1 / 46

Úvod do fyziky Zeme (pre študentov - bakalárov) 20.10.2010

Úvod do fyziky Zeme (pre študentov - bakalárov) 20.10.2010. Vznik Zeme Plášťová konvekcia a geodynamo. Obsah prednášky vznik Zeme, rozhodujúce fakty a vlastnosti chemických prvkov, ktoré rozhodli o jej vývoji k súčasnému stavu, tri gigantické tepelné stroje,

nuncio
Download Presentation

Úvod do fyziky Zeme (pre študentov - bakalárov) 20.10.2010

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Úvod do fyziky Zeme (pre študentov - bakalárov) 20.10.2010 Vznik Zeme Plášťová konvekcia a geodynamo

  2. Obsah prednášky • vznik Zeme, • rozhodujúce fakty a vlastnosti chemických prvkov, • ktoré rozhodli o jej vývoji k súčasnému stavu, • tri gigantické tepelné stroje, • stavba, diskontinuity a procesy v plášti, • konvekcia v plášti • čo dôležité stále nie je jasné • magnetické pole Zeme • dva generačné mechanizmy v kvapalnom jadre Zeme • čo dôležité stále nie je jasné

  3. Vznik Zeme • vznik slnečnej sústavy – kolaps a fragmentácia rotujúceho • medzihviezdneho mračna, homogénne zloženie • gravitačný kolaps  vznik centrálnej hviezdy – Slnka • 0,1% materiálu (plyn a prach) zostalo pre formovanie planét, • asteroidov, mesiacov • tvorba planetezimál (rozmer telies metre-kilometre), • akrécia - proces formovania planét • dôležité procesy: * zhlukovaniem prachových zrniečok • * kondenzácia(z plynu vznikali pevné časti) • * vizkozita, vplyv plynnej fázy na pohyb • prachu a jeho spájanie do väčších celkov • * gravitácia pre väčšie telesá (1-10 km) • Výsledok počítačových simulácií • Proces akrécie „vyprodukuje“ telesá (planetárne embryá) • o hmotnosti 10^23 kg (2% hmotnosti Zeme) za 10^5 rokov

  4. Klasifikácia chemických prvkov podľa kondenzačných teplôt

  5. 10 Pa Refraktórne 1800-1420 K Re, Os, W, Yb, Zr, Ti, Lu, Ca, Ir, Ru Majoritné 1350-1300-1250 K Mg, Cr, Si, Fe, Co, Ni, Pd Stredne prchavé (moderately volatile) 1267-1250-648 K P, Li, Au, Mn, Na, K, Ga, B, Se, S Tvoriace ľad < 300 K H, C, N,... • Diferenciačný proces v hmlovine – podľa kondenzačných teplôt • v menších heliocentrických vzdialenostiach skondenzovali len prvky s vyššími kondenzačnými teplotami • prchavé prvky v plynnej fáze boli aktivitou Slnka vypudené do väčších heliocentrických vzdialeností, • tam už mohli skondenzovať – v joviálnych planétach a ich mesiacoch prevládajú volatily, ľady (metán), sú tam aj majoritné prvky

  6. Planetezimály dvoch typov: Diferencované – nastalo oddelenie metalického jadra. Meteority z nich odvodené obsahujú produkty natavenia, alebo pochádzajú priamo z metalických jadier Nediferencované – neprekonali diferenciáciu. Meteority z nich odvodené majú zachovanú informáciu o pôvodnom zložení. Sú štandartom pre skúmanie terestriálnych vzoriek. • Vznik Zeme zahrňuje dve základné etapy: • (a) v lokálnej zóne vo vzdialenosti 1 AU sa v priebehu 10^5 rokov vytvorili • v procese zrážok planetezimál km-rozmerov planetárne embryá o rozmere Mesiaca alebo Marsu • (b) terestriálne planéty rástli kolíziami medzi embryami, proces trval milióny rokov, mohlo prebiehať miešanie materiálu aj v radiálnom smere, • teda aj z pásu asteroidov (mohli priniesť zložky bohaté na volatily)

