210 likes | 490 Views
Å PORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU. Bergendiová KatarÃna. ALERGIA. neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väÄÅ¡ina z nás stretáva v bežnom prostredà na Slovensku trpà približne 40 % populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejÅ¡ie sa prejavuje u starÅ¡Ãch detà a mladistvých
E N D
ŠPORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU Bergendiová Katarína
ALERGIA • neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí • na Slovensku trpí približne 40 % populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí a mladistvých • postihuje celý organizmus- môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého - „ALLERGIC MARCH „- ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma ... Alergické ochorenia rinitída, bronchiálna astma, potravinová alergia, atopickýekzém, urtika, anafylaxia
PRÍČINY VZNIKU ALERGICKÝCH OCHORENÍ • Genetické faktory • Príčiny vonkajšieho prostredia hlavná príčina zvyšujúcej sa prevalencie „ZÁPADNÝ„ SPÔSOB ŽIVOTA • vplyvy vonkajšieho prostredia – znečistené životné prostredie, aktívne a pasívne fajčenie, oxidy síry a dusíka ... • vplyv domáceho a pracovného prostredia • výživové návyky HYGIENICKÁ HYPOTÉZA - Protektívne faktory chýbajú • infekčné choroby, mikrobiálna záťaž - sú protektívne pre vznik alergického ochorenia • deti vo viacpočetných rodinách – výskyt atopie • poľnohospodárske oblasti - výskyt atopie
NAJČASTEJŠIE ALERGÉNY Alergény - látky väčšinou bielkovinovej povahy • Inhalačné alergény • dreviny, trávy, byliny, bytový prach, roztoče, šváby a ostatný hmyz, cicavce a vtáky, huby a aktinomycéty • Potravinové alergény živočíšneho pôvodu • mlieko a jeho produkty, vajce a hydina, ryby • Potravinové alergény rastlinného pôvodu • obilniny, strukoviny, orechy a semená, ovocie a zelenina
VÝSKYT JEDNOTLIVÝCH ALERGÉNOV V PRÍRODE stromy buriny trávy
ALERGIA NA CHLAD • Chlad • Pseudoalergia - fyzikálny vplyv - priamy aktivátorvyplavovania mediátorov (napr.histamínu...) z mastocytov • Klinické prejavy • slzenie, pálenie sliznice v nosohltane, upchatie nosa a vodnatý výtok, kýchanie, dráždivý kašeľ až dušnosť • reakcia drobných cievok na rukách- zblednutie, bolestivosť až strata citu v prstoch v oblastiach vystavených priamo chladu • Diagnóza • chladový kontaktný test • Vyšetrenie na kryoglobulíny • Liečba chladovej alergie • otužovanie • užívanie protialergických liekov – antihistaminiká, antileukotriény • pri dýchacích problémoch spreje na uvoľnenie priedušiek • pri kožných problémoch aj lokálne maste (napr. kortikoidové proti svrbeniu a zápalu), masti proti nadmernému vysušovaniu kože a pod.
ALERGIA DÝCHACÍCH CIEST ALERGICKÁ NÁDCHA - RINITÍDA PRIEDUŠKOVÁ ASTMA ANAFYLAXIA
ENDOSKOPIA NOSU PO EXPOZÍCII ALERGÉNU Bez expozície alergénu Po expozícii alergénu [Horak F et al., J Allergy Clin Immun. 2002]
ZÁPAL DÝCHACÍCH CIEST - zmeny Zdraví Pacienti s AB [P Jeffery, in: Asthma, Academic Press 1998]
DIAGNOSTIKA BRONCHIÁLNEJ ASTMY • Funkčné vyšetrenie pľúc - včasná diagnostika ochorenia, meranie účinku ochorenianapľúcne funkcie, monitorovaniepriebehu ochorenia, sledovanie efektivity terapie ... • Bronchomotorické testy • spirometria – VC, FEV1, FEV1/VC, MEF50 • bronchomotorické testy - bronchokonstrikčný alebo bronchodilatačný - ponámahový • Neinvazívne hodnotenie zápalu v dýchacích cestách – meranie vydychovaného NO - FENO - diagnostika alergickej bronchiálnej astmy, zhodnotenie účinnosti, dostatočnosti či opodstatnenosti liečby inhalačnými kortikoidmi
NÁMAHOU VYVOLANÁ BRONCHIÁLNA ASTMA [Anderson, 1993] „EXERCISE INDUCED ASTHMA“ – EIA • 1984 1996 – stúpol výskyt AB u amerických športovcov – z 11% na 20% • Najčastejšie športy – bežecké lyžiarske disciplíny, cyklisti a plavci.... • PREČO ? • hyperventiláciapri námahe s následným ohrievaním a zvlhčovaním vdychovaného vzduch • Zhoršenie – chladný vzduch pri zimných športoch, prachové častice a pele, chlór u plavcov... • stratatekutín v bronchiálnej sliznici a zvýšenieosmolaritypericiliárnejtekutiny - nepriamy stimul – „vysúšanie“ prieduškovej sliznice - uvoľnenie mediátorov, alebo aktivuje nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC • vznik následnejbronchokonstrikcie a rozvoj edému bronchiálnej sliznice • DIAGNOSTIKA – spirometria - POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20%normálnej hodnoty - bronchokonstrikčnáodpoveď v prvých 5-10 minútach po ukončení záťaže, potom miernyvzostup a znovu pokles - obraz dvojitého „W“ • LIEČBA – „RunthroughYourasthma !„ ......
BRONCHOPROVOKAČNÝ TESTPO NÁMAHE • iniciálne - orientačná spirometria - krivka úsilného • výdychu - sledujeme zmenu objemu v čase – FEV1 • počas a po submaximálnej záťaži - beh, bicykel - (tepová • frekvencia najmenej 170/min, trvajúca 6-8 minút) - nepriamy • stimul – spôsobuje uvoľnenie mediátorov, alebo aktivuje • nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC • POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20% normálnej hodnoty • FEV1 – bronchokonstrikčná odpoveď v prvých 5-10 minútach, po ukončení záťaže, potom mierny vzostup a znovu pokles – • obraz dvojitého „W“
LIEČBA ALERGIE A PRIEDUŠKOVEJ ASTMY • Odstrániť príznaky ALERGIE (symptomatická liečba) - uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby. • antihistaminiká - blokujú účinok histamínu • topické intranazálne kortikosteroidy- pri výraznom upchatí nosa • ŠPECIFICKÁ IMUNOTERAPIA - rieši príčinu ochorenia - jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení • LIEČBA ASTMY • Antileukotriény - prevencia bronchokonstrikcie - zlepšenie ponámahovej bronchiálnej astmy - aditívny vplyv k inhalačným kortikosteroidom • Inhalačné kortikoidy - protizápalové pôsobenie, ↓ bronchiálna hyperreaktivita • Inhalačné beta2-mimetiká - relaxácia hladkého svalstva DC, - protizápalovýúčinok
VÝSKYT ANAFYLAKTICKEJ REAKCIE PO FYZICKEJ ZÁŤAŽI • v roku 1979prvýkrát popísaná anafylaktická reakcia po fyz.záťaži • odvtedy výskyt viac ako 1000 prípadov • niekedy náhleúmrtie športovca • predispozičný faktor- príjem niektorých potravín (glutén, morské plody, paradajky, syr, zeler, alkohol) alebo liekov krátko pred fyzickou aktivitou • klinické príznaky - urtikária (10 až 15 mm) a angioedém - pľúcna obštrukcia a piskoty - gastrointestinálna kolika, nauzea, vomitus - bolesti hlavy, hypotenzia - najčastejšie vznik po behu, tancovaní, lyžovanía po požití niektorých potravínkrátko pred fyzickou aktivitou • na jej vzniku participujú faktory ako: alkohol, lieky, počasie, vlhkosť, stres, menštruačný cyklus, teplota atď. - najčastejšie vznik do 30 minút až 2 hodín od začiatku aktivity
PREVENCIA ANAFYLAKTICKEJ REAKCIEPO FYZICKEJ ZÁŤAŽI PREČO ??? • zmena v črevnej permeability - cvičenie zvyšuje absorbciu potravinových peptidov v mukóze čreva • zvýšená dráždivosť sympatického nervového systémupri zvýšení telesnej teploty, strese alebo fyzickej záťaži • abnormalita autonómneho NS - zvýšená perfúzia GIT -zvýšená distribúcia potravinových alergénov LIEČBA • fyzická záťaž- najskôr 4-6 hodín po príjme potravín • nepoužívať- kyselinu acetylsalicylovú, nesteroidné antireumatiká a alkoholické nápoje pred fyzickou záťažou • prerušiť fyzickú aktivitu pri akýchkoľvek náznakoch klinických prejavov • nosiť so sebou pohotovostný balíček
PREVENCIA ALERGICKÝCH PRÍZNAKOV OBMEDZIŤ KONTAKT S ALERGÉNOM • užívať každodennú preventívnu liečbu. • vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom – lúky, alej topoľov, brezový les... • Pohyb vonku je najlepší skoro ráno a neskoro večer - v ovzduší najmenej peľu. • Za veľmi suchého a veterného počasia, treba trénovať v hlbokom lese, tiež daždivé počasie a doba po daždi, kedy je množstvo peľov v ovzduší minimálne. • Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch , preto treba čo najmenej jazdiť v meste. • Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach – ideálne je nad 1500 m (treba si naplánovať výjazd napr. do Dolomitov..). • Ak sa necítite dobre – ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha – treba tréning vonku radšej odložiť – mohli by ste si pohoršiť. • používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli, čiapku so šiltom pri behu... • Po tréningu sa treba prezliecť (nie v spálni) a osprchovať sa aj s umytím vlasov. Spláchneme peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva a mohol by vás dráždiť aj v noci. • Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni). • Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede