Úvod do mikra

1.  Úvod do mikra

2. Mikro • Ekonómia – veda skúmajúca ľudské konanie • Je zvykom ju deliť na • Mikroekonómiu • Makroekonómiu • Jej poznatky pomáhajú pochopiť ľudstvo, jeho vývoj, smerovanie a pod.

3. Odpovede na niektoré otázky • Prečo je na svete chudoba? • Ako je možné, že v niektorých krajinách dostávajú mačky mlieko, kým inde nemajú deti ani vodu? • Prečo je Česko/Slovensko tak pozadu za susedným Nemeckom/Rakúskom? • Prečo sú niektoré tovary po zdražení dopytovanejšie?

4. 4 „axiómy“ ekonómie • Ľudia vždy konajú vo svoj prospech • Ľudia sú schopní sebauvedomenia • Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať • Vesmír je konečný

5. 1. Ľudia vždy konajú vo svoj prospech • Ľudia tak boli stvorení (?) • Podliehajú neustálemu rozhodovaniu • Ovládnuť rozhodovanie človeka nemožné • Nedokážu konať proti svojej vôli

6. 2. Ľudská vlastnosť „sa uvedom“ • Ľudia vnímajú samého seba a svoju existenciu • Veľký evolučný skok • Sú subjektom pocitov ako hanba, sú schopní sebakritiky • Logické uvažovanie za horizontom dnešného dňa

7. 3. Ľudia majú potreby, ktoré musia uspokojovať • Príklady: spánok, jedlo, pitie • Vždy veľmi subjektívne • Reflektujú ľudskú individualitu • Nemusia byť nevyhnutné k fyzickému prežitiu

8. 4. Vesmír je konečný • Pre ľudské vnímanie je vesmír konečný • Ľudský život je tiež konečný v štatisticky významnom počte prípadov • Obmedzujúce faktory: čas, energia

9. Postrehy z axióm • Ľudia majú nekonečné potreby (ťažko povedať, či s kardinalitou prirodzených alebo reálnych čísel ) • Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov • Ľudia volia medzi alternatívami • Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku • Ľudia uvažujú v hraničných veličinách • Ľudia dokážu derivovať (?)

10. Ľudia majú potreby • Vzniká spojením 1, 2 a 3 • Ľudia sú schopní uvedomenia, že čím viac majú uspokojovaných potrieb, tým je pre nich život ľahší • Nie sú schopní sa obmedzovať na to, čo„už majú“, chcú viac • Niektorí to nazývajú nenásytnosť, v skutočnosti je to prirodzená vlastnosť vývoja

11. Ľudia si uvedomujú vzácnosť statkov • V skutočnosti však dochádza ku kolízií medzi predchádzajúcim tvrdením a axiómom 4 • Tento rozpor je jedným z centrálnych problémov v ekonómii a kľúč ku konaniu ľudí • Ľudia sú v skutočnosti obmedzení vzácnosťou statkov, otázkou je, ako sa s týmto obmedzením vyrovnať

12. Ľudia volia medzi alternatívami (1) • Ľudia sa musia rozhodnúť, na základe vzácnosti a úžitku, čo chcú robiť/vlastniť a pod. • Ľudia majú na výber vždy

13. Ľudia volia medzi alternatívami (2) • Ľudia si tak volia medzi alternatívami vždy tú najlepšiu (1) • Cena (ekonomický náklad) tejto alternatívy je vždy najlepšia nevybratá alternatíva • Ľudia sa môžu snažiť vyhovoriť na koho chcú, je to vždy ich voľba (1)

14. Príklad • Vierka podniká ako cukrárka s mesačným ziskom pre ňu 25,000 Kč. Pri tom však nedávno dostala ponuku na pozíciu šéfkuchára za 35,000 Kč. Aké sú ekonomické náklady jej voľby byť cukrárkou?

15. Ľudia sa rozhodujú na základe úžitku • Ľudia sa, často automaticky a neuvedomene, vždy rozhodujú medzi alternatívami na základe miery úžitku • Ľudia použijú informácie im dostupné a urobia rozhodnutie na základe toho, čo sa im zdá najužitočnejšie • Tento úžitok je komparatívna veličina • Najznámejšie porovnávanie takéhoto typu sa používa pri rozhodovaní vec alebo peniaze

16. Ľudia uvažujú v hraničných veličinách • Ľudia sa rozhodujú na základe hraničného úžitku • Napr. nech cesta vlakom z A do B má priemerné náklady 50 Kč. Vlak je však pár minút pred odchodom. Je hlúposť predať lístok na vlak za 20 Kč?

