Právna ochrana života a zdravia

1. Právna ochrana života a zdravia Autor prezentácie:JUDr. Peter Sepeši člen Výkonného výboru SFZ prokurátor Generálnej prokuratúry SR Bratislava, 2. marca 2012

2. Právna ochrana života a zdravia (1) Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publ. pod č. 209/1992 Zb.) Článok 2: Právo na život 1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest. 2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri: a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu; b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej; c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.

3. Právna ochrana života a zdravia (2) Článok 5: Právo na slobodu a bezpečnosť 1. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

4. Právna ochrana života a zdravia (3) Článok 8: Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života 1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromnéhoa rodinného života, obydlia a korešpondencie. 2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojoma zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

5. Právna ochrana života a zdravia (4) Zmluva o Európskej únii Článok 6 (bývalý článok 6 ZEU) 1. Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7.12.2000 upravenej 12.12.2007v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách. Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení. 2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách. 3. Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

6. Právna ochrana života a zdravia (6) Charta základných práv EÚ Článok 3 - Právo na nedotknuteľnosť osoby 1. Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti. Článok 6 - Právo na slobodu a bezpečnosť Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Článok 7 - Rešpektovanie súkromného a rodinného života Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie.

7. Právna ochrana života a zdravia (6) Ústava SR (zákon č. 460/1992 Zb.) Čl.15 (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. (3) Trest smrti sa nepripúšťa. (4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

8. Právna ochrana života a zdravia (6) Ústava SR (zákon č. 460/1992 Zb.) Čl.19 (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo inýmzneužívaním údajov o svojej osobe.

9. Právna ochrana života a zdravia (5) TRESTNÝ ZÁKON č. 300/2005 Z.z. § 364 Výtržníctvo (1) Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší zhromaždenie občanov alebo priebehšportového alebo kultúrneho podujatia, alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) z osobitného motívu,b) závažnejším spôsobom konania, aleboc) v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.

10. Podstata krajnej núdze spočíva v tom, že pri nej dochádza k stretu dvoch záujmov chránených trestným právom. • Jednému z týchto záujmov hrozí porucha (tzv. chránený záujem), ktorá môže byť odvrátená len poruchou druhého záujmu (tzv. obetovaný záujem). • Konať v krajnej núdzi je oprávnený zásadne každý. Teda nielen ten koho záujmy sú ohrozené, ale aj ten, koho záujmy ohrozené nie sú, v takomto prípade ide o tzv. pomoc v núdzi.

12. Odvracanie nebezpečenstva • Nebezpečenstvo môže byť spôsobené: - prírodnou silou (povodeň, požiar), - človekom (vodič pri dopravnej nehode, útok nepríčetnej osoby), - inými skutočnosťami (ovládateľná prírodná sila, elektrina, plyn) • (R 10/1980): Nebezpečenstvo musí byť skutočné, nie zdanlivé. Ak sú podmienky krajnej núdze len v predstavách páchateľa (tzv. putatívna krajná núdza) a nie sú prekročené zákonné medze tejto zdanlivej krajnej núdze, nemôže byť naplnená skutková podstata úmyselného trestného činu. Nedbanlivostný trestný čin však nie je vylúčený .

13. (R 19/1968): Ak vedie podnapitý vodič motorové vozidlo iba preto, aby po dopravnej nehode zabezpečil lekársku pomoc pre zraneného účastníka nehody, prichádza do úvahy posudzovanie tohto konania z hľadiska ustanovenia § 24 TZ o krajnej núdzi. • (R 9/1988): Nebezpečenstvo, ktoré občan odvracia v krajnej núdzi, môže spočívať aj v útoku človeka. V takom prípade ide o krajnú núdzu, a nie o nutnú obranu vtedy, keď je konaním inak trestným spôsobená škoda inému než útočníkovi. (Napríklad pokladníčka v banke vydá pri lúpežnom prepadnutí lúpežníkovi finančnú hotovosť z bankovej pokladne v záujme záchrany vlastného života.) • (R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami a nátlakom zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých vyplýva nebezpečenstvo priamo hroziace záujmom chráneným Trestným zákonom a ktoré obmedzujú slobodu rozhodovania obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať konanie, ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni viacerých ľudí.

