Podnikové financie

1. Podnikové financie Karol Vlachynský a kol. – Podnikové financie

2. Vývoj a charakteristika PF • V ekonomike pôsobí množstvo hospodáriacich jednotiek, kt. môžeme rozdeliť do 2 skupín: • 1.) spotrebiteľské jednotky – ich cieľom je čo najlepšie uspokojovať potreby svojich príslušníkov; poznáme: súkromné spotrebiteľské jednotky a verejné spotrebiteľské jednotky • 2.) výrobné jednotky – podniky

3. Podnik a podnikové financie • Podnik je právne a ekonomicky samostatná plánovite organizovaná hospodárska jednotka produkujúca výrobky a služby pre trh. • Činnosti prebiehajúce v podniku nazývame podnikanie.

4. Podnik a podnikové financie Podnikanie rešpektuje 3 základné princípy: • kombinácia výrobných faktorov na zabezpečenie požadovanej produkcie • princíp hospodárnosti (optim.vzťah medzi inputom a outputom) • princíp fin. rovnováhy – zabezpečiť, aby bol podnik trvalo schopný načas uhrádzať svoje finančné záväzky.

5. Podnik a podnikové financie • Peniaze sprostredkúvajú pohyb VF, tovarov a služieb. Peňažná stránka podnikania je objektom záujmu podnikových financií. Spôsob organizovania podnikových financií závisí od vládnuceho hosp.systému, ktorý môže byť: • systém administratívno-direktívneho centrálneho riadenia, • systém trh. hospodárstva.

6. Podnik a podnikové financie • Podnikanie v podmienkach trh. hospodárstva rešpektuje 3 základné princípy: • princíp súkromného vlastníctva • autonómia rozhodovania vlastníkov bez št. zásahov • zhodnocovanie kapitálu

7. Podnik a podnikové financie Formy vlastníctva podnikov: • súkromné podniky – uplatňujú sa v nich poznatky podnikových financií • verejný podnikateľský sektor (št. podniky a komunálne podniky, podniky so zmiešaným vlastníctvom)

8. Podnik a podnikové financie • Poznatky vednej disciplíny PODNIKOVÉ FINANCIE sa v plnej miere týkajú súkromných podnikov pôsobiacich v základných odvetviach národného hospodárstva v podmienkach trhového hospodárskeho systému. V štátnych podnikoch platia s istými obmedzeniami. • PF sa zaoberajú pohybmi peňazí vyvolanými podnikateľskou činnosťou.

9. Vývoj podnikových financií • Stredovek – rodiny si podnikateľské skúsenosti a praktiky remeselníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Polovica 19. storočia – začína sa rozvíjať priemysel, zakladajú sa a. s.. Pre toto obdobie je charakteristický ek. rast, rozvoj medzinárodného obchodu, zakladajú sa vysoké školy. Vzniká všeobecná podnikovo-hosp. náuka ako samostatná vedná disciplína, ktorej súčasťou boli aj poznatky o podnikových financiách.

10. Vývoj podnikových financií • Prvá dekáda 20. storočia - vytvorila sa samostatná vedná disciplína „PF“ (najskôr sa tak stalo v USA). Táto veda vychádza z mikroekonomiky, nadväzuje na podnikovo-hosp. náuku, je úzko spojená s účtovníctvom a využíva štatistické i matematické metódy. PF sa zaoberajú všetkými stránkami peňažného hospodárenia podnikov.

11. Vývoj podnikových financií • Začiatok storočia (20.) – vznik veľkých a. s., zakladanie nových podnikov, ich fúzie a konsolidácie menej úspešných podnikov – PF sa zaoberali otázkami získavania kapitálu, finančnými otázkami zlučovania podnikov a záchranou finančne slabých podnikov.

12. Vývoj podnikových financií • 20-te roky – technologické inovácie, vznik nových priemysel. odvetví, všeobecná povojnová ek. expanzia – PF sa zaoberali zdrojmi a nástrojmi externého financovania, otázkami kapitálových trhov a podnikovou likviditou.

13. Vývoj podnikových financií • 30-te roky – PF riešia zachovanie podnikovej likvidity, finančné otázky reorganizácie, sanácie a likvidácie podnikov. V obl. externého financovania skúmajú spôsoby ochrany veriteľov a vonkajšieho hodnotenia fin. situácie podnikov. Rozvíja sa fin. analýza a jej metódy – vďaka zavedeniu povinnosti podnikov zverejňovať údaje o svojej činnosti.

