DUB Quercus

1. Technická univerzita vo Zvolene Drevárska fakulta DUBQuercus Dávid Grajciar 1. roč. DI šk. rok 2002/2003

2. Obsah • Dub letný • Dub zimný • Dub cerový • Použitá literatúra

3. Dub zimný(Quercus petraea Lieb.) • Dendrologický popis • Základné údaje • História • Všeobecný výskyt • Výskyt na Slovensku • Podmienky rastu • Poznámky • Makroskopický popis • Mikroskopický popis • Morfológia buniek • Mikroskopické rezy • Chyby dreva • Použitie

4. Dub zimný Základné údaje Opis - Opadavý statný strom, dorastajúci do výšky 40 m. Koruna je pomerne vysoko klenutá a široká, u solitérov uzavretá a rovnomerne olistená Habitus – otvorená vajcovitá, v hornej časti rozložitá koruna

5. Dub zimný Základné údaje Kôra – je spočiatku hladká, neskôr sivá alebo hnedosivá, pokrytá jemnými brázdami a trhlinami. Výhonky sú štíhle, hnedosivé alebo sivopurpurové, holé alebo mierne osrienené. Púčiky sú široko vajcovité, 6 – 8 mm dlhé, s početnými svetlohnedými alebo červenohnedými šupinami, nakopené na koncoch konárikov Kmeň – je priamy a dobre viditeľný až do strednej časti koruny.

6. Dub zimný Základné údaje Konáre – sú priame a strmo vystúpavé, od prvého rozkonárenia sa lúčovito rozchádzajú Plody – žalude rastú v skupinách po 2-6, sú sediace alebo krátkostopkaté (asi 5-10 mm), dozrievajú v 1. roku. Čiašky sú 1,2-1,7 cm široké, uzatvárajú len asi 1/4 žaluďa. Kvety – samčie v jahňadách, samičie v sediacich súkvetiach (do 5 kvetov)

7. Dub zimný Základné údaje Listy – sú 8-10 cm dlhé a asi 5 cm široké, obráteno vajcovité, vpredu zaoblené a na báze klinovito zúžené, pomerne pravidelné a takmer dvojstranne symetricky rozdelené na 5-9 párov okrúhlych, nie vždy hlboko zarezaných lalokov. Lícna strana je matne tmavozelená, rubová strana svetlejšia. Listy sú obojstranne holé, mierne hrubé, pomerne rovné, na krátkych, iba 1-2 cm dlhých stopkách.

8. Dub zimný Základné údaje Podobné druhy – Dub plstnatý má o niečo menšie listy a početnejšie, ale menej hlboké zárezy na okraji listov. Spodná strana listov je hustejšie chlpatá. Čas kvitnutia – Máj

9. Dub zimný História Peľové zrnká dubov, podobne ako aj drevo, je v rámci rodu ťažko odlíšiť. V paleobotanických prácach sa preto vyhodnocujú len ako rod, bez druhovej identifikácie. Podľa KRIPPELA (1986), na základe pomerne skorého objavenia dubov na našom území, možno usudzovať o ich neďalekom gleciálnom refúgiu v pohoriach Pramátry, odkiaľ sa pravdepodobne už v teplejšom úseku dryasu – bőllingu (asi okolo 11000 r. Pred n. l.) mohli šíriť na sever. Prvé priame dôkazy o ich výskyte sú z allerődu (10000 – 9000 r. pred n. l.) a to na základe výskytu peľových zŕn aj uhlíkov (Záhorie, Nitra, Trenčín, Želovce), z čoho sa dá usudzovať, že už v tomto období museli byť duby v južných častiach nasích nížin, v Juhoslovenskej kotline, Bude a Cerovej vrchovine. V mladom dryase (9000 – 8200 r. pred n. l.) sa na najteplejších miestach zaznamenali peľové zrnká dubov na Záhorskej nížine, Podunajskej nížine a pod Vihorlatom.

10. Dub zimný História V poľadovom období, v preboreáli (8200 – 7700 r. pred n. l.), sa formujú borovicové pralesy a prímesou brezy a dubov, pričom peľové zrnká zástupcov zmiešaných dubín sa prejavili v Podunajskej nížine až ku koncu obdobia. Ojedinelý výskyt sa zaznamenal na rašelinisku vo Vysokých Tatrách a pomerne vysoký podiel na Vihorlate. Uhlíky sa našli na viacerých lokalitách južného Slovenska (Gombasek, Radošiná, Sereď). Uvedené pralesy zaberali časti našich najväčších nížin (Záhorská, Podunajská, Východoslovenská), ako aj dolné časti svahov Malých Karpát, Považského Inovca, Tríbeča, Krupinskej vrchoviny, svahy Juhoslovenskej kotliny a Košickej kotliny. V boreáli (7700 – 6000 r. pred n. l.) zmiešané dubiny boli rozšírené vo všetkých nížinách a vystupovali do pahorkatín, do nadmorských výšok 500 – 600 m.

