1 / 1

Uloženie genetickej informácie v jadre, štruktúra chromozómov

slučka chromatínu. scaffold. scaffold. 1 „závit“ solenoidu tvorí 6- 8 chromatozómov (nukleozómov). scaffold. „ Beads-On-A-String “ = „korálky na niti“ = 10 nm vlákno. 166 bp DNA. G 1 Mb DNA domény a IC expandujúce medzi nimi. A veľká slučka chromatínu. Aktívne gény. F

satya
Download Presentation

Uloženie genetickej informácie v jadre, štruktúra chromozómov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. slučka chromatínu scaffold scaffold 1 „závit“ solenoidu tvorí 6- 8 chromatozómov(nukleozómov) scaffold „Beads-On-A-String“ = „korálky na niti“= 10 nm vlákno 166 bp DNA G 1 Mb DNAdomény a ICexpandujúcemedzi nimi. A veľká slučkachromatínu. Aktívne gény. F Model vzťahovCrhT –IC. IC obsahujekomplexy pre transkripciu areplikáciu. Bramienka p a q sú odlíšené.Aktívne gény (biele) sú vzdialené od heterochr. Utlmené gény (čierne) sú pricentromerickom chromatíne. E Vyžší stupeňorganizáciechromatínu. Aktívnea utlmenégény. C ChrT majú rôznu „hustotu“ chromatínu – väčšiu i menšiu D včasne a neskoro sa replikujúcichromatín. Lamina. Funkčná organizácia jadra je veľmi účelný systém, ako do objektu s priemerom 5 až 30 mikrometrov uložiť 2 metre DNA + histónové a nehistóno-vé proteíny tak, aby bolo možné informáciu v nej uloženú nielen využívať, ale celý tento komplex aj (pred delením bunky) zdvojiť. Jadroje dynamický systém, ktorý má z funkčného hľadiska päť dôležitýchprvkov: obal jadra, systém lamínov (vrátane jadrovej matrix), asistenčný systém ribonukleoproteínov a tzv. „fabriky“ ukotvené v matrix, ktoré sú zodpovedné za transkripciu a replikáciu. Obal jadra je tvorený dvomi samostatnými biologickými membránami, ktoré na niektorých miestach splývajú a vytvárajú niekoľko tisíc jadrových pórov. Majú rozhodujúcu úlohu pri transporte látok z a do jadra. Zároveň cez nich prechádzajú aj niektoré vlákna cytoskeletu, ktoré komunikujú s jadrovou matrix a sú nevyhnutné pre správnu organizáciu uloženia používania chromatínu, ako aj pre bunkové delenie. Systém lamínov je tvorený tromi druhmi bielkovín. Lamín b ukotvuje celú lamínovú vrstvu na vnútornej membráne jadrového obalu.Okrem toho slúži na prichytenie koncovýchčastí chromozómov (telomér) na laminu.Má zároveň dôležitú úlohu pri rekonštrukciijadrového obalu, v telofáze mitózy. Lamíny typu a a c sa podieľajú na tvorbe jadrovej matrix, ktorá má závažné funkcie pri remodelácii chromatínu a pri udržiavaní sektorov chromozómov v jadre. Vytvárajú sieť z 10 nm vlákien tvaru „Y“ Mutácia génu pre lamín a sa podieľa na vzniku progérie. Infraštruktúra eukaryotického (ľudského) chromozómu: V G1 fáze bunkového cyklu sú chromatínové slučky uvoľnené a „fabriky“ (ukotvené v matrix) môžu vykonávať transkripciu. Bunka plní svoje funkcie v organizme. Podobne v S-fáze môže prebiehať replikácia DNA. Od začiatku mitózy prebiehajú zároveň dvaprocesy. Matrix sa dezintegruje a proteínyscaffoldu sa zasúvajú „do seba“, čo spôsobuje,že zdvojené chromozómy hrubnú a skracujú sa. Proces kondenzácie vrcholí v metafáze mitózy. Princípy funkčnej organizácie genetickej informácie v jadre: 1) Chromozóm sa nachádza v jadre v určitom teritóriu (ChrT).2) ChrT s rôznou hustotou génov zaujímajú v jadre odlíšiteľné pozície. 