17. Prečo vlastne ľudia obchodujú? • Každý volí medzi alternatívami a snaží sa uspokojiť svoje potreby • Ľudia majú iné potreby, záujmy a pod. • Cieľom obchodu je zvýšiť úžitok oboch strán, inak by poďla (1) k obchodu nedošlo • Princíp absolútnej a komparatívnej výhody

18. Model 2 stroskotancov (myslím na ostrove) • Janko a Anička stroskotali na ostrove, z ktorého sa chcú dostať • Snažia sa postaviť loď, Jankovi postavenie lode potrvá 100 dní, Aničke 500 dní • Zároveň však musia zaobstarať jedlo. Janko zaobstará 3 kg jedla denne, Anička iba 2 kg

19. Absolútna výhoda • Znamená, že daný subjekt (človek, štát) vyrobí za daných podmienok (čas, energia) viac ako iný subjekt, oproti ktorému má tak absolútnu výhodu • V našom prípade má Janíčko absolútnu výhodu aj vo výrobe lodi, aj vo varení jedla (nie, nie som antifeminista)

20. Komparatívna výhoda (1) • Keď sa však pozrieme na ekonomické náklady Janka a Aničky na výrobu lode a výrobu jedla zistíme nasledovné:

21. Komparatívna výhoda (2) • Vidíme, že Janko má na výrobu lode oveľa menšie ekonomické náklady ako Anička, ktorá má zas nižšie ekonomické náklady na výrobu jedla • Javu, kedy má niekto ekonomické náklady nižšie hovoríme komparatívna výhoda

22. Komparatívna výhoda (3) • Z tejto teórie vyplýva, že Janko by sa mal venovať stavaniu lode, kým Anička by mala ísť za pomyselný sporák (nie, fakt nie som antifeminista!!) • Zaujímavá však vo všeobecnosti je vedomosť, že i subjekty, ktoré nemajú nijakú absolútnu výhodu môžu vďaka komparatívnej výhode byť úspešné

23. Komparatívna výhoda (4) • Táto teória teda ďalej ukazuje výhody obchodu a to najmä medzinárodného • Vďaka tejto výmene si prilepšujú obe strany

24. Komparatívna výhoda (5) • Anička sa na Janíčka naštvala a povedala, že mu jednoducho nebude robiť slúžku (Nedaj sa dievča!) a odmietla s ním obchodovať • Anička aj Janíčko však musia každý deň jesť, každý aspoň 1 kg jedla • Zvyšný čas potom venujú stavaniu lode • Koľko vyrobia denne bez obchodu a koľko s obchodom?

25. Komparatívna výhoda (6) • Janíčko venuje 1/3 dňa zháňaním jedla (1 kg jedla) a 2/3 dňa stavbou lode • Anička venuje 1/2 dňa zháňaním jedla a 1/2 dňa stavbou lode

26. Komparatívna výhoda (7) • Z tabuľky vidno, že ako celok sa Janko a Anička majú horšie akonáhle prestanú obchodovať • Vďaka tomu, že prestali obchodovať sa výroba lode predĺži približne o 30 % • Do tohto modelu sme už ani radšej nezapočítali aké ekonomické náklady by malo predĺženie výstavby lode

27. Ponaučenie • Medzinárodný obchod je prospešný pre obe strany. Obchodné embargá, clá a dane na zahraničné tovary znižujú ekonomickú úroveň oboch krajín.

28. Rozpočtové možnosti • Každý je obmedzený peniazmi, časom, energiou a pod. • Každý má tým pádom tzv. rozpočtové obmedzenie – hranica produkčných možností

29. Príklad • Liběnka si našetrila na míňanie 5,000 Kč. Buď si kúpi šaty za 500 Kč alebo topánky za 250 Kč. Aké je jej rozpočtové obmedzenie?

30. Hranica produkčných možností • Určuje množinu všetkých bodov, kedy sa maximálne využívajú zdroje a pritom je toto využívanie dlhodobo udržateľné • Človek však môže konzumovať/vyrábať aj pod hranicou produkčných množín, aj nad hranicou • Dlhodobo sa dá udržať iba pod hranicou

31. Obchod • Otázka, či je obchod užitočný je zodpovedaná. Akým spôsobom však prebieha? • Na počiatku civilizácie barter • Postupom času vznik peňazí • V súčasnosti používame nekryté meny ako platidlo

32. Dopyt a ponuka • Na to aby sa nejaká vec dala zobchodovať, sa musí vytvoriť dopyt a ponuka • Čo bolo skôr? Sliepka alebo slepačie vajce?

