Všeobecná ekonomická teória

1. Všeobecná ekonomická teória Prednáška Blok 2 Makroekonomická rovnováha

2. Obsah Makroekonomická rovnováha a jej modely Klasický model Keynessovský model Monetaristický model Model novej klasickej ekonómie

3. Klasický model • chápe rovnováhu v ekonomike ako všeobecnú ekonomickú rovnováhu, t.j. ako sumu čiastkových rovnováh na jednotlivých trhoch. • makroekonomická rovnováha = úroveň národohospodárskeho outputu a s ním spojenú cenovú hladinu, ktorá uspokojí tak predávajúceho, ako aj kupujúceho, a to na všetkých trhoch.

4. Klasický model – prečo sa rovnováhy nastoľujú automaticky • Úroková miera a cenová hladina – dokonale elastické • Všeobecná ekonomická rovnováha je teda nutne rovnováhou pri plnom využití výrobných kapacít a pri plnej zamestnanosti • dopyt po práci, ako aj ponuka práce závisia od reálnej mzdy.

5. Rast AD vyvolá zvýšenie cien finálnej produkcie, zníži sa teda reálna mzda

6. Klasický model Začiatočná rovnováha na trhu práce DL0, + SL0, =equilibriom E0, ktorého súradnicami sú rovnovážny počet zamestnancov L0 a rovnovážna nominálna mzda W0. Zníženie reálnej mzdy (ktoré je dôsledkom rastu AD a ním vyvolaného rastu cenovej hladiny) bude stimulovať zamestnávateľov k tomu, aby najímali do práce viac zamestnancov, t.j. pri tej istej nominálnej mzde W0 budú teda chcieť zamestnávať viac ľudí, v dôsledku čoho sa krivka dopytu po práci posunie napríklad do polohy DL1 a požadované množstvo práce bude potom L1. Na druhej strane však to isté zníženie reálnej mzdy spôsobí zníženie ponuky práce. Inými slovami, pri tej istej nominálnej mzde W0 bude chcieť pracovať menej zamestnancov, čo sa prejaví posunom krivky SL0 napríklad do polohy SL1 a ponúkané množstvo práce bude L2. A keďže mzdy sú dokonale flexibilné, potom sa tento stav nedostatku na trhu práce vyrieši rastom nominálnej mzdy (v našom prípade na úroveň W1). Konečný účinok bude teda taký, že počet najímaných zamestnancov ostane nezmenený (L0), zvýši sa len nominálne mzda. Reálna mzda sa však nemení, pretože súčasne vzrástli ceny i nominálne mzdy.

7. Keynessovský model • keď AD klesne pod úroveň plnej zamestnanosti, firmy nemôžu vyrábať toľko, koľko by chceli. • Existujú nevyužité výrobné kapacity. Ani ľudia nemôžu pracovať toľko, koľko by chceli. Existuje nedobrovoľná nezamestnanosť. • V keynessovskom modeli je teda ekonomika v stave rovnováhy vtedy, keď sa AD rovná AS, t.j. skutočne vytvorenému produktu.

8. Odlišnosti • na trhu práce závisí ponuka práce od nominálnej, a nie od reálnej mzdy. • ľudia sú citlivejší na absolútnu výšku svojho príjmu, ako na kúpnu silu, ktorú tento príjem predstavuje

