazuistiky je možné využívať aj intuíciu diagnostika. • V kazuistike je potrebné poznať aj kauzálne súvislosti.

9. SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA DIEŤAŤA • ANAMNÉZA - pedagogické, sociálne a výchovné údaje • KATAMNÉZA • DIAGNÓZA • PROGNÓZA

10. OBSAH KAZUISTIKY • obsahuje klinické údaje o vývine a súčasnom stave jedinca, údaj o okolnostiach, ktoré mohli súčasný stav ovplyvniť a rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré boli v danom prípade vykonané.

11. I. ANAMNÉZA • Zber údajov zo sociálneho a výchovného hľadiska. • Skratky (ÚOPVÚZH) znamenajú začiatočné písmená sledovaných aspektov.

12. ANAMNÉZA Z ASPEKTU SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY

13. 1. Úvodné informácie: • Osobné údaje: • vek, pohlavie dieťaťa, etnikum, výška, váha ako aj ďalšie, • sú prvotné informácie, ktoré majú všeobecný charakter.

14. 2. Opis vonkajšieho vzhľadu • Tieto údaje napovedajú o tom, či je dieťa napr. upravené, zanedbané, čistotné, podvyživené, • či sa vyskytujú napr. telesné a duševné poruchy.

15. 3. Pedagogické údaje: • Tu je potrebné zistiť, či dieťa navštevuje školu, resp. má časté absencie, alebo je chronický záškolák. Ani poznanie úrovne vedomostí nie je zanedbateľné. • Ide o celkový obraz o dieťaťa z hľadiska predmetov prírodovedného, spoločenského zamerania, resp. jazykového, nie uvádzanie známok podľa vysvedčenia. • Možno uviesť opisné, slovné hodnotenie súčasného stavu vedomostí, vyjadrujúce úroveň výborný, priemerný, podpriemerný.

16. 3. Pedagogické údaje: • To, aký má dieťa vzťah k učeniu, kto ho podporuje, resp. si ho nevšíma. • Možno opísať, či sa dieťa učí samé, spontánne, bez podnetov rodičov. • K pedagogickým údajom patrí aj vzťah dieťaťa ku školským povinnostiam. Predovšetkým to, či je dieťa vedené k systematickosti.

17. Súčasťou pedagogických údajov • Zistenie údajov o schopnosti, resp. neschopnosti dieťaťa prekonávať prekážky. Napr. neúspech v učení sa, záujem o ďalšie napredovanie. • Osobitnú časť tvoria zistenia o vzťahu dieťaťa k učiteľom. Predovšetkým, či je niekto v pedagogickom kolektíve, ku komu dieťa prejavuje otvorenosť a má blízky vzťah, či je naviazané na niekoho, resp. nedôverčivé ku všetkým pedagógom, alebo iba k niektorému učiteľovi.

18. 4. Údaje o výchove: • Jej náročnosť je v tom, že nie je merateľná. Aj tie najhumánnejšie ciele vychovávateľov sa nemusia stretnúť s úspechmi a výsledok výchovy môže byť opačný ako bol cieľ. • Je to tým, že výchova je mocná, nie však všemocná a je podmienená množstvom faktorov.

19. Čo je možné z hľadiska výchovy sledovať? • Predovšetkým tieto údaje: • hodnotová orientácia dieťaťa ako výsledok súčasného stavu, ku ktorému bolo dieťa orientované. • schopnosť dodržiavať normy, pravidlá, resp. neschopnosť akceptovať ich, zodpovednosť za svoje činy i život, samostatnosť.

20. Čo je možné z hľadiska výchovy sledovať? • Sledovať rôzne mravné vlastnosti osobného života ako je úroveň slušnosti - neslušnosť, úroveň čestnosti - nečestnosť, prejavy skromnosti – vysoké nároky, prejavy otvorenosti – uzavretosť, sklony k utiahnutosti - agresivita, prejavy tvrdohlavosti – vzdorovitosť. Do tejto časti patria aj zručnosti dieťaťa, vzťah k manuálnej práci.

21. 5. Hygienické návyky: • Ide o zistenie stavu, do akej miery má dieťa vypestované hygienické návyky, resp. či nemá žiadne. Napr. umývanie rúk, pravidelnosť v dodržiavaní čistoty, úroveň sebaobslužných prác, schopnosť starať sa o celkový zovňajšok. • Súčasťou je aj to, či dieťa tieto návyky dodržiava a má ich zinteriorizované, alebo ich nedodržiava, • resp. nikto ich od neho nevyžaduje.

