Počítač v živote spoločnosti

1. Počítač v živote spoločnosti Daňové priznanie, sčítanie ľudu, spracovanie pošty Elektronický digitálny podpis Informačný systém- databáza Bezpečnosť údajov Armáda (počítačová simulácia s virtuálnou realitou, mapy získané z družíc)

2. Daňové priznanie cez počítače • Možnosť podať daňové priznania a účtovné doklady prostredníctvom internetu využíva zatiaľ len veľmi málo daňových subjektov. Aby sa elektronická komunikácia dala považovať za nespochybniteľnú, dokument musí byť vybavený zaručeným elektronickým podpisom. • Svoje priznanie si každý môže vyplniť na počítači a potom jednoducho vytlačiť na bežný kancelársky papier, podpísať a odovzdať. Takto podané daňové priznanie je akceptované daňovými úradmi. • Vypĺňanie priznania v programe DPFO má aj ďalšie výhody, napríklad riadky, v ktorých sa vykonávajú matematické operácie sú vykonané automaticky, vylučuje sa tým možnosť omylu pri bežnom výpočte. Priznanie je možné vytlačiť v toľkých kópiách, koľko je potrebných  a navyše je možné priznania uložiť a mať ich tak kedykoľvek k dispozícii.Takéto vyplnenie daňového priznania v programe je rozumným kompromisom medzi zdĺhavým ručným vypĺňaním tlačív a nákladným elektronickým zasielaním tlačiva s elektronickým podpisom. • Sčítanie ľudu cez počítače • Na každom obecnom (mestskom) úrade sa vedie presná evidencia obyvateľov. Dnes už v drvivej väčšine na PC. Vždy, keď sa niekto prisťahuje, odsťahuje, narodí či zomrie. Úrad pošle príslušné tlačivo (papierové, poštou; nejednaké) na Centrálny register občanov (CRO). S oneskorením niekoľkých dní prezident vie presný počet obyvateľov. A keby chcel, aj iné užitočné údaje z evidencií sa dajú získať. Národnosť, vzdelanie, posledný zamestnávateľ… A mohol by to vedieť on-line, keby údaje na Úradoch zadávali miestni pracovníci rovno do CRO fyzicky umiestneného na viacerých (pohromy) geograficky vzdialených replikovaných (samosynchronizovaných) serveroch, pripojení z terminálov (žiaľ, zatiaľ PC) cez linky ST. • Spracovanie elektronickej pošty • Každá správa prenášaná elektronickou poštou obsahuje hlavičku, z ktorej sa dajú vyčítať rôzne údaje, ako napr. čas odoslania správy, adresa odosielateľa a výstižna charakteristika správy v riadku "Predmet". Spracovanie elektronickej pošty vykonáva program na to určený. Tento program umožňuje napísanie samotného textu listu, zadanie adresy príjemcu, využíva sa na čítanie prijatej pošty a na jej ďalšie spracovanie. Pod ďalším spracovaním sa rozumie triedenie pošty do tematických celkov, vypracovanie odpovede na prijatú poštu a jej odoslanie, zaslanie kópie ďalším adresátom, tlač listu na papier alebo zrušenie prijatého listu. Všetko sa obsluhuje veľmi jednoducho, takže aj počítačovo menej zdatní užívatelia si prácu s elektronickou poštou rýchlo osvoja a obľúbia. Keďže počítače v sieti Internet pracujú nepretržite, elektronická pošta je doručená príjemcovi behom niekoľkých minút. Ak dôjde počas cesty elektronického listu k výpadku niektorého z počítačov alebo k prerušeniu komunikačnej linky, list sa nestratí. Program mailer sa zvyčajne po uplynutí 20 minútového intervalu pokúša o opakované odoslanie. Ak je nemožné list doručiť, pretože zadaná adresa príjemcu neexistuje, je odosielateľ spätne upovedomený. Listy, ktoré sa nepodarí doručiť do troch dní, sa označia ako nedoručiteľné a správu o nich dostáva aj lokálny administrátor elektronickej pošty.