14. Vývoj podnikových financií • 40-te roky – základom bol pohľad zvonka – t.j. pohľad na financie podniku z hľadiska verejnosti, investorov a veriteľov; hlbšie sa rozpracovali otázky fin. plánovania a riadenia pohybu peň. tokov hotovostí (cash-flow).

15. Vývoj podnikových financií • 50-te roky – rozpracovali sa metódy hodnotenia efektívnosti investovania v podnikoch – to bolo základom riešenia efektívnosti alokácie kapitálu vnútri podniku; rozpracovali sa aj otázky oceňovania podniku.

16. Vývoj podnikových financií • 60-te a 70-te roky – rozpracovanie teórie portfólia (zásoba CP rôzneho druhu, ktoré podnik vlastní a kt. súvisia s fin. investovaním) – Markowicz, Sharpe a iní. • teória oceňovania opcií (právo kúpiť alebo predať akciu alebo iný majetok za vopred dohodnutú cenu). Rozvinul sa informačný systém, prehĺbili sa fin. analýzy, aplikácia metód operačného výskumu a teórie rozhodovania.

17. Vývoj podnikových financií • PF začínajú mať vlastnú teoretickú kostru, na základe kt. budujú aj normatívny prístup k jednotl. problémom. Používajú matematické metódy a rozvinuté analytické nástroje. • Začína sa uplatňovať manažérsky prístup k PF – ide o pohľad zvnútra, hľadá sa odpoveď na otázku: akým spôsobom (fin. otázka) naplniť podnikateľský cieľ – takýto prístup rozvíja finančný manažment.

18. Vývoj podnikových financií • Začiatok 80.rokov – problematika fin. trhov, PF reagujú na rýchly rozvoj fin. derivátov. • 90-te roky – liberalizuje sa pohyb kapitálu a peňazí, rozvíjajú sa finančné inovácie, vzniká finančné inžinierstvo; • 2. polovica 90. rokov – zrýchlil sa rozvoj IT

19. Súčasné podnikové financie • PF sú sústava peň. vzťahov, do kt. podnik vstupuje pri získavaní fin. zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku, pri produktívnom využívaní majetku a pri získavaní a rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

20. Členenie peňažných vzťahov: a) podľa charakteru: • rozpočtové • úverové • poisťovacie • sekuritné • realizačné b) podľa subjektov (peň. vzťahov) • vzťahy v rámci podniku • vzťahy medzi podnikom a i. ek. subjektmi (zamestnanci, akcionári, obch. partneri)

21. Členenie peňažných vzťahov: c) podľa oblasti podnikovej činnosti • vzťahy pri získavaní fin.zdrojov, s ktorými potom podnik hospodári ( pôvodné vklady vlastníkov resp. spoločníkov, ich dodatočné vklady, úverové zdroje, dotácie – označujeme ich pojmom financovanie podniku • vzťahy spojené s alokáciou fin.zdrojov do jednotlivých zložiek majetku a to do dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, do dlhodobého finanč.majetku (cenných papierov), do zásob, pohľadávok a pohotových peň. - investovanie

22. Členenie peňažných vzťahov: • vzťahy viažúce sa na produktívne využívanie podnikového majetku - vzťahy spojené s N a V, tvorbou zisku a pohybmi tokov hotovostí (cashflow) • vzťahy pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov hospodárenia – odvod daní, výplata podielu na zisku (dividend), zvyšovanie ZI, zvyšovanie RF

23. Majetok a majetková štruktúra Majetok podniku – zahŕňa všetky jeho aktíva (neobežný a obežný majetok). Neobežný majetok členíme na: • dlhodobý nehmotný majetok • dlhodobý hmotný majetok • dlhodobý finančný majetok Obežný majetok zahŕňa: • zásoby • pohľadávky • krátkodobý finančný majetok Fin. majetok – CP, ceniny, vklady v banke, hotovosť. Majetková štruktúra charakterizuje pomer medzi jednotlivými zložkami majetku podniku.

24. Kapitál a kapitálová štruktúra • Kapitál podniku – súhrn fin. zdrojov, kt. boli vynaložené na získanie podnikového majetku (tento majetok finančne kryjú) • Fin. štruktúra podniku – štruktúra jednotl. zložiek kapitálu. • Kapitálová štruktúra – podiely finančných zdrojov, ktoré sú v podniku k dispozícii trvalo a dlhodobo (konsolidované finančné zdroje)

25. Stavové a tokové veličiny • Stavové veličiny majetku a kapitálu sa zachytávajú v súvahe podniku zostavovanej k istému momentu. • Tokové veličiny – N a V, peňažné príjmy a výdavky podniku. Zachytávajú sa vo výkaze ziskov a strát a vo výkaze peň. tokov – príjmov a výdavkov (cashflow) • Výnosy – sú to predovšetkým tržby z realizácie výrobkov a služieb, aktivácia materiálov a tovarov získaných vo vl. réžii, predaj dlhodob. majetku, výnosy z operácií s CP, úroky.

