VESMÍRČEK

1. VESMÍRČEK

2. Naša predstava o vesmíre sa spája predovšetkým s tým, čo vidíme na oblohe. Jasná obloha, pozorovaná na rovine alebo na mori, sa nám javí ako obrovská pologuľa, ktorá sa klenie nad nami. Zem alebo more sa zdajú ako kruh, ktorého obvod sa na obzore dotýka oblohy. Cez deň putuje po oblohe slnko, v noci je obloha posiata hviezdami a svieti mesiac. Prichádzajú nám na rozum otázky, na ktoré si nevieme odpovedať: Bol vesmír vždy alebo kedysi vznikol? Ak áno, kedy a ako vznikol, dokedy bude trvať? Na tieto a iné otázky sa budem snažiť nájsť odpovede. V súčasnosti prevláda v astrofyzike názor, že v celom vesmíre sa nachádzajú milióny a miliardy galaxií. Astrofyzika je veda, ktorá skúma vznik a vývoj vesmíru. Hubble zistil, že všetky galaxie sa od seba navzájom neprestajne vzdiaľujú obrovskými rýchlosťami. Hovoríme, že sa vesmír rozpína. Na základe týchto poznatkov boli vypracované viaceré modely vesmíru.

3. Najjednoduchší je model rozpínavého vesmíru, ktorý v roku 1948 zverejnil americký fyzik astrofyzik George Anthony Gamow. Gamow vychádza z predpokladu, že kedysi bola celá hmota súčasného vesmíru stlačená vo veľmi malom objeme. Reakcie, ktoré v nej prebiehali, vyvolali pred 12 až 15 miliárdami rokov obrovský výbuch, nazývame ho aj Veľký tresk alebo Big Bang, ktorý znamená začiatok vývoja vesmíru. Veľký tresk bol sprevádzaný žiarením, ktoré sa šírilo, a ešte stále sa šíri všetkými smermi. Postupne vznikali častice, atómy, molekuly, plynné látky. Horúce plyny sa v niektorých miestach priestoru zhromažďovali a chladili. Z nich postupne vznikali galaxie a v nich hviezdy. Ich pohyb, ktorý má svoj pôvod vo Veľkom tresku, pozorujeme ako rozpínanie vesmíru. Poznanie vesmíru je nevyčerpateľné. Jeho výskum prináša stále nové poznatky. Vedci môžu utvárať ďalšie presnejšie modely vesmíru.

4. Hviezdnu oblohu Slnko, Mesiac a ich pohyby pozorovali ľudia už od pradávna. Svedčia o tom zápisy zachované z obdobia starých národov – Sumerov, Babylončanov, Britov, Indov a Číňanov. V období starých civilizácií bolo známych 5 planét: Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn. Za planéty vtedy považovali aj Slnko a Mesiac. Slnečná sústava sa skladá z 9 planét a ich obežníc.

5. 9 planét obieha okolo Slnka v smere hodinových ručičiek. Planéty pozemského typu sú bližšie k Slnku: Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Sú zložené z hustej skalnatej hmoty. Veľké planéty sú od Slnka vzdialenejšie: Jupiter a Saturn. Sú to ozajstné obry. Otáčajú sa okolo vlastnej osi veľmi rýchlo a sú obklopené prstencami hmoty. Ďalej nasledujú 3 planéty najväčšmi vzdialené od Slnka: Urán, Neptún a Pluto. Takže poďme na charakteristiku planét.

6. 1. Merkúr je najmenší z pozemských planét. Nemá atmosféru, pretože podobne ako Mesiac nie je dosť hmotný, aby si udržal plynný obal. Práve preto jeho povrch po miliardy rokov bombardujú drobné telesá obiehajúce v kozmickom priestore. Merkúr nemá známu obežnicu. 2. Venuša sa otáča okolo svojej osi veľmi pomaly, raz za 243 dní, od východu na západ, teda v opačnom smere ako ostatné planéty. Na Venuši je vysoká teplota, na povrchu dosahuje 460 °C. Povrch Venuše pokrývajú sopečné planiny. Zdá sa, že mnohé sopky sú činné. 3. Zem má priemer vyše 12 700 km. Zvláštnosťou Zeme je, že jedine na tejto planéte môže zostať voda tekutá, čo umožnilo vznik a vývoj života. Táto voda, ktorá postupne rozrušuje horniny, zároveň prispieva ku zmenám zemského povrchu. Zem má jedinú prirodzenú družicu: Mesiac.

7. 4. Mars je vzdialený od Slnka asi 228 miliónov km. Mars je oveľa chladnejší ako Zem: denne jeho teplota povrchu klesá zvičajne na – 50 °C a nikdy neprekročí 20 °C. Niekedy tam dujú prudké vetry, ktoré víria mračná prachu. Okolo Marsu obiehajú 2 malé mesiace: Fobos a Deimos. 5. Jupiter je najväčšia z planét Slnečnej sústavy. Pretože sa okolo svojej osi otáča veľmi rýchlo, mraky sa preťahujú do stúh rovnobežných s rovníkom a obklopujú planéty ako pásy. Tieto útvary sú vo veľmi veľkom pohybe: možno tam pozorovať obrovské víry, ktoré sa rychlejšie, alebo pomalšie menia. Jupiter má 16 známych mesiacov. 4 z nich družice veľké ako náš Mesiac: Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Ostatné sú drobné obežnice. 6. Saturn je plynová guľa a okolo svojej osi sa otáča veľmi rýchlo. Mraky, ktoré ho obklopujú sa ženú veľmi rýchlo: sú to ozajstné hurikány. Astronómovia objavili okolo Saturna 18 mesiacov, z ktorých najväčší mesiac Titan je väčší ako planéta Merkúr.

8. 7. Urán náhodou zazrel v ďalekohľade v roku 1781 anglický astronóm William Herschel, ktorý ho najprv pokladal za kométu. Prevláda názor, že planéta v centre neobsahuje kovový vodík, ale veľké kamenné jadro, obklopené hrubým plášťom ľadu. Okolo Urána obieha 15 mesiacov: 5 najväčších môžeme pozorovať zo Zeme, ostatné objavila sonda Voyager 2. 8. Neptún bol objavený v roku 1846. Od Slnka je vzdialený priemerne 4,5 miliardy km. Najzaujímavejší výtvor je veľká škvrna, široká ako naša Zem. Je to obrovský uragán, ktorý sa otáča rýchlosťou vyše 600 km/h. Neptún má 8 známych mesiacov. Najväčší Triton je najchladnejšir teleso, aké bolo pozorované v Slnečnej sústave, teplota na jeho povrchu je 228 °C. 9. Pluto bol najvzdialenejšou planétou Slnečnej sústavy, keď ho v roku 1930 objavili. Neobletela ho zatiaľ nijaká kozmická sonda, a preto ho veľmi málo poznáme. Niektorí astronómovia sa nazdávajú, že táto planéta je bývalý mesic Neptúna, ktorý sa osamostatni v dôsledku zrážky s iným telesom. V roku 1978 bol objavený jeho mesic Cháron. A teraz sa môžeme pozriť na problémy so ŽP.

9. Globálna teplota v 20. storočí stúpla o 0,6 °C. Klimatické modely predpovedajú zvýšenie globálnej teploty do roku 2100 o 1,4 – 5,8 °C. Emisie oxidu uhličitého, metánu, oxidu dusného, ozónu a dlhodobo pretrvávajúce plyny ako CFC, HFC a PFC menia spôsob.Všetky tieto deje prebiehajú nepoznanou rýchlosťou. Medzinárodné spoločenstvo sa usiluje o stabilizáciu atmosférických koncentrácií skleníkových plynov na bezpečnú úroveň. Zmena klímy už dávno nie je problém znečisťovania ovzdušia. Je to dôsledok historického vývoja a troch hlavných faktorov: a., zmena klímy je globálny jav, t.j. Nezáleží na tom, kde dôjde k vypusteniu emisií; b., všetky opatrenia, ktoré by mohli viesť k náprave, sú veľmi úzko previazané s výrobou energie; c., neexistujú jednoznačné priame dôkazy, že súčasný stav je zapríčinený ľudskou aktivitou. My však úplne nevieme prísť na to, aký to má vplyv na vesmír. Verme, že v budúcnosti bude ŽP stále lepšie. Aby sme boli spokojní, že aj náš vesmír bude v poriadku a nebude mu nič hroziť.

10. Autor: Veronika Fenčáková1.Ašk.rok: 2005/2006 Použité zdroje:www.referáty.sk