9. Predpoklad AD klesne:predovšetkým sa znížia ceny finálnej produkcie a následne sa zvýši reálna mzda.

10. Keynessovský model Odbory určujú minimálnu úroveň miezd (W0) - zamestnanci ponúkajú prácu v objeme od 0 po LA. V tomto intervale mzdová sadzba nie je pružná. Ostáva na úrovni W0, nech by úroveň zamestnanosti bola akákoľvek. Použitie ďalšieho množstva práce si vynúti rast mzdovej sadzby. Preto od bodu A je krivka ponuky práce rastúca. Začiatočný stav na trhu práce DL a SL. Krivka dopytu po práci pretína krivku ponuky práce v jej horizontálnej časti. Preto počet zamestnancov L0 bude predstavovať taký stav na trhu práce, keď existuje nedobrovoľná nezamestnanosť. Pokles AD a s ním spojený pokles cien finálnej produkcie a následne aj zvýšenie reálnych miezd bude stimulovať zamestnávateľov k tomu, aby najímali do práce menej zamestnancov, a preto sa krivka dopytu po práci posunie doľava (napr. do polohy DL1). Krivka ponuky práce zostane nezmenená (keďže ponuka práce nie je citlivá na zmenu reálnej mzdy). Mzdová sadzba ostane na úrovni W0 a objem zamestnanosti sa zníži na L1 (rastie nezamestnanosť).

11. závery pre hospodársku politiku: • Trhový mechanizmus je síce schopný zabezpečiťmakroekonomickú rovnováhu, nemusí to však byť rovnováha pri plnom využití výrobných faktorov. • Zvyšovaním agregátneho dopytu môže štát napomôcť dosiahnuť rovnováhu pri plnom využití výrobných faktorov.

12. Monetaristický model • Predpoklad: všetky ceny, vrátane miezd, sú pružné. firmy vnímajú pohyb cenovej hladiny správne. • dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej mzdy, zatiaľ čo ponuka práce závisí od očakávanej reálnej mzdy, t.j. od nominálnej mzdy delenej cenovou hladinou, ktorú zamestnanci očakávajú.

13. Predpoklad: zvýšil sa agregátny dopyt (AD), v dôsledku čoho sa zvýšila cenová hladina. Toto zvýšenie cenovej hladiny si plne uvedomujú len firmy. Zamestnanci chybne očakávajú pôvodnú úroveň cenovej hladiny.

14. monetaristický model Východiskovým bodom rovnováhy je bod E0,Zvýšenie agregátneho dopytu posúva krivku AD doprava a nahor, napríklad do polohy AD1. Novým bodom krátkodobej rovnováhy ekonomiky je bod E1.Rastie teda cenová hladina a zvyšuje sa aj objem produkcie. Táto situácia bude trvať dovtedy, kým zamestnanci nezistia, že chybne vnímali úroveň cenovej hladiny. Hneď ako to zistia, budú požadovať zvýšenie svojej nominálnej mzdy tak, aby sa vrátila na východiskovú úroveň W0/P0. Zvýšenie nominálnych miezd bude viesť k zníženiu dopytu po práci a následne aj k zníženiu objemu produkcie, v dôsledku čoho sa krivka krátkodobej agregátnej ponuky posunie doľava, do polohy AS1k. Tým sa objem národohospodárskeho outputu vracia späť na úroveň potenciálneho produktu Y0, t.j. do bodu svojej dlhodobej rovnováhy. Cenová hladina sa však zvýšila na úroveň P2.

15. záver pre hospodársku politiku: • objem národohospodárskeho outputu sa odchyľuje od potenciálneho produktu len vtedy, ak sa skutočná cenová hladina odlišuje od očakávanej cenovej hladiny. Táto odchýlka trvá len dovtedy, kým zamestnanci nezistia, že chybne vnímali úroveň cenovej hladiny.

16. Model novej klasickej ekonómie • z nejakých príčin sa zvýši agregátny dopyt, v dôsledku čoho sa zvýši cenová hladina. • buď je toto zvýšenie agregátneho dopytu pre ekonomické subjekty prekvapením, alebo im to niekto vopred oznámi.

17. Trh práce podľa novej klasickej ekonómie

18. vysvetlenie • na rast cenovej hladiny (ktorý je dôsledkom rastu agregátneho dopytu) budú firmy reagovať zvýšením dopytu po práci, ale zároveň si zamestnanci uvedomujú pokles svojej reálnej mzdy, a to ich bude viesť k zníženiu ponuky práce

19. Ďakujem Vám za pozornosť.