1 / 27

WELFARE CHOVU OVIEC

WELFARE CHOVU OVIEC. Plemená oviec chované na Slovensku. Merino* Cigája Zošľachtená valaška Suffolk Ile de France Berrichon du Cher Oxford down Charollais Východofrízske plemeno Lacaune Romanovské plemeno Bergschaf zahrnuté tiež ovce plemena fleisch merino, askánske merino.

ifama
Download Presentation

WELFARE CHOVU OVIEC

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. WELFARE CHOVU OVIEC

  2. Plemená oviec chované na Slovensku • Merino* • Cigája • Zošľachtená valaška • Suffolk • Ile de France • Berrichon du Cher • Oxford down • Charollais • Východofrízske plemeno • Lacaune • Romanovské plemeno • Bergschaf • zahrnuté tiež ovce plemena fleisch merino, askánske merino

  3. Chov oviec v súčasnom období má najviac prispôsobené podmienky pre možnosti prirodzeného správania zo všetkých hospodárskych zvierat.Chov oviec sa uskutočňuje v závislosti od sezóny :a) pasienkovým spôsobomb) maštaľným spôsobom

  4. 1. SOCIÁLNE SPRÁVANIE • Ovce patria medzi vyhranený stádový typ zvierat. Majú vyvinutý silný pud pre sociálne správanie, ktorý je silnejší, ako pud sebazáchovy. Sociálne vzťahy sa začínajú vytvárať už u 10 – dňových jahniat alebo kozliat. Tieto vzťahy sú neskoršie udržiavané počas kŕmenia, na pasienku, alebo pri vyhľadávaní ležoviska. Skupina približne 250 oviec má stabilnú sociálnu hierarchiu už počas spoločného 5 – týždňového chovu. Vodiace správanie je u oviec typickým príkladom vrodeného správania. Jahňa po narodení úzkostlivo sleduje svoju matku. Túto závislosť prejavujú neskôr všetky ovce v dospelom veku, a to v závislosti od vodcovského zvieraťa v stáde. Niekedy túto vodcovskú úlohu preberá človek (bača).Vodiace zviera je spravidla najstaršia ovca s najväčším počtom potomkov, čo analogicky platí aj v samčej homogénnej skupine.

  5. 2. MATERSKÉ SPRÁVANIE • Po pôrode ovce olizujú svoje mokré mláďatá. Olizovanie napomáha zníženiu tepelných strát z tela mláďat. Fáza olizovania potomka v prvej hodine po pôrode je významná pre matku z dvoch hľadísk : • a) umožňuje dôkladné spoznanie mláďaťa • b) vytvára sa vzťah medzi matkou a mláďaťom • Ak sa jahňa oddelí od matky počas tejto fázy a nevráti sa do doby 6 až 12 hodín, matka ich odmietne. • Jahňatá už od ranného veku prejavujú hravé správanie. Pozoruje sa rozdiel v tomto správaní u mláďat samičieho a samčieho pohlavia. Mláďatá samičieho pohlavia viac behajú, vykonávajú rotačné pohyby. Mláďatá samčieho pohlavia sa hrajú formou vzájomných súbojov.

  6. 3. ABNORMÁLNE SPRÁVANIE • Komunikačným zmyslom oviec je zrak, sluch a hlasové prejavy. Úchylky hlasových prejavov, často sprevádzané pohybovými aktivitami, sú pozorované hlavne pri oddelení jedinca od stáda, alebo pri deprivácii zvierat z nedostatku základných potrieb – vody a krmiva.

  7. 4. FYZIOLOGICKÉ POTREBY • A) Výživa a kŕmenie : pri pasienkovom spôsobe výživy sa nekladú žiadne nároky na manipuláciu s predkladaným krmivom. Okrem potrebného prísunu dennej dávky krmiva a s ňou základných živín a energie, má výživa pasienkovým spôsobom preventívny a ochranný význam pre zdravie zvierat. Pri maštaľnom spôsobe je potrebné vložiť krmivo do žľabu, jaslí, alebo iného kŕmneho zariadenia. