HRADY A ZÁMKY NA SLOVENSKU

1. HRADY A ZÁMKY NA SLOVENSKU Miroslav Kopčík 9.A Šk.rok:2005/2006

2. Keďže sa na území Slovenska nachádza množstvo hradov a zámkov, rozhodol som sa odprezentovať, len tie, ktoré sú najkrajšie, najväčšie, najznámejšie a patria medzi svetové unikáty.

3. Obsah: -Bojnícky zámok -Betliar -Bratislavský hrad -Čachtický hrad -Červený kameň -Devín -Krásna hôrka -Ľubovniansky hrad -Oravský hrad -Nitriansky hrad -Spišský hrad -Trenčiansky hrad -Zvolenský zámok

4. Bojnícky zámok Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol budovaný ako kamenný. Koncom 13. storočia sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril až do roku 1321. V 14. a 15. storočí patril Gilethovcom, Leustachovcom a Noffryovcom. Podľa povestí sám kráľ Matej rád chodieval do Bojníc a sedával pod lipou oproti vstupu do hradu, ktorú nazvali lipou kráľa Mateja. V jej tieni diktoval úradné listiny, ktoré začínajú : "Sub nostris dilectis tillis Bojniciensibus". Po jeho smrti sa hradu až do roku 1526 zmocnili Zápoľského vojská. V roku 1527 sa stal vlastníctvom Thurzovcov. Počas tohto obdobia sa pôvodne gotický hrad zmenil na renesančný zámok. Po vymretí Thurzovcov hrad pripadol korune a v roku 1644 ho kráľ daroval Pálffyovcom. V druhej polovici 17. storočia bol hrad prestavaný v barokovom slohu. Posledná rozsiahla prestavba v neogotickom štýle sa uskutočnila v rokoch 1889 - 1910 a zmenila hrad na čarokrásny zámok. V súčasnosti je na zámku múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku

5. Bojnice

6. Betliar Na základoch staršieho zámku, pravdepodobne zo 16. storočia, dal na začiatku 18. storočia Štefan Andrássy postaviť kaštieľ opevnený rohovými baštami. V rokoch 1792-1795 jeho potomkovia kaštieľ prestavali v klasicistickom štýle.     Po jeho obvode vznikol 70 ha veľký prírodný park s aklimatizovanými exotickými drevinami a kríkmi, s početnými klasicistickými a romantickými stavbami a dekoráciami. Park prechádza v lesopark a ďalej v zvernicu. Prestavbou roku 1880 kaštieľ stratil svoj klasicistický vzhľad. Vznikol poľovnícky kaštieľ a šľachtické sídlo.     V kaštieli je dnes múzeum historickej bytovej kultúry, nábytok z 15.-17.storočia, klasicistické a empírové zariadenie. Nachádzajú sa tu zbierky obrazov - krajinomaľby, portéty, poľovnícke motívy, knižnica s vyše 20 000 exemplármi, zbierky zbraní a poľovnícke trofeje, exotické suveníry z celého sveta, hlavne z Ázie a Afriky.

7. Betliar

8. Bratislavský hrad Hrad známy od začiatku 10. storočia, postavený na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a veľkomoravskej dobe. Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských král'ov. Po prest'ahovaní král'ovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. V rokoch 1956-68 zrekonštruovaný. Poloha: V centre Bratislavy, na návrší nad tokom Dunaja, 150 m.n.m.

10. Čachtický hrad Čachtický hrad sa vypína nad obcou Čachtice, neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Postavený bol v prvej polovici 13. storočia, v 15. storočí bola stavba rozšírená. Hrad smutne preslávila Krvavá grófka Alžbeta Báthoryová, ktorá tu žila na prelome 16. a 17. storočia. Údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna. V roku 1611 dal grófku v Bytči palatín Thurzo odsúdiť na doživotné väzenie.V roku 1708 bol hrad vypálený vojskami Františka Rákócziho. Odvtedy pustol a dnes je zrúcaninou, ktorá poskytuje nádherný výhľad.Krásny výhľad z hradných múrov a špecifická silueta dobre zachovalej zrúcaniny, zabezpečili tomuto hradu spolu s hradom Strečno a Spišským hradom, úlohu v Hollywoodskom filme Dračie Srdce (Dragon Heart). Pasáže z filmu boli nakrútené práve na týchto hradoch