33. Model dopytu a ponuky • Dopytová/ponuková krivka – vznikne z relácie medzi cenou a dopytovaným/ponúkaným množstvom statku

34. Vlastnosti kriviek • Sú nespojité, ale do grafov sa zakreslujú spojito z didaktických a teoretických dôvodov • Ak ponuku/dopyt zoberieme ako funkciu ceny, tak ponuka je neklesajúca a dopyt nerastúci

35. Prekryv kriviek • Ako náhle nastane prekryv kriviek, bodu tohto prekryvu sa hovorí ekvilibrium • V tomto bode platí, že , inak povedané, na trhu je za cenu obchodovateľné rovnaké množstvo dopytu a ponuky • Táto cena sa ustáli ako rovnovážna

36. Kde je ekvilibrium?

37. Posuny kriviek (1) • Keďže ľudské potreby sa neustále menia, mení sa úžitok zo statkov • Príkladom môže byť posun dopytu nahor:

38. Posun kriviek (2) • K posunu krivky dopytu nahor mohlo dôjsť nemalým počtom udalostí: • Cenzúra internetu • Organizácia protestov proti gorilám • Príprava na koniec sveta v 2012 • Alebo jednoducho, ľudia sa chcú viac vykecávať po telefóne, lebo doma ich nikto nepočúva • Posunom krivky došlo k nájdeniu nového ekvilíbria a tým aj ustanoveniu ceny

39. Substitúty a komplementy • Zmena ceny jedného statku môže vplývať na ostatné produkty • Vyplýva to z rozpočtového obmedzenia • Vplyv môže byť pozitívny aj negatívny

40. Substitúty • Sú statky používané na podobný účel • Jeden môžeme nahradiť druhým • Veľmi dobrými substitútmi sú statky jedného druhu (napr. oblečenie, hnedý a biely cukor, mlieko plnotučné a polotučné,...)

41. Komplementy • Statky, ktoré majú spoločné využitie • Jeden bez druhého sú prakticky nepoužiteľné • Napr. pravá a ľavá topánka, lyže a lyžiarky, videoprehrávač a videokazeta ...

42. Prípad: Giffenov statok • V Anglicku bol hladomor, na základe ktorého sa zásoba zemiakov znížila. Tým pádom cena zemiakov vzrástla. So zvýšenou cenou vzrástol však aj dopyt po nich. Ako je to možné? • Vysvetlenie: Obyvatelia spotrebúvali mäso a zemiaky. So zdražením zemiakov tak ľudia boli viac obmedzení. Keďže jesť museli, začali spotrebúvať menej mäsa a nahrádzať ho zemiakmi.

43. Funkcie ceny • Cena má tieto funkcie: • Informačná – ľudia v cene vidia vzácnosť statku • Alokačná – statky sa dostávajú od tých, ktorí si ich cenia najmenej k tým, ktorí si ich cenia najviac • Regulačná – zabraňuje neefektívnemu využívaniu vzácnych statkov • Príklady cien: cena benzínu, mzda, úrok, 2 tréningy týždenne, 2-ročné väzenie

44. Prípad: Minimálna mzda • Štát svojimi zásahmi môže na trhu stanoviť ceny • Často sa dialo za socíku, keď sa štát snažil ovládať ceny • V súčastnosti štát „len“ niektoré veci „reguluje“ (minimálna mzda, dane, dotácie, granty, zlacnené úvery, ...)

45. Dôsledky minimálnej mzdy • Môžu byť 2: • Žiadne • Vznik nezamestnanosti • Všetko závisí od rovnovážnej mzdy (ekvilíbria) • Ak sa cena stanoví pod ekvibrílium, trh už splnil požiadavky štátu, nič sa teda nestane

46. Minimálna mzda nad ekvilíbriom • Vytvára nezamestnanosť

47. Minimálna mzda • Z ekonomického hľadiska: • Úžitok: • je možné, že niektorým zamestnancom sa prilepší • Negatíva: • Znižuje celkový ekonomický úžitok zo zamestnávania sa • Vytvára nezamestnanosť • Odbúrava prácu málo kvalifikovaným ľuďom => škodí najchudobnejším, ktorí majú záujem pracovať

48. Ďalšie zaujímavé príklady s cenami • Plánované hospodárstvo • Inflácia a jej efekty • Životné prostredie • Doprava a komunikácie • Obchodníci vs. investori

49. Zdroje • G. Mankiw: Zásady ekonómie • F. Bastiat: Co je a co není vidět

50. To je všetko Ďakujem za pozornosť