KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE

1. KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE

2. Definície a historické korene skúmania kolektívneho správania • Autorom termínu „collective behavior“ je americký sociológ Robert Erza Park. • Kolektívne správanie je výsledkom nejakého zhromaždenia ľudí, v ktorom je každý jednotlivec podnecovaný myslieť a konať pod vplyvom nálady alebo duševného stavu, na ktorom sa každý podieľa a ku ktorému každý prispieva. • O ďalšie rozpravovanie „collective behavior“ sa zaslúžili Herbert Blumer, Ralph Turner, Lewis Killian, Kurt a Gladis Lang, Neil Smelser, John Lofland. • Kolektívne správanie je vyjadrením „hlasu ľudu“, ktorý sa obracia na vladnúcu elitu, na reprezentantov spoločnosti, poverených jej riadením.

3. Definície a historické korene skúmania kolektívneho správania • Blumer: KS je taká forma skupinového správania, ktoré sa objavuje a vyvíja v bližšie nevymedzených a emocionálnych situáciach, vyznačuje sa interakciou, v ktorej sú vzbudené, šírené a organizované impulzy a nálady a sú zmobilizované v špecifické konanie. • Smelser: KS je relatívne spontánne a neštrukturované správanie sa skupín ľudí, ktorí reagujú na rôzne vplyvy v nejednoznačných situáciach. • Lofland: KS sa týka toho ako ľudia myslia, cítia a správajú sa ako členovia davu alebo masy.

4. Sociologické vymedzenie kolektívneho správania • Sociológovia: ide o neplánované činnosti bez jasného zakotvenia v normatívnom systéme kultúry a s nepredvídateľnými dôsledkami. Kolektívne správanie zahŕňa spontánne, neštrukturované spôsoby činnosti, myslenia a cítenia, ktoré zdieľa súčasne množstvo ľudí v situáciach, v ktorých nevedia, ako sa majú správať, čo majú robiť, čo môžu očakávať od iných, alebo čo iní očakávajú od nich.

5. Základné charakteristiky kolektívneho správania • Ide o hromadné správanie (správanie sa väčšieho množstva ľudí) – ľudia môžu býť sústredení / rozptýlení v prostredí. • Uskutočňuje sa v rovnakom čase. • Je úplne alebo prevažne spontánnym, neštrukturovaným a neinštitucionalizovaným. • Neodohráva sa podľa vopred ustanovených a osvojených sociálnych noriem a vzorov správania. • Je ťažko predvídateľným, ako miesto a čas jeho vzniku, tak dôsledky. • Vyznačuje sa krátkodobosťou, expresivitou, neuvedomelosťou, emocionalitou, nestálosťou a prementlivosťou. • Je hromadnou reakciou ľudí na spoločný vplyv, podnet, impulz, stimul, ktorými môžu byť neštandardné a nejasné situácie, javy, procesy a ich výsledky.

6. Základné charakteristiky kolektívneho správania • Rozdiely medzi sociálnym a kolektívnym správaním:

7. Základné druhy kolektívneho správania • Sociologicky najviac relevantné sú: davy a davové správanie, panika, verejna mienka, fáma a klebeta, móda a mánia, masová hystéria a sociálne hnutia. • Kolektívne správanie rozlišujeme podľa: • Miery spontánnosti, resp. štrukturovanosti, • Dĺžky trvania, resp. dlhodobosti dôsledkov kolekt. správ., • Cieľov kolekt. správ. (napr. expresívne vs. inštrumentálne ciele), • Motívov kolek. správ. (vedomé vs. nevedomé motívy) • Miery koncentrácie kolekt. správ. (koncentrované vs. rozptýlené kolekt. sprav.)

8. Klasifikácia druhov kolektívneho správania Klasifikácia podľa miery spontánnosti, resp. štrukturovanosti podľa Hessa, Marksona a Steina (1988)

9. Klasifikácia druhov kolektívneho správania Klasifikácia hlavných druhov kolekt. Správania na základe miery regulácie, resp. kontroly sociálnymi normami (Alex Thio, 1991)

10. Klasifikácia druhov kolektívneho správania Klasifikácia druhov kolektívneho správania na základe dominujúceho citu, ktorý samotné správanie vyvoláva a určuje jeho formu (John Lofland, 1985)

11. Sociologické teórie kolektívneho správania • Teória nákazy (Ralph Turner) • Vychádza z poznatkov „kolektívnej duše“ Le Bona. V rôzných kolektivitách, najmä v davoch, vznikajú, šíria sa a bujnejú rôzne formy „duševnej nákazy“, ktoré spôsobujú, že ľudia sa v kolektivite správajú inak, ako sa správajú osamote alebo v bežných, obvyklých situáciach, v sociálnych skupinách atď. • Teória konvergencie (Floyd Allport) • Inak ju môžeme označiť ako teóriu zbližovania a zbiehania. Kolektívne správanie vzniká ako dôsledok situácií, v ktorých sa ocitnú ľudia s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami, charakteristikami, postojmi, cieľmi a pod. Toto správanie vzniká preto, lebo existujú ľudia s určitými predispozíciami k určitému druhu správania, ktorí v určitých situáciach iba odhaľujú a prejavujú svoju podstatu, pričom tieto situácie im na to poskytujú iba príležitosť, prípadne ospravedlnenie.

