1 / 20

Å PORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU

ŠPORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU. Bergendiová Katarína. ALERGIA. neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí na Slovensku trpí približne 40 % populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí a mladistvých

krikor
Download Presentation

Å PORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. ŠPORTUJEME S ALERGIOU A ASTMOU Bergendiová Katarína

  2. ALERGIA • neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí • na Slovensku trpí približne 40 % populácie niektorým z prejavov alergie a najvýraznejšie sa prejavuje u starších detí a mladistvých • postihuje celý organizmus- môže prechádzať z jedného druhu alergie do druhého - „ALLERGIC MARCH „- ekzém, potravinová alergia, bronchiálna astma ... Alergické ochorenia rinitída, bronchiálna astma, potravinová alergia, atopickýekzém, urtika, anafylaxia

  3. PRÍČINY VZNIKU ALERGICKÝCH OCHORENÍ • Genetické faktory • Príčiny vonkajšieho prostredia hlavná príčina zvyšujúcej sa prevalencie „ZÁPADNÝ„ SPÔSOB ŽIVOTA • vplyvy vonkajšieho prostredia – znečistené životné prostredie, aktívne a pasívne fajčenie, oxidy síry a dusíka ... • vplyv domáceho a pracovného prostredia • výživové návyky HYGIENICKÁ HYPOTÉZA - Protektívne faktory chýbajú • infekčné choroby, mikrobiálna záťaž - sú protektívne pre vznik alergického ochorenia • deti vo viacpočetných rodinách – výskyt atopie • poľnohospodárske oblasti -  výskyt atopie

  4. NAJČASTEJŠIE ALERGÉNY Alergény - látky väčšinou bielkovinovej povahy • Inhalačné alergény • dreviny, trávy, byliny, bytový prach, roztoče, šváby a ostatný hmyz, cicavce a vtáky, huby a aktinomycéty • Potravinové alergény živočíšneho pôvodu • mlieko a jeho produkty, vajce a hydina, ryby • Potravinové alergény rastlinného pôvodu • obilniny, strukoviny, orechy a semená, ovocie a zelenina

  5. VÝSKYT JEDNOTLIVÝCH ALERGÉNOV V PRÍRODE stromy buriny trávy

  6. ALERGIA NA CHLAD • Chlad • Pseudoalergia - fyzikálny vplyv - priamy aktivátorvyplavovania mediátorov (napr.histamínu...) z mastocytov • Klinické prejavy • slzenie, pálenie sliznice v nosohltane, upchatie nosa a vodnatý výtok, kýchanie, dráždivý kašeľ až dušnosť • reakcia drobných cievok na rukách- zblednutie, bolestivosť až strata citu v prstoch v oblastiach vystavených priamo chladu • Diagnóza • chladový kontaktný test • Vyšetrenie na kryoglobulíny • Liečba chladovej alergie • otužovanie • užívanie protialergických liekov – antihistaminiká, antileukotriény • pri dýchacích problémoch spreje na uvoľnenie priedušiek • pri kožných problémoch aj lokálne maste (napr. kortikoidové proti svrbeniu a zápalu), masti proti nadmernému vysušovaniu kože a pod.

  7. ALERGIA DÝCHACÍCH CIEST ALERGICKÁ NÁDCHA - RINITÍDA PRIEDUŠKOVÁ ASTMA ANAFYLAXIA

  8. ENDOSKOPIA NOSU PO EXPOZÍCII ALERGÉNU Bez expozície alergénu Po expozícii alergénu [Horak F et al., J Allergy Clin Immun. 2002]

  9. ZÁPAL DÝCHACÍCH CIEST - zmeny Zdraví Pacienti s AB [P Jeffery, in: Asthma, Academic Press 1998]

  10. DIAGNOSTIKA BRONCHIÁLNEJ ASTMY • Funkčné vyšetrenie pľúc - včasná diagnostika ochorenia, meranie účinku ochorenianapľúcne funkcie, monitorovaniepriebehu ochorenia, sledovanie efektivity terapie ... • Bronchomotorické testy • spirometria – VC, FEV1, FEV1/VC, MEF50 • bronchomotorické testy - bronchokonstrikčný alebo bronchodilatačný - ponámahový • Neinvazívne hodnotenie zápalu v dýchacích cestách – meranie vydychovaného NO - FENO - diagnostika alergickej bronchiálnej astmy, zhodnotenie účinnosti, dostatočnosti či opodstatnenosti liečby inhalačnými kortikoidmi

  11. BRONCHOPROVOKAČNÝ TESTPO HISTAMÍNE

  12. NÁMAHOU VYVOLANÁ BRONCHIÁLNA ASTMA [Anderson, 1993] „EXERCISE INDUCED ASTHMA“ – EIA • 1984 1996 – stúpol výskyt AB u amerických športovcov – z 11% na 20% • Najčastejšie športy – bežecké lyžiarske disciplíny, cyklisti a plavci.... • PREČO ? • hyperventiláciapri námahe s následným ohrievaním a zvlhčovaním vdychovaného vzduch • Zhoršenie – chladný vzduch pri zimných športoch, prachové častice a pele, chlór u plavcov... • stratatekutín v bronchiálnej sliznici a zvýšenieosmolaritypericiliárnejtekutiny - nepriamy stimul – „vysúšanie“ prieduškovej sliznice - uvoľnenie mediátorov, alebo aktivuje nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC • vznik následnejbronchokonstrikcie a rozvoj edému bronchiálnej sliznice • DIAGNOSTIKA – spirometria - POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20%normálnej hodnoty - bronchokonstrikčnáodpoveď v prvých 5-10 minútach po ukončení záťaže, potom miernyvzostup a znovu pokles - obraz dvojitého „W“ • LIEČBA – „RunthroughYourasthma !„ ......

  13. BRONCHOPROVOKAČNÝ TESTPO NÁMAHE • iniciálne - orientačná spirometria - krivka úsilného • výdychu - sledujeme zmenu objemu v čase – FEV1 • počas a po submaximálnej záťaži - beh, bicykel - (tepová • frekvencia najmenej 170/min, trvajúca 6-8 minút) - nepriamy • stimul – spôsobuje uvoľnenie mediátorov, alebo aktivuje • nervové stimuly – kontrakcia hladkého svalstva DC • POZIT výsledok – pokles FEV1 pod 20% normálnej hodnoty • FEV1 – bronchokonstrikčná odpoveď v prvých 5-10 minútach, po ukončení záťaže, potom mierny vzostup a znovu pokles – • obraz dvojitého „W“

  14. PONÁMAHOVÝ TEST

  15. LIEČBA ALERGIE A PRIEDUŠKOVEJ ASTMY • Odstrániť príznaky ALERGIE (symptomatická liečba) - uľavujú od príznakov alergie, ale nezabránia návratu ťažkostí po prerušení liečby. • antihistaminiká - blokujú účinok histamínu • topické intranazálne kortikosteroidy- pri výraznom upchatí nosa • ŠPECIFICKÁ IMUNOTERAPIA - rieši príčinu ochorenia - jediná liečba, ktorá lieči samotnú príčinu alergických ochorení • LIEČBA ASTMY • Antileukotriény - prevencia bronchokonstrikcie - zlepšenie ponámahovej bronchiálnej astmy - aditívny vplyv k inhalačným kortikosteroidom • Inhalačné kortikoidy - protizápalové pôsobenie, ↓ bronchiálna hyperreaktivita • Inhalačné beta2-mimetiká - relaxácia hladkého svalstva DC, - protizápalovýúčinok

  16. VÝSKYT ANAFYLAKTICKEJ REAKCIE PO FYZICKEJ ZÁŤAŽI • v roku 1979prvýkrát popísaná anafylaktická reakcia po fyz.záťaži • odvtedy výskyt viac ako 1000 prípadov • niekedy náhleúmrtie športovca • predispozičný faktor- príjem niektorých potravín (glutén, morské plody, paradajky, syr, zeler, alkohol) alebo liekov krátko pred fyzickou aktivitou • klinické príznaky - urtikária (10 až 15 mm) a angioedém - pľúcna obštrukcia a piskoty - gastrointestinálna kolika, nauzea, vomitus - bolesti hlavy, hypotenzia - najčastejšie vznik po behu, tancovaní, lyžovanía po požití niektorých potravínkrátko pred fyzickou aktivitou • na jej vzniku participujú faktory ako: alkohol, lieky, počasie, vlhkosť, stres, menštruačný cyklus, teplota atď. - najčastejšie vznik do 30 minút až 2 hodín od začiatku aktivity

  17. PREVENCIA ANAFYLAKTICKEJ REAKCIEPO FYZICKEJ ZÁŤAŽI PREČO ??? • zmena v črevnej permeability - cvičenie zvyšuje absorbciu potravinových peptidov v mukóze čreva • zvýšená dráždivosť sympatického nervového systémupri zvýšení telesnej teploty, strese alebo fyzickej záťaži • abnormalita autonómneho NS - zvýšená perfúzia GIT -zvýšená distribúcia potravinových alergénov LIEČBA • fyzická záťaž- najskôr 4-6 hodín po príjme potravín • nepoužívať- kyselinu acetylsalicylovú, nesteroidné antireumatiká a alkoholické nápoje pred fyzickou záťažou • prerušiť fyzickú aktivitu pri akýchkoľvek náznakoch klinických prejavov • nosiť so sebou pohotovostný balíček

  18. PREVENCIA ALERGICKÝCH PRÍZNAKOV OBMEDZIŤ KONTAKT S ALERGÉNOM • užívať každodennú preventívnu liečbu. • vyhnúť sa priamemu kontaktu s peľom – lúky, alej topoľov, brezový les... • Pohyb vonku je najlepší skoro ráno a neskoro večer - v ovzduší najmenej peľu. • Za veľmi suchého a veterného počasia, treba trénovať v hlbokom lese, tiež daždivé počasie a doba po daždi, kedy je množstvo peľov v ovzduší minimálne. • Agresivitu peľov zvyšujú škodlivé látky v ovzduší, napr. dopravný ruch , preto treba čo najmenej jazdiť v meste. • Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach – ideálne je nad 1500 m (treba si naplánovať výjazd napr. do Dolomitov..). • Ak sa necítite dobre – ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha – treba tréning vonku radšej odložiť – mohli by ste si pohoršiť. • používať slnečné okuliare a pokrývku hlavy – napr. prilbu na bicykli, čiapku so šiltom pri behu... • Po tréningu sa treba prezliecť (nie v  spálni) a osprchovať sa aj s umytím vlasov. Spláchneme peľ z vlasov, obočia aj tváre, kde sa zo vzduchu zachytáva a mohol by vás dráždiť aj v noci. • Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni). • Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede

  19. ŠPORTOVAŤ, ČI NEŠPORTOVAŤ ?

More Related