11. Červený Kameň Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň, ležiaceho na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá, stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami. Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti, boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom. Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentačnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku

12. Červený Kameň

13. Devín Monumentálna hradná zrúcanina na skalnatom strmom brale (212 m) nad sútokom riek Dunaja a Moravy. Areál hradu - slovanského hradiska je národnou kultúrnou pamiatkou. Táto významná slovanská pevnosť sa prvý raz spomína v r. 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina kniežaťa Rastislava. Kamenný hrad sa spomína koncom 13. stor., mal strategický význam až do konca 17. stor. Po porážke stavovských povstaní pustol a v r. 1809 ho zničili Napoleonove vojská. V období národného obrodenia sa stal symbolom slávnej veľko-moravskej minulosti a cyrilo-metodskej tradície. Pre generáciu Štúrovcov Devín stelesňoval slávnu históriu a symbol národnej samobytnosti Slovákov. Na ruine hradu od r. 1967 podnes prebiehajú konzervačné práce. Objekty horného a stredného hradu sa zachovali v podobe ruín. Stredný hrad a časť dolného hradu sú už zabezpečené, pokračuje sa v sprístupňovaní horného hradu. Na šikmom priestranstve obkolesenom opevnením sú zakonzervované základy obytných a cirkevných stavieb z obdobia ríše Rímskej, Veľkomoravskej a z raného stredoveku. Časť zachovaných klenbových priestorov stredného hradu sa využíva na expozičné účely. Zachovaná zostala tiež západná a východná brána hradu.

14. Devín

15. Krásna Hôrka Národná kultúrna pamiatka ležiaca 8 km na východ od Rožňavy nad obcou Krásnohorské Podhradie. Na vysokom strmom kužeľovitom kopci sa týči pôvodne gotický hrad zo začiatku 14. storočia. V renesančnom štýle ho prestavali na pevnosť, neskôr na reprezentačné šľachtické sídlo. Až do roku 1812 bol hrad obývaný. Posledný majiteľ D. Andrássy ho premenil na rodové múzeum a od roku 1906 ho sprístupnili verejnosti.     V roku 1946 začali na hrade rekonštrukčné práce. Hrad je prístupný verejnosti ako múzeum dobového nábytku a zariadenia.     Jeden z posledných hradných pánov dal roku 1904 na okraji obce Krásnohorské Podhradie vybudovať pre svoju manželku umelecky vyzdobené secesné mauzóleum, vystavané z rôznofarebného mramoru privezeného zo všetkých svetadielov. Sú v ňom sarkofágy D. Andrássyho a jeho manželky Františky. Socha psíka je od A. Stróbla.     V Krásnohorskom Podhradí, v bývalej secesnej obrazárni z roku 1910, je Obrazáreň Andrássyho. V obci sa tiež nachádza gotický kostol z 15. storočia, klasicistický upravený.

16. Krásna Horka

17. Ľubovniansky hrad Čiastočná zrúcanina hradu nad Starou Ľubovňou. Vznikol po tatárskom vpáde ako pohraničná pevnosť, v 2. pol. 13. storočia bol prestavaný na hrad. Jeho najstaršou časťou je Horný hrad (donjon s palácom z 13. stor.), od 18. stor. Pustne. Tzv. Dolný hrad bol až do konca 2. svetovej vojny obývaný, v súčasnosti je tam Okresné vlastivedné múzeum.

18. Oravský hrad Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou.Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13.-tom storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu.Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953 - 1968.Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením zroku 1752.

19. Oravský hrad

20. Nitriansky hrad Nitriansky hrad situovaný na skalnom brale mal vždy strategický význam, lebo bol prirodzenou pevnosťou nad meandrom rieky Nitra. Už v 13-tom storočí bol hrad tak dokonale opevnený, že vydržal útok Tatárov. Najstaršou zachovalou stavbou je románsky kostol sv. Emerama. Dominantou hradného areálu je katedrála, biskupský palác a mohutné opevnenie s vystupujúcimi bastiónmi. Jednotlivé objekty viackrát prestavali, súčasná podoba hradu je v zásade z konca 17. storočia, kedy hrad po protitureckých bojoch opevnili. Vzhľadom na svoje historické a architektonické hodnoty patrí areál hradu v Nitre medzi základné dokumenty dejín Slovenska.Dnes na hrade sídli biskupský úrad

21. Spišský hrad Jeho rozsiahle zrúcaniny ležia na skalnatom hrebeni nad Spišským Podhradím. Spišský hrad vznikol už v 12. storočí. Prvý písomný doklad o ňom máme však až z roku 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Jeho vnútorné jadro malo už od roku 1221 kamennú ohradu, ktorá úspešne vzdorovala aj útoku tatárskych vojsk roku 1241. Po odchode Tatárov sa začala jeho ďalšia kamenná výstavba vybudovaním románskeho paláca, výstavbou dvoch predhradí a stavbou kruhovitej ranogotickej veže uprostred horného hradného nádvoria. Potom načas prerušili ďalšiu výstavbu vnútorné nepokoje po vymretí Arpádovcov (1301), keď bol hrad obliehaný a čiastočne poškodený vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. A tak až na konci 14. storočia obklopili hrad novým veľkým predhradím, nadväzujúcim na jeho staršie opevnenia. K väčšej stavebnej činnosti na hrade došlo aj v polovici 15. storočia, keď sa hradu zmocnili Jiskrove vojská. Vtedy zvýšili hradný múr druhého predhradia, vybudovali kamenné predhradie s priekopou a začali s výstavbou najrozsiahlejšieho západného predhradia. Po odchode Jiskrovych vojsk sa hrad načas dostal do rúk Juraja Thurzu, od ktorého ho v roku 1460 prevzal do vlastníctva koruny kráľ Matej Korvín. Skoro ho však daroval rodine Zápoľských, ktorá ho mala potom v držbe až do roku 1531. Po nej vlastnili hrad Thurzovci až do vymretia ich rodu v roku 1637. Poslednými vlastníkmi hradu boli Csákyovci, ktorým patril až do svojho zániku. Aj títo majitelia pokračovali v stavebných prácach na hrade, takže vo svojej konečnej stavebnej fáze mal päť nádvorí s niekoľkými desiatkami budov a bol tak najväčším a najrozsiahlejším hradom na Slovensku. Na začiatku 18. storočia dobyli Spišský hrad povstalecké vojskák Františka Rákócziho II. Po ich vyhnaní roku 1710 stratil hrad na význame, pretože Csákyovci sa už predtým presťahovali do pohodlnejších kaštieľov v Hodkovciach a Bijacovciach a o údržbu hradu sa viac nestarali. Roku 1780 vypukol na hrade požiar, ktorý urýchlil jeho premenu na zrúcaniny.

22. Spišský hrad

23. Trenčiansky hrad Trenčiansky hrad bol od počiatku dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šlachtické rody, z ktorých ho najviac preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Keď sa hradu zmocnil kráľ Karol Róbert, riešili sa na hrade medzinárodné politické otázky. O jeho rozvoj sa zaslúžili panovníci a veľmoži Ľudovít Veľký, Žigmund Luxemburský, Štefan a Ján Zápoľskí. Roku l600 sa majiteľmi hradu stali Ilesháziovci, neskôr sa na hrade usadila nemecká posádka. V 18. st. bol zničený požiarom

24. Zvolenský zámok Zachovalý goticko-renesančný zámok, postavený v r. 1370-1382 ako kráľovské letné a poľovnícke sídlo kráľa Ľudovíta Veľkého. V rokoch 1440-1462 bol sídlom Jána Jiskru, od konca 15. stor. bol sídlom hlavného župana Zvolenskej župy a kapitána banských miest. V r. 1955-1969 renovovaný a reštaurovaný, v súčasnosti expozície a depozitár SNG.

25. KONIEC

26. Dúfam,že sa Vám prezentácia o hradoch a zámkoch páčila.Ďakujem za pozornosť.