12. Sociologické teórie kolektívneho správania • Teória spontánneho vznikania nových noriem (R. Turner – Lewis Killian) • Teória odmieta tvrdenia o uniformite a homogenite davov. Davy chápu ako vnútorne heterogenné útvary tak z hľadiska osôb, ktoré ich tvoria, ako aj ich správania. Každý dav si postupne spontánne vytvára svoje vlastné normy správania. Davové správanie je teda regulované osobitnými normami správania. • Teória pridanej hodnoty (Neil Smelser) • Kolektívne správanie vzniká ako mobilizácia na základe viery, ktorá redefinuje sociálne konanie a uskutočňuje sa postupne, v sérií šiestich štádií: štrukturálna podpora, štrukturálne napätie, všeobecna viera, neočakávaná udalosť, mobilizácia ku konaniu a fungovanie mechanizmu sociálnej kontroly.

13. Sociologické teórie kolektívneho správania • Teória mobilizácie zdrojov (Charles Tilly) • Aby mohlo vzniknuť kolekt. konanie, musia mať ľudia, jeho budúci aktéri, určitý spoločný názor, spoločné videnie sociálneho sveta a tiež spoločné záujmy. Títo ľudia si musia uvedomovať, že ich potreby, záujmy a ciele sú identické s potrebami, záujmami a cieľmi iných ľudí v podobnom sociálnom postavení, v podobnej sociálnej situácií. • Teória rozhodovania a teória hier • Ľudia sa pri riešení rôzných problémov správajú vždy alebo prevažne racionálne. Jednotlivci v záujme riešenia problému robia kompromisy a navzájom spolupracujú v záujme maximalizácie svojich ziskov na základe vzájomnej podpory a výhodnosti tejto spolupráce. Každý člen davu sa snaží maximálne využiť situáciu, pričom musí prihliadať na nutnosť podpory iných.

14. Dav • Dočasné zhromaždenie, resp. priestorové zoskupenie ľudí, ktorí majú spoločný predmet pozornosti alebo spoločný záujem, rovnako alebo podobne sa správajú a navzájom sa ovplyvňujú. • Rozlíšenie davov: náhodný, bežný, expresívny a aktívny (Blumer) • Aktívne davy – útočný, únikové, získavacie a expresívne davy • Pasívne davy – obecenstvo (Brown)

15. Panika • Druh davového kolekt. správania, ktorým ľudia reagujú na určitý podnet (jav, situáciu, údalosť) emocionálnym, spontánnym, situácií či javu neprimeraným, často i bezohľadným alebo sebazničujúcim spôsobom. • Zákl. rozlišovanie: úteková /úniková/ a získavacia /chamtivá/ panika. • Úniková panika je nekoordinovaným a spontánnym, hromadným útekom davu pred vnímaným nebezpečenstvom. • Získavacia panika je nekoordinovaným a spontánnym, hromadným pohybom za niečim, resp. k niečomu, čo je cieľom snaženia davu.

16. Verejnosť a Verejná mienka • Ide o rozptýlenú kolektivitu, skladajúcu sa z ľudí, ktorí sa súčasne o niečo zaujímajú, alebo majú vzťah k niečomu, k nejakej otázke, problému, javu, udalosti. • Verejnosť teda vzniká, keď ľudia – priestorovo rozptýlení, navzájom zväčša anonymní, nespojení žiadnými priamými kontaktmi a vzťahmi – reagujú na problém, jav alebo udalosť.

17. Fáma • Fáma je správa, posolstvo, resp. informácia, ktorá koluje v kolektivite od osoby k osobe, pričom sa predpokladá, že prvý, kto šíri určitu správu, je očitým svedkom javu, udalosti a že jeho správa je presná a správna. (1. prístup) • Fáma je súhrnné, koncentrované vyjadrenie chápania určitého javu, udalosti, ktoré sa vytvára v interakcií ľudí, venujúcich tomuto javu, udalosti pozornosť. (11. prístup) • Optimistické, pesimistické, rozvratnícke fámy (Knapp)

18. Móda • Móda vystupuje ako zvyk, pretrvávajúci krátky čas, ktorý je v spoločnosti široko prijímaný. • Je sociálnym vzorom, ktorý je uprednostňovaný určitý čas veľkým množstvom ľudí. • Ide o druh správania rozptýlených kolektivít, spočívajúci v osvojovaní si určitých vzorov správania, ktoré bývajú po pomerne krátkom čase vystriedané inými vzormi.

19. Masová hystéria • Ide o vzrušené, spontánne, emocionálne a situácii neprimerané správanie rozptýlených kolektivít, ktoré je reakciou na uvedomovaný podnet – reálny alebo imaginárny jav, situáciu, udalosť a iné. • Je reakciou ľudí na pôsobenie určitej hrozby • Je spravidla reakciou ľudí na javy, procesy a udalosti, ktoré si nevedia vysvetliť, nedokážu im porozumieť a ovládať ich a ktoré sa im preto zdajú byť nadprirodzené, nezvládnuteľné, ohrozujúce ich životy alebo majetok, ich blízkych atď.

20. Sociálne hnutia • Druh kolektívneho správania, predstavujúci spoločné úsilie rozptýlenej kolektivity o uskutočnenie sociálnej zmeny, alebo o zabránenie sociálnej zmene. • Rozdiely od ostatných druhov kolekt. správania: • Vyššia miera účelnosti a cieľavedomosti • Vyššia miera vnútornej štrukturovanosti a organizovanosti • Dlhšie trvanie • Väčší spoločenský význam, vplyv a dopad • Vytvárajú a zavádzajú nové, netradičné normy a vzory správania a riešenia problémov, nové formy protestu proti existujúcim inštitúciam.

21. Delenie sociálnych hnutí • Turner – Killian: • Hodnotovo orientované sociálne hnutia • Mocensky orientované sociálne hnutia • Aberle: