Dramatická literatúra

1. Základné pojmy Dramatická literatúra

2. Dráma • širší významgliterárny druh (spolu s lyrikou a epikou) • užší gdramatický žáner (tragédia, komédia) • vznik v starovekom Grécku z náb. osláv boha Dionýza Z á k l a d n é v l a s t n o s t i : • dialogická forma dramatický dialóg • sujetovosť, dejovosť, prítomný čas, dynamické motívy, dialogickosť (i monológy),hovorovosť, obraznosť, dianie (akčnosť) • absencia rozprávača • charakteristické znaky: verš/próza Na základe spôsobu realizácie ju delíme: • divadlo, film, televízna hra, rozhlasová hra charaktery postáv dramatický konflikt dramatické napätie

3. Divadlo • audiovizuálne (sluchovo-zrakové) umenie, ktoré kladie dôraz na sluchové vnímanie textu (pozri dramatické dielo) Do Dionýzovho divadla v Aténach sa zmestilo 17 tisíc divákov. Herci boli iba traja mali na tvárach masky, aj ženské úlohy hrávali muži. Obrovský priestor si vyžadoval zvýšiť hercovu postavu zvláštnou obuvou (koturny mali až štvrť metra). Skénég scéna, drevená, neskôr kamenná stavba, kam odchádzali herci a kde sa prezliekali. Oponu Gréci nepoznali. Orchestrag javisko, najskôr kruhové, neskôr polkruhové s oltárom uprostred.

5. Divadelná hra • dramatické dielo • literárny text, ktorý je prispôsobený na realizá-ciu na divadelnej scéne Aby sa literárne dielo premenilo na dramatické, musí sa uskutočniť jeho inscenácia. Na realizácii sa podieľajú: dramaturg, režisér, herci, výtvarník scény, hudobný skladateľ, zvukári, kostyméri, osvetľovači... • člení sa na dejstvág tie na výstupy (divadelná hra má zvyčajne 3 dejstvá)

6. Vnútorná výstavba • expozícia • zápletka • kríza • peripetia • rozuzlenie

7. Žánre V starovekom Grécku vznikli dva základné žánre gkomédie a tragédie (neskôr činohra) Dráma vznikla v starovekom Grécku na oslavách boha Dionýza z chórových piesní, z dialógu medzi zborom a hercom. Zbor (chór) vyjadroval posolstvo bohov, komentoval dej, charakterizoval postavy a ich činy. K prvému hercovi (protagonistovi) pribudli ďalší a úloha chóru sa postupne oslabovala. (Druhého herca uviedol na javisko Aischylos a tretieho Sofokles, ktorý sa stal ozajstným tvorcom drámy, lebo to umožnilo predstavovať aj zložité príbehy.) Od roku 534 pr. Kr. sa konali dionýzie, boli oslavou jari. Trvali šesť dní a posledné tri sa hrali tragédie. Po 50 rokoch pribudli komédie. Bol im vyhradený jeden deň. Sofokles

8. Tragédia • (z gr. tragoidia = capí spev) gnajstarší základný dramatický žáner • charakteristický znak gboj jednotlivca alebo skupiny s nepriateľskými silami • hlavný hrdina zahynie Napriek tomu, že je obdarený výnimočnými vlastnosťami, nie je schopný zvíťaziť nad nepriateľom alebo nepriazňou osudu. • konflikt medzi výnimočnou osobnosťou a protivníkom

9. Klasická tragédia má záväznú kompozíciu: • expozícia uvádza diváka do času a prostredia deja, oboznamuje ho s hlavnými predstaviteľmi, • kolízia (zápletka, zauzľovanie deja) je udalosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na vývin a priebeh deja, • kríza je dejová situácia, v ktorej dochádza k roz-hodujúcej zrážke medzi hlavnými postavami, • peripetiag nečakaný dejový zvrat • katastrofag riešenie konfliktu tragickým vyvrcholením deja

10. Komédia • (z gr. kómódiá = spev veselého sprievodu) • základný dramatický žáner • konflikt, dramatický dej a postavy sa zobrazujú s humornou nadsádzkou s cieľom vyvolať komický účinok gkomično Komickosť môže byť charakterová (na zákl. charakteru postáv) a situačná (zakladá sa na grotesknosti situácie). • druhom komédie je fraška gprevláda situačná komika a nadsádzka Vznikla už v antike, rozvíjala sa v stredovekom Taliansku a Francúzsku. V reči postáv sa využíva slovná hračka a vtip. Postavy sú svojím charakterom a zmýšľaním v ostrom kontraste. Carlo Goldoni – Vejár

11. Koniec