22. 6. Záujmy: • Je veľmi vhodné, ak má dieťa záujmovú činnosť. Tá mu umožní rozvíjať jeho schopnosti, nadanie, talent, kreativitu. • Taktiež mu zabezpečí relaxáciu, odpočinok, učiť sa žiť v kolektíve detí, ktoré majú rovnaké záujmy.

23. 6. Záujmy: • Pre osobnostný vývoj dieťaťa je nevhodné, ak nemá žiadnu aktivitu, nevie o možnostiach, žije v málo podnetnom rodinnom prostredí. • Dôležité je zistiť, čo dieťa zaujíma a ukázať mu širokú škálu možností, kde môže nadobudnúť reálny obraz o sebe a mať potešenie z činnosti.

24. 7. Úroveň sociálneho správania sa • Schopnosť dieťaťa úspešne sa socializovať prostredníctvom výchovne hodnotných podnetov v rôznych sociálnych skupinách je pre jeho osobnostný vývoj dôležité. • Priateľské správanie sa voči okoliu, resp. nepriateľské,

25. 7. Úroveň sociálneho správania sa • Schopnosť komunikovať, nadviazať rozhovor, presadiť sa v rozhovore, zistiť jeho úroveň počúvania a porozumenia problémom. • Nemenej dôležité je zistiť úroveň kooperatívnych vzťahov ako je schopnosť spolupracovať, súťaživosť, resp. vytváranie konfliktov. K prejavom sociálneho správania sa patrí aj asertívne a prosociálne správanie sa.

26. HODNOTENIE ŠKOLSKÉHO PROSTREDIA • Je dôležitou súčasťou sociálnej diagnostiky. • U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. • Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. • K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. • Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu ( školskú fóbiu ) alebo averziu voči škole. • Treba sa zaoberať i širším sociálnym prostredím a brať do úvahy všetky iné sociálne faktory, ktoré môžu vysvetliť aktuálny sociálny stav diagnostikovaného jedinca.

27. II. KATAMNÉZA • Je druhá časť obsahu kazuistiky. • Pojem pochádza z gréckeho slova – (spomínam si) a všeobecne sa charakterizuje ako sledovanie priebehu narušenia od skončenia nápravy, pedagogického pôsobenia až do konca života sledovaného dieťaťa. • Podľa Baja sa robí vtedy, ak sa predpokladá recidíva postihnutia, resp. jeho dôsledkov.

28. III. DIAGNOSTIKA • Pojem pochádza z gréckeho slova dia – osobitne, oddelene, hĺbkovo a gnosia – poznávanie. • Je to cieľavedomá činnosť zameraná na poznávanie podmienok, priebehu, výsledkov výchovného pôsobenia z hľadiska tých faktorov, ktoré uvádza anamnéza.

29. III. PROGNÓZA • Je odborná predpoveď, profesionálna činnosť sociálneho pedagóga, výsledkom ktorej má byť prognóza. • Ide o predpoveď sociálnych a výchovných faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu dieťaťa, predpoklad chronického stavu, resp. zlepšovanie daného stavu za určitých vnútorných a vonkajších podmienok.

30. III. PROGNÓZA • Prognóza by nemala obsahovať predsudky, ani prehnaný pedagogický optimizmus, ale • reálne zovšeobecnenie získaných údajov a podnety pre praktikov sociálnych a výchovných inštitúcií v snahe pomôcť dieťaťu.

31. SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA

32. SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA

33. VYUŽITIE KAZUISTIKY • Kazuistické rozbory sa využívajú: • v klinickej praxi (medicína, právo), • v poradenstve (sociológia, ekonomika), • vo vedeckom výskume (antropológia), • v diagnostickej a výchovno-vzdelávacej praxi (pedagogika). • Odborné, obsahové a terminologické špecifiká daných vedných odborov svojim spôsobom objektivizujú obraz o sledovanom jednotlivcovi, jave, procese či udalosti.

34. VYUŽITIE KAZUISTIKY • Aplikácie kauistických rozborov v rôznych vedných odboroch slúžia: • vedecko-výskumným, • spoločenským, • právnym a sociálnym účelom, • východiskové podklady pre tvorbu hypotéz, • diagnostických postupov, • prognóz, • intervencií

35. Etnografická kazuistika • Podáva komplexný a dinamický obraz o sledovanej sociálnej skupine, • využíva k tomu hľadiská aktérov, • samotných účastníkov deja.

