Drogov z vislosti
Download
1 / 28

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI - PowerPoint PPT Presentation


  • 185 Views
  • Uploaded on

DROGOVÉ ZÁVISLOSTI. Historické kontexty užívania drog doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc. Obsah prednášok Kultúrne a historické kontexty užívania drog Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog Organizmus a osobnosť u drogovo závislých

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'DROGOVÉ ZÁVISLOSTI' - neylan


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
Drogov z vislosti

DROGOVÉZÁVISLOSTI

Historické kontexty užívania drog doc. PhDr. Alojz Nociar, CSc.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Obsah prednášok

  • Kultúrne a historické kontexty užívania drog

  • Epidemiológia drog na Slovensku a v Európe

  • Prehľad koncepcií a modelov závislosti od alkoholu a drog

  • Organizmus a osobnosť u drogovo závislých

  • Populačné a školské prieskumy o drogách

  • Prevencia a liečba pri drogových závislostiach

  • Doliečovanie, svojpomoc a reintegrácia osôb závislých od alkoholu a drog

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Literatúra na štúdium – povinná:

  • Nociar, A.: Drogové závislosti (skriptá). Bratislava, VŠZaSP Sv. Alžbety, 2009, 123 s.

    a odporúčaná:

  • Ondrejkovič, P. a kol.: Protidrogová výchova. Bratislava, Veda, 1999.

  • Nociar, A.: Alkohol, drogy a osobnosť. Bratislava, vydavateľstvo Asklepios, 2001 (kap.1, 3 a 9).

  • Nociar, A.: Prieskumy o drogách, alkohole a tabaku u slovenskej mládeže. Bratislava, Veda, 2004.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Kapitoly z odpor anej monografie
Kapitoly z odporúčanej monografie:

1.HISTORICKÉ A KULTÚRNE KONTEXTY PITIA ALKOHOLU A UŽÍVANIA DROG

3. KONCEPCIE

A MODELY

ZÁVISLOSTI

OD ALKOHOLU

A DROG

9. PREVENCIA,

LIEČBA

A DOLIEČOVANIE

ZÁVISLOSTÍ

OD ALKOHOLU

A DROG

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


„Alkoholizmus“?

alebo: DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ?

„Toxikománia“?

„Narkománia“?

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


(„Alkáči a drogáči“ sú všetci rovnakí...)

VERSUS

„Alkies & Junks are all the same...“

Každý z nich je iný „Unique“

Sugarbabes

M a c h o s

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Drogy a ich účinky – definícia a základné pojmy

Svetová zdravotnícka organizácia definuje drogu ako„ktorúkoľvek látku, ktorá po vstupe do organizmu dokáže pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, priamo alebo nepriamo pôsobiť na centrálny nervový systém a môže mať aj status lieku“ (viac neskôr).

Vzťah k drogám možno definovať z viacerých hľadísk:

  • intenzita užívania: užívanie (úzus) – zneužívanie (misúzus) – nadmerné užívanie (abúzus) – nadmerné užívanie s chorobnými symptómami (závislosť);

  • akútnosť a chronicita: akútna intoxikácia (napr. jednoduchá opitosť, ebrietas simplex) – syndróm závislosti (napr. chronický „alkoholizmus“);

  • spôsob užívania: experimentovanie – rekreačné užívanie – problémové užívanie;

  • následky užívania: abstinenčné príznaky, vzrast tolerancie, nutkanie brať drogu;

  • psychopatológia: napr. abstinenčný syndróm s delíriom, Korsakovova psychóza.

Drogy možno definovať z viacerých hľadísk:

Hlavnésú- pôvod drogy: prírodné(koka)-polosyntetické(heroín)-syntetické(XTC)

- celkové účinky: tlmivé (alkohol) a stimulačné (kokaín)

- čiastkové účinky: vigilita (SAT)-afektivita (kanabis)-integrita(LSD)

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Legálne a nelegálne drogy a medzinárodná kontrola drog

Iné drogy majú status nelegálnych a ich výroba, šírenie a niekedy

aj použitie sa posudzujú buď ako priestupok, prečin alebo trestný

čin, v závislosti o prijatých zákonov toho-ktorého štátu.

