1 / 32

Konferencia „ZUWINBAT“ 21. február 2011

Konferencia „ZUWINBAT“ 21. február 2011. AKO ŽENY – SO ŽENAMI – PRE ŽENY. Politika EÚ vo vzťahu k ženám z hľadiska odborov Problémové oblasti – stratégie - perspektívy. Prehľad obsahu. Politika rodovej rovnosti v EÚ v prehľade zákonné podklady právo EÚ úloha odborov

leola
Download Presentation

Konferencia „ZUWINBAT“ 21. február 2011

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Konferencia „ZUWINBAT“ 21. február 2011 AKO ŽENY – SO ŽENAMI – PRE ŽENY Politika EÚ vo vzťahu k ženám z hľadiska odborovProblémové oblasti – stratégie - perspektívy Martina Culjak Fachexpertin ÖGB-Frauenabteilung

  2. Prehľad obsahu Politika rodovej rovnosti v EÚ v prehľade zákonné podklady právo EÚ úloha odborov sociálny dialóg Problémové oblasti Stratégie Stratégia EÚ 2020 Stratégia EÚ k rovnému postaveniu žien & mužov Perspektívy demografické zmeny dopyt po sociálnych a osobám primeraných službách budúcnosť žien v EÚ Best Practice – ide to aj ináč

  3. Politika rodovej rovnosti v EÚ Už v zakladajúcich zmluvách (Rímske zmluvy) z roku 1957 bola obsiahnutá povinnosť rovnosti miezd žien a mužov. Dodnes vznikli obsiahle pravidlá, ktoré predpisujú členským krajinám EÚ rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi aj mimo oblasť práce. Základným kameňom vývinu politiky rodovej rovnosti sa stal (najmä konkurenčne-politicky motivovaný) článok 119 o mzdovej rovnosti. Hoci ešte stále jestvuje faktická diškrepancia medzi mužmi a ženami, zlepšené právne postavenie žien sa dá odvodiť od silnej politiky rovnosti v EÚ, najmä od roku 1970. Obecne

  4. Základy práva EÚ Právo EÚ je jedným z najdôležitejších právnych zdrojov v členských krajinách, pričom treba rozlišovať na európskej úrovni dva druhy: Primárne právo spoločenstva je upravené v príslušných medzinárodnoprávnych zakladajúcich zmluvách spoločenstiev. Slúži ako podklad pre vydávanie ďalších právnych noriem. Sekundárne právo spoločenstva je vydávané príslušnými orgánmi EÚ na báze primárneho práva. Jeho najdôležitejšími právnymi zdrojmi sú nariadenia a smernice. Obecne

  5. Základy práva EÚ Smernice Smernice odôvodňujú povinnosť členských krajín previesť normatívy pravidiel EÚ na národnej úrovni do vnútroštátneho právneho poriadku. Právna úprava sa musí uskutočniť v rámci pevne stanovenej lehoty a je pre členské krajiny záväzná, tieto si ale môžu zvoliť formu a prostriedky. V smerniciach EÚ sú obecne stanovené minimálne požiadavky. V právnych textoch spravidla nasleduje zdôraznenie, že členským krajinám je dovolené zaviesť alebo si ponechať výhodnejšie predpisy a realizácia smerníc by v žiadnom prípade nemala slúžit ako ospravedlnenie zníženia jestvujúcej úrovne ochrany. Predpisy Predpisy sú záväzné vo všetkých svojich častiach a majú bezprostrednú vnútroštátnu platnosť - „účinok prieniku“, to znamená, že nemusia byť prevedené do národného práva. Predpisy sa môžu vzťahovať na samotné Európske spoločenstvo, jeho členské krajiny alebo na občanov EÚ.