11. Dub zimný História V atlantiku (6000 – 1300 r. pred n. l.) zmiešané dubiny tvorili rozsiahle pralesy na vhodných stanovištiach prakticky po celom území Slovenska, miestami až do nadmorskej výšky 1000 m. V prvej polovici obdobia sa rozvíjajú zmiešané dubiny hojne s brestom a lipou, v mladšej časti s prevahou jaseňa. V polohách nad 700 – 800 m. n. m. začali do porastov zmiešaných dubín pristupovať ihličnany. V subboreáli (1300 – 800 r. pred n. l.) boli v dôsledku činnosti človeka najviac postihnuté zmiešané dubiny, v ktorých mal dub absolútnu prevahu a na ich miesto vo vyšších polohách, najmä v mladšej časti, nastúpili bučiny a jedľové bučiny. Na Záhorskej nížine sa zväčšilo zastúpenie borovice. V tatranskej oblasti zo zástupcov zmiešaných dubín prevládajú peľové zrnká dubov, podobne aj na Vihorlate. Celkove je to však už obdobie najväčšieho zastúpenia buka.

12. Dub zimný História V subatlantiku (800r. Pred n. l. – 500 r. n. l.) až po súčasnosť pokračuje ústup zmiešaných dubín v dôsledku činnosti človeka. V pahorkatinách sa formujú lesostepné hájové porasty s dubom cérovým a dubom plstnatým, ktoré na karbonátoch vystupujú bezmála až po horský stupeň. Najčastejšie boli zastúpené po celej južnej časti Slovenska. Zmiešané dubiny zaberajú prakticky všetky miesta nížnného a pahorkatinného vegetačného stupňa, od Záhorskej nížiny cez tvrdé lužné lesy až do nadmorskej výšky 400 – 500m.

13. Dub zimný Výskyt na Slovensku Najväčšie rozšírenie duba zimného je v južnejších častiach Slovenska. Severná hranica prirodzeného rozšírenia začína v Javorníkoch pri obci Veľké Rovné. Odkiaľ prechádza do Malej Fatry severne od obce Sučany, v Oravskej vrchovine severne od Dolného Kubína, v južnej časti Nízskych Tatier zasahuje do okolia Brezna, v Slovenskom rudohorí po Dobšinu, pokračuje popri Spišskom Bystrom cez Hornádsku kotlinu k Hranovnici a Levoči a cez južnú časť Čergova a Ondavskej vrchoviny na južné svahy Vihorlatu. Horná hranica prirodzeného výskytu prebieha v nadmorskej výške 680 m, sporadického výskytu vo výške 780 m n. m. a maximálny výskyt bol zaznamenaný v nadmorskej výške 1145 m pri Brusne. • Výskyt na Slovensku

14. Dub zimný Výskyt na Slovensku

15. Dub zimný Všeobecný výskyt Pôvod - Južná časť strednej a východnej Európy. Rozšírenie - Od strednej a západnej Európy na sever do Veľkej Británie, Írska, južnej Škandinávie, na juh do Talianska, Macedónska a Bulharska. Miestami tvorí porasty, pestuje sa i lesnícky. Dub zimný uprednostňuje ľahké, zväčša hrubo štrkovité a ílovité pôdy v miernych oblastiach. Je to významný lesný strom hlbších polôh hôr a pahorkatín. V nížinných a lužných lesov ho nahrádza dub letný (Quercus robur). • Všeobecný výskyt

