Mesiac- prirodzená obežnica Zeme

1. Viktória Kobulnická 1.C Mesiac- prirodzená obežnica Zeme

2. Mesiac Mesiac je druhým najjasnejším telesom na oblohe. Všetko jeho svetlo je odrazené a pochádza hlavne od Slnka. Malú časť mesačného svitu by sme mohli nazvať zemský svit. Je to vidieť vtedy, keď má Mesiac tvar úzkeho kosáčika a jeho temná časť je slabo osvetlená. Nazýva sa to popolavý svit. Spôsobuje to slnečné svetlo odrazené od Zeme k Mesiacu a ten ho zase odráža späť na Zem. Pri pozorovaní zo Zeme prechádza Mesiac postupne všetkými fázami, ktoré sú určené tým, akú veľkú časť osvetleného povrchu Mesiaca vidíme. Tieto fázy, ktoré zodpovedajú lunárnemu dňu zavŕšia jeden úplný cyklus za 29 dní 12 hodín a 44 minút. Tento cyklus pozorovaný zo Zeme sa nazýva synodický mesiac. Náš Mesiac je šiestym najväčším mesiacom v slnečnej sústave. Zemi s Mesiacom sa niekedy hovorí dvojplanéta. Zem má iba 81-krát väčšiu hmotnosť a 4-krát väčší priemer ako Mesiac.

3. Fyzikálne charakteristiky Mesiaca

5. Vznik Mesiaca Mesiac vznikol zhruba v rovnakom čase ako Zem – pred 4,6 miliardami rokov a jeho zloženie je v podstate rovnaké. Podľa jednej teórie sa Mesiac oddelil od Zeme buď ako jediný kus alebo vznikol z úlomkov, ktoré sa uvoľnili pri zrážke s asteroidom a neskôr sa spojili a vytvorili mesačnú hmotu. Podľa inej teórie bol Mesiac kedysi samostatnou planétou, ktorú Zem ulovila svojou gravitačnou silou. Podľa tretieho názoru vznikol Mesiac a Zem rovnakým spôsobom na rovnakom mieste a v rovnakom čase, ale preto, že je Zem 81 – krát hmotnejšia, ocitol sa Mesiac okamžite pod vplyvom jej gravitácie. Akonáhlezaujal Mesiac svoje miesto na obežnej dráhe, vyvíjal sa veľmi podobne ako Zem. Jeho kôra, pôvodne roztavená, postupne tuhla a zostalo len žeravé jadro. Zároveň bol Mesiac bombardovaný úlomkami, ktoré vznikali pri formovaní slnečnej sústavy. Vplyvom dopadu veľkých telies pred 4,4 až 3,85 miliardami rokov vznikali na povrchu moria. Intenzívne zahrievanie mesačného vnútra však spôsobilo, že na povrch vyvrelo veľké množstvo tmavej vulkanickej horniny. Zahrievanie malo na svedomí čiastočne dopad meteoritov a čiastočne rádioaktívny rozpad. Pred 3,3 miliardami rokov začal Mesiac chladnúť, sopečná aktivita ale ešte pokračovala asi 1,3 miliardy rokov.

6. Povrch Mesiaca Na Mesačnom povrchu sa vyskytujú pohoria aj je rozrytý tisíckami impaktných kráterov po dopade meteoritov. Pozorujeme na ňom tiež veľké otvorené plochy nazývané moria. Moria sa vyskytujú takmer výlučne na privrátenej strane a pokrývajú asi 15 percent povrchu. Kedysi to boli pravdepodobne roztavené horniny vylievajúce sa z Mesačného vnútra. Veľký podiel na tom, že väčšina morí sa nachádza na privrátenej strane má pravdepodobne gravitačné pôsobenie Zeme. Na rozdiel od Zeme Mesiac nemá magnetické pole, aj keď horniny v mesačnej pôde sú slabo zmagnetizované. Vzhľadom k nízkej hustote a hmotnosti nemal Mesiac asi nikdy atmosféru. Posádka Apolla 17 ale zistila malé množstvo vodíka a hélia a nepatrné stopy argónu a neónu unikajúce z mesačného povrchu. Mesačné vnútro je aktívne, na povrchu niekedy dochádza k zemetraseniam.

8. Vplyv Mesiaca na Zem Našu planétu Zem sprevádza ako verný spoločník. Má veľký vplyv na jej ekliptiku, jeho rotácia okolo našej planéty spôsobuje, že je vyrovnaná, že sklon zemskej osi je stály a os sa takmer nepohybuje. Ak by nebolo mesiaca, Zem by pri rotácii kmitala, sklon by sa menil, rýchlo by sa menili póly a pravdepodobne by tu nemohol byť život. Mesiac vplýva na život na Zemi viacej, ako sme si ochotní pripustiť. Jeho slapové sily majú obrovskú moc. Zoberme si len príliv a odliv. Slapové sily dokážu dvíhať hladiny oceánov, dokážu dokonca obrátiť toky i tých najväčších riek. Závisí to v akom znamení zvieratníka sa Mesiac nachádza a v akej fázy je.