Vo všeobecnosti ale platí, že členské štáty OSN sa riadia Jednotným

dohovorom o omamných drogách a následnými dvomi dohovormi.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Tabak nieko ko dajov k hist rii a s asnosti i
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti I.

Fajčenie tabaku je určite novšieho dáta ako pitie alkoholu. Tabak sa do Európy dostal po objavení Ameriky, kde sa Kolumbovi námorníci čudovali Indiánom, čo „pili dym“. Je však známe, že dávno predtým napr. Mayovia na území dnešného Mexika už fajčili tabak. Tabak nadobudol veľkú popularitu v Anglicku, ktorého kolónie, najmä Virgínia, dovážali tabak do celej Európy vrátane Ruska. Spočiatku sa vládcovia stavali k fajčeniu tabaku negatívne a nie sú zriedkavé ani popisy ťažkých trestov (popravy v Rusku či prepadnutie majetku fajčiarov v Japonsku). Onedlho však prakticky každý štát, podobne ako aj pri alkohole prišiel na to, že ak na predaj tabaku uvalí dane, môže so ziskom z predaja tabaku počítať ako s významným príspevkom do štátnej pokladnice.

Užívanie tabaku má niekoľko foriem – fajčenie, žuvanie, šnupanie. U nás býva najčastejšie fajčenie cigariet, omnoho menej fajčenie cigár alebo fajky a žuvanie sa prakticky nevyskytuje. Z množstva škodlivých látok, ktoré sú v tabakovom dyme, vyvoláva závislosť iba jedna – nikotín. Pri tabaku je vznik fyzickej, ale aj psychickej závislosti pomerne rýchly, dokonca sa niekedy návykovosť porovnáva s heroínom. Závislosť býva mimoriadne silná a rezistentná, s častými recidívami aj po dlhom čase nefajčenia, čo okrem neurochemických faktorov ovplyvňujú aj psychologické, napr. klasická schéma vysokofrekventného intermitentného posilňovania tohto návyku.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Tabak nieko ko dajov k hist rii a s asnosti ii
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti II.

Kedysi sa hovorilo, že „Historia – magistra vitae“ teda že dejiny sú čímsi, z čoho sa máme učiť. A tak si pripomeňme dnes už ozajstnú históriu: medzinárodnú konferenciu o boji proti tabaku v roku 1993 vo Varšave. Jednou z mnohých tém bol návrh WHO o tom, aby sme do zákonov o tabaku zaradili vetu o zákaze kusového predaja cigariet (ako poistku proti ich kupovaniu deťmi).

Omnoho väčšiu pozornosť sme ako delegáti venovali písaniu listu vtedajšiemu prezidentovi USA, s výzvou na akciu proti tabakovým koncernom. Po rokoch sa dá povedať, že z akcie nebolo nič, aspoň nič také, o čom by sme dodnes vedeli, lebo zrejme sa prezident o fajčenie nezaujímal, aspoň nie tak, ako sme to chceli my.

Zato ak si pôjdete nabudúce kúpiť noviny, či nebodaj cigarety, možno si všimnete malý nápis, ktorý visí povinne na každom novinovom stánku, nad pokladňami v obchodných domoch a stále vykonáva svoje:

„Kusový predaj cigariet je zakázaný“

Na tej konferencii, kde to na úspech v redukcii fajčenia veru nevyzeralo, odznela v prednáške o úskaliach prevencie aj ďalšia veta, ktorú je hodno si zapamätať:

„Never give up!“ – Nikdy sa nevzdávajte!

A tá je zrejme podkladom toho, že obe veci sa dostali tam, kam patria: Veľké slová do koša; a na pohľad malý návrh na také miesto, kde si ho môže prečítať každý...

