Sociálny aspekt v hospicovej starostlivosti

1. Sociálny aspekt v hospicovej starostlivosti

2. Človek si zaslúži pozornosť v každom, teda i v konečnom období života. Bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti či farby pleti, má právo zomrieť pokojnou a dôstojnou smrťou. Je len na nás, aby sme mu to umožnili.

3. Z pohľadu uspokojovania ľudských potrieb sociálne potreby zaraďujeme do skupiny tzv. „sekundárnych“, ktoré zahŕňajú: • Potrebu sociálneho kontaktu (partnerstvo, rodina,..) • Estetické potreby • Potreby uznania, ocenenia, priateľstva a lásky Pri napĺňaní sociálnych potrieb vychádzame z poznatkov sociálnej psychológie, že človek je bytosť spoločenská, komunikuje, je súčasťou ľudského spoločenstva. Vychádza zo základnej potreby niekam patriť. Starostlivosť o napĺňanie sociálnych potrieb je neoddeliteľnou súčasťou paliatívnej starostlivosti.

4. Paliatívna staroslivosť je aktívna celková liečba a starostlivosť o chorých, ktorých choroba nereaguje na kuratívnu liečbu. Najdôležitejšia je kontrola a liečba bolesti a ďalších symptómov vyplývajucich zo základnej choroby, rovnako ako riešenie psychologických, sociálnych a duchovných problémov chorých. • Cieľom paliatívnej starostlivosti je dosiahnutie čo najlepšej možnej kvality života chorých. • (definícia podľa WHO)

5. Paliatívna starostlivosť: • Podporuje život a považuje umieranie za prirodzený proces • Neurýchľuje ani neodďaľuje smrť • Poskytuje úľavu od bolesti a ostatných stresujúcich symptómov • Začleňuje do starostlivosti o pacienta psychické a duchovné aspekty • Vytvára podporný systém, ktorý pomáha rodine vyrovnať sa s chorobou pacienta a so zármutkom po jeho smrti

6. Cieľom paliatívnej starostlivosti je dosiahnuť čo možno najlepšiu kvalitu života až do posledných chvíľ človeka, ponúknuť ako chorým, tak i ich rodinám odbornú pomoc. Paliatívnu starostlivosť je možné poskytovať: • v domácnostiach • v nemocniciach • v hospicoch

7. Hospicová starostlivosť

8. Hospicová starostlivosť Je komplexná multidisciplinárna paliatívna starostlivosť, ktorá tvorí súhrn lekárskych, ošetrovateľských a rehabilitačných činností poskytovaných preterminálne a terminálne chorým, u ktorých boli vyčerpané možnosti kauzálnej liečby, ale pokračuje symptomatická s cieľom minimalizovať bolesť a zmierniť všetky problémy vyplývajúce zo základnej diagnózy a ich komplikácií, zohľadňujúc bio-psycho-sociálne potreby chorého. Je to starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby tela, mysle i ducha.

9. Starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím: • pacient a jeho rodina • lekár • sestra • sociálny pracovník • psychológ • kňaz • dobrovoľníci • špecialisti (fyzioterapeut) Pre chorého ma veľký význam aj účasť takých subjektov ako je priateľ, priateľka, kolegovia, susedia, spolupacienti, dobrovoľníci.

10. Dobrovoľníci sú plnohodnotní členovia tímu a ich práca je vysoko hodnotená. Zásadou pri výbere dobrovoľníkov je ich spoľahlivosť. Angažujú sa v poskytovaní kaderníckych služieb, manikúry, pedikúry, robia drobné nákupy, starajú sa o kultúrny program, navštevujú osamelých pacientov. • Základná filozofia hospicu vychádza z úcty k životu a z úcty k človeku ako jedinečnej a neopakovateľnej bytosti. Hospic chorému garantuje, že nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, bude vždy rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a že v posledných chvíľach nebude sám.

11. Služby • Dlhodobá komplexná starostlivosť o zomierajúceho – zdravotnícka, ošetrovateľská, opatrovateľská, spoločenská a spoločnícka • Dlhodobá komplexná starostlivosť o nevyliečiteľne chorého – zdravotnícka, ošetrovateľská, opatrovateľská, spoločenská, duchovná a kultúrna • Starostlivosť o zomierajúcich a nevyliečiteľne chorých aj na dobu určitú s rovnocennou kvalitou starostlivosti • Umožnenie prístupu príbuzným k chorému 24 hodín denne, možnosť nocľahu vo finálnom stave zomierajúceho • Konzultácie a poradenstvo

12. Tím ako celok uplatňuje voči pacientovi a jeho rodine nedirektívny prístup, ktorý je plne nevyhnutný. Prianie pacienta je prvoradé a partnerský vzťah je zárukou dobrej spolupráce.

13. Informovaný súhlas ako súčasť napĺňania sociálnych potrieb Do hospicu prichádza pacient dobrovoľne s vedomím, čo od pobytu môže očakávať a čo nie. Preto je dôležitý slobodný informovaný súhlas. Jeho potvrdenie je podmienkou pre prijatie. Pacient svojim podpisom potvrdí, že sa pre hospic rozhodol slobodne, po zrelom uvážení a riadnom poučení. Že si je vedomý toho, že sa nebudú používať medicínske postupy na predĺženie jeho života, ale sa bude ordinovať všetko, čo ho môže skvalitniť. Toto prehlásenie je súčasťou Žiadosti o prijatie pacienta do hospicu, ktorý predloží ošetrujúci lekár pacienta.