  6. Teória a prax Právna úprava – problém „harmonizácie“ Veľkú prekážku predstavuje zákonná realizácia na úrovni členských krajín. Smernice sú často realizované s časovým oneskorením alebo neúplne. Systematické preskúmanie národných zákonov a predpisov ohľadne ich prispôsobenia sa zákonom EÚ sa často uskutočňuje na vnútroštátnej úrovni nedostatočne. Ako nástroj sankcií sa na úrovni EÚ ponúka najmä proces porušenia zmluvy, ktorý sa používa stále častejšie. Minimálne štandardy V praxi nie sú lepšie národné pravidlá nezmeniteľné, ak tomu prekážajú zmenené podmienky ako recesívny vývin konjunktúry, vysoké zadĺženie štátu alebo zmena vlády. Preto je dôležité, aby politickí aktéri a sociálni partneri podporovali pokiaľ možno vysokú úroveň ochrany aj vtedy, keď ešte na národnej úrovni jestvujú výhodnejšie predpisy.

  7. Teória a prax II. Presadenie práva Právo žien sa musí často vybojovať až súdnou cestou – ako v nových, tak aj v „starých“ členských krajinách. To zreteľne ukazuje vysoký počet rozsudkov Európskeho súdneho dvora v oblasti diskriminácie. Európsky súdny dvor V rámci svojich úloh rozhoduje Európsky súdny dvor o výklade a platnosti práva EÚ. Rozsudok Európskeho súdneho dvora podstatne podporil proces rodovej rovnosti tým, že vymedzil právu spoločenstva EÚ prednosť pred akýmkoľvek národným zákonodarstvom a pomohol presadiť základné slobody, listinne potvrdené v zakladajúcich zmluvách.

  8. Úloha odborov K ďalšiemu rozvoju rodovej rovnosti významne prispievajú popri ostatných neziskových organizáciách najmä odbory, ktoré ako zástupcovia záujmov zamestnancov na národnej a európskej úrovni vplývajú váhou svojho hlasu na rozhodovacie procesy. Sociálnym dialógom sa darí dohodnúť sa na rámcových dohodách, ktoré v ďalšom dôsledku často tvoria základ pre smernice EÚ. Záujmy zamestnancov na úrovni EÚ

  9. Úloha odborov Politika kolektívnych zmlúv = ústredným nástrojom práce odborov. Práca nemá zaisťovať len prežitie, ale umožniť primeraný život. Politika minimálnej mzdy – „woorking poor“, prevencia chudoby, ochrana pred sociálnym dumpingom a dumpingom miezd Kolektívna zmluva ako nástroj rodovej rovnosti - Gender Mainstreaming v kolektívnej zmluve Ženy ale príliš málo reprezentované – ako členky, tak aj v štruktúrach odborov. Tendencia v Európe, že odvetvia/povolania, kde dominujú ženy, sú často horšie organizované Korelácia medzi stupňom organizácie a príjmom ukazuje, že v odborovom hnutí potrebujeme viac žien.

  10. Framework of Actions on Gender Equality Rámcová zmluva európskych sociálnych partnerov (vypracovaná v roku 2005) s konkrétnymi dohodami a stanovenými cieľmi ako dôležitý nástroj použitia a realizácie konceptu rovnosti na národnej úrovni. Spoločný akčný plán stanovuje zintenzívnenie opatrení rovného postavenia v 4 základných oblastiach: chápanie rolí, viac žien na vedúcich pozíciách, zosúladenie zamestnania & rodiny, rozdiely v príjme. Od tej doby sa kontinuálne pracovalo na realizácii a ďalšom rozvoji pri pravidelnej kontrole pokroku pomocou správ, ktoré mali informovať o projektoch, Best-Practice a pokrokoch v krajinách EÚ. Koncom roku 2009 sa konalo obsiahle vyhodnotenie. (Rámcová zmluva o rovnom postavení žien a mužov)

  11. Rakúska dohoda sociálnych partnerov o rovnom postavení Na základe európskej rámcovej dohody sociálnych partnerov vypracoval Rakúsky odborový zväz, Robotnícka komora, Hospodárska komora Rakúska, Poľnohospodárska komora Rakúska a Združenie priemyselníkov koncom roku 2008 spoločné stanovisko – hlavne zamerané na „ekonomickú rovnosť“ žien Predstavuje značné zlepšenie doterajších dohôd Katalóg opatrení sa sústreďuje na nasledujúce oblasti: atypická voľba vzdelania & zamestnania dievčat a chlapcov. partnerské rozdelenie opatrovateľských povinností zvýšiť podiel žien vo vedúcich pozíciách zlepšené rámcové podmienky pre zlučiteľnosť rodiny & zamestnania akceptovateľné stanovenie mzdy zákon o rovnakom zaobchádzaní ako dôležitý nástroj