16. Dub zimný Všeobecný výskyt

17. Dub zimný Podmienky rastu Dub zimný uprednostňuje vlhkú a miernu klímu temperatného pásma. Vyskytuje sa až do výšky 1300 m nad morom. Vytvára buď samostatné porasty, alebo rastie spolu s dubom letným, dubom plstnatým, dubom cerovým, gaštanom jedlým, bukom lesným a hrabom obyčajným. Dary sa mu najmä na slabokyslých pôdach. Dobre sa zmladzuje, porasty s jeho zastúpením vznikli iba z prirodzených obnov. Pri výchove dubu je treba mať na pamäti, že je príliš ohybný. Na rozdiel od všetkých ostatných tvrdých listnáčov vyžaduje dub po celu dobu výchovy pre svoju stabilitu i nasledujúci drevný prírastok pomerne väčšiu korunu. Pri výchove v mladine je preto treba zamerať pozornosť na vytrvalé, ale pozvoľné uvoľňovanie dubu, jeho účelom je vypestovať pomerne väčšiu korunu (v porovnaniu s bukom) a silnejší a rovný kmeň za účelom stability. Vypestovanie väčšej koruny je dané náročnosťou duba na svetlo.

18. Dub zimný Poznámky Takmer všetky druhy dubov obsahujú v kôre veľké množstvo tanínu (trieslovina), ktorý sa už dávnejšie používal v garbiarstve (vysoký obsah triesloviny je najmä v kôre mladých dubov). Pri odkôrňovaní, ktoré sa robí priamo na mieste výrubu, sa používali špeciálne nože. Takto získaná kôra sa istý čas sušila, potom sa ďalej spracúvala v trieslovom mlyne, odkiaľ sa dovážala garbiarom. Pre veľký dopyt po mladých dubových kmeňoch bola rubná doba dedinských lesov pomerne krátka. Takto vznikol charakteristický ťažbový dubový porast alebo tzv. trieslový les, ktorého zvyšky dnes nájdeme v strednej Európe. Dubové drevo patrí pre svoju hustotu, pevnosť a odolnosť k najžiadanejším ušľachtilým drevinám. Na základe svojej stavby sa zaraďuje ku kruhovito cievnatým drevinám. Veľké cievy (cievy v prvotnom dreve, zabezpečujúce transport vody) sú viditeľné voľným okom po narezaní dreva.

19. Dub zimný Makroskopický popis Dub letný je jadrová drevina. Ročné kruhy – má výrazne jarné drevo. V jarnom dreve sú veľké póry (0,2 až 0,4 mm), ktoré sú i voľným okom pozorovateľné na priečnom reze ako okrúhlasté otvory. Na pozdĺžnych rezoch sú ročné kruhy zvýraznené ryhami pórov jarného dreva. Beľ – je úzka, žltobielohnedá. Jadro – je žltohnedé až tmavohnedé. Cievy – letného dreva sú zoskupené do skupiniek, ktoré na priečnom reze pozorujeme ako biele plamienky.

20. Dub zimný Makroskopický popis Dreňové lúče – na tangenciálnom reze výrazné ako veľmi časté úzke, dlhé / až niekoľko cm / hnedé prúžky. Na radiálnom reze tvoria široké zrkadlá na priečnom reze sú dobre viditeľné ako svetlé prúžky. Stredne ťažké / 650 kg.m-3 / a tvrdé / 69 MPa / drevo. • Priečny rez • Radiálny rez • Tangenciálny rez

21. Dub zimný Priečny rez P/ rez priečny, prechádza v rovine kolmo na os kmeňa. Nazýva sa priečnym rezom, pretože je vedený naprieč vláknitej, prevažne vertikálnej orientovanej stavbe kmeňa. Je to rez, ktorý sa používa už pri rozmanipulovaní kmeňa na guľatinové výrezy a rovnané drevo. Na guľatine sa plochatohoto rezu nazýva čelom guľatiny a rez sa nazýva tiež čelným rezom. Je rozpoznateľný od ostatných rezov podľa koncentricky prebiehajúcich ročných kruhov. • Priečny rez

22. Dub zimný Radiálny rez R/ rez radiálny, prechádza pozdĺž kmeňa v rovine, v ktorej leží dreň. Nazýva sa tiež rezom stredovým alebo rezom polomerovým, pretože rovina tohto rezu je vedená stredom kmeňa a v smere jeho polomeru. Zrkadlovým rezom sa nazýva podľa lesklých pruhov – zrkadielok, ktoré sú pozorovateľné u drevín a viditeľnými dreňovými lúčmi. Od ostatných rezov je rozpoznateľný podľa rovnobežne prebiehajúcich ročných kruhov. • Radiálny rez

23. Dub zimný Tangenciálny rez T/ rez tangenciálny, je to rez pozdĺžny vedený rovnobežne s pozdĺžnou osou kmeňa v určitej vzdialenosti od dreňe v rovine tyčnice k ročným kruhom a preto sa nazýva rezom tyčnicovým. Fládrovým rezom sa nazýva podľa zvláštneho priebehu ročných kruhov, ktoré na tomto reze vytvárajú tzv. fládrovú kresbu. Fládrová kresba sa prejavuje len v strede tangenciálneho rezu. Okraje tangenciálneho rezu sú na prechode k radiálnemu rezu, pretože rovina, ktorá je preložená tyčnicou k niektorému ročnému kruhu v kmeni, prerezáva obvodové ročné kruhy tým viac pod kolmejším uhlom, čím sú tieto bližšie k obvodu kmeňa. Preto okraje tangenciálneho rezu majú viac-menej rovnobežný priebeh ročných kruhov. • Tangenciálny rez

24. Dub zimný Morfológia buniek Trachea- cieva – sú typické axiálne vodivé elementy vyskytujúce sa len u listnatých drevinách. V dreve sú to väčšinou len mŕtve zdrevnatené súbory buniek nad sebou stojace. Útvar priečnych priehradok medzi tracheálnymi článkami sa nazýva perforácia. V jarnom dreve sú cievne články o niečo kratšie ako v letnom dreve. U širokých ciev (makopóry 100 μm a viac) je priemer väčší ako dĺžka jednotlivých cievnych článkov, priehradky medzi článkami sú v dĺžke cievy viac menej kolmé. Úzke cievy (mikropóry 50 - 100μm)majú malý priemer, ich dĺžka niekoľkokrát prevyšuje priečny rozmer a priehradky sú šikmé. Cievne články môžu mať tvar vretenovitý u malých ciev a valcovitý(súdkovitý) u veľkých ciev. Steny ciev môžu mať kruhovité a špirálovité zhrubnutia. Zhrubnuté miesta obvykle zdrevnatejú a dodávajú bunečnej stene pevnosť. Kruhovité zhrubnutie cievy sa vyskytuje len v protoxyléme. Špirálovité zhrubnuté cievy sa vyskytujú v celej rade drevín.

25. Dub zimný Morfológia buniek • Dvojbodky • Tyly V jarnom dreve v cievach sú tyly. Veľké cievne články sú z jarného dreva. Úzka cieva je z letného dreva. Cievy majú úplnú perforáciu. • Trachea Tracheidy– Tracheidy na radiálnom reze listnatých drevín sú pozdĺžne rozrezané. Rozlišujeme dva typy tracheíd: cievovité, vláknité, vazicentrické. Perforácie ciev jednoduchéaj rebríčkovité. • Tracheidy • Vláknité Tracheidy

26. Dub zimný Tyly Sú vakovité výrastky z parenchymatických buniek obklopujúcich cievu. Protoplazma parenchýmu vniká dvojbodkami do lumenu ciev, kde vytvára tyly, ktoré úplne alebo čiastočne vyplňujú cievu. Veľkosť a tvar tyly je priamo závislá na lumene, ktoré majú k dispozícií. Tyly môžu byť tenkostenné alebo hrubostenné. Pokiaľ sú tyly živé, tak majú s drevným parenchýmom význam zásobných elementov. Tyly vznikajú následkom vyrovnávania tlakových rozdielov pri porušení rovnováhy medzi vnútorným tlakom v cievach a v okolitom pletive.

27. Dub zimný Dvojbodky Na stenách ciev sú dvojbodky rôzneho tvaru. Rozmiestnenie dvojbodiek môže byť pravidelné a tiež nepravidelné. Dvojbodky sú usporiadané roztrúsene(kruhového alebo oválneho tvaru) alebo tesne vedľa seba vzájomne sa dotýkajúce (dvojbodky okrúhleho a hranatého tvaru). Podľa usporiadania dvojbodiek na bunečných stenách ciev sa rozlišujú nasledujúce typy pórovitosti bunečných stien: schodovitá, protistojná, radová. Dvojbodky medzi cievami a parenchymatickými bunkami sú typom jednostranných dvojbodiek s dvorčekom len na strane cievy.

28. Dub zimný Trachea

29. Dub zimný Morfológia buniek Libriformné vlákno – drevné vlákna listnatých drevín. Tvoria 36 - 76% celkového objemu dreva. Libriform je mechanické pletivo jeho funkcia je spevňovanie. Libriformné vlákna sú úzke, pretiahnuté bunky so zašpicatenými koncami a malým počtom stenčenín na stenách. Tvar na priečnom reze hranatý alebo nepravidelný, niekedy skôr okrúhly. U hrubostenných vlákien je lumen užší ako hrúbka bunečnej steny. Dĺžka libriformných vlákien sa pohybuje od 0,3 do 2,2 mm, hrúbka od 0,02 do 0,05 mm. Diferencované libriformné vlákna sú odumreté bunky vyplnené vzduchom. V dreve tvrdých listnáčov sú bunečné steny zhrubnuté. Priehradkované libriformné vlákna – pripomínajú reťazce drevného parenchýmu, od ktorého sa líšia tým, že nemajú bunečný obsah, typom stenčenín a hrúbkou stien vlákien. Libriformné vlákna majú drobné dvojbodky. • Libriformné vlákna

30. Dub zimný Cievovité tracheidy (krátke tracheidy) predstavujú prechod od ciev k tracheidám, doprevádzajú cievy a slúžia k vedeniu vody. Sú to uzatvorené samostatné bunky. Svojim tvarom, veľkosťou, stenčeninami a zhrubnutiami bunečnej steny sa podobajú malým článkom ciev. Dĺžka cievových tracheíd zriedka prevyšuje 0,5 mm. Nachádza sa len u niektorých listnatých drevinách.

31. Dub zimný Vláknité tracheidy Predstavujú prechod medzi typickou cievou a libriformným vláknom. Slúžia k spevňovaniu, môžu však prevádzať i funkciu vodivú a zásobovaciu. Sú to samostatné, uzatvorené, pretiahlé, hrubostenné bunky so zašpicatenými koncami a malým lumenom. Na ich stenách sú časté malé kruhovité dvojbodky. Vláknité tracheidy sú o niečo kratšie ako libriformné vlákno, tiež bunečné steny sú tenšie. Vláknité tracheidy sa vyskytujú u brezy, hrušky, platanu, jarabiny, gaštanu jedlého, buky atď.

32. Dub zimný Vazicentrické tracheidy Vyskytujú sa v bezprostrednej blízkosti ciev. Sú to krátke bunky nepravidelného tvaru so zaguľatenými koncami a kruhovitými dvojbodkami na bunečných stenách. Nemôžu vytvárať žiadne axiálne vodivé dráhy. Vyskytujú sa u duba, gaštana jedlého a jaseňa.

33. Dub zimný Tracheidy

34. Dub zimný Vláknité tracheidy

35. Dub zimný Libriformné vlákna

36. Dub zimný Morfológia buniek Drevný parenchým – u listnáčov zaujíma od 2 do 15% celkového objemu dreva. Slúžia k vedeniu výživných a rastových látok a k ukladaniu zásobných látok. - Axiálny drevný parenchým Drevný parenchym častý, usporiadaný v tangenciálnych pásoch. • Parenchymatická bunka Dreňový lúč – /P/ Skladajú sa z parenchymatických buniek. Listnaté dreviny môžu mať úzke jednoradové alebo často viacradové dreňové lúče, ktoré sa javia ako mohutné pruhy parenchymatických buniek, zložené vždy kolmo na ročné kruhy.

37. Dub zimný Axiálny drevný parenchým Tvorí vertikálne rady, steny buniek sú slabo zhrubnuté s jednoduchými bodkami. Bunky drevného parenchýmu sú živé s bohatým protoplazmatickým obsahom. Vertikálne rady parenchymatických buniek tvoria tzv. reťazce drevného parenchýmu. Koncové bunky tohto reťazca sú zašpicatelé, takže pôsobia dojmom samostatného vlákna rozdeleného priečnymi priehradkami. U niektorých drevín sa vyskytujú vretenovité parenchymatické bunky. Líšia sa od tracheíd nepritomnosťou špirálových zhrubnutín a od libriformných vlákien tenšou stenou, bunečným obsahom a kruhovitými bodkami. Axiálny parenchým u listnáčov je rozlišovaný na apotracheálny a paretracheálny parenchým. Apotracheálny parenchým nie je v spojení s cievami. Paratracheálny parenchým – parenchymatické bunky sú zoskupené okolo ciev alebo cievnych tracheí.

38. Dub zimný Morfológia buniek /T/ - Tento rez je ľahko rozpoznateľný práve pre charakteristické tvary dreňového lúča, ktoré sú tvorené prevažne okrúhlastými útvarmi – priečne prerezaného parenchýmu, ktoré ostro kontrastujú s pozdĺžnymi elementmi. Dreňový lúč pozorujeme v rozmeroch hrúbky a výšky. Môžu byť jednoradové – jednu radu okrúhlastých parenchymatických buniek nad sebou, alebo viacradové – celé sústavy okrúhlastých buniek, zoradených do eliptických sústav pretiahlych vertikálne. Dreňové lúče jedno, alebo mnohoradé / mnohoradé sú značne široké a vysoké, prevládajú jednoradé/ sú homogenné. • Parenchymatické bunky dreňového lúča

39. Dub zimný Parenchymatická bunka

40. Dub zimný Parenchymatické bunky dreňového lúča

41. Dub zimný Mikroskopické rezy Priečny rez - Bunečné elementy v dreve sú prevažne dlhé pretiahnuté bunky orientované vertikálne. Pri priečnom reze ich prerežeme v smere najmenšieho rozmeru. Väčšina anatomických elementov rezaná priečne (tracheidy, cievy, libriformné vlákna). U kruhovito-pórovitých drevín sú cievy jarného dreva 20-40 krát väčšie ako cievy letného dreva. Drevný parenchým, cievice a ostatné prechodné stavebné zložky dreva je možné rozpoznať na priečnom reze od libriformných vlákien len podľa bunečných blán, ktoré sú tenšie a širšieho lumenu. Hranicu ročného kruhu zo strany letného dreva zvýrazňuje len niekoľko málo radov ploských libriformných vlákien. • Priečny rez

42. Dub zimný Mikroskopické rezy Pozdĺžne rezy– pozdĺžne rezy sú charakteristické rôznosťou svojej stavby. Vedľa seba sa nepravidelné striedajú bunky rôznej hrúbky a funkcie. Pri väčšine drevín je charakteristicky i častý výskyt zásobného pletiva – vertikálne orientovaný parenchymatických buniek drevného parenchýmu. Radiálny rez – je vedený v smere dreňových lúčov, takže rady parenchymatických buniek sú na reze orientované horizontálne. V tomto reze pozorujeme dreňový lúč v rozmere jeho dĺžky a výšky. Na radiálnom reze listnatých drevín je pozorovateľná perforácia ciev – úplná, alebo čiastočná. Dreňové lúče môžu byť homogénne alebo heterogénne. Homogénne sú zložené z parenchymatických buniek rovnakého tvaru. Heterogénne dreňové lúče sú zložené z parenchymatických buniek rôzného tvaru. Na obvode dreňového lúča sa vyskytuje palisádový parenchým. • Radiálny rez

43. Dub zimný Mikroskopické rezy Tangenciálny rez – je vedený kolmo na smer dreňového lúča a preto dreňový lúč pozorujeme v rozmeroch hrúbky a výšky. Je ľahko rozpoznateľný práve pre charakteristické tvary dreňového lúča, ktoré sú tvorené na tomto reze prevažne okrúhlastými útvarmi priečne prerezaného parenchýmu. Dreňové lúče tu pozorujeme ako jednoradové – jednu radu okrúhlastých parenchymatických buniek nad sebou, alebo viac radové – celé sústavy okrúhlastých buniek, zoradených eliptických sústav pretiahlych vertikálne. Počet radov parenchymatických buniek býva charakteristický pre druh dreviny. U listnatých drevín sú pozorovateľné mohutné sústavy dreňových lúčov najmä u tých drevín, ktoré ich majú makroskopicky viditeľné. Mimo polohy dreňového lúča a perforácie nemajú listnaté dreviny podstatnejšie rozdiely medzi tangenciálnym a radiálnym rezom. • Tangenciálny rez

44. Dub zimný Priečny rez Jarná cieva Ročný kruh Mnoho- vrstevný stržňový lúč Letná cieva Jednovrstevný stržňový lúč Libriformné vlákno

45. Dub zimný Priečny rez

46. Dub zimný Radiálny rez Jednovrstevný Stržňový lúč

47. Dub zimný Radiálny rez

48. Dub zimný Tangenciálny rez Jednovrstevný stržňový lúč

49. Dub zimný Tangenciálny rez

50. Dub zimný Perforácia ciev - zbytky priečnych prehrádok medzi cievnymi článkamiPodľa typu rozrušení priečnej prehrádky rozlišujeme tri typy perforacií: jednoduchá - zbytky prehrádky na obvodu ciev rebríková - páskovitá perforovaná prehrádka sieťovitá - otvorkovito perforovaná prehrádka • U našich drevín sa vyskytuje prevážne jednoduchá, výnimočne rebríková alebo obe súčasne.