36. Kazuistika v soc. oblasti • Vhodne koncentruje pozornosť na jeden sociálny objekt. • Objekt spracováva ako celok zo všetkých relevantných aspektov v jeho jedinečnosti a komplexnosti. • Objekt: • Rodina • Jednotlivec • Pracovná skupina • Záujmová skupina

37. Kazuistika v medicíne • Popisy jednotlivých prípadov choroby • Odborný súhrn klinických pozorovaní • Príčiny • Priebeh • Liečenie • Následné prektické i teoreticko-odborné využitie

38. Kazuistiky kriminológie a práva • Objavujú a vylučujú výsledky ľudských interakcií • Kauzálne vyhľadávanie faktov • Sledovanie vopred stanovených objektívnych skutočností (krádeže, úteky z domova a pod.) • Odhalenie príčin skúmaného javu

39. Druhy kazuistikyZ hľadiska zamerania • Psychologická • Medicínska • Sociálna • Sociologická • Kriminologická • Právna • Etnografická • Pedagogická • Špeciálnopedagogická a iná.

40. Kazuistika z hľadiska spracovania a prezentovania • Opis histórie prípadu (case history) • Štúdium a rozbor prípadu (case stupy) • Komplexná kazuistika – obsahuje opis histórie, aj štúdium prípadu • Opisy a závery na podklade objekt. faktov sa uskutočňujú v istom presne vymedzenom čase • Od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti

41. Kazuistika z hľadiska komplexnosti informácií • Čiastková – týka sa len niektorých znakov a stránok osobnosti (kognitívne schopnosti, sociálne postoje, vzťah k práci. • Celková – všestranný a čo najúplnejší opis (obraz kognitívnych, citových, vôľových, sociálnych a iných znakov.

42. Kazuistika z hľadiska spracovania • Voľná – nemá vopred určený plán (radenie informácií nie je systematizované). • Štrukturovaná – vypracovaná v súlade s prijatou dispozíciou podľa schém na vypracovanie osobnej kazuistiky či charakteristiky.

43. Kazuistika z hľadiska účelu • Klinická – najfrekventovanejšia (OA, RA, diagnóza, prognóza, prevencia, výchova prevýchova, terapie, nápravy...) • Učebnicová – určená odborníkom, študentom (na rozdiel od klinickej nie je voľnou prezentáciou, ale precíznym a diferencovaným opisom prípadu) • Časopisecká – prináša viac-menej výnimočné prípady (výchovne, diagnosticky, poradenský, nápravne zaujímavý a podnetný prípad žiaka).

44. Funkcie kazuistiky • Heuristicka • Verifikačná • Ilustračná • Poznávacia, metodická • Hodnotová, postojová a morálna • Aplikačná a formatívna • Koordinačná a integračná

45. Heuristická funkcia • Objavovacia, výskumná, nachádzajúca – sa zameriava na: • výskum a hodnotenie prameňov, • získavanie východiskových podkladov na tvorbu hypotéz, • objavovanie nových poznatkov.

46. Verifikačná funkcia • Overovacia, dokumentačná – overuje: • súvsťažné metódy, • postupy a prostriedky, • správnosť metódy získavania informácií o jednotlivcoch s postihnutím. • metodiky spracovania a vyhodnocovania získaných informácií

47. Ilustračná funkcia • Objasňujúca, osvetľujúca –uvádza: • názorné príklady na objasnenie prípadu • využitie výsledkov na didaktické účely. • Slúži na: • ilustráciu teoretických poznatkov o výchove a vzdelávaní jedincov s istým druhom postihnutia, • ilustráciu poznatkov o nejakom metodickom postupe s parciálnou charakteristikou prípadu

48. Poznávacia, metodická funkcia • Sa zaoberá: • Javmi (definovateľnými, merateľnými a porovnateľnými) • Vzťahmi (kvantifikovateľnými a vysvetľujúcimi) • Hypotézami (overiteľnými) • Využíva pritom metódy bioštatistické, informatívne, demografické a pod.

49. Hodnotová, postojová a morálna funkcia • Sa orientuje na: • Kritické skúmanie morálnych aspektov rozhodovania v oblasti starostlivosti o jednotlivcov s postihnutím

50. Aplikačná a formatívna funkcia • Spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj systému starostlivosti • Najmä v oblasti riadenia