3. Elektronický digitálny podpis digitálny podpis je technológia, ktorá vychádza z vlastností asymetrického šifrovania. Zjednodušene by sme mohli tvrdiť, že isté vlastnosti asymetrického šifrovania sú "zneužité" pre fungovanie digitálneho podpisu. To značí, že digitálny podpis je len istým spôsobom zašifrovaný dokument, resp. jeho digitálny odtlačok (hash). Z vlastností asymetrického šifrovania vyplýva, že ak je "niečo" zašifrované pomocou súkromného kľúča, je to možné dešifrovať prislúchajúcim verejným kľúčom. Keďže verejný kľúč je určený na to, aby bol prístupný komukoľvek, potom každý, kto má podpísaný dokument a verejný kľúč podpisujúceho (a samozrejme patričné softvérové vybavenie), môže daný digitálny podpis overiť. Z viacerých dôvodov nie je vhodné šifrovať celý dokument s úmyslom vytvorenia podpisu tohto dokumentu. Jedným z dôvodov je rýchlosť (resp. pomalosť) asymetrických algoritmov šifrovania, druhý dôvodom je podpis by nemal obsahovať celý dokument, má k nemu len logicky prislúchať. Je to dosiahnuteľné práve použitím digitálneho odtlačku (hash funkcie). Ide o jednocestný algoritmus, ktorý z pôvodného dokumentu vytvorí nový dokument s pevnou veľkosťou. Vlastnosťou tohto algoritmu je, že ak sa zmení čo i len jeden znak v pôvodnom dokumente, zmení sa aj odtlačok a druhá základná vlastnosť je, že nie je efektívne možné z digitálneho odtlačku vyhotoviť pôvodný dokument. Potom algoritmus digitálneho podpisu vyzerá nasledovne :

4. Informačný systém- databáza Databázový systém (často aj systém riadenia báz dát, skrátene SRBD alebo DBMS) je programový systém pre efektívne ukladanie, modifikáciu a výber veľkého množstva perzistentných dát. Aby mohol byť nejaký programový systém označený za SRBD, musí byť schopný riadiť perzistentné dáta, byť schopný pristupovať efektívne k veľkému množstvu dát. Obidve podmienky sú nutné (napr. bez druhej by definíciu spĺňal aj ktorýkoľvek súborový systém). V súčasnosti používané databázové systémy majú aj mnoho ďalších charakteristických vlastností, ako podporu pre aspoň jeden dátový model(napr. relačný, logický), ktorým oddeľujú konceptuálnu (logickú) úroveň od fyzickej, správu transakcií, využitie niektorého jazyka vyššej úrovne pre manipuláciu a definíciu dát (napr. SQL, QBE, datalog), Autentifikáciu používateľov a autorizáciu operácií nad dátami, robustnosť a zotaviteľnosť po chybách bez straty dát. Procesor DML a DDL. Táto časť, označovaná aj ako procesor „dotazov“, je zodpovedná za spracovanie používateľského vstupu zadaného väčšinou prostredníctvom jazykov z tried DML a DDL, ktoré systém podporuje. Okrem toho slúži aj ako rozhranie medzi aplikačnými programami využívajúce systém, ktoré môže byť implementované ako knižnica používateľských funkcií alebo ako preprocesor špeciálnych príkazov v hostiteľskom jazyku. Úlohou procesora je potom riadne spracovať a optimalizovať požiadavky kladené na databázu zvonka a ohlásiť prípadné chyby v nich. Správca databáz. má za úlohu riadenie systému (spravuje systémové tabuľky, načítava jednotlivé moduly a pod.) a poskytuje aj výkonné služby medzi procesorom dotazov a správcom súborov. Po obdržaní vstupu od procesora dotazov môže urobiť ďalšie optimalizácie. Správca súborov riadi prístup k fyzickým súborom a vykonáva operácie, ktoré mu zadá správca databáz. Túto funkciu pri jednoduchých databázových systémoch môže vykonávať správca súborov z operačného systému, často sa však kombinuje s vlastným modulom, ktorý má napr. zaznačené zámky na jednotlivé bloky súboru

5. Bezpečnosť údajov Bezpečnosť údajov/dát alebo dátová bezpečnosť alebo staršie zabezpečenie dát/údajov je ochrana dát proti nepovolenému prístupu, prenosu, zmenám alebo zničeniu, ktorý/-é sa vyskytol/-li či už náhodou alebo úmyselne. Bezpečnostné ciele Pri snahe dosiahnuť bezpečnosť dát sa definujú tieto generické bezpečnostné ciele: Integrita Dáta nemôžu byť ľubovoľne zmenené. Dôvernosť Dáta nemôžu byť neoprávnene čítané. Autentifikácia Autentifikácia (alebo autentizovanie) znamená overiť predkladanú identitu osôb, dát, správ. Autorizácia Autorizácia znamená overiť oprávnenia osôb, či objektov na prácu s dátami. Nepopierateľnosť Nepopierateľnosť pôvodu dát (taktiež možno uvažovať nepopierateľnosť samotného podania, prenosu či prijatia dát).

