1 / 44

Chrestomatia k predmetu Bibliografia

Chrestomatia k predmetu Bibliografia. Jarmila Majerová. 1. Informačná spoločnosť. Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy. 1. Informačná spoločnosť.

javen
Download Presentation

Chrestomatia k predmetu Bibliografia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Chrestomatia k predmetu Bibliografia Jarmila Majerová

  2. 1. Informačná spoločnosť • Spoločnosť založená na prieniku informačných technológií, informácií a poznatkov do všetkých oblastí spoločenského života v takej miere, že zásadne menia spoločenské vzťahy a procesy

  3. 1. Informačná spoločnosť • V KIV ako koncepcia, v ktorej sú všetky aspekty života závislé od prístupu k informáciám (okrem technológie aj sociálna, ekonomická a politická oblasť) • Technokratický prístup – IS menia spoločnosť až po scenár virtuálnej spoločnosti s elektronickou komunikáciou (globalizácia)

  4. 1. Informačná spoločnosť 5 prístupov k definovaniu IS: • Technologický – úloha IT v premene spoločnosti – problém: meranie efektívnosti IT a ich úloha v spoločenskom rozvoji • Ekonomický – kvantitatívny charakter informácií súvisiaci s mierami informačného priemyslu – štatistika. Problém – definovanie informačného sektora • Profesijný – prevládajúcim zamestnaním je široko chápaná informačná práca – problém: kategorizácia zamestnancov • Priestorový – informačné siete, organizácia času a priestoru – problém: siete menia spoločenskú štruktúru • Kultúrny – rast informácií v sociálnom obehu Prvé 4 prístupy – javová stránka informácií, merateľná, kvantifikovateľná Sémantická vlastnosť a sociálne dôsledky existencie informácie

  5. 1. Informačná spoločnosť Dve línie IS v informačnej vede: • Integrácia informačných zdrojov, úzka kooperácia inštitúcií zainteresovaných na tvorbe a využívaní informácií, výsledné produkty sú nezávislé od technológie a inštitúcie • Individualizácia a tvorivosť v informačných procesoch, komunikácia v sieťach, obsah poznania, význam informácií, spoločenské štruktúry interakcie človeka s informáciami

  6. Informačná spoločnosť –informatizácia spoločnosti • Systematický proces rozvoja IS – zavádzanie a využívanie IT do všetkých procesov = efektívnejšie využívanie zdrojov, výrobných prostriedkov, ľudského potenciálu. • Stimuluje ekonomický rast a produktivitu práce, nové ekonomické aktivity a pracovné miesta. IKT odstraňujú geografické bariéry a podporujú proces globalizácie ekonomiky a medzinárodnú spoluprácu

  7. 1. Informačná spoločnosť –znalostná ekonomika • Prioritou je zhodnotenie „kapitálu znalostí“ ekonomickými subjektami • Nové vedecké poznatky, nové materiály, výrobné technológie = pridaná hodnota do vyrobených produktov

  8. 2. Informačný systém • Abstraktný odraz (model) objektu, alebo javu, modelovaný a skúmaný so zreteľom na jeho informačné znaky a vlastnosti • Objekt, proces, jav – účelovo vymedzená časť objektívnej reality

  9. 2. Informačný systém • Akýkoľvek systém, vnútri ktorého dochádza k pohybu informácií a ktorý slúži v systéme informatickej komunikácie • V knižničnej vede sa IS vzťahuje na vznik, zhromažďovanie, organizáciu, uchovávanie, vyhľadávanie a šírenie informácií prostredníctvom inštitúcií, organizácií alebo iných spoločenských systémov. • Predmetom záujmu KV sú sociálne informačné systémy – verejné informačné služby, masová komunikácia, výchova a vzdelávanie, veda, výskum, riadenie, administratíva • Vonkajšie a vnútorné ciele • Systémový prístup

  10. 2. Informačný systém – bibliografický systém • Druh dokumentografického IS • Zameraný na realizáciu bibliografickej komunikácie • Hlavné poslanie: poskytovať bibliografické služby • Tvoria ho: bibliografické agentúry, knižnice, vydavateľský a kníhkupecký sektor, distribútori, globálne počítačové siete – 3w

  11. 2. Informačný systém – knižničný systém • Model jednej alebo viacerých knižníc, prvky sú jednotlivými činnosťami, kde sa realizujú knihovnícke a informačné činnosti a služby • Knižnica alebo skupina knižníc, ktoré majú spoločný cieľ zhromažďovať, spracúvať a uchovávať knižničné zdroje a informácie s cieľom poskytovať knižničné a informačné služby • Knižničný systém SR je časťou štátneho informačného systému (SNK, vedecké, akademické, verejné, školské a špeciálne knižnice)

  12. 2. Informačný systém – vzťah bibliografického a knižničného systému • BIB systém je širší než KS • Takmer všetko knihovnícke je aj bibliografické, ale nemusí platiť opačne • Podstata rozdielu: KS pracuje s knižničnou jednotkou v knižnici, BS pracuje s dokumentmi a záznamami o nich v knižnici i mimo nej

  13. 2. Informačný systém – knižnično-informačný systém • Systém zabezpečujúci riadenie a realizáciu zberu, prenosu, uchovávania, spracúvania a distribúcie zdrojov, odborných informácií a knižnično-informačných služieb fungujúci za pomoci informačnej techniky a technológií, informačných jazykov a odborného personálu knižnice • Účelový informačný systém inštitúcie = knižnica

  14. 3. Knižničná sieť • Množina kižníc, ktoré majú spoločné, relatívne stabilné a dlhodobé funkcie a úlohy, sú navzájom späté určitými formami vzťahov v oblasti riadenia a organizácie K-I procesov s cieľom skvalitnenia a zefektívnenia K-I služieb • Dôvody vytvárania sietí: ekonomické, kvantitatívne, priestorové, personálne • Typy sietí: • Organizačné • Špecializované (odvetvové) • Funkčné

  15. 3. Knižničná sieť – knižnično-informačná sieť • Skupina knižníc organizovaná na typovom alebo územnom princípe, napojená prostredníctvom IKT na spoločne vytváranú a udržiavanú bázu dát • Kooperácia knižníc (kooperatívna katalogizácia • Centralizovaný model vs. Distribuovaný model

  16. 3. Knižničná sieť – národná knižnica • Ústredná, verejná, univerzálna a všeobecne prístupná knižnica krajiny, zodpovedá za získavanie, spracúvanie, ochranu, evidenciu, konzervovanie a sprístupňovanie národného dokumentového fondu a rozvoj národného K-IS • Plní: konzervačnú, evidenčnú funkciu; funkciu sprostredkovania všeobecnej prístupnosti dokumentov; koordinačnú, strategickú funkciu • Knižničný zákon 183/2000 Z. z.

  17. 3. Knižničná sieť – digitálna knižnica • Súbor viacerých knižníc • Vyžaduje sieťové technológie • Spojenia medzi službami sú transparentné • Cieľ DK = univerzálny prístup k informáciám • Nie je viazaná na dokumenty v tlačenej forme

  18. 4. Bibliografické služby • Súbor činností, ktoré sú zamerané na prípravu a sprístupňovanie bibliografických záznamov v krajine • Sú druhom knižničných služieb Zložky: • Ústredná katalogizácia • Tlačená národná bibliografia – teraz elektronická forma • Akvizícia dokumentov – základ BIB služieb

  19. 4. Bibliografické služby Moderné BIB služby: • Tvorba národnej bibliografie • Možnosť výberu údajov z NB – špecializované výstupy • Práca v sieti – súborný katalóg