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Tabak nieko ko dajov k hist rii a s asnosti iii
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti III.

V roku 1994, na začiatku. heroínovej epidémie sa v rozličných médiách začala venovať veľká pozornosť nelegálnym drogám. Do úzadia sa dostali tabak aj alkohol. Tento nepomer bol v tom čase taký očividný, že na dôkaz nebolo treba plánovať zložité výskumy: stačilo použiť pravítko a kružidlo a z niekoľkých týždňov  sledovania článkov v tlači vyrátať priemer na jeden týždeň:

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Tabak nieko ko dajov k hist rii a s asnosti iv
Tabak – niekoľko údajov k histórii a súčasnosti IV.

Znamená to, že ak je pravá časť grafu hodnoverná, tak 15-roční z roku 1994, narodení okolo 1980, už prekročili tridsiatku a svoje úmrtia v dôsledku nelegálnych drog majú už bezmála za sebou (vekový priemer liečených drogovo závislých je okolo 23-24 rokov a najväčšia časť úmrtí z predávkovania býva cca do 25 rokov). Túto vekovú kohortu však ešte čaká tá najpodstatnejšia časť problému, a tou je v nasledujúcich 40 rokoch úmrtnosť následkom legálnych drog. Pretože v roku 1994 bolo u nás 96 211 chlapcov a dievčat vo veku 15 rokov, mali by byť vyššie uvedené odhady počtov úmrtí iba o niečo nižšie.

Hlavný problém pri zdôvodňovaní škodlivosti fajčenia je časový posun následkov (ako sa vraví v GB a USA:

„Enjoy now – pay later“, t.j. Teraz si užívaj – zaplatíš neskôr...)

Pri tvrdej droge, akou je napr. heroín, sa vie, že zdravotné a spoločenské následky prídu veľmi rýchlo, oveľa rýchlejšie ako pri tabaku a alkohole. Možno práve táto rýchlosť a viditeľnosť spôsobujú, že ľudia nebezpečenstvo tzv. tvrdých drog vnímajú výraznejšie. Ukazuje sa však, že spoločenská optika pri vnímaní rizika užívania ATOD pripomína opačne otočený ďalekohľad, ktorý akoby „zmenšoval“ skutočné a dokázané fakty o chorobách v dôsledku fajčenia a alkoholu; a naopak, zase akoby ešte „zväčšoval“ to, čo je beztak výrazné – odstup od postihnutých v prípade drogovo závislých, určitý strach z nich v bežnej populácii, alebo občas snahu médií dostať sa k senzáciám.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog I.

Existencia alkoholu ako prirodzene vznikajúcej látky je daná dobou objavenia

sa anorganických látok a procesov, čo umožňujú kvasenie-fermentáciu:

voda, rastlinné škroby a cukry a kvasinky, t. j. asi pred 200 miliónmi rokov.

Historicky sú známe tri základné druhy alkoholu: skvasená ovocná, poväčšine hroznová šťava – víno, skvasené obilné produkty – pivo a skvasený med – medovina.

Alkohol (C2H5OH ), ako asi len náhodný objav a výsledok využitia prirodzenej fermentácie: skvasenia cukrov z rastlinných a živočíšnych produktov, teda sprevádza ľudstvo už od prehistorických čias.

Forma, v ktorej človek objavil alkohol, je menej sporná ako doba, kedy sa to stalo. Z troch možností, t.j. z vykvasenej ovocnej šťavy alebo vína, vykvaseného obilia alebo piva a z vykvaseného medu alebo medoviny, prichádza do úvahy najmä posledná.

Vychádza aj z etymologických úvah pri skúmaní pôvodu slov v indoeuróp-skych jazykoch. Med alebo medovina (v sanskrite „mádhu“, po anglicky „mead“, grécky „μέδος“, staroslovansky „медъ“) býva spravidlakoreňom tých slov, ktoré označujú nielen med alebo sladkosť, ale aj opojný nápoj.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Prirodzen vznik a v skyt alkoholu a drog ii
Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog II.