3) Na gény chudobné oblasti sa zhromažďujú na periférii jadra.4) Na gény bohaté oblasti sa zhromažďujú viac v centre jadra. 5) Medzichromatínový kompartment (IC) obsahuje rôzne typy nechromatíno- vých oblastí s enzýmami pre replikáciu DNA a transkripciu.6) Pre reguláciu transkripcie génov sú potrebné zvláštne interakcie ChrT – IC.7) Stav transkripcie génov súvisí s ich polohou v ChrT.8) Dynamická repozícia génov má zásadnú úlohu pri ich aktivácii a utlmovaní. UŽ OD DRUHEJ POLOVICE 19. STOROČIA SA VIE, ŽE SA V BUNKÁCH NACHÁDZA BUĎ JADRO ALEBO ROVNAKO OFARBITEĽNÉ TELIESKA – CHROMOZÓMY. POČET CHROMOZÓMOV U ČLOVEKA BOL ALE URČENÝ AŽ TRINÁSŤ ROKOV PO OBJAVENÍ ŠTRUKTÚRY MOLEKULY DNA. OBJASNENIE KOEXISTENCIE DNA A BIELKOVÍN, V EUKARYOTICKÝCH CHROMOZÓMOCH, SA UDIALO AŽ KONCOM MINULÉHO STOROČIA. POCHOPENIE FUNKČNEJ ORGANIZÁCIE JADRA, V KTOROM MÁ KAŽDÝ CHROMOZÓM SVOJE IZOLOVANÉ TERITÓRIUM, KDE SA USKUTOČŇUJÚ ZLOŽITÉ PROCESY REMODELÁCIE CHROMATÍNU A VYUŽITIA GENETICKEJ INFORMÁCIE, SA USKUTOČŇUJE LEN V OSTATNÝCH ROKOCH. Uloženie genetickej informácie v jadre, štruktúra chromozómov Chromozómy (a mitózu) po prvý raz opísal v roku 1879 Walter Flemming Jadrová DNA človeka má dĺžku 2 metre. Je rozdelená na 46 úsekov, ktoré spolu s bielkovinami vytvárajú v nedeliacom sa jadre chromatín, materiál chromozómov. Samostatné chromozómy sú viditeľné (bez špeciálneho farbenia)len počas delenia bunky – najlepšie v metafáze, kedy sú najviac kondenzované. DNA je asociovaná s dvomi druhmi bielkovín – histónovými a nehistónovými. Históny majú štruktúrnu a regulačnú funkciu. Je ich 5 typov. Z nich H2a, H2b, H3 a H4 v dvojiciach vytvárajúoktamér, okolo ktorého sa obtáča DNA v dĺžke 146 bázových párov (bp), čím vznikajúnukleozómya tzv. 10 nm chromatínové vlákno. Jednotlivé nukleozómy sú spájané histónom H1 a vznikajúchromatozómy. Spájaním chromatozómov vzniká dutý rúrkovitý útvar –solenoid, ktorý jezákladom pre vznik vyššej formy stáčania DNA a bielkovín - 30 nm chromatínové vlákno. Chromatínové vláknovytvára slučky, ktoré sa pripájajú na nehistónové proteíny (tzv.scaffold), ktoré tvoriapozdĺžnu os chromozómu. Vrcholy slučiek sú pripojené na vlákna jadrovej osnovy (matrix). Chromatínové slučky môžu byťrelaxované(uvoľnené), a potom tvoriaeuchromatín, z ktorého možno genetickú informáciu používať. Ak sú kondenzované, tvoriaheterochromatín, v ktorom je zvyčajne DNA neprístupná. Heterochromatín je dvoch druhov. Konštitutívny zostáva stále kondenzovaný, kým fakultatívny je možné relaxovať. Využívanie informácie v génochsúvisí s tzv.remodeláciou chromatínu. Ide o opakovanie „rozpletania“ chromatínových vláken až po rozpad oktamérov a linearizáciu DNA – a jej opätovného stáčania do slučiek.Proces je riadený a majú v ňom úlohu rôzne enzýmy, ktoré vykonávajú aminoacyláciu, deacyláciu, prípadne metyláciu aminokyselín histónov. Vznikajúce torzné napätie odstraňujú tzv. topiozomerázy, čím bránia poškodeniu DNA.

More Related