9. Vplyv Mesiaca na ľudí Mesiac vyvoláva u ľudí už od dávna rôzne asociácie. Niektorí ľudia nemôžu pri splne dobre spať, iných dokonca ohrozuje námesačnosť. Jeho postavenie a fáza vplýva i na hojenie rán, preto by sa napríklad operácie mali robiť len pri ubúdajúcom mesiaci. Vplyv Mesiaca na náš život je ozaj veľký, ďaleko väčší, než si dokážeme predstaviť.

10. Vplyv Mesiaca na prirodu Liečivé bylinky majú v sebe najviac účinných látok práve pri splne, najmä ak zbierame koreň. Mesiac ma vplyv aj na sejbu v záhrade a na poliach. Mesiac svojou silou vplýva aj na drevo. Ak chcete vyťažiť dobré drevo na hudobný nastroj, tak sa bez znalostí fáz a postavení Mesiaca v zvieratníku vôbec nedá obísť. Inak by nevznikol majstrovský nástroj. Dokonca je možné ťažiť i nehorľavé drevo, ak sa vie kedy, potom je ho možné použiť na výrobu krbov, komínov...

11. Fázy Mesiaca Striedanie mesačných fáz vzniká v dôsledku toho, že Slnko osvetľuje vždy inú časť mesačného povrchu. Ako sa mení poloha Mesiaca voči Slnku a Zemi, mení sa vzhľad Mesiaca ako ho vidíme z povrchu Zeme. V nove je natočená k Zemi tmavá strana a Mesiac nie je zo Zeme viditeľný s výnimkou prípadu, kedy leží presne na priamke prechádzajúcej Slnkom a Zemou; vtedy pozorujeme zatmenie Slnka. O dva - tri dni sa Mesiac objaví na západe po západe Slnka ako tenký žiarivý kosáčik. Zo dňa na deň kosáčik Mesiaca dorastá (pamätáme si podľa toho, že vyzerá ako písmeno D) a posúva sa na východ. V prvej štvrti je vidieť polovica pologule Mesiaca. Mesiac ďalej pribúda až je osvetlená celá privrátená pologuľa Mesiaca - hovoríme že Mesiac je v splne. Jeho okrúhla "tvár" žiari po celú noc, pretože je presne oproti Slnku. Potom Mesiac opäť ubúda - "cúva" až k poslednej štvrti a kotúčik v tvare "C" je na rannej oblohe, smeruje opäť až k novu, ktorý je začiatkom nového cyklu fáz. Medzi dvoma novmi uplynie takmer 29,5 dňa, hovoríme tomu lunácia. Ako dlho trvá skutočný obeh o 360° voči vzdialeným hviezdam udáva siderická obežná doba. Čas, za ktorý sa teleso dostane do rovnakej polohy voči pohybujúcej sa Zemi a Slnku (zdroju žiarivej energie, vďaka ktorému teleso na pozemskej oblohe môžeme pozorovať) udáva synodická obežná doba.

13. Cesta na Mesiac Apollo11 vyštartovalo z mysu Canaveral 16. júla 1969. Jeho posádku tvorila trojica skúsených astronautov NeilArmstrong, EdwinAldrin a Michael Collins. Kozmická loď najprv zamierila na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme, kde sa veliteľský modul Columbia úspešne spojil s lunárnym modulom Eaglea po nevyhnutných skúškach sa celý komplex vydal na dlhú cestu k Mesiacu. 20. júla, dorazila loď na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Veliteľ Armstrong s Aldrinomnastúpili do priestoru lunárneho modulu a oddelili sa od veliteľskej časti, v ktorej ostal Collins. Po poslednej vizuálnej kontrole Armstrong a Aldrin naštartovali motor lunárneho modulu a začali svoj zostup na povrch. Potom nasledovala príprava na výstup na mesačný povrch.Obaja strávili poldruha hodiny navrtávaním mesačného povrchu, fotografovaním okolia a zbieraním kameňov a iných vzoriek. Nakoniec nastúpili do lunárneho modulu. Návratový modul rýchlo vystúpil na obežnú dráhu okolo Mesiaca, kde sa spojil s veliteľským modulom Columbia. Astronauti pristáli na rodnej planéte štyri dni nato, 24. júla, na hladine Tichého oceánu. Po Apolle 11 vzlietli k Mesiacu ešte ďalšie kozmické lode: Apollo 12, 13, 14, 15, 16 a 17. Posádky týchto lodí sa prechádzali po Mesiaci (s výnimkou Apolla 13, ktoré sa po vážnej nehode muselo vrátiť na Zem.

15. Zdroje http://www.vesmir.sk/index.php?id=mesiac http://veda.sme.sk/c/4912230/clovek-na-mesiaci.html http://astroportal.sk/sol_syst/mesiac.html http://www.nahlik.estranky.sk/stranka/vplyv-mesiaca Detská encyklopédia Atlas Vesmíru