Toto rodové spojenie medu, nie však slov označujúcich obilie alebo

ovocie, s pojmom intoxikácie poukazuje na jeho starobylý pôvod.

Možno teda predpokladať, že alkoholický nápoj vo forme medoviny

bol známy už v staršej dobe kamennej, pričom sa uvádzajú dôkazy,

že pivo a víno už bolo známe v neolite (podľa Roueché 1963).

Objav alkoholu sa naozaj stráca v dávnoveku, ale dá sa sledovať v útržkoch mytologických príbehov a v legendách, ktoré zväčša hovoria o daroch bohov, prípadne o božskom pôvode tých produktov, z ktorých sa alkoholický nápoj dorábal. Napríklad Epos o Gilgamešovi je zdrojom jednej z najstarších legiend o stvorení sveta, v ktorej pri boji dobra a zla víťazné dobré božstvá utrpia síce značné straty, ale tam, kde padajú, vyrastá z ich tiež vinič, ktorý neskôr v podobe vína nadobúda v mnohých kultúrach a náboženstvách symbolickú hodnotu "krvi bohov" (Lucia 1963).

Staroveké národy vysoko oceňovali víno a používali ho často pri obetách,

ale niekedy aj na liečebné účely a tiež na dezinfekciu (napr. vody).

Sociálne pitie alkoholu pomimo rituálnych obradov alebo náboženských

príležitostí, a teda aj individuálne užívanie alkoholu až opíjanie sa jedinca, je už výsledkom ďalšieho rozvoja civilizácie...

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog III.

  • Po prvý raz sa spoločenské pitie vyskytlo zrejme v Mezopotámii asi pred 5000 rokmi, čo sa dokladá tabuľkou z Ninive, napísanou cca 2300 rokov pred Kristom. Táto tabuľka obsahuje aj prvú zreteľnú zmienku o "bit sikari", alebo krčme...

  • Skúsenosť s krčmou opisuje aj Epos o Gilgamešovi: počas jeho

  • zastávky u krčmárky bohov Siduri...

Okrem prirodzenej fermentácie existuje proces destilácie, ktorý objavil okolo r. 800 arabský alchymista Jabir ibn Hayyan (zvaný aj Geber) a jeho objav prakticky využil prof. Arnaldus de Villanova, ktorý pre produkt destilácie zaviedol názov „živá voda“ (aqua vitae).

Doba objavovania nových druhov alkoholu sa skončila v 19. storočí –vynašli sa, vyskúšali a zhodnotili všetky známe druhy destilátov.

Účinkyaqua vitaev pôvodnej podobe (brandy) aj v ďalších formách (juniperus, gin, whisky, vodka, rum) sa silou nedali porovnávať ani s účinkami, ani s problémami následkom nadmerného pitia piva a vína.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Druhy alkoholu a d sledky alkoholizmu
Druhy alkoholu a dôsledky alkoholizmu:

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog IV.

Dôkazy dlhej histórie a rozšírenosti používania mnohých drog podal už viackrát archeologický výskum. Okrem nálezov nádob a džbánov na pivo a víno sa zistili aj známky užívania opiátov: v tureckom sídle spred niekoľkých tisíc rokov sa našli zásoby makových zrniek. Sochy nájdené pri vykopávkach tiež dovoľovali usudzovať na užívanie drog – ako napr. makovice vyryté v účesoch bohov na starej Kréte. Samotné ópium sa pravdepodobne používalo iba ako liek, pričom na rozdiel od alkoholu neboli zaznamenané prípady abúzu.

Užívanie kanabisu v dobe pred našim letopočtom sa zdá byť doložené aj v Malej Ázii a v Asýrii.