26. Výkaz ziskov a strát • Náklady – peň. vyjadrenie živej a zhmotnenej práce spotrebovanej v podniku. • Peň. príjmy a výdavky – sumy, kt. za určité obd. podnik prijal alebo vydal. • Výkaz Z a S – zachytáva N a V podniku v období, ku kt. sa vzťahujú, bez ohľadu na to, či v danom období ich ekvivalent v peň.forme do podniku prišiel alebo z podniku odišiel.

27. Výkaz ziskov a strát

28. Prehľad peň. tokov – Cashflow • Prehľad peň. tokov (CF) – zachytáva skutočný pohyb peň. prostriedkov v danom období. • Peň. výdavok vzniká vtedy, keď podnik za vstupy platí. Náklad vzniká pri vynaložení týchto vstupov v transformačnom procese (pri DH majetku má formu odpisov). • Činnosti podniku sa pre potreby zostavenia prehľadu PT (Cashflow) členia na prevádzkové, investičné a finančné. Uplatňuje sa priama a nepriama metóda.

29. Prehľad peň. tokov – Cashflow • Priame vykazovanie CF – priame sledovanie všetkých peň. príjmov a výdavkov za určité obdobie • Nepriame vykazovanie CF – vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením. Ten sa upravuje o výnosy, kt. v danom obdobie nevyvolali peň. príjem, o náklady, kt. neznamenali peň. výdavky, o daň resp. iné položky. • Pri finančných tokoch z investičných a finančných činností sa uplatňuje len priama metóda.

30. Finančné riadenie podniku • Finančné rozhodovanie podniku predstavuje konkrétnu náplň procesu formulovania a realizácie finančnej politiky podniku. Ide o proces, ktorý začína formuláciou problému a končí výberom jednej možnosti z možných alternatív („výber optimálneho variantu riešenia“). • Ide o problémy súvisiace s pohybom kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov – rozhodujúcim kritériom je ako prijaté riešenie prispeje k plneniu cieľov podniku.

31. Finančné riadenie podniku • Obsahom finančného riadenia podniku je organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov. • Finančné riadenie je súčasťou riadenie podniku ako celku, vychádza z týchto princípov: • väčšie bohatstvo je lepšie ako menšie; • vyššie výnosy sú lepšie ako nižšie, • skôr je lepšie ako neskôr, • menšie riziko je lepšie ako väčšie, • je výhodné mať možnosť voľby.

32. Obsah a princípy finančného riadenia podniku • Základné problémy pri finančnom riadení, ktoré je potrebné riešiť, sú: • Koľko kapitálu treba na činnosť podniku? • Odkiaľ sa potrebný kapitál získa? • Kam, do čoho získaný kapitál umiestniť? – • Ako rozdeliť finančný výsledok? • Informácie sú nevyhnutnou podmienkou správneho finančného rozhodovania. • Finančné riadenie je spojenie 2 procesov: finančného rozhodovania a organizovania finančných procesov.

33. Finančné riadenie podniku Cieľom fin. rozhodovania je formulovať finan. ciele a nachádzať spôsoby plnenia týchto cieľov. Proces možno rozdeliť do 4 fáz: • Rozpoznanie potrebnej zmeny a formulovanie jej cieľa, • Vyhľadávanie možných riešení • Vyhodnocovanie jednotlivých alternatív z hľadiska výnosovosti a rizikovosti riešenia, • Prijatie rozhodnutia.

34. Finančné riadenie podniku • Finančná stratégia – zahŕňa opatrenia na dosiahnutie dlhodobejších, zásadnejších cieľov, napr. rozhodnutia o financovaní investičných projektov, o zásadných zmenách fin. štruktúry podniku, o koncepcii dividendovej politiky.  • Operatívne finančné riadenie – je zamerané najmä do vnútra podniku, je to každodenné organizovanie fin. procesov. • Kritéria fin. riadenia – likvidita, rentabilita (ziskovosť) a riziko. Fin. rozhodovanie je vždy istým kompromisom medzi snahou o čo najvyššiu rentabilitu a snahou zabezpečiť požadovanú úroveň likvidity a to pri stupni rizika, ktorý je podnik ochotný akceptovať. • Organizovanie fin. procesov – zabezpečuje realizáciu prijatých riešení.

35. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku • 1.Výsledok hospodárenia (finančný výsledok) – rozdiel medzi všetkými V a N podniku (zisk alebo strata), charakterizuje efektívnosť používania podnikového kapitálu. Je zdrojom financovania podniku a zdrojom dôchodkov vlastníkov. Zisk neznamená vždy viac peňazí. Pri posudzovaní finančného rozhodovania je treba hodnotiť nielen ziskovosť, ale aj vplyv na pohyb peňazí (CF).

36. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku • 2. Peňažné toky hotovostí (cash-flows) – je kľúčová kategória pri otázkach platobnej schopnosti, likvidity a investičných rozhodnutiach. Rozoznávame: • Brutocashflow = všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za isté obdobie (napr. 1 rok). • Netto cashflow = pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov, do ktorých nie sú zahrnuté výdavky investičného charakteru. Netto CF v podstate zahŕňa odpisy, zisk po zdanení a položky časového rozlíšenia.

37. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku • Stav peň. prostriedkov na konci účtovného obdobia z prehľadu CF sa musí rovnať stavu peňazí, ktorý sa vykazuje v súvahe podniku. • Rozdiel medzi ZISKOM a NETTO CF je daný rozdielom medzi výnosmi a peňažnými príjmami a rozdielom medzi nákladmi a peňažnými výdavkami

38. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku 3. Úrok a úroková sadzba - Úrok je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník – je to cena používania peňazí. Pomer medzi úrokom a príslušným dlhom je úrokovou mierou. Percentuálne vyjadrenú úrokovú mieru označujeme ako úroková sadzba. V úrokovej sadzbe sú zahrnuté viaceré komponenty: • Čistý – netto úrok • Úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru a jeho správou • Odmena veriteľa za znášanie rizika – riziková prémia • Inflačná prémia • Miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa

39. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku Rozoznávame: • Nominálnu úrokovú sadzbu – je určená dohodou medzi veriteľom a dlžníkom. • Reálnu úrokovú sadzbu – je očistená o vplyv zdanenia a inflácie. • Efektívna úroková sadzba – je percentuálne vyjadrenie súčasnej hodnoty výnosu jednotlivých investícií. Berie do úvahy, že výnosy prichádzajú v budúcnosti, vyjadruje súčasnú hodnotu týchto budúcich výnosov a dáva ju do vzťahu k investovanej sume.

40. Finančné trhy pracujú s viacerými základnými úrokovými sadzbami: • Diskontná sadzba – úroková sadzba, pri ktorej centrálna banka poskytuje úvery obchodným bankám. • Reeskontná sadzba – používaná centrálnou bankou pri reeskonte (odkúpení) zmeniek, ktoré eskontovali (odkúpili od svojich klientov) obchodné banky. Je mierne vyššia ako diskontná sadzba. • Lombardná sadzba – pri ktorej centrálna banka poskytuje lombardné úvery obchodným bankám. Ide o úvery kryté istou zálohou (lombardom). Býva ešte vyššia ako reeskontná sadzba.

41. Finančné trhy pracujú s viacerými základnými úrokovými sadzbami: • Medzibanková úroková sadzba – priemer sadzieb na medzibankovom trhu. Podľa trhu rozoznávame: LIBOR (LondonInterbankOffered Rate), FIBOR (Frankfurt), NIBOR ( New York), BRIBOR (Bratislava) • Prime rate – základná úroková sadzba, pri ktorej poskytujú obchodné banky krátkodobé úvery prvotriednym klientom. Na prime rate majú väzbu aj úrokové sadzby, ktoré platia banky klientom za depozitá. • Trhová úroková sadzba – priemer úrokových sadzieb z úverov poskytovaných OB nebankovým klientom.

42. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku • 4. Časová hodnota peňazí – pri finančnom rozhodovaní nezáleží len na sumách peňažných príjmov a výdajov, ale aj na rozložení v čase. Veľkosť rozdielu ovplyvňuje inflácia (deflácia) a výnosnosť investovania peňazí. • Výnosnosť investovania peňazí – je rozdielna pri rôznych spôsoboch investovania: pri uložení v banke, pri poskytovaní pôžičky, pri nákupe cenných papierov atď. Výnosnosť investovaných peňazí určuje doba viazania peňazí v príslušnej investícii a dosahovaná miera výnosu.