14. Nebezpečenstvo hrozí záujmu chránenému Trestným zákonom. • Je nevyhnutné, aby nebezpečenstvo ohrozovalo tie spoločenské záujmy, ktorým poskytuje ochranu Trestný zákon a sú vymedzené v jeho osobitnej časti.

15. Nebezpečenstvo hrozí priamo. • O prípad krajnej núdze nejde, ak nebezpečenstvo už pominulo . • O prípad krajnej núdze nejde ani vtedy, ak nebezpečenstvo hrozí až v budúcnosti. • O priamo hroziace nebezpečenstvo ide vtedy, ak vývoj udalostí rýchlo speje k poruche ohrozeného záujmu, alebo už nepokračuje, ale sú splnené takmer všetky podmienky potrebné na to, aby porucha chráneného vzťahu nastala.

16. Nebezpečenstvo za daných okolnostínemožno odvrátiť inak. Zásada subsidiarity • Vyjadruje potrebu, aby sa najskôr vyčerpali všetky iné možnosti na zamedzenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak to okolnosti dovoľujú. • (R 26/1972): Pri posudzovaní krajnej núdze nie je rozhodujúca primeranosť alebo neprimeranosť spôsobu odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva. Pre hodnotenie vybočenia z medzí krajnej núdze je rozhodujúce, či sa mohlo toto nebezpečenstvo odvrátiť inak, alebo či spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Pri hodnotení, či sa nebezpečenstvo mohlo odvrátiť inak, treba brať do úvahy len tie možnosti obvineného, ktorými sa mohlo odvrátiť nebezpečenstvo včas, tj. ešte pred porušením záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorému nebezpečenstvo hrozilo.

17. Spôsobený následok nesmie byť zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Zásada proporcionality • Hroziaci následok a následok spôsobený konaním v krajnej núdzi musia byť v určitom vzájomnom pomere. Platí zásada, že spôsobený následok pri dodržaní ostatných podmienok krajnej núdze môže byť aj rovnako závažný ako ten, ktorý hrozil, nesmie však byť zjavne závažnejší. To znamená, že spôsobený závažnejší následok nesmie byť v hrubom nepomere k tomu, ktorý hrozil. • (R 20/1982): Stav krajnej núdze môže byť vyvolaný vyhrážkami a nátlakom zo strany tretej osoby na vôľu obvineného, z ktorých vyplýva nebezpečenstvo priamo hroziace záujmom chráneným Trestným zákonom a ktoré obmedzujú slobodu rozhodovania obvineného. Podmienku krajnej núdze môže spĺňať konanie, ktorým obvinený obetovaním jedného ľudského života zachráni viacerých ľudí.

18. Ten, komu nebezpečenstvo hrozí, nie je povinný ho znášať. • Nie je rozhodujúce, či je povinný znášať nebezpečenstvo ten, kto ho odvracia, ale či je toto nebezpečenstvo povinný znášať ten komu hrozí. • Ak má ohrozený povinnosť nebezpečenstvo znášať, nie je prípustná ani pomoc v núdzi. • Konanie v krajnej núdzi môže smerovať proti komukoľvek. • Proti tomu kto koná sám v krajnej núdzi, nie je prípustná nutná obrana ani konanie v krajnej núdzi.

19. Vybočenie z medzí krajnej núdze (exces) • O exces ide vtedy, ak neboli splnené všetky zákonné podmienky krajnej núdze, alebo neboli splnené vo všetkých smeroch. • K excesu môže dôjsť v nasledovných situáciách: • spôsobený následok bol zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil (intenzívny exces), • konanie nebolo vykonané v čase, kedy nebezpečenstvo priamo hrozilo, to znamená, že k nemu došlo predtým alebo potom (extenzívny exces), • nebezpečenstvo bolo možné odvrátiť inak, to znamená s menej závažnejšími následkami, • osoba konajúca v krajnej núdzi bola povinná nebezpečenstvo znášať.