dubn cke op lov bane n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Dubnícke opálové bane PowerPoint Presentation
Download Presentation
Dubnícke opálové bane

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 25

Dubnícke opálové bane - PowerPoint PPT Presentation


  • 156 Views
  • Uploaded on

Dubnícke opálové bane. Z dejín ťažby drahého opálu. Základné informácie o opáloch. Opály sú z chemického hľadiska amorfné minerály. Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Dubnícke opálové bane' - isabelle-rowen


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
dubn cke op lov bane
Dubnícke opálové bane

Z dejín ťažby drahého opálu

z kladn inform cie o op loch
Základné informácie o opáloch
  • Opály sú z chemického hľadiska amorfné minerály.
  • Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu.
  • Formujú sa z ochladených postvulkanických prameňov, kde je voda bohatá na SiO2.
al ie v eobecn inform cie
Ďalšie všeobecné informácie
  • Opály patria do triedy oxidov a hydroxidov
  • Farba: biela, modrá, žltá, hnedá, červená, fialová; obyčajný opál je čierny, sivý alebo zelený – neopalizuje
  • Lesk: matný, sklený (priehľadný až nepriehľadný)
  • Lom: lastúrovitý
  • Tvrdosť: 5,5 až 6 (podľa Mohsa)
  • V UV svetle je fluorescentný
  • Odoláva kyselinám okrem kys. Fluorovodíkovej
  • Zahrievaním stráca molekuly vody – premena na kremeň
  • Odrody: drahý opál (harlekýn), ohnivý, mliečny, hyalit, čierny, drevný opál a iné
v skyt op lov
Vo svete

Austrália

Mexiko

Brazília

Honduras

Česká Republika

Na Slovensku

Dubník pri Červenici

Herľany

Ponická Huta

Svätý Anton

Krupina

Šášovské Podhradie

Výskyt opálov
terminol gia
Terminológia
  • Termín opál pochádza zo staroindického upala (sankrist), čo v preklade znamená drahý kameň
  • Gemológia – je veda zaoberajúca sa drahými kameňmi. Ide o aplikovanú mineralógiu, ktorá skúma vznik, lokáciu, vlastnosti a technológie spracovania drahokamov a polodrahokamov.
najstar ie dejiny op lu
Najstaršie dejiny opálu

Opál ako drahokam bol známy už v staroveku, mal veľkú hodnotu a pripisovala sa mu magická sila.

O počiatkoch ťažby opálu na území dnešného Slovenska sa nám nezachovali žiadne písomné záznamy. Zmienky o ňom nachádzame v prácach viacerých antických autorov (okolo r. 500 p.n.l.). Vo svojej básni ho spomína grécky básnik Onomakritos, neskôr rímsky filozof Július Solinus vo svojom diele Polyhistor („záhadný kameň 60-tich farieb“). Ešte podrobnejšie o opáli píše Plínius st. v diele Naturalis Historiae Libri XXXVII. Dá sa predpokladať, že veľká časť opálov zo staroveku, najmä z čias Rímskej ríše pochádzala práve z kutísk v oblasti Dubníka.

pl nius st 55 n l o op le p e
Plínius st., 55 n.l. o opále píše:

„Plochý vzácny kameň, nazývaný opalus, je zo všetkých drahokamov najcennejší, ale dá sa ťažko určiť a popísať. Možno v ňom totiž spoznať rubín, nádherne fialový ametyst i morskú zeleň smaragdu a všetky tieto farby sa v jeho lesku neuveriteľným spôsobom navzájom miešajú.“

Práve magická hra farieb (tzv. opalizácia) bola dôvodom vzniku početných legiend, povestí či rozprávok o tomto drahokame.

geografick charakteristika
Geografická charakteristika

Ložiská svetoznámeho drahokamu – dubníckeho drahého opálu sa nachádzajú na východnom Slovensku, v severnej časti Slanských vrchov.

Samotné banské diela sú situované v širšom okolí osady Dubník, najmä v oblasti Libanky (736 m n. m.), medzi Libankou a Tancoškou, v oblasti Malej Šimonky (865 m n. m.), príp. na iných odľahlejších miestach.