  12. Sociálny dialóg Sociálny dialóg je dôležitý nástroj zastupovania a presadenia záujmov zamestnancov na európskej úrovni. Na úrovni EÚ sa sociálny dialóg koná v diskusných skupinách, konzultáciách a jednaniach za účasti organizácií, ktoré zastupujú sociálnych partnerov. Zástupcovia európskych odborov a zamestnávateľských zväzov ako sociálni partneri došli k radu samostatných dohôd na európskej úrovni, ktoré realizujú sami od seba (napr. „Framework of Actions on Gender Equality“ a jeho ďalší vývin) prípadne ich dohody boli prevedené do záväzných právnych predpisov (aktálne napr.: Dohoda európskych sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke z roku 2009) Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov ako sociálni partneri

  13. Sociálny dialóg II. Podstatnou súčasťou hospodárskych a sociálnych rozhodovacích procesov v Európe sú silné organizácie sociálnych partnerov  najmä dobre organizované odborové zväzy so silnou členskou základňou, aby zaistili rovnováhu záujmov Autonómne kolektívne zmluvy – príp. kolektívne vyjednávania na národnej alebo odbornej úrovni, sociálny dialóg na pracovisku (zastúpenie personálu/štruktúry podnikových rád, napojenie na odbory) zapojenie sociálnych partnerov do utvárania politiky Spolu s ostatnými štátnymi zariadeniami prispievajú sociálni partneri ku konkurencieschopnosti, zlepšeným pracovným podmienkam a sociálnej súdržnosti. Hospodársky & sociálno-politický vplyv

  14. Sociálny dialóg III. Zmluva Európskeho spoločenstva je inštitucionálnym podkladom pre sociálny dialóg. Na základe jej vysokej reprezentatívnosti majú európski sociálni partneri právo konzultácií pred komisiou a môžu sa rozhodnúť vyjednať záväzné dohody. Konzultácie sociálnych partnerov na úrovni EÚ článok 154 Zmluvy Európskeho spoločenstva predvída vypočutie sociálnych partnerov na európskej úrovni ohľadne otázok politiky zamestnanosti a sociálnych otázok (podľa článku 153). Konzultácia je obmedzená na reprezentatívne organizácie sociálnych partnerov. Realizácia sa uskutočňuje pomocou 2-stupňového procesu vypočutia stupeň 1) komisia vypočuje sociálnych partnerov vo veci eventuálnej prípravy nejakej iniciatívy; stupeň 2) sa zaoberá hlavne obsahom iniciatívy. Politické spolurozhodovanie EÚ

  15. Problémové oblasti Za doteraz dosiahnuté pokroky sú zodpovedné vo veľkej miere impulzy a aktivity vychádzajúce z EÚ. Napriek tomu: po viac ako pol storočí politiky rovnosti sú ženy na trhu práce voči mužom ešte stále znevýhodnené či už pri prístupe k zamestnaniu, pri odmeňovaní alebo v šanci na kariéru. Pokles na základe pohlavia sa v krajinách EÚ silno ukazuje v oblastiach ako práca na čiastočný úväzok, prekarizácia, nezamestnanosť, pri voľbe povolania, vzdelania a pri ďalšom vzdelávaní ako aj pri neplatenej ošetrovateľskej práci, hoci v rozličnom charaktere. Bilancia - vyše 50 rokov politiky rovnosti EU I.

  16. Problémové oblasti Napriek mnohým dohodám ohľadne znevýhodnení, ktorým sú ženy v 27 členských krajinách EÚ a v európskom hospodárskom priestore vystavené, má každá krajina vlastnú charakteristiku a nasledovne svoje vlastné dejiny emancipácie, ktoré boli ovplyvnené viac alebo menej feministicky orientovaným ženským hnutím. Gender gap: pokles sever-juh a západ-východ, ktorý sa odzrkadluje v odlišných historických koreňoch, spoločenských štruktúrach hodnôt a v hospodárskom stave vývinu. Bilancia - vyše 50 rokov politiky rovnosti EÚ II.