43. Časová hodnota peňazí • Vývoj cenovej hladiny – vyjadruje intenzitu znehodnocovania alebo zhodnocovania peňazí v čase. Inflačný vývoj je charakterizovaný rastom cenovej hladiny v hospodárstve. Kúpna sila peňazí sa znižuje, a preto peniaze, ktoré získame v budúcnosti, sú menej hodnotné než rovnaká suma peňazí v súčasnosti. Obrátene pôsobí deflačný vývoj, teda znižovanie cenovej hladiny. • Časová hodnota peňazí sa zohľadňuje pri: investičných rozhodnutiach, pri výpočte hodnoty cenných papierov, pri ohodnocovaní majetku, pri rozhodovaní o výhodnosti lízingu atď.

44. Základné kategórie využívané pri finančnom riadení podniku 5. Neurčitosť, neistota, riziko • Neurčitosť – situácia, v ktorej nie sme schopní s dostatočnou spoľahlivosťou definovať stavy, procesy a výsledky, ktoré môžu v danej oblasti nastať. • Neistota – poznáme možné stavy, procesy a výsledky, ale nevieme odhadnúť stupeň pravdepodobnosti, s akou k nim môže dôjsť. • Riziko – neistota, pri ktorej sme schopní kvantifikovať pravdepodobnosť odklonu od predpokladaných hodnôt. • Istota – rozhodnutie prinesie len 1 možný vopred určiteľný výsledok.

45. 5. Neurčitosť, neistota, riziko Podnikateľské rozhodovanie prebieha prevažne v podmienkach neistoty. Rozoznávame tieto čiastkové riziká: Finančné riziká: • Riziko financovania • Riziko zmeny cien majetkových cenných papierov • Riziko zlyhania protistrany • Riziko zmeny úrokovej sadzby na trhu • Menové riziko • Riziko likvidity Iné podnikateľské riziká: trhové riziko ( koľko produkcie sa predá a za akú cenu), prevádzkové riziká (výroba, marketing), riziko straty dobrého mena, politické a legislatívne riziká.

46. 5. Neurčitosť, neistota, riziko • Kvantifikácia rizík je prvým predpokladom voľby opatrení zameraných na ich zmierňovanie resp. prekonávanie. • Hovoríme o manažmente rizika v podniku. Pri finančných rizikách môžeme opatrenia členiť na preventívne (ofenzívne), zamerané na predchádzanie stratám, a defenzívne, ktoré hľadajú spôsoby úhrady už vzniknutých škôd.

47. 6. Požadovaná miera výnosu • percentuálne vyjadrený čistý výnos, ktorý prináša investovaný kapitál. Ide o špecifický ukazovateľ rentability celkového kapitálu. Ako kritérium slúži miera výnosu, ktorú podnik požaduje ako minimálnu hranicu efektívnosti projektu. Podnik požaduje rôzne vysoké miery výnosu pre projekty s rôznou rizikovosťou (ako tzv. rizikovú prémiu). Pri hodnotení miery výnosu treba rozlišovať nominálnu a reálnu mieru výnosu. Reálnu mieru výnosu dostaneme, ak nominálnu mieru upravíme o mieru inflácie. • Podmienkou správneho fin. rozhodovania je kvantifikácia reálnej miery výnosu jednotlivých investičných variantov vo vzťahu k ich rizikovosti.

48. 7. Náklady alternatívnych príležitostí • týmto pojmom označujeme hodnotu alternatívneho použitia finančných alebo iných zdrojov, hodnotu obetovanej alternatívnej príležitosti. Ak účtovne vykázaný výsledok hospodárenia znížime o náklady alternatívnych príležitostí, dostaneme ekonomický výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu). Hoci ho obvykle nie je možné presne vyčísliť, jeho zohľadňovanie pri finančnom rozhodovaní je veľmi užitočné.

49. Finančná politika podniku • Finančná politika podniku určuje spôsob uplatňovania princípov finančného riadenia v konkrétnom podniku pre dané obdobie. • Faktory ovplyvňujúce finančnú politiku: stav a vývoj svetových trhov, lokálne ek. prostredie, typ podniku.

50. Faktory ovplyvňujúce finančnú politiku: • 1.Stav a vývoj svetových trhov – svetové trhy tovarov a služieb podliehajú cyklickému vývoju pričom hĺbka a doby trvania cyklu sa menia. Stav a vývoj trhov charakterizuje najmä tempo rastu HDP, objem medzinárodnej výmeny tovarov a služieb, vývoj podnikateľ. dôvery a i. Trhy tovarov a služieb pôsobia na podnik cez P a D a s tým súvisiace pohyby cien, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje vývoj výsledkov hospodárenia podnikov. • Finančný trh zahŕňa kapitálový, peňažný, devízový, derivátový, poistný trh a trh zlata a drahých kovov. • 2.Lokálne ekonomické prostredie – podľa vplyvu podniku ho členíme na makroekonomické a mikroekonomické prostredie podniku.