Najvýznamnejšie Bitky Druhej Svetovej Vojny

1. Najvýznamnejšie Bitky Druhej Svetovej Vojny -Bitka o Britániu -Vylodenie v Normandii

2. Vylodenie v Normandii - Operácia Overlord je názov vylodenia v Normandii, 6. júna 1944, ktoré po štyroch rokoch otvorilo západný front. Bolo jednou z najväčších vojenských operácií druhej svetovej vojny. - Tejto operácie sa zúčastnili jednotky z dvanástich spojeneckých národov: Austrália, Belgicko, Kanada, Česko-Slovensko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Poľsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty. - Operácia Overlord začala počas noci, keď v Normandii pristáli výsadkové oddiely. Zároveň spojenecké námorné a vzdušné sily bombardovali nemecké jednotky. Na ďalší deň ráno (6. júna), bol podniknutý spojený útok. Tento deň je označovaný aj ako Deň-D.

3. Nemecká Obrana Po porážke Francúzska, a oddialení útoku na Britániu v dôsledku predlžujúcich sa ťažkých bojov na východnom fronte, začalo nemecké velenie vážne uvažovať o obrane atlantického pobrežia. Už v roku 1940 začali prebiehať prípravné práce, ktoré sa postupne rozbehli naplno v roku 1942. Podľa nacistických plánov malo pásmo nemeckých železobetónových opevnení (známe tiež ako Atlantický val) siahať spoza nórskeho pobrežia za polárnym kruhom, cez Dánsko, Holandsko, Belgicko a Francúzsko až k hraniciam Španielska, pričom malo mať dĺžku takmer 4000 km. Nemecký guľomet MG 42 Barikády pri Calais

4. Spojenecké sily Spojenci naproti tomu mohli nasadiť 39 divízii, ktoré jednotlivé krajiny poskytli približne takto: 20 amerických divízií, 14 britských, 3 kanadské a po jednej poskytlo exilové poľské a francúzske vojsko. Tieto vojská podporovala armáda 11 000 bojových lietadiel a ďalších 4500 dopravných lietadiel a klzákov. Námornú silu tvorilo 6000 plavidiel najrozličnejšieho určenia a tonáže. Pre zvláštnosti obojživelného útoku boli zvlášť skonštruované modifikácie tankov, prezývané „Hobartove hračky“. Obojživelné vozidlo spojencov Vyloďovací čln spojencov

5. Problémy s počasím Náraz vĺn do trupu lode Pôvodný plán operácie Overlord počítal s jej začiatkom 5. júna 1944, v tento deň mal byť príliv a mesačný svit ideálny na uskutočnenie spojeneckých plánov. Nepriazeň počasia to však nedovolila, silný vietor a vlnobitie mohlo výrazne narušiť zostavy vyloďovacích plavidiel a niektoré mohlo dokonca potopiť. Vysoká oblačnosť by prakticky vyradila z boja celú vzdušnú podporu. Už 3. júna začala byť poveternostná situácia povážlivá, Eisenhower ale napriek tomu prikázal aby Bradleyho vojaci, ktorých cesta na pobrežie bola najdlhšia, vyrazili. 4. júna skoro ráno sa malo rozhodnúť definitívne. Predpovede znovu hovorili o oblačnosti. Bernard Montgomery navrhoval vyraziť za každých okolností. ArthurTedder a veliteľ letectva TraffordLeigh-Mallory boli za odloženie operácií. BertramRamsay oznámil, že námorníctvo by síce úlohu za daného počasia malo splniť, ale v hlasovaní zaujal neutrálne stanovisko.Eisenhower následne vyhlásil, že celá operácia výrazne závisí na podpore letectva a v prípade, že ju nebude možno využiť považuje za múdrejšie vylodenie odložiť. Ostatní nenamietali. Nasledujúci deň sa však malo počasie nakrátko zlepšiť, spojeneckí velitelia sa opäť stretli a DwightEisenhower odklepol začiatok operácie.   Bolo totiž jasné, že v prípade ak sa vylodenie neuskutoční 6. júna, bude potrebné čakať na vhodný príliv až do 19. júna. V juhoanglických prístavoch Southampton, Portsmouth či Poole sa začali naloďovať vojaci amerických divízií, ktoré mali dosiahnuť Normandské pobrežie ako prví.