  17. Problémové oblasti Často klasický vzor: typická voľba povolania – segregácia na trhu práce, práca v branži s nízkou mzdou, menšie šance na postup, „zlom v kariére“ kvôli materskej, zamestnanie na čiastočný úväzok, menší zárobok počas celého života a nedostatočné zaopatrenie na starobu. Trendy v zamestnaní ako prekarizácia a “Working Poor“ zosilňujú, takže chudoba postupne dostáva ženský rozmer. Pokles príjmu – pokles penzie – chudoba v starobe. Biografia žien z hľadiska zárobku

  18. Problémové oblasti Základným problémom je nerovnováha pri rozdelení platenej a neplatenej práce medzi pohlaviami  to spolupôsobí s ostatnými znevýhodneniami žien. Úspech v rovnosti v súkromnom a rodinnom živote je najmenší Ženy vykonávajú hlavnú časť reprodukčnej práce  klasicko-tradičné rodinné štruktúry ešte stále dominujú modelom života európskych spoločností. Takmer bez zmeny podávajú ženy dôkaz o výkonoch v oblasti výchovy, ošetrovania a starostlivosti a nesú hlavnú pracovnú záťaž pri vedení domácnosti. Hoci sú obidva druhy práce pre fungovanie spoločnosti zásadné, nie sú reprodukčné činnosti, ktorým dominujú ženy, ako neplatený pracovný výkon „cenovo ohodnotené“ a na rozdiel od výrobnej práce definovanej vytváraním hodnôt neplynie do hrubého domáceho produktu národného hospodárstva. Platená a neplatená práca – hodnotenie práce

  19. Problémové oblasti Rozdiel v príjme, priemer v EÚ 17,4%. Dlhé roky nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Rakúsko je s 25,4% na chvoste. Hoci majú ženy oproti mužom medzitým náskok vo vzdelaní, len máloktorým sa podarí, že sa táto výhoda odzrkadlí v profesnom živote tiež v primeranom príjme. Zdroje nie sú využité optimálne  kvóty nezárobkovo činných, nedostatočná zamestnanosť, nedostatok odborníkov. Lepšie využitie potenciálu trhu práce zo strany žien a realizovanej investície do vzdelania ako prínos pre rast a hospodársku stabilitu. Mzdy/platy nie sú len faktorom nákladov, ale tiež faktorom dopytu. Ženy ako účastníčky trhu sú znevýhodnené,hoci by férový príjem mohol dať pozitívny celohospodársky impulz. Rozdiely v príjme – rovnaký plat za rovnocennú prácu

  20. Gender pay gap v EÚ – rozdiely v príjme medzi mužmi a ženami v %, 2002-2009

  21. Stratégie Orientácia novej stratégie EÚ na časové obdobie do roku 2020 nadväzuje na Lisabonskú stratégiu rastu & zamestnanosti (~ 2000-2010). Ťažiská: rast vďaka znalostiam, vytvorenie integratívnej spoločnosti a vybudovanie ekologického a medzinárodne konkurencieschopného hospodárstva. Tieto priority (rastu) majú byť „inteligentné – trvalé – integratívne“. Stratégia[1]EÚ 2020 - ťažiská

  22. Stratégie Bolo definovaných päť (merateľných) základných cieľov: cieľ zamestnanosti pre vekovú skupinu 20-64 ročných (muži a ženy celkovo): navýšenie na 75% (doteraz 69%) výskum & vývin: 3% HDP (doteraz 1,8%) klimatické a energetické ciele: „20/20/20“ [2] vzdelávacie ciele: podiel tých, čo neukončia školu pod 10 % a vyše 40% absolventov vysokých škôl (veková skupina 30-34 ročných) cieľ boja proti chudobe: ohrozenie chudobou o 20 miliónov ľudí menej ako doteraz (2009 asi 80 miliónov) Stratégia[1]EÚ 2020- základné ciele

  23. Stratégie – rodová rovnosť Okrem prípravy právneho rámca vyvíja EÚ mnohé aktivity na boj s „gender gaps“ (pokles na základe pohlavia): Podpory EÚ: finančná podpora rozličných projektov na dosiahnutie rodovej rovnosti. Najmä ESF podporuje aktivity v členských krajinách na zvýšenie zárobkovej činnosti žien a ich integrácie na trhu práce ako aj oblasť Gender Mainstraming. EU iniciuje rozličné akčné programy a kampane na rovnosť šancí, aby podporila faktickú rodovú rovnosť. Zriadenie Európskeho inštitútu pre otázky rodovej rovnosti(EIGE) ako centrálneho výskumného a kontaktného miesta, v časovom období 2007-2013 rozpočet 52,5 miliónov Euro „Cestovný plán pre rovnaké postavenie žien a mužov“, definoval opatrenia ÈÚ na roky 2006-2010 a bol základom pre ďalší rozvoj stratégií na roky 2011-2015. Čo ešte robí EÚ pre ženy?

  24. Stratégie – rodová rovnosť Pracovný program komisie v oblasti rovnakého postavenia predstavuje plánované opatrenia a akcie, ktoré by mali v problémových oblastiach iniciovať zmeny a dosiahnuť pokroku. Rámcová stratégia sleduje duálne nasadenie, ktoré spočíva v Gender Mainstreaming (zapojenie špecifickej dimenzie podľa pohlavia do všetkých oblastí politiky) a v špecifických opatreniach pre málo reprezentované pohlavie. Program smeruje tiež k tomu, aby popohnal dopredu vývoj na národnej úrovni a ponúkol základy pre spoluprácu s orgánmi EÚ a konkrétnych aktérov. Stratégie EÚ k rovnakému postaveniu žien & mužov 2010-2015

  25. Stratégie EÚ k rovnakému postaveniu žien & mužov 2010-2015 Tématické ťažiská sa orientujú na chartu žien. Stratégia objasňuje využitie rovnakého postavenia vzhľadom na hospodársky rast a trvalý rozvoj a má prispieť k uskutočneniu opatrení ohľadne rovnakého postavenia v rámci stratégie Európa 2020. Sú v nej definované nasledujúce oblasti pôsobenia: rovnaká hospodárska neodvislosť rovnaká mzda za rovnakú a rovnocennú prácu rovnaké postavenie v rozhodovacích procesoch ochrana dôstojnosti a nedotknuteľnosti – ukončiť násilie na ženách rovnaké postavenie v zahraničnej politike prierezové otázky medzi iným ponímanie rolí, nástroje zákonodarstva a riadenia.

  26. Perspektívy To, ako je pre ženy ťažké realizovať túžbu po deťoch a zladiť rodinný život s pravidelnou zárobkovou činnosťou, ukazuje nízky počet pôrodov, vysoká chudoba detí a na pohlaví odvislý pokles šancí na trhu práce a príjmu. Konsekvencie demografických zmien „prestarnutosť“ spoločnosti, pokles zárobkovo činného obyvateľstva únosnosť sociálnych zabezpečovacích systémov v Európe čoskoro narazí na svoje hranice únosnosti, ak nebudú iniciované žiadne štrukturálne zmeny. nedostatok pracovných síl, najmä ponuka trhu práce pre odborníčky a kvalifikované zamestnankyne nepokrýva dopyt negatívne efekty zamestnania pre ženy  potenciál trhu práce sa naďalej obmedzuje kvôli rodinným povinnostiam a súčasne rastúcej ošetrovateľskej zodpovednosti. Demografický kontext

  27. Perspektívy II. zohľadnenie posunu vekovej štruktúry obyvateľstva rozšírenie sociálnych služieb ako koncept zmeny štruktúry – odpovedať na vzrastajúci posun zo sekundárneho do terciárneho sektoru – opatreniami orientovanými na budúcnosť vytvorenie dodatočných pracovných miest primerané rámcové podmienky pre zlučiteľnosť zamestnania & rodiny – podstatný prínos k rovnakému postaveniu príprava ponuky sociálnych služieb orientovaných na trh, ktorá je primeraná potrebe starostlivosti o deti, lekárskej starostlivosti a starostlivosti o seniorov. Vybudovanie sociálnej infraštruktúry

