1 / 14

Systémová integrácia 2009, 5. - 6. november 2009, Myjava

AKO vzniká sociálny podnik? Sociálny podnik s dôrazom na pracovnú integráciu ALEBO integračný sociálny podnik (v angličtin e “ work integration social enterprise ” ). Peter M észáros predseda a štatutár organizácie 3 lobit (nezisková organizácia) Bratislava, Slovenská republika.

niles
Download Presentation

Systémová integrácia 2009, 5. - 6. november 2009, Myjava

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. AKO vzniká sociálny podnik?Sociálny podnik s dôrazom na pracovnú integráciu ALEBOintegračný sociálny podnik (v angličtine“work integration social enterprise”) Peter Mészárospredseda aštatutár organizácie3lobit (nezisková organizácia)Bratislava, Slovenská republika Systémová integrácia 2009, 5. - 6. november 2009, Myjava

  2. Úvodný krok Identifikuj sociálny problém, na ktorého riešenie sa chceš zamerať – sociálna exklúzia, vytesnanie zo spoločenského stredu – znevýhodnená komunita, ktorej členom chceš pomôcťsa ocitá na okraji spoločnosti, je marginalizovaná ... komunitu tu chápeme ako skupinu alebo spoločenstvo ľudí, ktoré zvyčajne obýva jedno konkrétne miesto, alebo má spoločné zájumy, nachádza sa v rovnakej životnej situácii, prípadne zdieľa rovnakú skúsenosť.

  3. Čo je naším cieľom? Predstaviteľov znevýhodnenej komunity integrovať vrátiť späť do spoločenského stredu Prečo? • dôvod ekonomický, kedy zamestnanosť odbremeňuje verejné financie v zmysle šetrenia výdajov na dávky v nezamestnanosti, sociálne dávky, môže viesť k zníženiu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, k poklesu kriminality, atď; dokonca (na druhej strane) generuje finančné prostriedky do verejného rozpočtu či systému sociálneho zabezpečenia vo forme daní a odvodov • dôvod psychologický, kedy práca poskytuje človeku možnosť sebarealizácie, rastu sebadôvery, sebaúcty a viery vo vlastné sily, oživuje pocit jeho alebo jej spoločenskej potrebnosti, príslušnosti k obci, či komunite

  4. Akým spôsobom? Snažíme sa vyvinúť podnikateľský model, ktorý by pre členov danej komunity dokázal vytvárať nové pracovné miesta (stále, prípadne tranzitné prac. miesta) Alfou a omegou takéhoto podniku je jeho ekonomická udržateľnosť v podobevyrovnaného hospodárenia alebo tvorby zisku.

  5. KTO sú adepti na spoločenskú integráciu prostredníctvom podnikania? Naberáme pracovníkov na základe ich prístupu a postoja k práci. [Ich profesná pripravenosť nerozhoduje.] (John Bennett, Pack IT) Neprepúšťameľudí za nízky pracovný výkon, kľúčová je motivácia a nasadenie k práci.(Christian Wolf, BAN) Na druhej strane ...sme normálna firma, ktorá musí prísť s rovnako kvalitnými výrobkami ako naša konkurencia - i u nás rozhoduje kvalita, množstvo a včasnosť dodávky!

  6. Socialná firma sa navonok (zdanlivo) od bežnej firmy nelíši!

  7. Základná výzva v sociálnom podnikaní 1. rozpor Musím sa starať o osobné potreby našich klientov a zároveň musím zaistiť, aby firma bola úspešná. Priznávam, že vyvážiť pomer medzi rehabilitáciou a prácou je niekedydosť náročné. (Mikael Sternrot, šéf výroby) obchodné hľadisko VERSUS pracovná rehabilitácia (dobrá a zmysluplná práca) Nebýva jednoduché rozhodnúť se jedným alebo druhým spôsobom, ten rozpor a to napätie tu existuje vždy. Ak niekto hovorí, že žiadne také napätie nemusí riešiť, znamená to, že podľa mňa so sociálnym či komerčným aspektom podnikania takejto firmy niečo nie je v poriadku, pretože takému druhu rozhodovania sa proste nemôžete vyhnúť. (Marek Markuš, Integra Slovakia)