Z geologického hľadiska Slanské vrchy predstavujú vulkanické pohorie neogénneho veku (14 až 10 mil. r.), pričom jednotlivé horské celky sú dávno vyhasnuté sopky.

chronol gia a by op lu na dubn ku
Chronológia ťažby opálu na Dubníku
  • Najstaršie obdobie do roku 1800

2. Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896

3. Erárne obdobie r. 1896 – 1918

4. Záverečné obdobie ťažby v ČSR r. 1918 - 1922

najstar ie obdobie do r 1800
Najstaršie obdobie do r. 1800

Prvá oficiálna písomná zmienka o drahom opáli na našom území pochádza z mája r. 1597, kedy cisár Rudolf II. Vydal povolenie na obhospodarovanie baní na Dubníku pre Alberta Magnusa z Vratislavi.

V roku 1603 Rudolf II. vydal reskript adresovaný Štefanovi Kecerovi – majiteľovi pozemkov na ktorých sa bane nachádzali. Požiadal ho podporu a ochranu ťažiarstiev, ktoré tam vtedy ťažili opál.

O Dubníckom opáli sa v tom čase (1604-1609) zmieňuje aj Anselmus Boetius de Boodt – osobný lekár a kustód zbierok Rudolfa II.

Neobyčajne veľký opál vo svojom cestopise začiatkom 70. rokov 17. st. spomína anglický lekár a prírodovedec Edward Brown, s ktorým sa stretol v cisárskej klenotnici vo Viedni.

slide14
V roku 1687, po procese známom ako „Prešovské jatky“, kedy popravili aj dvoch najvýznamnejších členov roku Kecerovcov, skonfiškované majetky, pozemky i opálové bane pripadli eráru.

O opálové náleziská sa v polovici 18. st. začal intenzívne zaujímať gróf Jozef Vécsey – predseda Košickej kráľovskej administratívy, ktorý spolu so sekretárom Szuckoviczom začal tzv. všeobecné banské podnikanie.

V druhej polovici 18. st. sa ťažba na Dubníku dostala do rúk súkromnej spoločnosti Neumány a Koletsch a následne tam ťažil aj známy viedenský klenotník Jozef Rumpler.

Medzníkom v súkromnej ťažbe je prelom r. 1787 a 1788, kedy Dvorská komora vo Viedni poverila Leopolda Antona Ruprechta vypracovaním podrobnej správy o tzv. opálovom pohorí, aby tam mohla začať s ťažbou vo vlastnej réžii.

Eráru sa napriek kvalitnej príprave nepodarilo viesť ťažbu efektívne, preto sa v r. 1797 rozhodli vrátiť k pôvodnému prenajímaniu drahoopálového ložiska.

slide15

V roku 1771 bol na povrchu, v miestnom potoku nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu s hmotnosťou 3035 ct (607 g), ktorý pomenovali Harlekýn (Vienna Imperial Opal).

obdobie bansk ch podnikate ov r 1797 1896
Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896

Hneď v r. 1797 sa nájmu ujal už spomínaný klenotník Jozef Rumpler, ktorý dobre poznal riziká ťažby v nálezisku s nepravidelným výskytom opálu, preto preferoval viac-menej náhodné (nesystematické) povrchové vyhľadávanie, ktoré však viedlo k veľkej devastácii porastov i samotnej lokality.

Od r. 1809 bol nájomcom Marek Szentiványi, ktorý sa podobne ako jeho predchodca venoval náhodnému vyhľadávaniu.

Po vyhodnotení doterajšieho podnikania erárom ako nevhodného, bolo v r. 1817 dobývacie právo vydané Jozefovi Brudernovi, ktorého zmocnencom bol Gabriel Fejérváry.

Gabriel Fejérváry, amatérsky geológ a archeológ, povolaním advokát sa následne v rokoch 1830 – 1845 stal priamym nájomcom baní. Práve on začal využívať modernejšie banské technológie a podstatne zefektívnil ťažbu. Dal vypracovať prvé banské mapy pre miestny revír. Položil základy budúcej prosperity pri ťažení drahého opálu.

Prvé úradné banské mapy boli vypracované okolo r. 1844 -1845 Moselom.

slide17
Na základe dražby sa v rokoch 1845 – 1880 stala nájomcom baní rodina Goldschmidtovcov. Salomon G. – viedenský klenotník a podnikateľ urobil ťažbu ešte efektívnejšou. Po jeho smrti prevzala podnikanie jeho manželka Ema a neskôr syn Adolf Ľudovít. Vtedy získal dubnícky drahý opál absolútny vrchol svojej slávy a bane zažívali nebývalú prosperitu. Za rozvoj baníctva Adolf dokonca dostal šľachtický predikát „Libanka“. V baniach pracovalo do 400 baníkov a banské práce nadobudli svoj najväčší rozsah.
slide18
Najintenzívnejšie sa ťažilo na banských poliach Šimonka a najmä Libanka. V b.p. Šimonka boli vyrazené štôlne Goldschmidt, Emília a Šimonka, ale už v r. 1859 boli ložiská na Šimonke považované za vyčerpané a následne uzatvorené.