  28. Sociálne & individuálne zamerané sociálne služby Regulované rámcové podmienky a štandardy kvality Zaistenie hodnotenia, profesionalizácie a orientácie na kvalitu a servis u sociálnych služieb. Individuálne zamerané sociálne služby (napr. pomoc v domácnosti, starostlivosť o starších ľudí a deti, doučovanie)  návrh Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: urobiť z nich pravé povolania s uznanou kvalifikáciou Zamestnanci musia mať prístup ku všetkým sociálnym službám, profesnému vzdelávaniu a musia byť odmeňovaní aj za dobu prepravy medzi jednotlivými domácnosťami  je zapotrebí Európsky referenčný rámec pre pracovné miesta v oblasti domácich služieb a individuálne zameraných služieb. Modely: (Belgicko, Francúzsko) firmy, príp. verejné miesta fungujú ako zamestnávatelia, ktorí musia ponúkať individuálne zamerané sociálne služby, niesť zodpovednosť za bezpečnosť a preskúšať kvalifikáciu zamestnancov a zamestnankýň. Koncepty životaschopné v budúcnosti

  29. Budúcnosť žien v EÚ Ako sa bude úroveň blahobytu EÚ vyvíjať v budúcnosti, závisí od toho, ako Európa nasadí svoj ženský ľudský kapitál. Diskriminácie na trhu práce ozrejmujú, že cesta z krízy do konkurencieschopnej EÚ s budúcnosťou sa môže podariť len bez ohľadu na pohlavie a na generácie. Rovnaké postavenie žien a mužov je pritom kľúčovým faktorom. Jedno musí byť jasné: budúcnosť EÚ nespočíva v prekarite a Working Poor.Rast a blahobyt možno dosiahnuť len istými pracovnými miestami a férovou mzdou. To by bolo v súlade aj s rámcovými kritériami Stratégie EÚ-2020  inteligentný, trvalý a integratívny rast Rovnaké postavenie ako kľúčový faktor

  30. Budúcnosť žien v EÚ II. Globalizácia a tlak konkurencie budú dominovať trhu práce aj po hospodárskej kríze. Podporovaná flexibilita nesmie byť zamestnancom na záťaž, ale musí vytvoriť pre firmy aj zamestnancov situáciu Win-Win. K tomu sú potrebné zaistené pracovné a sociálne štandardy. EÚ a sociálni partneri musia ďalej rozvíjať nasadenie flexicurity tým smerom, aby atypické formy zamestnávania nezatlačovali stále viac isté pracovné miesta na plný úväzok. Sociálny dialóg má rozhodujúci význam  problémy je možné riešiť len spoločne, s podporou firiem, ktoré musia rozoznať potenciál žien a musia vedieť z toho profitovať. Využiť potenciál

  31. Best Practice – ide to aj inak Úspešne zvládať cieľové konflikty  severské modely spoločnosti. Napr. Island, Nórsko, Švédsko vyvracajú demografický paradox a dokázali, že oprávnenie rovnosti a úspešná rodinná politika sú schopné zvýšiť podiel zamestnaných žien a pritom sa nestať obeťou trendu „vymierania obyvateľstva“. Z aspektu finančnej stálosti prispieva rovnaké postavenie v budúcnosti k zaisteniu sociálnych systémov tým, že sa redukujú následné sociálne náklady. Úspech podľa ekonomických kritérií – škandinávske krajiny zaujímajú v medzinárodnom porovnaní predné miesta pri všetkých dôležitých národohospodárskych číslach ako HDP, hospodársky rast, miera zamestnanosti a tiež pri zdravotníckej starostlivosti a sociálnych službách. Severské modely spoločnosti

  32. Ďakujem za pozornosť! Minimálna mzda 1.300,-EUR! …pretože práca sa musí oplatiť „Chcem to férovo“ – aktuálna kampaňžien Rakúskeho odborového zväzu ÖGB

More Related