  8. Základná výzva v sociálnom podnikaní 2. rozpor profesné VERSUS prenosné zručnosti „Na prvom mieste je osobný rozvoj.“ To je ten kľúčový proces. „Z niekoho sa môže stať skvelý stolár tým, že strávil určitý čas v družstve Basta, a i keď je to výborné, nie je to to, o čo ide.“ Ide totiž o to, že behom doby, kedy se z niekoho stáva skvelý stolár, sa dotyčný naučí komunikovať s ľuďmi, a to ho učiní silnejším a sebavedomějším. Začne získavať stratenú sebaúctu, stratenú sebadôveru. (Alec Carlberg, Basta)

  9. Zplnomocnenie (Empowerment) Ľudia od nás môžu prijímať pomoc, ak chcú, ale nikdy za nich nerobíme ich prácu. Pomáhame impostaviť sa na vlastné nohy. Keď za mnou prídu s prosbou o pomoc, poviem im, že za nich ich problémy nevyriešim, ale že im rada poradím. Záleží však len na ich rozhodnutí a ich voľbe. Snažím sa ľuďom vysvetliť, že za nich nič neurobím, že se musia snažiť sami, ale že ich v ich úsilí budem podporovať. My ale nie sme od toho, aby sme mu tie prekážky odstraňovali z cesty. My mu pomáhame prekážkyzdolať. A to je veľký rozdiel.

  10. ...naši ľudia odchádzajú A prečo? Niekedy je smutné vidieť, ako dobrí a šikovní ľudia odchádzajú. Ale pre nich je to konieckoncov dobre. Vieme, že mnohokrát odchádzajú za lepšou prácou a sme tomu radi. (Lea Ryynänen, Grogrunden, Goteborg) Hlavným zmyslom sociálneho podniku je prinášať spoločenský prospech.

  11. ZÁVER Prostriedkom k  dosiahnutiu sociálneho cieľa je funkčný a úspešný podnik schopný obstáť na trhu tovarov a služieb . . . sociálny podnik musí odviesť dobrú prácu a svoje výrobky či služby dodať v stanovenom čase, kvalite i množstve. Ak sa to nepodarí, sociálny podnik to pocíti rovnako ako bežná firma, zákazníci tovar či službu prestanú odoberať; spoliehať sa na nákup z ľutosti sa (dlhodobo) nedá. Existencia a udržateľnosť sociálneho podniku preto rovnako zavísí na výrobnom a tržnom úspechu. Sociálny podnik ide naostro. AVŠAK Výrobné nároky nesmú prevalcovať dôvod existencie sociálneho podniku (WISE), ktorým je osobný rozvoj pracovníka a príprava jeho pracovnej zdatnosti a spôsobilosti tak, aby obstál v pracovnom procese (dokonca) na otvorenom trhu práce (v prípade pracovníkov, ktorých handicap je odstrániteľný).

  12. Z N Í Ž E N Á P R O D U K T I V I T A

  13. Klúčový rozdiel medzi sociálnym podnikom a klasickou chránenou dieľňou Keď handicapovaní ľudia vyrobia málo kvalitný alebo málo zaujímavý produkt, na ktorý pripevnia nálepku „vyrobené postihnutými“, prípadný zákazník si ho kúpi hlavne zo súcitu. V rámci modelu sociálneho podniku je jasné, že to nie je žiadne podnikanie, pretože ľudí, ktorí si kúpia niečo zo súcitu, je málo a naviac si to nekúpia dvakrát. Je veľmi obtiažne vybudovať na takomto základe fungujúcu firmu. Inými slovami, motivácia súcitom funguje ako podpora zo strany koncového užívateľa, ktorý si povie: „Som ochotný zaplatiť za tento nekvalitný výrobok tržnú cenu, pretože to má socialny dopad.“ Ale to predsa nie je udržateľný obchodný model! (Allan Bussard, Integra Slovakia)

  14. Ďakujem za pozornosť Peter Mészáros 3lobit (nezisková organizácia) Bratislava, Slovakia +421-908-581 560 meszaros@3lobit.sk www.3lobit.sk

More Related