14. Žiadosť o prijatie pacienta do hospicu Žiadosť obsahuje informácie: • kde a s kým býva • údaje o opatrovateľovi a rodinných príslušníkoch • diagnózy, dietne obmedzenia a alergie • či je pacient fajčiar • priebeh doterajšej liečby • čo pacient a rodinní príslušníci od hospicu očakávajú Chorý má na výber viac možností starostlivosti: • prechodná paliatívna starostlivosť • terminálna starostlivosť • liečba bolesti • liečba iných symptómov choroby • ubytovanie člena rodiny • iné

15. Zo žiadostí je možné zistiť, čo vie sám pacient o zdravotnom stave a o svojej chorobe a či chce o tom rozprávať. Všetky tieto údaje slúžia na identifikáciu potrieb pacienta a určenie priorít pri ich realizácii

16. Najčastejšie spôsoby napĺňania sociálnych potrieb • umožniť pacientovi kontakt s rodinou, priateľmi a všetkými pre pacienta významnými osobami, s cieľom zamedziť sociálnej izolácii • umožniť pacientovi využívať masovokomunikačné prostriedky • umožniť pacientovi prinesenie predmetov, ku ktorým má silnú emocionálnu väzbu • zabezpečiť zachovanie nezávislosti a sebaúcty • predchádzať zneužívaniu starých ľudí(ekonomické, fyzické, psychické) • zabezpečiť napĺňanie spirituálnych potrieb • zabezpečiť výber vhodných aktivít(muzikoterapia) • zabezpečiť návštevy dobrovoľníkov u osamelých pacientov, u ktorých absentujú akékoľvek sociálne väzby(rodina, spolupracovníci, susedia, priatelia)

17. Starostlivosť o rodinu a pozostalých ako spôsob napňlňania sociálnych potrieb Nezastupiteľnú úlohu starostlivosti o zomierajúceho má jeho rodina, ktorá to ani zďaleka nemá jednoduché. Naraz sa ocitá v dvoch rolách: • je klientom multidisciplinárneho tímu(prechádza jednotlivými fázami zmierovania sa so smrťou, niekedy trpí viac ako pacient) • je členom multidisciplinárneho tímu Na zvládnutie týchto rolí je potrebné poskytnúť okrem kvalitnej starostlivosti hlavne dostatok súkromia. Dobre vedená rodina môže byť pre zomierajúceho obrovským prínosom, ale naopak nedostatočne alebo vôbec nepoučená rodina môže napáchať veľa hrubých chýb.

18. Je potrebné si čo najskôr zmapovať situáciu rodiny • O aký typ sa jedná(funkčnosť, starostlivosť, či je možne s ňou počítať a pod.) • Zvláštnosti a zvyklosti(kultúrne, náboženské, etnické odlišnosti) • V ktorej fáze zmierovania sa so smrťou sa nachádza Zvláštnu starostlivosť si vyžaduje rodina s maloletými, školopovinnými a dospievajúcimi deťmi. Najdôležitejšou úlohou je zabezpečiť opätovné správne fungovanie rodiny a starostlivosti o deti.

19. Starostlivosť o pozostalých po smrti chorého Strata blízkeho človeka je veľmi stresujúca situácia. Je dôležité systematicky sa venovať príbuzným a blízkym pacienta(rozhovor o posledných veciach človeka). Rodinu a pozostalých odbremeňujeme v spojitosti so zariaďovaním pohrebu a ďalšími záležitosťami, ktoré je potrebné vykonať. Po smrti dochádza k zmenám rolí, funkcií a priorít v rámci rodiny.

20. Treba si uvedomiť, že v tejto ťažkej situácii človek nie je schopný vážnych rozhodnutí, ani schopný meniť svoj život. Zvláštnosťou hospicovej starostlivosti je to, že pokračuje podľa potreby aj po smrti chorého, či je potrebné s rodinou ďalej pracovať napovedia varovné známky a rizikové faktory • Bol niekto na zosnulom silne citovo závislý? • Bol niekto na zosnulom existenčne závislý • Stratil niekto úmrtím pacienta domov? • Javí san niekto z pozostalých nápadne sklesnutý, nerozhodný a bezradný? • Cíti sa niekto previnilo vo vzťahu k zosnulému? • Bol niekto z blízkych na smrť nepripravený? • Vládol v rodine vážny nesúlad? • Očakáva niekto z rodiny v blízkej dobe ďalší stres? • Je niekto z blízkych menej sebestačný alebo nesebestačný? • Bola pre niekoho starostlivosť pre zosnulého výnimočne stresujúca a vyčerpávajúca? • Hovoril niekto o strate zmyslu života, alebo o samovražde? • Je niekto v rodine duševne chorý?

21. Starostlivosť o pozostalých možno ukončiť: • Po ukončení obdobia smútenia(pozostalý hovorí o zomretom bez extrémnych prejavov smútku) • Pozostalý si vie zabezpečiť starostlivosť o seba(stravovanie, hygiena,návštevy príbuzných,...) • Pozostalý presmeroval svoju emocionálnu energiu na inú bytosť , aktivitu alebo tvora • Nepodľahol žiadnym návykovým látkam

22. Je ťažké mať trpezlivosť s ľuďmi, ktorí tvrdia „Žiadna smrť neexistuje“ alebo „Na smrti nezáleží!“ Ale smrť existuje a čokoľvek existuje, na tom záleží. Clive Staples Lewis