  20. 4. Bibliografické služby – národné bibliografické služby • Základ národného BIB systému = národná (štátna) bibliografia • Jej cieľom je podať obraz o literárnej produkcii určitého národa alebo štátu. Všíma si dokumenty: • vydané na území štátu • vydané príslušníkmi národa • vydané v jazyku príslušného národa • pojednávajúce o danom národe alebo štáte slovaciká, zahraničné slovaciká

  21. 4. Bibliografické služby – národné bibliografické služby Technologické aspekty: • Využívanie IKT umožňuje: • Rýchle spracovanie BIB informácií • Rýchla a efektívna príprava kumulácií a špecializovaných výstupov • Sprístupňovanie BIB informácií z vonkajších informačných zdrojov

  22. 5. Druhy bibliografie • Druhy a typy bibliografie • Druhy: • Všeobecná bibliografia (národná súbežná, retrospektívna) – univerzálnosť predmetu – UBC • Špeciálna bibliografia (regionálna, vednoodborová, personálna, vydavateľská, odporúčajúca • Úroveň popisu, dôraz na obsah

  23. 5. Druhy bibliografie • Typy bibliografie: • Súbežná – hlavný druh všeobecnej BIB, zákon o PV, na Slovensku po 2. sv. vojne, • Retrospektívna – je záležitosťou každej krajiny (nepodlieha UBC), poznávacia funkcia • Aktuálnosť – rozlišovací atribút, súbežná len v tom roku, kedy je dokument publikovaný

  24. 5. Druhy bibliografie – národná bibliografia Úlohy: • Registrácia publikovaných zdrojov • Príprava BIB informácií na používanie Národné bibliografické agentúry

  25. 6. Bibliografická komunikácia • Proces prenosu informácií o zdrojoch používateľovi BIB služieb • Koncepcia teórie bibliografie – bibliografia je dynamický komunikačný jav • Model BIB komunikácie – 2 línie: • Základný KM (EX, K, T, PT, DK, PC) • Model metakomunikácie (EX, K, PT, DK, PC1+EX1, K1, MT, DK1, PC)

  26. 6. Bibliografická komunikácia – bibliografický text, metatext • Komplexný jazykový prejav, ktorý sa tvorí v bibliografii, knihovníctve a dokumentácii na základe textu dokumentu • Dominantný prvok BK • Extrémne štruktúrovanie BIB jazyka (MARC) v kombinácii s neštruktúrovaným textom (poznámky ...) • Sémantický aspekt – zhoda medzi BT a dokumentom • Funkcie metatextu (substitučná, systematizačná, informačná, registračná, propagačná, receptívna, poznávacia

  27. 6. Bibliografická komunikácia – kondenzačná deskripcia • Konkrétny proces tvorby BM na základe odborného spracovania PT, výsledkom je BT • Je základom BIB analýzy – tvorba záznamov, popisu, indexovanie

  28. 6. Bibliografická komunikácia – výmena bibliografických údajov • Vzájomné sprístupnenie údajov o informačných súboroch a fondoch medzi účastníkmi výmeny v štandardizovanej forme • Synonymum pojmu BK • Nemusí ísť nutne o recipročnú operáciu „niečo za niečo“ • 2 druhy výmeny: • Systémová (intrasystémová, intersystémová • Priestorová (lokálna, regionálna, internacionálna) • Štandardizácia – nevyhnutná podmienka VBÚ

  29. 6. Bibliografická komunikácia – komunikačný (výmenný) formát • Normalizovaný spôsob organizácie a označenia prvkov katalogizačného záznamu dokumentu na strojom čitateľnom pamäťovom médiu, ktorý umožňuje výmenu katalogizačných dát • Je hlavným nástrojom kzabezpečenia kompatibility systémov • MARC – 60. roky – ústredná katalogizácia • MARC 21

  30. 6. Bibliografická komunikácia – downloading (preberanie) záznamov • Kopírovanie dát z externej databázy do pamäti iného počítača • Výhody: • Je možné vykonávať konverziu • Zníženie poplatkov za strojový čas a spojenie • Budovanie vlastného (nového) archívu

  31. 7. Dáta, údaje, údaj • Zakódovaná reprezentácia faktov a myšlienok tak, aby sa dali spracovať a komunikovať

  32. 7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický údaj • Slovo reprezentujúce jednotku BIB informácie • Základná stavebná jednotka BIB popisu slúžiaca na identifikáciu dokumentu • Hlavné funkčné skupiny • Názvové údaje • Údaje o zodpovednosti • Relačné údaje • Obsah • Vydavateľské údaje • Forma a charakter dokumentu ...

  33. 7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický záznam • Usporiadaná množina BIB údajov • Základný BT, ktorý má deskriptívnu, identifikačnú, lokalizačnú, informačnú a substitučnú funkciu • BZ sa aplikuje v: • Produkcii národnej bibliografie • Tvorbe BIB záznamov pre medzinárodnú výmenu • Tvorbe záznamov pre kooperačné systémy • Tvorbe záznamov pre individuálne knižnice ...

  34. 7. Dáta, údaje, údaj – bibliografický popis • Základný stavebný prvok bibliografického záznamu – ide o údaje, ktoré popisujú a identifikujú dokument (ISBD) • Môže byť: • Minimálny • Stredný • úplný

  35. 8. Informačná analýza • Praktická činnosť zameraná na analýzu dokumentu za účelom stanovenia údajov • Identifikačná (menná katalogizácia) • Obsahová (vecná katalogizácia)

  36. 8. Informačná analýza – vstupné spracovanie dokumentov • Činnosti a postupy prevažne intelektuálneho charakteru zamerané na výber, formalizáciu a uloženie údajov o dokumente • Akvizícia – výstup – katalogizácia, alebo kooperatívna katalogizácia

  37. 8. Informačná analýza – katalogizácia • Zahŕňa tvorbu katalogizačných záznamov, klasifikovanie, tvorbu predmetových hesiel, organizáciu a redakciu knižničných katalógov (nie je vo vstupnom spracovaní dokumentov) • Originálna (pôvodná) katalogizácia • Katalogizácia kopírovaním (copy cataloguing) • Kooperatívna katalogizácia

  38. Originálna katalogizácia Samostatné knižničné katalógy, všetky knižnice spracúvajú to isté = multiplicita záznamov v rámci knižničného systému, potreba katalogizátorov, financií ... LK-BB LK-MT LK-BA LK-TV LK-PO

  39. SCHÉMA KATALOGIZÁCIE KOPÍROVANÍM LK1 Viac samostatných databáz Z1 K Z1 LK2 Z1

  40. SCHÉMA KOOPERATÍVNEJ KATALOGIZÁCIE Jediná databáza = súborný katalóg K 2 K1 K 3 Z 1

  41. 8. Informačná analýza – indexovanie • Proces priraďovania indexov jednotlivým informáciám a dokumentom • Index = dohovorený znak na vyjadrenie obsahu dokumentu • Intelektuálne indexovanie vs. automatické indexovanie • Tezaury • Etapy indexovania: • Prezretie dokumentu • Určenie základných pojmov • Vyjadrenie pojmov indexačnými termínmi

  42. 8. Informačná analýza – indexovanie – predmetové heslo • Jednoslovné alebo viacslovné formálne upravené vyjadrenie tematiky dokumentu • Súbor národných autorít PH - Prirodzený jazyk • Tezaury – indexy sú viac formalizované • Sociálne tagovanie – atribút www

  43. 8. Informačná analýza – klasifikácia • V informačnej analýze = triediaci systém, ktorý sa používa pri vecnom spracovaní • Odráža štruktúru vied – problém štruktúry vedeckého poznania • Vzťah vied a systematických klasifikácií • Organizácia poznania

  44. 8. Informačná analýza – klasifikácia - MDT • Univerzálny triediaci systém používajúci desatinnú notáciu • 10 základných tried • Konspekt – 24 tried, kombinácia číselných notácií a deskriptorov

More Related