Multimédiá - filmová technika

1. Multimédiá - filmová technika Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., Mail : juvac@fpedas.utc.sk 67

2. Svetlo • O svetle, svietení a tme • Svetlo a spôsob osvetlenia je jedným z najúčinnejších vyjadrovacích prostriedkov, prvkov vytvárania scény • priamo spredu, zboku, • plastickom, alebo protisvetle. • Prvý film MM I/2006

3. Svetlo MM I/2006

4. Teplota svetla MM I/2006

5. Druhy svetla • Prirodzené svetlo - Slnečné osvetlenie,. zábery protislnku, "náladové" denné osvetlenie: naznačit dramatickú protirečivost javov. • Umelé osvetlenie - Väčšie možnosti výtvarného dokreslenia obrazu, tma je tak isto vizuálnym zážitkom ako svetlo MM I/2006

6. Svetlo ako objekt filmovania • Svetlo môže byť aj objektom filmovania - tvorí súčasť. • Intenzita, smer, farba … MM I/2006

7. Spôsob osvetlenia • Je ovplyvnený vnútorným pohybom na scéne i vonkajším pohybom kamery. Osvetlenie ľudskej tváre. MM I/2006

8. Estetika záberu Vizuálny vzhľad skutočnosti, z hľadiska • kompozičného riešenia, • významového riešenia • ostrosti / neostrosti a • svetelné riešernie. MM I/2006

9. Kompozícia Kompozíciou označujeme jeho • stavbu, • vzájomný pomer a • rozmiestenie -pravidlo zlatého rezu • zásada kompozičnej uzavretosti obrazu. MM I/2006

10. Záber a jeho zmysel • Filmový záber -samy o sebe nie sú osobitne výrazné až po svojom začlenení do filmu • Fotografická snímka - zábery objektívne a subjektívne. MM I/2006

11. Druhy záberov • Objektívny záber - reportážneho a dokumentárneho - charakteristickým pohľadom, • Subjektívny záber duševné rozpoloženie - náznak a symbol. MM I/2006

12. Záber stavebný element filmu • Záber – • voľba záberu, • veľkosť, • kompozícia a • pohľad na skutočnosť, • Striedanie rôzne veľkých záberov je princípom filmového zobrazovania MM I/2006

13. Druhy záberov • Celkový záber (celok = C) • Detailnýzáber(detail = D) • polocelok (PC) a • polodetail (PD). • veľký celok VC, • veľký detail VD. MM I/2006

14. Ukážka záberov MM I/2006

15. Ukážka záberov MM I/2006

16. Rozklad výjavu t.j. ako radiť zábery pokiaľ ide o ich veťkosť? Na túto otázku skúsme odpovedať pomocou troch záberov • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, a uvážme, aký výsledný dojem nadobudne divák o zobrazovanej skutočnosti, keď mu tieto zábery premietneme v rôznom poradí: MM I/2006

17. Rozklad výjavu • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • ak zaradíme zábery v poradí VC-PC-D, MM I/2006

18. Rozklad výjavu • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • ak zaradíme zábery v poradí VC-PC-D, povieme divákovi, že osoba náhodou našla mincu, teda asi cudziu; MM I/2006

19. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke • pri zaradení PC-D-VC MM I/2006

20. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke • pri zaradení PC-D-VC ukážeme, že osoba hľadala svoju stratenú mincu, a že ju našla; MM I/2006

21. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke, • D - minca v tráve, • pri slede záberov PC-VC-D MM I/2006

22. Rozklad výjavu • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke, • D - minca v tráve, • pri slede záberov PC-VC-D vidíme, že osoba márne hľadala stratenú vec, ktorá teraz naďalej leží v tráve; MM I/2006

23. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • zoradenie záberov v poradí D-VC-PC má podobný zmysel ako radenie VC-D-PC, MM I/2006

24. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • VC - osoba beží po lúke, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • zoradenie záberov v poradí D-VC-PC má podobný zmysel ako radenie VC-D-PC, a hovorí, že osoba stratila mincu, hľadá ju, no nenájde (prvý prípad radenia vystihuje túto myšlienku presnejšie); MM I/2006

25. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke • radenie v poradí D-PC-VC MM I/2006

26. Rozklad výjavu • D - minca v tráve, • PC - osoba skonená nad určitým miestom, • VC - osoba beží po lúke • radenie v poradí D-PC-VC ukazuje, že osoba našla mincu, ale nevieme, či svoju alebo cudziu MM I/2006

27. Čo s toho vyplýva : určením poradiameníme zmysel MM I/2006

28. Kompozícia obrazu • Kompozícia (skladba) vyjadruje • Obsahový (čo chceme ...), • výtvarný (ako to povieme ) aj • citový účinok (čo tým chceme dosiahnúť) • vnútorná skladba dôležitá je aj • skladba vonkajšia, • vyššie celky (scény, sekvencie, film). MM I/2006

29. Dĺžka záberu • Podľa veľkosti záberu - dĺžku záberu. • V scénch bohatých na dej a pohybrýchlym striedaním – pamorámami zvolňujeme, ukľudňujeme. Na záver môžeme shrnúť: záber musí být tak dlhý, aby aj nezasvetený divák pochopil jeho obsah, a tak krátký, aby ho nenudil. MM I/2006

30. Nadhľad / podhľad • zábery v nadhľade - vtáčej perspektívy • Zabery z podhľadu - prostriedok na zvýraznenie monumentálnosti, nadradenosti MM I/2006

31. Zmena záberu • Zmenu záberu a smeru snímania alebo objektívu vytvára zdanlivý pohyb. • Predpokladajme, že natáčame dvoch mužov, ktorí hrajú šachy. Skutočného pohybu je na scéne málo: občasné posunutie figúrky, opretie brady o ruku, pohľad na hodinky. Keby sme výjav snímali z jednoho stanovišťa kamery, pôsobil by veľmi nudne. • Skúsme ho preto natatočiť takto: MM I/2006

32. Ukážka • PC - pri stole sedia dvaja muži, sklonení nad šachovnicou • PD - cez rameno muža A na muže B, ktorý si v zamyslení šúcha bradu • PD - cez rameno A na B. Muž B zdvihne hlavu, pozrie pátravo do tváre A. Potom stočí zrak na hodiny na stole • D - šachistické hodiny • PD - muž A z profilu. Zdvihne ruku, aby tiahol figurkou • D -šachovnica s figúrkami. V záberu sa objaví ruka muža A. Chvíľu váha, potom uchopí jednu figúrku a tiahne. MM I/2006

33. Zákon osi • V záberoch ktoré susedia, musí byť zachovaný rovnaký smer pohybu predmetu a dodržaný "zákon osi". • "Zákon osy" vyjadruje požadavku, aby diváci sledovali predvádzaný dej v rôznych záberoch pokiaľ možno v jednotnom smere. • Musíme ho prísne dodržiavať aj v tých prípadoch, kedy sa snímaný objekt nepohybuje. MM I/2006

34. Filmová technika v službách záberu • Film má s fotografiou spoločnú technickú základňu • Frekvencia snímania, určuje súčasne čas - nemáme možnosťľubovoľne meniť expozičný čas resp. meniť frekvenciu. MM I/2006

35. Charakter filmového snímania môže plniť značnú výrazovú úlohu. Možno meniť • veľkosť zaclonenia objektívu, • vzdialenosť, • osvetlenie, • preostrovať aj • frekvenciu. MM I/2006

36. Techniky snímania techniky snímania sú výrazovým prostriedkom: • Plynulá zmena clony • Zmena osvetlenia scénky • Zmena vzdialenosti • Zmena ostrosti – preostrenie ukážka 1/ukážka 2 • Frekvencia snímania • Časová lupa • Zberné snímanie • Trikový záber MM I/2006

37. Záber a pohyb v ňom • Pohyb je najvlastnejšou stránkou filmu • Film má vo výrazových prostriedkoch možnosť zachytávať i ten najnepatrnejší pohyb - najmä v detaile MM I/2006

38. Pohyb v zábere • Pohyb vnútorný a vonkajší. • vnútorný - prebieha na scene, • ovonkajšom pohybe - pohybujeme kamerou, je pohyb zámerný • os záberu (kamery) • os vnútorného pohybu • os hlavného svetla MM I/2006

39. Druhy pohybu • Zmena veľkosti záberu • Zmena smeru pohybu na scéne • Záber a protipohľad • Pohľad do kamery MM I/2006

40. Pohyb vo filme • situtačný - pohybuje sa snímaný objekt • zdanlivý - filmovaný predmet je nehybný • pohyb kombinovaný, ktorý vznikne zlúčením skutočného a zdanlivého. MM I/2006

41. Sledovanie pohybu sledovanie predmetov v pohybe • plynulo v zhode so snímaným objektom a • preostrenie MM I/2006

42. Panorámovanie • kamera je na jednom mieste a len sa otáča okolo zvislej alebo vodorovnej a vytvára zdanlivý pohyb predmetov, ktoré boli v skutočnosti v kľude. • Čím dlhšia je ohnisková vzdialenosť objektívu, tým pomalejšie je treba panorámovať. • Minimálne doby panorámovania s objektívmi rôzných ohniskových vzdialeností udáva nasledovná tabuľka. MM I/2006

43. Panorámovanie MM I/2006

44. Druhy pohybu • Švenk - panoramatický pohyb vykonáme tak rýchlo, že sa obraz rozmaže. Vyjadrovacia schopnosť - súvislosť dvoch javov - zvýraznenie rýchleho prechodu • Sklz - je panoramatický pohyb - vyjadrujeme súvislosť pozorovaných javov, • Jazda – sledovanie vonkajšieho pohybu MM I/2006

45. Druhy pohybu • Nájazd a odjazd - nájazd, prípadne odjazd vykonávame buď skutočnou rýchlou jazdou kamery, alebo lepšie a pohodlnejšie - plynulou zmenou ohniskovej vzdialenosti objektívu. • Dorovnanie obrazu kamerou - dorovnaním nazývame malý pohyb kamerou z rovnakého stanovišťa, ktorým opravujeme kompozíciu obrazu pri pohybe snímaného objektu. MM I/2006

46. Po analýze syntéza • spájanie - syntéza záberov do uceleného filmu. • Spôsob usporiadania jednotlivých záberov musí mať určitú vnútornú logiku. • Ak spájame zábery s úplne rozdielnou náplňou, musíme ukázať ich vzájomnú súvislosť, t.j. nájsť významovú zhodu záberov! MM I/2006

47. Radenie záberov • radenie záberov za sebou je určené pravidlom, ktoré môžeme formulovať asi takto: dva zábery radené za sebou musia byť dostatočne podobné a súčasne aj jasne rozdielne. • Formálna súvislosť môže často ustúpiť do pozadia pred vnútornou súvislosťou, ako je to napríklad aj v prípade konfrontácie záberov. • Funkciou diakritických znamienok - filmovej interpunkcie - je oddeliť, a to časove i priestorove MM I/2006

48. Diakritické znamienka • Ostrý strih – aj ostrým strihom môžeme preklenúť čas a vzdialenosť. • Vyjdenie a vojdenie zo/do záberu - Volíme ak chceme ukázať spojitosť dvoch priestorovo oddelených scén. Týmto prechodom záberov dosahujeme najmä skrátenie filmového času, • Prestrih - Popri opisovaných prechodoch je prestrih jedným z najdôležitejších spôsobov skrátenia filmového času. MM I/2006

49. Spojenie prechodom • Ak za spájadlo dvoch záberov použijeme tretí záber, alebo nejaké diakritické znamienko, potom hovoríme o použití prechodu. • Podľa druhu cez detail, • cez subjektívny záber, • symbol MM I/2006

50. Prechod cez ... • Prechod cez detail - Je veľmi účinný a často sa spája s jazdou, panorámovaním alebo sklzom. V detaile sa stráca možnosť orientovať - nájsť sa v inom prostredí • Prechod cez subjektívnr záber - Uplatníme ho najmä vtedy, ak sa chceme vyhnúť spojeniu záberov, ktoré sú snímané cez os, alebo ich nemožno na seba nadviazať. MM I/2006