Konzervativizmus

1. Konzervativizmus Daniela Gregová

2. Konzervativizmus • Z latinského conservare = uchovať. • Prvýkrát sa objavil v období Francúzskej revolúcie a označoval inštitúcie a myšlienky, ktoré mali zachovať výdobytky revolúcie v oblasti slobody. • V 19. storočí sa presadil pojem konzervativizmus, ktorý sa staval nepriateľsky voči celej Francúzskej revolúcii. • Snaha zachovať mravné tradície spoločnosti a chrániť ich pred dočasnými náladami jednotlivcov - radikálov. Konzervativizmus vychádza z viery v poriadok. Verí, že civilizovaná spoločnosť potrebuje vrstvy a triedy, ktoré sú v protiklade k rovnostárskym koncepciám beztriednej spoločnosti. Hierarchické usporiadanie každej spoločnosti pokladá za prirodzené.

3. Konzervativizmus versus liberalizmus • Cieľom obidvoch je ochrana slobody človeka a politická teória, ktorá by to dosahovala v najväčšej miere. • Konzervatívci: Byť a konať slobodne, znamená byť zodpovedný a uvedomiť si vlastné povinnosti. Liberáli: Oslobodenie sa od všetkého starého a nepokrokového, teda zvykov, tradícií a autoritatívnych koncepcií, vedie k absolútnej slobode. • Liberáli sa snažia oslobodiť jednotlivca spod autority, konzervatívci sa snažia ochrániť autoritu pred individuálnou vzburou. • Na rozdiel od liberálov, ktorí monarchiu chápali a chápu ako prežitok, britský konzervatívci tvrdia, že by sa monarchia mala zachovať, pretože stelesňuje historickú múdrosť a skúsenosti.

4. Edmund Burke • otec konzervativizmu • kniha: Úvahy o Revolúcii vo Francúzsku- základ konzervativizmu • Byť a konať slobodne, znamená byť zodpovedný a uvedomiť si vlastné povinnosti

5. Konzervativizmus a štáty • Na základe Burkeových úvah Francúzska revolúcia otvorila svojím násilným charakterom socializmus, zatiaľ čo americká revolúcia svojím konštitučným charakterom demokratický konzervativizmus. Tento základný rozdiel medzi USA a Európou existuje dodnes. • V Anglicku (v Nemecku, USA) sa konzervativizmus objavil v roku 1830, keď J.W. Croker nazval toryov “konzervatívnou stranou“. • Európski konzervatívci do konca 19. storočia odmietali demokratické princípy. Namiesto toho podporovali buď monarchiu (Francúzsko 1814 - 1848), autoritatívnu vládu (bonapartizmus 1799 - 1814 a 1851 - 1870) alebo totalitnú vládu (taliansky a nemecký fašizmus 1920 - 1945).

6. Myšlienkové smery konzervativizmu • Autoritatívny konzervativizmus • Paternalistický konzervativizmus • Libertariánsky konzervativizmus • Nová pravica

7. Autoritatívny konzervativizmus • Európa,19. storočie. • Myšlienkový základ položil Platón, ktorý navrhol, aby sa vláda zverila skupine filozofov - kráľov. • Podporuje autoritatívne vládnutie. • Predstavitelia: Joseph du Maistre - v diele Du Pape navrhol, aby nad svetskými monarchiami vládol pápež. Ruský cár Nikolaj I - presadzoval konzervatívne princípy vládnutia .

8. Paternalistický konzervativizmus • Zástanci tohto smeru sa nazývali toryovia. • Dôležitá nie je sociálna rovnosť, ale súdržná a stabilná hierarchia. • Benjamin Disraeli - britský premiér - hlásal princíp sociálnej rovnosti. - jeho myšlienky položili v Británii základ “konzervativizmu jedného národa“.

9. Libertariánsky konzervativizmus • začiatok 20. storočia • Libertariánsky konzervatívci nekonvertovali k liberalizmu, ale dospeli k názoru, že liberálna ekonomická teória je doplnková k tradičným konzervatívnym hodnotám.

10. Nová pravica • začiatok 70-tych rokov • Zdôrazňovala, že ekonomickú slobodu je nutné vyvážiť spol. poriadkom. Materiálny blahobyt 60-tych rokov priviedol mladú generáciu k spochybňovaniu tradičnej morálky. Protest tejto generácie sa prejavil vo vzniku rôznych politických hnutí, napr. študentského radikalizmu, protestného hnutia proti vojne vo Vietname, feministického a ekologického aktivizmu (Greenpeace). • Extrémna tolerantnosť, ktorá dovoľovala, aby si ľudia sami zvolili, čo je morálne dobré, bola a zostáva pre konzervatívcov neakceptovateľná.

11. Ďakujem za pozornosť