m kk e n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Mäkkýše PowerPoint Presentation
Download Presentation
Mäkkýše

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 10

Mäkkýše - PowerPoint PPT Presentation


  • 347 Views
  • Uploaded on

Mäkkýše. Roberta Ilašenková Nicol Šlosárová. Mäkkýše.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Mäkkýše' - mairead-flanagan


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
m kk e

Mäkkýše

Roberta Ilašenková Nicol Šlosárová

m kk e1
Mäkkýše
  • Tento kmeň bezstavovcov sa vyznačuje nečlánkovaným telom, zväčša rozlíšeným na hlavu, vnútorný vak a nohu. Vývojove sú mäkkýše blízke červom. Mäkké slizovité telo si chránia ulitou, doštičkami alebo dvojchlopňovou schránkou. Známych je okolo 130.000 druhov zväčša morských. V strednej Europe žije vyše 300 druhov. Mäkkýše sa delia na mäkkýšovce a schránkovce. Schránkovce sa ďalej delia na ulitníky lastúrniky a hlavonožce.
last rniky bivalvia
Lastúrniky (Bivalvia)
  • Zivočíchy, ktoré majú lastúry sa nazývajú lastúrniky. Lastúrniky majú mäkké telá. Kosti nemajú a dýchajú žiabrami. Lastúrniky majú dve ploché lastúry, ktoré pokrývajú celé telo a ktoré držia po kope dva zatváracie svaly. Tieto svaly slúžia na otváranie a zatváranie lastúr. Na chrbtovej strane okraja lastúr býva sústava zubov a líšt, ktoré sa párovite doplňajú a pri zatvorení lastúry podporujú pevnosť uzáveru. Mnohé lastúrniky trávia väčšinu života zavrtané do piesku. Pri pohybe vysunú svalnatú nohu, ktorou si vyhrabú dieru do piesku, do mora vysunú rúrku alebo sifon. Rúrkou nasávajú do žiabier vodu a chytajú potravu. Drobné čiastočky potravy sa dostávajú do ústneho otvoru, odtiaľ do tráviacej rúry. Nestrávené zvyšky potravy sa z tela odstraňujú vyvrhovacím otvorom. Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú struhák (radulu), čeľusť, a ani hlava nie je tvarove odlíšená od nohy. Rozmnožujú sa vajíčkami. Z oplodnených vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa prichytia na žiabre, neskôr na telo rýb, kde cudzopasia. Po niekoľkých týždňoch klesajú na dno, rastú a samostatne sa pohybujú. Sladkovodné lastúrniky sú potravou vodných vtákov a ondatier, drobnými druhmi sa živia aj niektoré ryby.
predstavitelia last rnikov
Predstavitelia Lastúrnikov

Korýtko Maliarske

Žije v stojatých až mierne tečúcich vodách.

Perlotvorka. Zije v mori. V plášti tvorí perly, obalením zrnka piesku, ktoré sa dostane medzi plášť a vnútornú stenu lastúry.

Perlorodka riečna. Je lastúrnik veľký 110-130mm. V plášti tvorí perly. Jej výskyt v strednej Europe je v súčasnosti ohrozený. Okrem ojedinelých nálezísk je súvislejšie rozšírená v Pošumaví v Cechách.

ulitn ky gastropoda
Ulitníky (Gastropoda)

Majú zreteľne vyvinuté všetky tri časti tela. Majú špirálovite zatočenú schránku - ulitu (u niektorých skupín schránka redukuje). Noha je svalnatá, modifikovaná často aj na plávanie a vŕtanie. Väčšinou majú dobre vyvinutú radulu. Niektoré dravé druhy vylučujú kys. sírovú na leptanie schránok iných mäkkýšov. Srdce je uložené približne v strede tela. Dýchajú žiabrami alebo pľúcnym vakom. Nervová sústava sa skladá z 5 párov ganglií (mozgové, pedálne - inervujú nohu, pleurálne - inervujú vnútornostný vak, parietálne - inervujú žiabre a chemoreceptory, viscerálne - inervujú vnútorné orgány). Majú statocysty, na hlave oči a 1-2 páry tykadiel. Sú väčšinou oddeleného pohlavia, suchozemské slimáky sú hermafrodity.U nás sa okrem slimáka vyskytujú vodniaky, kotúľky, vretienky. Ulitu nevytvárajú slizniaky a slizovce.

predstavitelia ulitn kov
Predstavitelia Ulitníkov

Vodniak malý (Lymnaea truncatula)je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu, a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny. Je medzihostiteľom motolice pečeňovej (Fasciola hepatica; pozri kmeň ploskavcov). Vyskytuje sa v celej Európe, Severnej Amerike a Ázii.

.Vretienka premenlivá (Clausilia dubia) žije v lesoch pri kmeňoch, ale najmä na skalách.

hlavono ce
Hlavonožce
  • Hlavonožce majú telo obklopené veľmi hrubým svalnatým plášťom. Plášťová dutina ústi navonok trubicovitou nálevkou a niekoľkými ďalšími otvormi. Rýchlymi kontrakciami plášťa hlavonožce prudko vypudzujú vodu cez nálevku a takto sa reaktívnym pohonom pohybujú. Zväčša sa pohybujú dozadu, rozličným smerovaním nálevky sa však môžu pohybovať aj inými smermi. Väčšina druhov môže v ohrození vypustiť z osobitného vaku tmavú tekutinu nazývanú aj atrament. Tekutina vytvorí vo vodetmavý oblak, ktorý zmätie nepriateľa.
zauj mav obrana hlavono cov
Zaujímavé :Obrana Hlavonožcov
  • Atramentová žľaza: majú ju chobotnice, sépie, kalmary, ktorá ústi do čreva neďaleko análneho ( vylučovacieho ) otvoru. Ak sú v nebezpečenstve, vytlačia farbivocez análny otvor do plášťovej dutiny a jej stiahnutím sa dostáva cez sifón von. Farbivo kedysi používali maliari a volalo sa sépia . Chvíľu zaváhania využije hlavonožec na útek .Hlavonožce sa vyznačujú aj vynikajúcimi schopnosťami meniť sfarbenie, a prispôsobovať sa tak okoliu. Farbozmena je riadená priamo nervovou sústavou, preto je rýchla a vyznačuje sa udivujúcou premenlivosťou kresieb. Mimoriadne vyvinutú schopnosť farbozmeny majú sépie. Všetky hlavonožce majú oddelené pohlavie a pre mnohé druhy je charakteristické zložité dvorenie. Hlavonožce sa živia rozličnými druhmi rýb a kôrovcov, najmä krabmi a krevetami .Patria medzi ne najväčšie bezstavovce, hoci niektoré druhy sú pomerne malé. Napriek zlej povesti je väčšina z nichneškodná.
m odrokr kovan chobotnica hapalochlaena maculosa
Modrokrúžkovaná chobotnica (Hapalochlaena maculosa)
  • Poriadne nebezpečná je modrokrúžkovaná chobotnica (Hapalochlaena maculosa). Každoročne usmrtí viac ľudí ako žraloky. Obeťami sú zvyčajne turisti. Zdvihnú ju a obzerajú si iba trojcentimetrové, ale zato poriadne jedovaté telo. Onedlho je po nich! Taký smrteľný jed má iba máloktorý pozemský živočích.
bleskovka
Bleskovka

1.Ako sa delia schránkovce ?

Lastúrniky, hlavonožce, ulitníky.

2.Kde žije Vodniak malý ?

V malých nádržiach a potokoch.

3.Na čo sa využíva svalová noha ?

Pohyb, plávanie, vŕtanie.

4.Čo obklopuje telo hlavonožcov ?

Hrubý plášťový sval.

5.Na čo slúži atramentová žľaza ?

Na obranu.

6.Je modrokrúžkovaná chobotnica jedovatá ?

Áno, patrí medzi najedovatejšie chobotnice na svete.

7.Kde žije Vretienka premenlivá ?

Žije v lesoch najme na skalách.

8.Čím dýchajú ulitníky?

Žiabrami alebo pľúcnym vakom.