6. VIRTUÁLNA REALITA Novým smerom, ktorý odráža pokrok v počítačovej vizualizácií a animácií, je virtuálna realita. Z rýdzo technického hľadiska ju môžeme opísať ako digitálnu počítačovú simuláciu trojrozmerného priestoru a zvuku, premenných v čase, so štruktúrou, rozlíšením a dynamikou, pomocou ktorej sa imituje ,,reálny svet". Teda trojrozmerné prostredie, ktoré je vymodelované a spracovávané počítačom. Virtuálna realita je v mysli mnohých ľudí prezentovaná ako počítačová simulácia využívaná na akčné hry. Z hľadiska vplyvu na človeka je virtuálna realita prvým médiom, ktoré má predpoklady a dispozície správať sa k vnímaniu človeka ako realita. Dokáže obsiahnuť celé zrakové pole človeka a okrem toho vie zapôsobiť aj na iné jeho zmysly. Užívateľ môže prežívať ,,alternatívnu realitu" zvnútra, nielen zvonku, ako ponúka film či televízia. Vo virtuálnej realite dochádza k sprostredkovanej interakcii medzi užívateľom a vlastným virtuálnym prostredím. Človek môže fyzické objekty vytvorené počítačom nielen pozorovať zo všetkých strán, ale tiež s nimi ľubovoľne manipulovať a definovať svoj pohyb nasimulovanými scénami. Tak sa stáva nielen divákom, ale priamo objektom virtuálnej reality, súčasťou jej deja a prostredia. Virtuálna realita je simulovaná, neskutočná realita, do ktorej sa človek, divák, návštevník dostáva prostredníctvom najnovšej techniky. Základom virtuálnej reality je snaha o čo najvernejšie zobrazenie priestorových modelov a scén, manipulácia s nimi, tvorba reálneho sveta, jeho určitej časti so všetkými svojimi zákonitosťami a pravidlami, pohyb v trojrozmernom priestore a to všetko v reálnom čase. Pritom sú využívané základné postupy z oblasti počítačovej grafiky. Virtuálna realita je vlastne posun od jednoduchej (dvojrozmernej) interakcie človeka so strojom , do polohy , keď táto interakcia prebieha v trojrozmernom prostredí. Trojrozmerná reprezentácia tejto interakcie môže drasticky zmeniť spôsob práce s počítačom ako aj produktivitu a potešenie z nej. Tieto metódy bývajú umocňované pomocou použitia špeciálnych periférií, ktoré zaisťujú obrazovú, hmatovú, zvukovú a polohovú interakciu.

7. GPS Oficiálny názov je NAVSTAR - GPS (NavigationSatelliteTiming and RangingGlobalPositioning Systém), je družicový rádio navigačný systém globálneho určovania polohy, pôvodne budovaný pre potreby armády USA. Dnes už je použiteľný aj pre komerčné účely. Je tvorený 24 družicami, z čoho 3 sú záložné. Obiehajú okolo zeme vo výške 20200 km na 6. obežných dráhach sklonených o 60 stupňov. Družice prijímajú a spracovávajú informácie z pozemného riadiaceho centra na základe ktorých korigujú svoju dráhu. Družice sú vybavené prijímačom, vysielačom, atómovými hodinami a prístrojmi, ktoré slúžia pre navigáciu. Dráhu korigujú pomocou raketových motorov. V prípade problémov je každá družica vybavená záložnými zdrojmi, palubné batérie sú dobíjané dvoma slnečnými panelmi. Cena za družicu je približne 50 miliónov dolárov. Využitie: Niekoľko rokov bol využívaný okrem vojka v leteckej a námornej doprave. Pre jednotlivcov bol dlho nedostupný zo strategických i finančných dôvodov. V posledných rokoch došlo vďaka technologickému pokroku k miniaturizácii prijímačov GPS, k sníženiu ich ceny a ich rozšíreniu medzi obyčajných užívatelov - jednotlivcov. Navigácia GPS nachádza teraz stále väčšie uplatnenie pri mnohých športovo-technických aktivitách. Využívajú ju zememerači, motoristi, turisti a cestovatelia, horolezci, rybári, hubári, vodáci, námorníci, letci i rádioamatéri.

8. Použité zdroje: www.wikipedia.sk www.referaty.sk http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-uctovnictvo-a-dane/ako-vyplnit-danove-priznanie.html http://www.in4.sk/kiks/codokaze.html Michaela Valkučáková 2.C

9. Ďakujem za pozornosť