Download
1 / 13
220 likes | 550 Views
Planéty, pohyb planét a ich mesiacov. Merkúr . Je najbližšia planéta k Slnku. Svojím vzhľadom a veľkosťou sa najviac podobá Mesiacu. Doba obehu okolo Slnka je 87.97 dní, doba otočenia sa okolo svojej osi je 58.65 dní a priemer planéty je 4878 km. Merkúr nemá svoj mesiac.
E N D
Merkúr • Je najbližšia planéta k Slnku. • Svojím vzhľadom a veľkosťou sa najviac podobá Mesiacu. • Doba obehu okolo Slnka je 87.97 dní, doba otočenia sa okolo svojej osi je 58.65 dní a priemer planéty je 4878 km. • Merkúr nemá svoj mesiac. • Teplota na osvetlenej strane dosahuje 450°C, zatiaľ čo teplota na odvrátenej strane klesá na –180°C.
Venuša • Je pri pozorovaní zo Zeme po Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Avšak jej jasnosť kolíše podľa fázy, najjasnejšia je v splne. Jej jasnosť spôsobujú oblaky, do ktorých je stále zahalená. • Na Venuši je mohutná sopečná činnosť, pri nej sa uvoľňuje láva a kyselina sírová. • Venuša je vďaka svojej atmosfére ukážkou extrémneho skleníkového efektu, a preto sa tu teplota po celý rok pohybuje okolo 470°C. • Nemá svoj mesiac.
Zem • Je jediným známym miestom v celej Slnečnej sústave, kde existuje život. • Od ostatných planét sa líši hlavne tým, že sa na nej nachádza voda v kvapalnom stave. • Atmosféra Zeme je v celej Slnečnej sústave jedinečná, pretože sa v nej nachádza kyslík a 5 km hrubá ozónová vrstva, ktorá bráni prenikaniu smrtiacemu žiareniu z vesmíru (ultrafialové lúča a iné.) • Ďalšia zásluha sklonu zemskej osi a obehu okolo Slnka je striedanie štyroch ročných období. • Jedinou prirodzenou družicou Zeme je Mesiac.
Mars • Je červená planéta Slnečnej sústavy. • Od 19.st. niektorí ľudia začali veriť, že na planéte existuje život. Túto teóriu však vyvrátila v roku 1965 preletom okolo Marsu sonda Mariner 4. • Svoj červený povrch získala planéta vďaka svojim rozsiahlym púštnym oxidom železa. • Na Marse sa taktiež nachádza najväčšia sopka v Slnečnej sústave - OlympusMons , ktorá sa týči do výšky 24 km. • Atmosféra Marsu je príliš riedka a neobsahuje kyslík, takže sa v nej nedá dýchať. • Okolo Marsu obiehajú dva mesiace Phobos a Deimos.
Jupiter • Je najväčšou planétou v Slnečnej sústave. • Je takmer 318-krát väčší a priemer má 11-krát väčší ako Zem. • Na povrchu panujú kruté búrky a vetry. • Atmosféru planéty tvoria jedovaté a nedýchateľné plyny (čpavok, vodík, metán). • Okolo Jupitera obieha najmenej 16 mesiacov. Z nich 4 sú pozorovateľné aj menšími ďalekohľadmi. • V roku 1979 objavil Voyager 1, že okolo planéty krúži tenký a slabo žiariaci prstenec – z kamenných alebo ľadových častíc.
Saturn • Je asi najkrajší pre pozorovanie zo Zeme. • Je výnimočný tým, že ho obklopuje prstenec. • Zo Zeme sa javí, že sa skladá z troch častí, ale kozmická sonda Voyager 1 v roku 1985 objavila, že ho tvoria tisíce uzunkých prstencov. • Zloženie planéty je hlavne z vodíka a hélia a jeho jadro je kamenné. • Celá planéta je zahalená do pásov mrakov. • Okolo Saturnu obieha najmenej 18 mesiacov.
Urán • Skladá sa z vodíka a hélia. • Objavený bol v roku 1781 Angličanom WilliamomHerschelom. • V minulosti zrejme narazilo do Uránu obrovské teleso, ktoré planétu naklonilo, a preto sa prevrátila na bok. • Sklon osi je tak najväčší zo všetkých planét a je 97°86‘. • Má prstenec. • Urán má najmenej 17 mesiacov, medzi najväčšie patria Titania a Oberon, avšak najzaujímavejší je 3x menší Miranda.
Neptún • Je predposlednou planétou Slnečnej sústavy. • Nazýva sa aj modrá planéta. • Je najmenšia z plynných planét a tvorí ju taktiež vodík a hélium. • Okolo planéty obieha 8 mesiacov, z ktorých je najväčší Triton. • Má aj činné sopky. Na tomto mesiaci, však chŕli miesto lávy tekutý dusík.
Pluto • Je najvzdialenejšou a najmenšou planétou. • Astronóm ClydeTombaugh ho zazrel v roku 1930 pri systematickom pozorovaní oblohy. • Pluto obieha po veľmi pretiahnutej dráhe a 20 z 248 rokov sa pohybuje vo vnútri dráhy Neptúna a stáva sa predposlednou planétou. • Keď je planéta najbližšie k Slnku, jeho večne zmrznutý povrch sa roztápa, uvoľňujú sa plyny a na určitú dobu má Pluto atmosféru. • Okolo Pluta obieha iba jeden mesiac nazvaný Charon.
Mesiac • Vedci sa dodnes dohadujú o vzniku Mesiaca, ale najpravdepodobnejšia teória je, že nejaké teleso sa zrazilo so Zemou a okolo planéty začali lietať kamenné úlomky, ktoré sa zlučovali a postupne zahrievali. • Po vychladnutí vzniklo nové teleso, náš Mesiac. • Mesiac má vždy osvetlenú len jednu polovicu, naklonenú k Slnku. • Doba od novu do novu je približne 29 dní. • Mesiac má taktiež vplyv na oceán, svojou gravitáciou spôsobuje príliv a odliv.
Pohyb planét- Keplerov zákon • Pohyb planét (a všetkých telies) opísal JohannesKepler podľa presných pozorovaní polôh Marsu od TychaBraheho. • Znenie prvého Keplerovho zákona hovorí, že planéty obiehajú okolo Slnka po elipse, pričom Slnko sa nachádza v ohnisku elipsy.
Ďakujem za pozornosť • Vypracovala: Katarína Danková • Zdroj: internet