  7. Klasifikácia meteoritov – základné dve triedy # - pôvod z diferencovaných rodičovských telies (žlté) #- pôvod z nediferencovaných rodičovských telies (modré)

  8. Klasifikácia chondritov podľa pomeru prvkov Mg/Si Uhlíkaté chondrity CI sú najzaujímavejšie z hľadiska posudzovania vývoja Zeme

  9. Chondritické meteority sú pre analýzu terestriálnych vzoriek štandartom – etalónom. Zastúpenie prvkov je veľmi podobné solárnemu zloženiu. Odchýlky od pomerov prvkov znamenajú diferenciačné, chemické, frakcionačné procesy, ktoré v Zemi museli prebehnúť. Podobnosť v zložení indikuje primitívne (primordiálne) pôvodné zloženie.

  10. Časové etapy vzniku Zeme • Akrécia Zeme začala pred 4,56 mld. rokov, • mnohé chondrity (primitívne objekty) boli formované pred 4,54-4,57 mld. rokov. • Čas potrebný na sformovanie Zeme do súčasnej veľkosti – 70-100 mil. rokov. • Súčasne prebehol gigantický impakt telesa veľkosti Marsu – vznik Mesiaca. • Impakt modifikoval izotopové a chemické zloženie. • Metalické jadro sa vytvorilo asi počas akrécie – prvá gigantická diferenciácia • v mladej Zemi. Potom nastali etapy tvorby a oddeľovania kôry. • Zem mala dnešnú veľkosť pred 4,46 mld. rokov – vznik Zeme

  11. Etapy vývoja Zeme – BE (Bulk Earth) BSE (Bulk Silicate Earth) – primitívny plášť Železité jadro už bolo oddelené, kôra nebola vytvorená

  12. Osudy chemických prvkov v Zemi – určené podľa ich chemických a fyzikálnych vlastností Náchylnosť prvku tvoriť zlúčeniny s inými prvkami Litofilné(gr. litos = kameň) – preferujú tvorbu silikátov a oxidov: Ca, Mg, Al, REE Chalkofilné(gr. chalkos = síra) – viažu sa do sulfidov Siderofilné(gr. sideros = železo) – preferujú tvorbu zlúčením s Fe, vstupujú ako prímesy do minerálov železa: Pt, Pd, Ir, Os, Au, Ni, S. Pri oddelení jadra boli spolu s Fe „spláchnuté“ do jadra. Ale! Je ich viac „ako treba“! Heterogénna akrécia – materiál z iných vzdialeností použitý na tvorbu Zeme Kompatibilita – pri natavení (zahriatí) kryštálovej mriežky preferenčne vstupujú do kvapalnej fázy (magma). Nastalo to v ranej fáze natavenia Zeme, pokračuje dodnes. Nekompatibilné prvky prevládajú v zemskej kôre a chýbajú vo vrchnom plášti.

  13. Model heterogénnej akrécie Zeme • Akrécia prvých 85-90 % Zeme prebehla z „domáceho“ materiálu v 1 AU. • Materiál bol chudobný na volatily. Pri tvorbe jadra boli stredne a vysoko siderofilné prvky stiahnuté z plášťa proto-Zeme do jadra spolu s Fe. • Potom bol pridaný externý materiál (10-15%) impaktom veľkého telesa, pravdepodobne z väčších heliocentrických vzdialeností, materiál bohatší na volatily – síra (oddelená do jadra v priebehu etáp vývoja jadra). • Nastavenie abundancií stredne siderofilných prvkov. • Dokončenie formovania Zeme v procese „late-veneer“ (posledná politúra) materiálom (0,6%), ktorý nastavil vysoko siderofilné prvky. • Rádioizotopové rady • U-Pburčený bol vek Zeme. U-nekompatibilný, Pb-chalkofil uložený v jadre, volatil. • Rb-Srurčená stredná doba trvania akrécie 100 ± 50 mil. rokov.Neukladané do jadra. • Sm-Nd určené, že kontinentálna kôra vznikla etapovite, po častiach. Oba prvky sú refraktórne a siderofilné. • Pomer 3He/4He – vysoké hodnoty indikujú primitívne zloženie

  14. Geochemické rezevoáre – najdôležitejšie z nich: DM (DMM), OIB, CC,

  15. Kontinentálna kôra rástla asi po etapách (progresívny scenár), nie naraz (recyklačný scenár)

  16. Tri gigantické tepelné stroje • V neutrálnej atmosfére od povrchu do výšky troposféry,15-20 km, procesy v nej určujú počasie a klímu (skúmajú meteorológovia a klimatológovia) • V plášti Zeme, procesy v ňom súvisia s pohybmi litosférických dosiek a prenosu materiálu „hore“ a „dole“ v plášti (skúmajú geofyzici, geológovia) • V kvapalnom jadre Zeme, pohyb elektricky vodivej kvapaliny zabezpečuje udržovanie, (re)generáciu geomagnetického poľa (skúmajú geofyzici) Atmosféra Zeme, výška 20-25 km Povrch Zeme, zemská kôra Plášť Zeme, tuhá látka, hornina Rozhranie jadro – plášť, 2891 km Kvapalné jadro Zeme Rozhranie kvapalné - tuhé jadro, 5150 km Tuhé jadierko Stred Zeme, 6372 km, tlak 364 GPa = 3,6 mil. atm, teplota 5000 K

  17. Konvekcia v plášti a pohyb litosférických dosiek Gigantický tepelný stroj pracujúci v plášti Zeme Plášť je v krátkych časových škálach (1s (seizmické vlny)-deň-rok) pružný (elastický), presnejšie elasto-plastický, v povrchových častiach (spolu s kôrou) je krehký, môžu vzniknúť zlomy, v dlhých časových škálach (10 -100 mil.rokov) tečie (kríp, angl. creep). Modelujeme ho hydrodynamickými rovnicami pre extrémne viskóznu „kvapalinu“ s rýchlosťami niekoľko centimetrov za rok. Dáva o sebe informáciepriamo na povrch Zeme: tepelný tok na povrch Zeme, „nový“ vystupujúci materiál v stredo-oceánskych chrbtoch (MORB), a v dôsledku tzv. plášťových hríbov-plumov (OIB), rôzne typy magmatického materiálu môžeme chemicky analyzovať a nepriamo (šírenie seizmických vĺn, seizmická tomografia, analýza tiažového potenciálu, ktorý „vidí“ hustotné nehomogenity, vlastné kmity Zeme vybudené pri veľmi silných zemetraseniach,...) súčasne je tajomný, leboniektoré povrchové štruktúry „miznú“ v hlbinách Zeme pri tektonických pohyboch a „stráca“ sa tak informácia o stave v dávnej geologickej minulosti – nepamätá si históriu

  18. Konvekcia v kvapalnom jadre a generácia MPZ (MPZ = magnetické pole Zeme) Gigantický tepelný stroj v tekutom jadre Zeme (geodynamo) pohybuje sa v ňom vysoko elektricky vodivá kvapalina (zliatina) hnaná tepelne a kompozične s rýchlosťami pod 0,1 mm/sek ~ 3 km/rok pohyb elektricky vodivej kvapaliny v magnetickom poli zabezpečuje (re)generačné mechanizmy MPZ proti ohmickému rozpadu, konvekcia a jej rýchlosť udržuje magnetické pole, magnetické pole spätne pôsobí na rýchlosť tečení – je tu spätná väzba medzi obomi poliami (rýchlosť v a magnetické pole B) časová škála pravidelných zmien magnetického poľa je 100 – 1000 – 10 000 rokov systém umožňuje inverzie (prepólovanie) systém dáva o sebe informácie meranie MPZ na geomagnetických observatóriach (170 rokov), satelitoch, paleomagnetické analýzy horninových vzoriek, archeomagnetizmus, vieme približne určiť veľkosť a smer MPZ v geologickej minulosti, lebo stav MPZ môže byť „zapísaný“ v horninách, ktoré tuhli v danom čase výsledky paleomagnetizmu informujú súčasne aj o tektonike v minulosti

  19. Oba konvektívne systémy sú v kontakte • kontaktnou fyzickou hranicou je rozhranie jadro-plášť • (CMB core-mantle boundary) v hĺbke 2891 km (od stredu Zeme 3480 km) • „najdramatickejšia“ diskontinuita v Zemi • tuhá fáza v plášti – kvapalná fáza vo vonkajšom jadre • ľahšie oxidy a silikáty v plášti – ťažká železitá tavenina v jadre • skok v hustote: 5570 kg/m3 – 9900 kg/ m3 • skok v rýchlosti pozdĺžnych seizmických vĺn: 13,72 – 8,06 km/s • skok v rýchlosti priečnych seizmických vĺn: 7,26 – 0 km/s • nad rozhraním je 100-200 km hrubá najspodnejšia časť • plášťa (D’’ vrstva) - tepelná hraničná vrstva, • môže byť nestabilná „korenia“ v nej stúpajúce toky • horúceho materiálu – plume-y (plášťové hríby), • prinášajú informácie, materiál sa volá OIB (ocean island basalts) • odvod tepla z jadra je ovplyvnený konvekciou v plášti, • hlavne procesami v D“-vrstve

  20. Stavba Zeme – radiálne vrstvy Kôra– hrúbka 5-70 km, krehká, dopukaná Plášť – peridotity (olivíny+pyroxény,...) Kvapalné jadro – Fe+Si,S,O,.. Tuhé vnútorné jadro– ε-Fe Kôra – oceánska(5-15 km, 60% plochy celej kôry, 20% objemu celej kôry) a kontinentálna(pevninská, 30-50-70 km, má menšiu hustotu ako oceánska kôra) Mohorovičičova diskontinuita (Moho) Plášť-vrchný (hranice: Moho-660 km), jeho súčasťou je časť litosféry, astenosféra a časť prechodovej zóny diskontinuita v 660 km Plášť– spodný (hranice: 660 – 2890 km), jeho súčasťou je dôležitá D“ vrstva v najspodnejšej časti CMB – rozhranie jadro-plášť Kvapalné (vonkajšie) jadro–hranice: 2890–5155 km ICB – inner core boundary Pevné (vnútorné) jadro–hranice: 5155 – stred Zeme

  21. Litosféra = kôra + najvrchnejšia časť vrchného plášťa, • charakteristická hrúbka 100 km, • rozdelená na 12 dosiek, majú aj podjednotky • vychladnuté staré časti dosiek sú mechanicky krehké, pevné, • nová litosféra vzniká v stredo-oceánskych chrbtoch, • *natavený materiál vrchného plášťa je vytláčaný z astenosféry, • *na dne oceánov chladne, s vekom rastie jeho hustota • *na niektorých miestach sa môže podsúvať pod inú dosku • (subdukcia) a klesá do plášťa (je to „miešačka“) • dosky sa pohybujú rýchlosťou 1-7-10 cm/rok, podobné • ako pohyb ľadových krýh na vode, pohyb každej dosky je • limitovaný pohybom iných, dosky tvoria jeden systém • dosky sa dotýkajú v troch typoch hraníc (seizmická aktivita): • konvergentné – so subdukciou (podsúvanie) • transformné - (horizontálne kĺžu jedna voči druhej) • divergentné – stredo-oceánske chrbty, (odtláčanie)

  22. Astenosféra– pod litosférou • v hĺbke 100-350 km, čiastočne • natavená, geoterma (priebeh teploty s • hĺbkou) je „blízko“ teplote tavenia • niektorých minerálov • nižšia viskozita, plastický stav • zóna znížených seizm. rýchlostí • litosférické dosky plávajú a kĺžu • sa na astenosférickom substráte • Prechodová zóna – je súčasťou vrchného a spodného plášťa • v hĺbkach 400 - 670 – (1000 -1200) km • plášťové minerály podliehajú fázovým prechodom, keď • z jednej kryštalografickej sústavy prechádzajú na tesnejšie • usporiadanú (hlavne olivíny vytvárajú hustotné diskontinuity • seizmicky detekovateľné: 410, 520, 660 km) • hranica 660-670 km je rozhranie medzi vrchným a spodným • plášťom – 2 modely konvekcie v plášti (celoplášťová a • dvojvrstvová)

  23. Závislosť rýchlosti šírenia priečnych (S-wave) a pozdĺžnych (P-wave) seizmických vĺn na hĺbke v km v radiálnom PREM modeli

  24. Seizmické diskontinuity v precho- dovej vrstve plášťa sú dôsledkom fázových prechodovolivínu (tuhý roztok forsteritu a fayalitu). Fázové prechody - zmena kryštalografickej sústavy do tesnejšíchštruktúr - prebiehajú v hĺbkach 410, 520 km, polymorfný fázový prechod, t.j. chemicky ten istý minerál, mení usporiadanie atómov v mriežke. Clapeyronov sklon je kladný. V hĺbke 660 km sa -fáza mení na Mw a Pv Clapeyronov sklonje záporný, rozhranie v 660 km môže byť zádržou pre stúpajúce a klesajúce hmoty. Rozhranie v 660 km pri veľkom zápornom Clapeyronovom sklone môže byť prekážkou konvekcii.

  25. Súčasné rozmiestnenie a ohraničenie litosférických dosiek

  26. Základné pohybové trendydosiek a 3 typy kontaktu - hraníc

  27. Mapa povrchovej geomorfológie kontinentov a podmorských stredo-oceánskych chrbtov – celkom asi 60 000 km „pohorí“

  28. Atacama zlom, Chile – satelitný snímok Niekoľko 100 km paralelne s pobrežím. Zlom je aktívny, má transformné pohyby a taktiež kolmo na zlom Zlom San Andreas – San Francisco, USA, obrovské množstvo geofyzikálnych meraní a monitorovaní

  29. Hranice dosiek koincidujú s epicentrami zemetrasení, vulkánov a zvýšeného tepelného toku

  30. Mapa epicentier zemetrasení za obdobie 1978-1987

  31. Silné zemetrasenie Indonézii, ktoré spôsobilo vlny tsunami: Indo-austrálska platňa sa posúva pod Euroázijskú. Zemetrasenia v Peru: doska Nazca sa posúva pod Juho-americkú dosku.

  32. Rozmiestnenie kontinentov v geologickej minulosti spred 180 mil. rokov. Rekonštrukcia je navrhnutá aj do hlbšej minulosti. Prakontinent Pangea sa rozdelil na dve časti: Lauráziu a Gondwanu. Jej súčasťou bola aj dnešná India, ktorá na „snímke“ spred 135 mil. rokov putuje na sever a pred asi 45 mil. rokov „narazí“ na Lauráziu a vyvrásnia sa Himaláje.

  33. A v budúcnosti nás čaká stav, keď do Ameriky pôjdeme autom cez Afriku

  34. Pohyby kontinentov v geologickej minulosti dramaticky menili klimatické pomery a chod teplých a studených prúdov vo svetových oceánoch. • Identifikované boli 4 najväčšie periódy zaľadnenia: • najsilnejšia bola pred 800-600 mil. rokov, keď • Zem bola ako „snehová guľa“ a ľad ju pokrýval • úplne • menšie zaľadnenia boli v období 460-430 mil. • rokov a pred 350-250 mil. rokov • v Pleistocéne ľadové doby boli viac či menej • intenzívne s periódami 40 000 a 100 000 rokov • posledná ľadová doba skončila pred 10 000 r.

  35. V stredo-oceánskych chrbtoch vychádza na povrch z astenosféry materiál MORB v dôsledku klesania dosiek nadol vlastnou tiažou (to je dominantný zdroj pohybu v platňovom móde) Chemické zloženie je temer rovnaké po celej dĺžke týchto divergentných zón (60 000 km). Dva možné scenáre konvekcie v plášti MORB OIB Konvekcia vrstvová-“660 km“ oddeľuje 2 vrstvy, dosky cez ňu neprechádzajú Druhým typom konvekcie nezávislým od pohybu dosiek je plume-ový mód. Tvorí ho stúpajúci teplý materiál z D“ vrstvy a jeho „hlava“ sa môže dostať až na povrch. Plume-y súvisia s tzv. horúcimi bodmi, ktoré nemusia koincidovať s hranicami platní a môžu byť OIB OIB plume horúce škvrny Konvekcia celoplášťová – „660 km“ nie je pre dosky podstatnou prekážkou aj v strede dosiek, napr. Havajské ostrovy. Materiál, ktorý prinášajú, je odlišný od MORB-ov a volá sa OIB (ocean island basalts).Jednotlivé OIB sa však chemicky líšia, teda musí existovať niekoľko rezervoárov pre OIB.

  36. Havajské ostrovy: v centre Pacifickej dosky vystupuje teplý materiál (plume – plášťový hríb), „prepaľuje“ dosku a vzniká reťazec ostrovov. Materiál, ktorý plume prináša, sa nazýva „ocean island basalts – OIB. Podstatné sú stopové prvky. Ak sú rôzne vzorky OIB chemicky rôzne, musia mať rôzne zdroje – rezervoáre. Rádiometrické datovanie ukázalo, že majú vek 1-2 mld. rokov, čo je menej ako vek Zeme, a teda asi nie sú úplne pôvodné (primordiálne, primitívne).

  37. Fundamentálna otázka č. 1: • Prečo sa litosféra „rozdelila“ na dosky a čím bol tento proces podmienený? • ak roztavená guľa chladne, tak na jej povrchu vzniká pevné súvislé veko (v prípade • Zeme to je litosféra) a pod ním sa môže tavenina pohybovať (konvekcia) • prečo v prípade Zeme v určitých oblastiach tuhej pokrývky vznikli slabé oblasti, • ktoré viedli k vzniku hraníc litosférických dosiek, súvislé veko sa „rozlámalo“ a tým • mohla nastúpiť tektonika platní – je to reologický problém • na iných terestriálnych planétach (Mars, Venuša) nie je tektonika, resp. bola len • epizodická • Fundamentálna otázka č. 2: • Aký charakter má konvekcia v plášti? • je celoplášťová, materiál zo spodného plášťa • sa dostane na povrch a z povrchu klesá až do spodného plášťa, • alebo je v dvoch vrstvách, t.j. v hornom plášti cez stredo-oceánske chrbty vystupuje asténosférický materiál • a v spodnom plášti môže byťprimordiálny materiál • (pôvodný materiál z raného štádia vývoja Zeme), • ktorý sa cez plume-y môže tiež dostať na povrch, • v oblastiach horúcich škvŕn (hot spots).

  38. Výsledky seizmickej tomografie • odchýľky od strednej hodnoty • rýchlosti pozdĺžnych (P-wave) • a priečnych (S-wave) objemo- • vých vĺn v rôznych hĺbkach • modrá farba – oblasti väčších • rýchlostí ako stredná hodnota • (asi studený materiál – litosfé- • rické dosky) • červená farba – oblasti menších • rýchlostí ako stredná hodnota • (asi teplý materiál – plášťové • plumy) • Záver: litosférické dosky • môžu klesať až temer • k rozhraniu jadro- plášť • konvekcia je celoplášťová

  39. Model konvekcie v guľovej vrstve zohrievanej zospodu, vo vrstve je homogénna látka s viskozitou nezávislou od teploty. Modré útvary sú klesajúce chladné toky a červenéstúpajúce teplejšie. Modré majú pretiahnutý úzky tvar – podobá sa to na klesajúce litosféricke dosky.

  40. I. Dynamika středu Země Vesmír, 77/2, 1998, 78 - 84 R. Jeanloz, B. Romanowicz Ukážka prerazenia rozhrania v 660 km hĺbke. Ukážka výpočtu plumov, ktoré stúpajú nahor a majú dvojitú „hlavu“, lebo cez 660 km diskontinuitu ťažšie prenikali a druhá „hlava“ je na povrchu Zeme.

More Related