6. Vzdušné Výsadky Dôležitým aspektom vylodenia bolo udržanie krídel predmostí vytvorených na plážach. Túto úlohu mali splniť výsadkové jednotky. V noci z 5. na 6. júna stovky dopravných strojov Douglas DC-47 a klzákov priniesli do Normandie prvých spojeneckých vojakov. Boli to príslušníci americkej 82. a 101. výsadkovej divízie západne od pláže Utah a vojaci britskej 6. výsadkovej divízie východne od pláže Sword. Britskí výsadkári čoskoro po dosadnutí okolo svojich cieľov narazili na vojakov nemeckej 716. pešej divízie. Prvé boje sa začali o dôležitý most cez rieku Ornu severne od Caen asi 7 km od pláží, v blízkosti Bénouville a Ranville. Pre Nemcov znamenal most jediný možný prechod k miestam odkiaľ mohli zaútočiť na krídlo vyloďujúcich sa britských vojsk z východu. Pre Spojencov mal most navyše veľkú hodnotu, pretože bol dôležitý pri ďalších útokoch na Caen z východu. V noci sa výsadkári pustili do boja s nemeckou tankovou skupinou 21. tankovej divízie pod vedením Hansa von Lucka, ktorú so šťastím odrazili. Straty na oboch stranách však boli veľké. Výsadkové lietadlá

7. Boje na pláži Utah Na pláži Utah pristáli americkí vojaci ako na prvej. Mali pri tom ohromné šťastie. Plán vylodenia sa totiž mierne narušil a väčšina jednotiek sa začala vyloďovať o niečo južnejšie než sa pôvodne plánovalo a to im pravdepodobne veľmi pomohlo, pretože nemecké opevnenia na pôvodnom plánovanom mieste vylodenia boli omnoho silnejšie. Nemecká obrana bola otrasená silným bombardovaním a vojakom 4. pešej divízie sa ju podarilo rýchlo zdolať za malých strát na životoch. Americkí vojaci potom postúpili hlbšie do vnútrozemia, kde sa chvíľu po 11. hodine spojili s jednotkami 101. výsadkovej divízie a vytvorili predmostie, z ktorého v nasledujúcich dňoch podnikli ďalšie útoky. Vylodenie na pláži Utah

8. Boje na pláži Omaha Pláž Omaha bola jedným z miest v Normandii, ktoré mali veľmi vhodné pobrežie pre vylodenie. Mala pre to veľmi silné opevnenia, ktoré boli dobre situované na útesoch a výšinách nad plážou. Nemecké postavenia prežili spojenecké bombardovanie relatívne nedotknuté a vojaci 352. pechotnej divízie, jednej z mála skúsených jednotiek na pobrežnej čiare, spustili na prichádzajúcich Američanov z 1. a 29. pešej divízie zdrvujúcu paľbu. Vo východnej časti pláže prišli americkí vojaci navyše aj o podporu svojich plávajúcich tankov Sherman DD. 27 z pôvodných 32 nikdy nedorazilo na pláž, pretože sa potopili. Boje na Omahe boli najkrvavejšie spomedzi všetkých normandských pláží, zahynulo tu okolo 2400 amerických a 1200 nemeckých vojakov. Vylodenie na pláži Omaha

9. Záverečné fázy operácie Čoskoro po zničení zbytku vojsk v oblasti Falaise sa americké a francúzske vojská obrátili na juhozápad a oslobodili 25. augusta 1944 Paríž. Spojenci, ktorých v tej dobe zasiahla krátka zásobovacia kríza museli na čas spomaliť svoj postup. Vylodenie v Normandii ich stálo celkovo 209 972 mužov, 39 976 z nich padlo. Nemci stratili 450 000 vojakov, asi polovica z nich boli mŕtvi a zajatí. Prišli tiež o 3 500 diel a 20 000 vozidiel. Z 1 500 nemeckých tankov nasadených v Normandii sa cez Seinu dostalo iba 24. Záber na Dobité pláže Normandie

10. Pláž Omaha dnes

11. Bitka o Britániu Bitka o Britániu predstavuje letecké stretnutie medzi britskou RoyalAirForce v skratke RAF a nemeckou Luftwaffe nad Britániou a kanálom La Manche. „Bitka o Britániu“ sa často nazýva aj takzvanou „Bitkou o Anglicko“ ,letecké boje trvali od 10. Júla do 31. Októbra 1940. Jednalo sa o prvú významnú bitku vybojovanú len prostredníctvom leteckých síl. Zmyslom tejto bitky, ktorú rozpútalo Nemecko bolo výrazne oslabiť alebo zničiť britské RAF a získať tak jednoznačnú vzdušnú prevahu nad kanálom La Manche a Britániou, čo nemecké velenie považovalo za nevyhnutnosť pre uskutočnenie Operácie Seelove.

12. Najlepšie stíhacie lietadlá v Bitke o Britániu Britský Supermarine Spitfire Nemecký Messerschmitt Bf 109

13. Bombardéry Nemecký Junkers Ju 88 Stuka Nemecké Bombardéry Heinkel He 111

14. Účasť zahraničných pilotov Pre Britov boli piloti podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z USA sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva. Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 2353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z Nového Zélandu, 86 Kanaďanov, 84 pilotov z Československa, 29 Belgičanov, 21 Austrálčanov, 20 z Južnej Afriky, 13 Francúzov, 10 Írov, 7 Američanov, Jamajčan, Žid z Palestíny a pilot z Južnej Rhodézie. 544 letcov RAF počas bitky padlo. Piloti 303. Poľskej Perute(jednotky)

15. Československí piloti Významnou posilou boli aj piloti z bývalého Československa ,ktorý sa podieľali na bojoch o Britániu. Najúspešnejším Československým letcom a najúspešnejším letcom vôbec sa stal Josef František, ktorý mal ako člen 303. Poľskej perute, potvrdených až 17 zničených nepriateľských strojov. Josef František Josef František sa konca vojny nedožil, pretože V utorok 8.októbra 1940 sa Františkov Hurricane zrútil v Cuddington Way v Ewelle počas hliadkoveho letu. Dôvody havárie sa nepodarilo objasniť. Podľa jednej teórie asi uskutočňoval prvky leteckej akrobácie, podľa iných pamätníkov boli na ňom v tom čase viditeľné príznaky vyčerpania a únavy z boja. Je možné, že príčinou havárie bola kombinácia oboch týchto faktorov.

16. Začiatok Bojov ´ Prvá fáza bitky o Britániu začala 10. Júla 1940 ,keď nemecké letectvo začalo podnikať útoky na konvoje svojimi strmhlavými bombardérmi Junkers Ju 87 Stuka. V priebehu júla tiež dochádzalo k početným osobným súbojom medzi nemeckými a britskými pilotmi. 1. Augusta 1940 vydalo vrchné velenie Wermachtu smernicu č.17 o vedení leteckej a námornej vojny , v ktorej sa písalo : - Zničiť RAF a britský leteckým priemysel - Rozvrátiť zásobovanie Veľkej Británie potravinami - Pôsobiť čo najväčšie straty britskému obchodnému a vojnovému loďstvu O deň neskôr vydalo veliteľstvo Luftwaffe rozkaz k akcii , ktorou mala byť v priebehu štyroch dní vyradená sieť letísk v južnom Anglicku. Táto akcia dostala krycí názov „Deň Orla“. 10. Augusta po vzhliadnutí predpovede počasia stanovilo veliteľstvo Luftwaffe začiatok útoku na 13. Augusta. 12. Augusta prebehli prvé útoky nemeckých bombardérov, ktoré mali vyradiť päť britských rádiolokátorov, avšak podarilo sa im vyradiť len radar pri Ventnore. 13.Augusta začali prvé útoky na jedenásť britských letísk, bombardovaním však boli zasiahnuté aj mestá Portsmouth a Portland. 15.Augusta podnikla Luftwaffe veľký nálet s použitím všetkých troch leteckých armád, ktorý významne poškodil niekoľko letísk a niektoré dokonca vyradil z premávky. Veľkým neúspechom však skončili nálety 5.Leteckej Armády, ktorá za zo základne Stavanger v Nórsku pokúšala bombardovať ciele v okolí mesta Newcastle. Ťažké straty utrpela aj 30. Bombardovacia eskadra ,ktorá útočila na britské letiská z Dánskeho Aalborgu. V priebehu 15.Augusta utrpela Luftwaffe najväčšie straty, stratila celkom 75 lietadiel.

17. Boj Pokračuje Na porade veliteľov leteckých armád Nemecka, ktorá sa konala v Karinhalle, sa najvyšší funkcionári Luftwaffe rozhodli hľadať cestu k zníženiu strát bombardovacích lietadiel zavedením novej taktiky. Dovtedy stíhači útočili prevažne formou voľného stíhania, po tomto stretnutí však dostali priamy príkaz ochraňovať bombardéry. To umožnilo Britom na jednej strane včas zisťovať smery útokov skupín, na druhej strane ich radarový systém nebol prispôsobeným takému veľkému počtu lietadiel. Jedno úsekové stredisko totiž dokázalo navádzať súčasne najviac štyri stíhacie perute. 18.Augusta prebiehali ďalšie veľmi ťažké letecké boje, pričom ťažké straty utrpeli obe strany. Tento deň tiež došlo k rozhodnutiu, že do leteckej bitky nad Anglickom nebudú používané strmhlavé bombardéry Ju 87 Stuka, ktoré sa pre tento typ boja nehodili. 19. Augusta Nemecké velenie nariadilo aby boli útoky na britské letiská a továrne ešte intenzívnejšie. Boli bombardované aj niektoré britské mestá, avšak s výnimkou Londýna. 24.Augusta bolo bombardované mesto Ramsgate a Portsmouth. V ten istý deň boli bomby omylom zhodené aj na Londýn ,čo u Britov vyvolalo veľké pobúrenie. 25-26 Augusta Briti podnikli protiútok,začali bombardovať Berlín. 27. Augusta začalo Britské letectvo používať systém Tally-Ho, ktorý umožňoval stíhacím perutiam 11. skupiny povolávať na zistenie náletu ako posilu perute z iných úsekov. RAF tak dokázalo zostaviť veľké zoskupenia lietadiel, zatiaľ čo rýchlejšie a obratnejšie Spitfiry boli určené na boj s doprevádzajúcimi stíhačmi a robustnejšie Hurricany sa zaoberali ničením Nemeckých bombardérov. 30.Augusta vydal Nemecký Maršal Herman Goring rozkaz, ktorý nariaďoval 2. Leteckej armáde zničiť britské stíhacie perute sústredené okolo Londýna a 3 Leteckej Armáde v noci bombardovať mestá Bristol a Liverpool a tak terorizovať miestne obyvateľstvo a rozvrátiť jeho zásobovanie. Za denného svetla sa totiž , mali len podnikať útoky na závody leteckého priemyslu.

18. Winston Churchill v Coventry po bombardovaní. V pozadí trosky katedrály sv. Michala. Následky bombardovania Londýna

19. Obrat v boji, Británia vyhráva Od začiatku Bitky O Britániu vychádzalo velenie nemeckého letectva z optimistických údajov o stratách nepriateľa. RAF síce utrpela straty ,ale jej bojaschopnosť to neovplyvnilo. Letecký priemysel dodával dostatok kvalitných lietadiel Spitfire a Hurricanea piloti boli intenzívne preškolovaní. V Septembri začalo dochádzať k postupnému obratu vojny v Anglicku. Dňa 4.Septembra 1940 za účasti fanatického davu hrozil Hitler v Športovom paláci v Berlíne Veľkej Británii barbarskými leteckými útokmi. Na druhý deň nariadil, aby prvý masový letecký útok na Londýn začal 7. Septembra. V ten deň prišiel do Calais veliteľ LuftwaffeHermannGoring ,aby osobne riadil útoky Nemeckého letectva proti Veľkej Británii. Prvý úder britov prekvapil , pretože očakávali ,že dôjde k útoku na letiská , s útokom na Londýn nepočítali. Útoky na britské hlavné mesto pokračovali prakticky až do 13.novembra 1940 ,pričom nočné nálety boli uskutočňované noc čo noc. Nemecký velitelia sa domnievali ,že tak zničia morálku obyvateľstva ,čo prispeje k britskej kapitulácii. Bombardovanie Londýna však prispelo k zlepšeniu stavov RFA ,pretože Luftwaffe sa už nezameriavala na letiská. Britský letecký marshalTraffordLeigh-Mallory, ktorý prispel s nápadom „veľkých plukov“ tak mohol svoju taktiku sústreďovania perutí RAF doviesť ešte k väčšej dokonalosti.

20. Taktické výhody a nevýhody Britského Letectva - RAF sa na rozdiel od Luftwaffe podarilo zapojiť radar do systému včasného varovania, v tom ešte naviac figurovala hustá sieť pozorovateľov takzvaných „ObserverCorps“ ,ktorá sledovala nemecké formácie po prekročení pobrežia.Nemci si mohli zvoliť ,čas miesto aj silu útokov, zatiaľ čo Briti si mohli zvoliť len miesto a silu reakcie. S tím ako Luftwaffe prenikala hlbšie na pevninu získavala RAF čas k zhromaždeniu a koordinácií lietadiel. - Pri náletoch na Londých Nemecko nedokázalo svojim bombardérom zabezpečiť dostatočnú stíhaciu ochranu po celej trase ,pretože stíhači mali nad Londýnom príliš málo paliva na agresívny boj. - Boje sa odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo ,že straty nemeckých pilotov boli definitívne .Poškodené nemecké lietadlá väčšinou nemali šancu sa dostať na svoje územie kde by ich zachránili. Piloti RAF zasa mali obrovskú výhodu, pretože boli zostreľovaní nad vlastným územím, čo znamenalo , že ak neboli zranený mohli už o pár hodín neskôr odletieť s novým alebo opraveným lietadlom. Námorná záchranná služba RAF však bola ešte na veľmi nízkej úrovni, na rozdiel od Nemeckej Luftwaffe ktorá disponovala veľmi prepracovaným systémom na zachraňovanie pilotov z mora. Observer Cop – Hliadkovač v Londýne

21. Operácia Seelove Operácia Seelowe bol plán nacistického Nemecka na Inváziu do Veľkej Británie. Seelowe znamená v preklade „Morský vlk“ , táto vojenská operácia mala byť pripravená 15.augusta. Invázie sa malo zúčastniť 38 divízií s toho bolo 6 tankových a 3 motorizované. Vylodenie mala podporovať 2. a 3 letecká armáda ktorú tvorilo až 2600 lietadiel. Pôvodný plán invázie bol pre ťažkosti vylodenia, nezhody vo velení a následnej príprave na vojnu proti ZSSR zrušený. Nový termín operácie bol stanovený na 15. Septembra, kedy sa v štyroch fázach malo vylodiť 24 divízií. Uskutočnenie operácie však záležalo od získania vzdušnej nadvlády nad Anglickom, neutralizácie britského loďstva, dostatočného množstva plavidiel, prekonania pobrežnej obrany Anglicka a odporu britských vojsk vo vnútrozemí.

22. Velenie nemeckého námorníctva potrebovalo 155 transportných lodí ,1722 prámov, 471 remorkérov a 1161 veľkých motorových člnov. Veľká Británia však v septembri 1940 podnikla urýchlené kroky na svoju obranu, ale po strate veľkého množstva vojenského materiálu pri Dankuerque, nebola dostatočne pripravená na odrazenie nemeckých pozemských vojsk. K dispozícii mala iba 27 peších divízií avšak 15 z nich nemalo dostatok zbraní ani dopravných prostriedkov, slabá bola aj protivzdušná obrana vojsk. Aj keď bolo Nemecko pripravené na pripravené na vylodenie, plány neboli uskutočnené. Podľa smernice z 12. Októbra sa operácia Seelowe odložila na jar 1941, ale Vrchné Velenie Pozemnej Armády už v prvých októbrových dňoch od plánu ustúpilo. Operácia sa stala plášťom na zakrytie plánu Barbarosa a malo iba posilniť rozšírený dojem, že sa chystá invázia do Anglicka. Spolu s ďalšími zastieracími manévrami sa Nemcom podarilo u Stalina vzbudiť presvedčenie ,že na neho nezaútočia. Prenesenie pozornosti nacistického Nemecka na východ koncom roku 1941 odvrátilo od Británie nebezpečenstvo invázie.

23. Koniec Ďakujeme za pozornosť Peter Pinčák Pavel Vaculčiak 3.D