V 8. storočí sa ópium prostredníctvom Arabov dostalo do Číny a Indie, kde sa dlho používalo ako liek, a na prelome tisícročí sa už vo veľkom pestovalo najmä v Indii, kde sa používalo ako ľudový všeliek a jeho extrakty pili aj jedli ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Prirodzený vznik a výskyt alkoholu a drog V.

Pri drogách sú ich objavy a začiatky užívania menej doložené. Možno ich nájsť v opisoch obetných postupov predkolumbovskej Ameriky, aj pri pohrebných zvyklostiach starých Slovanov, v medicínskych príručkách a opisoch magických praktík s rituálnym užitím drog, napr. pri veštbách.

Ľan a konope, ako staré indoeurópske rastliny, boli prevzaté asi zo starej iránskej kultúry cez Skýtov najprv predchodcami Slovanov, od ktorých ich neskôr prevzali Germáni.

Okrem ľuľkovitých rastlín v našom zemepisnom pásme rastú aj určité huby, ktorých psychotropné účinky mohli byť tiež spontánne objavené. Na našom území sa však v prírodnej forme nikdy nevyskytli drogy známe z juhoamerických a sčasti i afrických kultúr, kde sa stali buď súčasťami bežného života, alebo kultov a religióznych rituálov (napr. kata v Jemene či koka v Kolumbii, kultové užívanie peyotlu u Aztékov, alebo ibogy v rovníkovej Afrike).

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov I.

Aj u našich slovanských predkov bolo pitie medoviny, piva a kvasu, ale aj vína, ktoré Slovania poznali od piateho storočia n.l. a dorábali od X. storočia, pravdepodobne v obľube. Spájalo sa s oslavami, spevom, tancami a zvykom prednášať prípitky a zariekadlá, napr. k bohu dobrému (Belbog) i zlému (Černobog) – podľa Niederleho (1953).

Slovania, podobne ako iné národy tých čias (Skýti, Kelti, Germáni), pili nielen pri slávnostiach („pir“), ale aj pri pohrebných obradoch („tryzna“). Obradné pitie na počesť mŕtveho spočívalo z vyliatia pohára na jeho hrob, či vypitia čaše na jeho počesť. Tento zvyk musel byť veľmi silný, pretože v základnej podobe pretrval najmä u východných Slovanov, napr. u Rusov a Bulharov až dodnes.

Pohrebný obrad u Slovanov sakončil hostinou zvanou „strava“:

V správe o posolstve, ktoré v roku 448 vyslal cisár Teodosius II. k Hunom uvádza Priskos, že jeho výpravu obyvateľstvo vítalo medovinou; a po náhlej smrti Attilu v r. 453 n.l. bola usporiadaná nákladná pohrebná hostina – strava("stravam super tumulum eius")...

A práve toto slovo, spolu s ďalšími výrazmi zapísanými Priskosom, ktorý navštívil Attilovo sídlo (ako „médos“ – medovina a „cavas“ alebo kvas – nápoj z jačmeňa), je písomným a veľmi ťažko spochybniteľným dôkazom toho, že už v prvej polovici piateho storočia boli starí Slovania, ako poddaní Attilu, prítomní v Panónii, teda na území uprostred dnešného Maďarska.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov II.

Napríklad Herodotos (1975) uvádza, že v krajine, kde žijú Skýti rastú nielen divé konope, ale aj siate, pričom opisuje zvláštny zvyk Skýtov, ktorí sa vraj neumývali vodou, avšak používali určitú obdobu parného kúpeľa nasledovným spôsobom:

„Skýti si berú konopné semená, vlezú s nimi pod plstené prikrývky a potom hádžu semená na ohňom rozpálené kamene. Semená hodené na kamene začnú dymiť a vytvárajú také silné pary, že nijaký grécky parný kúpeľ neprekoná tento parný kúpeľ. Skýti ho majú radi a výskajú od radosti. Majú ho namiesto kúpeľov; telo si totiž nikdy neumývajú vodou.“ (tamtiež, s. 254)