Na banskom poli Libanka boli ďalej rozšírené štôlne Jozef, Ľudovít, Apolónia, Karol a Bučina. Vyrazili sa nové štôlne Fridrich, Paulína a Viliam i šachta Jozef. Rozvíjali sa nové spôsoby ťažby, napr. zostupkovou metódou a pod.

slide19
V roku 1880 sa vo výberovom konaní stali nájomcami podžupan Jozef Banó a budapeštianski klenotníci bratia Eggerovci. Banó po šiestich rokoch svoj podiel odpredal, preto sa bane na desať rokov stali opäť rodinným podnikom v rukách Eggerovcov, ktorí na začiatku prevzali 14 „živých“ štôlní. Keďže horné časti ložísk boli zväčša vyčerpané, nevyhnutný bol prechod na hlbinné dobývanie. Stále rastúce náklady na ťažbu, pokles nálezov a konkurencia austrálskych opálov viedli ku kríze.
slide20
V tomto období bola postavená aj malá banská železnička v štôlni Viliam a začala sa hĺbiť šachta Fedö. Najntenzívnejšie sa ťažilo v štôlni Viliam a Karol

V roku 1889 bolo odkryté doteraz najväčšie známe hniezdo drahého opálu o celkovej váhe viac ako 120 000 ct.

Enormné finančné nároky na pokračovanie v ťažbe a insolventnosť Eggerovcov viedli k prevzatiu baní štátom. Tým sa skončila storočná éra banských podnikateľov na Dubníku.

er rne obdobie r 1896 1918
Erárne obdobie r. 1896 – 1918

V tomto období prevzal prevádzku baní erár. Štátne subvencie viedli k opätovnému pozdvihnutiu ťažby, ale zlyhal odbyt vyťaženého opálu čo muselo nutne viesť k stagnácii a akémusi „prežívaniu“. Hoci bane nedosahovali takmer žiadne významnejšie zisky, ostávali naďalej v prevádzke. Dá sa predpokladať, že určitú úlohu tu zohral aj sociálny aspekt, lebo v regióne bol výrazný nedostatok pracovných príležitostí.

slide22
Od r.1914 do r. 1918 štát cielene obmedzoval produkciu drahého opálu, lebo prvá svetová vojna narušila svetové trhy a tým aj odbyt opálu. Posledné ťažobné práce boli vykonané práve v r. 1918. Symbolickým koncom tohto obdobia „prežívania“ bol záver prvej svetovej vojny.
z vere n obdobie r 1918 1922
Záverečné obdobie r. 1918 - 1922

Po prvej svetovej vojne boli opálové bane v žalostnom stane a štátne orgány dosť dlho otáľali, čo bude s ich osudom. V r. 1918 – 1922 sa neťažilo, realizovala sa len nevyhnutná údržba a zabezpečovanie banských diel.

V r. 1922 si bane prenajala francúzska firma Bitter – Belangenay, ktorá ale ešte v tom istom roku nájom vypovedala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na prevádzku.

na z ver
Na záver

Po roku 1922 sa objavilo viacero pokusov o obnovenie ťažby drahého opálu.

V rokoch 1936 – 1938 sa o to pokúsilo konzorcium turnovských brusičov a Umeleckej priemyslovej školy v Prahe. Napriek finančnému zabezpečeniu im slovenská autonómna vláda nevydala ťažobné povolenie.

V r. 1968 – 1969 sa o obnovenie ťažby pokúsilo združenie austrálskych podnikateľov, ale nestretli sa s kladným ohlasom.

V súčasnosti sa o obnovenie pokúša spoločnosť Opálové bane a brusiarne (OBaB, s.r.o.), ktorá získala ťažobné povolenie, ale narazila na odpor spoločností Opálové bane Dubník, a.s. a Nadácie Dubnícke opálové bane, ktoré sa snažia o ochranu lokality ako skanzenu a zimoviska vzácnych netopierov.

slide25
P. S.

Za pozornosť všetkým zúčastneným ďakuje

PhDr. Martin Lipka, PhD.

Katedra histórie FF UPJŠ v Košiciach

lipkaglobal@gmail.com