1 / 11

Hudobný klasicizmus

Hudobný klasicizmus.

Download Presentation

Hudobný klasicizmus

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Hudobný klasicizmus

  2. Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako • 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a • 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).

  3. Konkrétne znaky hudobného klasicizmu: • Reforma opery: 1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita nad  hereckou zložkou.)2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie) • Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky. • Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový). • Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 

  4. Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii. • Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní. • Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

  5. TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY • Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R.   • Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. • Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.

  6. Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra.  • Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi. • Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy.  • Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy.

  7. Hlavní predstavitelia Joseph Haydn (1732-1809)- rakúsky skladateľ kapelník kniežaťa Esterházyho, typický predstaviteľ klasicistickej symfónie zakladateľ sláčikového kvarteta nového štýlu (ako koncertné zoskupenie) podnikol aj dve umelecké cesty do Anglicka, počas jednej z nich ho na jeho vlastné odporúčanie zastupoval Jan Nepomuk Hummel ( rodák z Bratislavy, ktorého kvality sa dnes iba objavujú) • Tvorba • 104 symfónií ( Londýnska, Oxfordská, S úderom na kotly) •  83 sláčikových kvartet •  Iné komorné a vokálno- inštrumentálne skladby • (Oratóriá: 4 ročné obdobia, 7 slov Vykupiteľových na kríži (a hudbu z neho aj ako sláč. kvarteto))

  8. WolfgangAmadeusMozart 27. 1. 1756 Salzburg – 5. 12. 1791 Viedeň rakúsky skladateľ, klavírny virtuóz, jeden z najväčších hudobných géniov   v štyroch rokoch hrál na klavíri, v šiestich písal svoje prvé skladby a učil sa hrať na husle v detstve s otcom cestoval po Európe, spoločne so sestrou vystupovali ako zázračné deti bol veľmi obľúbený v Prahe, pre Prahu zložil operu Don Giovani, ktorú pri premiére dokonca sám dirigoval zomrel mladý, mal 35 rokov, ale stačil zložiť viac ako 600 skladieb • DIELO • opery ( Čarovná flauta, Figarova svadba, Don Giovani, ... )  • serenáda Malá nočná hudba • koncerty pre klavír, husle, flautu • zádušná omša Requiem • cirkevné skladby • árie, piesne

  9. LudwigvanBeethoven • 9 symfónií (najmä Eroica, Osudová, Pastorálna) 5 klavírnych koncertov • Husľový koncert D-durop. 61, 1806 • Trojkoncert pre klavír, husle a violončelo C-durop. 56, 1804-1805 • Opera (Fidelio resp. Leonóra), op. 72. Pre túto operu napísal štyri rôzne ouvertúry (tri ouvertúry Leonóra a jednu ouvertúru Fidelio) 1804-1814 • Hudba k dráme „Egmont“ op. 84, 1809-1810 • Balety

  10. Klasicizmus na Slovensku • Hlavným centrom bola Bratislava. Vytvárajú sa tu kapely: 40 členná kapela Alberta Tešinského, Erdédyho kapela, Grassalkovičova kapela (svetská), Baťányovská kapela (arcibiskupská kapela) • Vznikali súkromné operné spoločnosti, obľúbený bol amaterizmus, kapely sa rozpadali a ich členovia potom zakladali kapely po celom SR, hrali sa diela od majstrov viedenských, českých. • Komponovali sa symfónie, sonáty, koncerty, divertimentá, opery, melodrámy, duchovné diela.

  11. Anton Zimmermann pôsobil u Baťányho, tvoril duchovné diela. • Juraj Družecký trubkár, pôsobil u Grassalkoviča. • Jozef Chudý u Erdédyho • Ján Batka – mestský archivár • HeinrichClein, František Riegler • Ján NepumukHummel – narodil sa v BA, tvoril symfónie, klavírne diela, Rondá. • Ján Matejovič, Heinrich Jozef Schenn. • Cirkevná tvorba sa tvorila v kláštoroch - organisti: Eugen Jančík, Ľudovít Skalník. • JohannMatthiasSperger bol vrcholný klasik, kontrabasista, napísal 32 symfónií.

More Related