Dokladov o užívaní iných psychoaktívnych látok ako alkoholu u starých Slovanov je však relatívne málo, jeden zo starších prameňov však uvádza: „Vedomci a čarodejníci poznajú magickú silu tráv. Pri ponevieraní sa po poliach a lesoch zbierajú liečivé rastliny, vykopávajú korienky, ktoré používajú pri liečení chorôb, pri hľadaní pokladov, alebo na čary...Aby sa stali ľahšími, natierajú sa magickou tekutinou.“ (Deržavin, 1950, str. 155 – 156)

Hoci nevieme a asi nebudeme presne vedieť, čo presne predstavovali tieto „opojné byliny“, z ponuky toho, čo rastie v našich zemepisných šírkach, to azda mohli byť ľuľkovité rastliny, durman, ale aj divo rastúce konope, dodnes bežné v južných euroázijských stepiach.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Alkohol a drogy vzhľadom na tradície u Slovanov III.

Ako uvádza Roueché (1963, s. 18), žijeme v (20.) storočí, v ktorom "...sa nadmerný pijan akceptuje ako chorý človek a nie ako hriešnik..., v ktorom sa pitie stalo spoločensky povinným a odmietnutie pohárika vyvoláva podozrenie, že nie ste abstinent od prírody, ale Anonymný alkoholik..., v ktorom sa po prvý raz uskutočnila prohibícia... a v ktorom dámy začali vchádzať do baru prednými dverami..."

A pretože sa budeme venovať problematickému vzťahu k alkoholu aju dievčat a žien, žiada sa dodať tu slovo "znovu". Je totiž nemálo dokladov toho, že nielen muži, ale aj ženy otvorene holdovali pitiu alkoholických nápojov. A keď odhliadneme od povestí o roztrhaní Orfea opitými tráckymi ženami, alebo od správ o rímskych bakchanáliách, ani v análoch starého Egypta či Indie nie sú zmienky o pití žien nijakou výnimkou.

Roueché (1963, s. 169) cituje hieroglyfické vyznanie dvornej dámy z obdobia 17. dynastie: "Dajte mi osemnásť čiaš vína! Oj, ako len si rada vypijem! "

Podobne Lucia (1963, s. 160) pri opise osláv v starovekej Indii uvádza, že vínopili "muži so svojimi metresami, no boloveľmi prísne zakázané manželkám, aj keď týmto bolo dovolené k vínam privoniavať."

V tomto boli naši predkovia asi o čosi liberálnejší, pretože podľa Niederleho (1953, s. 213) o tom, "...že i ženy dovedly píti, svědčí zpráva o jedné kněžně slovanské v severních Uhrách, která jezdila na koni a pila jako bojovník."

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Alkohol a drogy v histórii a v kultúre I.

Morálny problémChoroba Spol.-zdravotnícky problém

Fázy vývoja názorov na alkohol a alkoholizmus:

A L K O H O L

Deštruktívny, nemorálnyŠkodlivý býva len pre alkoholika. Potenciálne škodlivý pre zdravie.

„démon rum“. Zákazy naDôraz naosobnú, nie na sociálnuTendencia podrobiť pitie alkoholu báze morálnych zásad.kontrolu. spoločenskej kontrole.

A L K O H O L I Z M U S

Dôsledok spoločensky do-Choroba postihujúca predispo- Výskyt alkoholizmu závisí od úrovne voleného užívania deštruk-novanú časť populácie. Dôraz konzumácie. Dôraz je na prevencii tívnej látky, v spojení sona liečbu a na doliečovanie, no a na spoločenskom regulovaní slabou vôľou jednotlivca.nie na prevenciu. spotreby.

A L K O H O L I K

Charakterovo slabý jednot-Obeť choroby, ktorá musí pres- Alkoholik nie je "zlý" ani "dobrý“, livec, čo potrebuje morálnutať piť. Je výnimočný svojou je ako ostatní a líši sa od iných iba výchovu a liečbu.predispozíciou k chorobe. tým, že nadmerne pije.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Vn man soci lny odstup od stigmatizovan ch
Vnímaný sociálny odstup od stigmatizovaných

Alkohol a drogy v histórii a v kultúre II.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Alkohol a drogy v histórii a v kultúre III.

Súhrn štúdie Albrechta a spol. (1982), kde skupina vedúcich pracovníkov s možnosťou rozhodovať mala posúdiť svoju vlastnú vnímanú sociálnu vzdialenosť od stigmatizovaných podľa 27 druhov telesnej alebo duševnej stigmy. Podľa výsledkov boli relatívne spoločensky tolerovaní, resp. "bližšie" ľudia viditeľnou alebo telesnou stigmou, ako akné, astma, artritída, žalúdočný vred. Najmenej znesiteľní a relatívne "najďalej" boli ľudia psychicky stigmatizovaní. Ukázalo sa, že blízkosť k poznačeným je pre mnohých ľudí neprijateľná a sociálne bariéry sa aj naďalej uplatňujú tak, aby si ľudia bez postihnutia udržiavali od neželaných osôb subjektívne prijateľný odstup, pričom telesná stigmatizácia je pre prijateľnejšia, ako psychická.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Za najstaršie látky na písanie sa pokladajú lístie, lyko a stromová kôra, aj keď zachované sú skôr nápisy vytesané do kameňa, či už do tabúľ, pomníkov alebo do skál. K ďalším látkam patria hlinené a voskové tabuľky, ale aj vypálená hlina váz, na ktoré sa písalo tiež, podobne ako na čriepky z nádob, zvané ostraka. Osobitnú kategóriu písomných prejavov tvoria nápisy na stenách alebo na múroch, ktoré neboli ani v antike také zriedkavé, ako sa pôvodne myslelo. Písmo sa buď rylo do stien (grafity), alebo štetcom ľahko zmazateľnou farbou sa pôvodne písalo na omietku (pompejské dipinte), ktorá sa natierala sadrou alebo kriedou. O zvyku písať na stenách svedčia predovšetkým zachované nálezy z Pompejí, ale aj starokresťanské nápisy v rímskych katakombách (podľa Húščava 1951, s. 47 – 50)

DROGOVÁ SCÉNA A GRAFITY – I.

„Ihr habt die Macht, aber wir haben die Nacht“(„Vy máte moc – ale my máme noc“)!

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Drog ov sc na a grafit y ii
DROG lyko a stromová kôra, aj keď zachované sú skôr nápisy vytesané do kameňa, či už do tabúľ, pomníkov alebo do skál. K ďalším látkam patria hlinené a voskové tabuľky, ale aj vypálená hlina váz, na ktoré sa písalo tiež, podobne ako na čriepky z nádob, zvané OVÁ SCÉNA A GRAFITY– II.

Z histórie grafitov sa vie, že represívne systémy a ich zrútenie (vzbury, revolúcie, politické zmeny, koniec vojen) vyvolávajú vyjadrovanie sa pomocou písania odkazov na steny a múry.

Mane – Tekel – Ufarsin

Karta sa obrátila: 68→89

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


Adiktológia je multidisciplinárny vedný odbor, ktorý sa zaoberá závislosťami v širšom kontexte.

Predmet a definícia disciplíny, ktorá sa zaoberá drogovými závislosťami:

Znamená to, že tak ako fenomén drog nespadá pod jednu disciplínu či rezort, tak ani prevencia,liečba a doliečovanie nie sú oddelené, ale tvoria KONTINUUM STAROSTLIVOSTI

(viac o tom ďalej)

„Addicts are all the same?..“

Or

U n i q u e ?

Sugarbabes

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


prestávka zaoberá závislosťami v širšom kontexte.

Vysokáškola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2. 1. 2012/ DZ/AN


ad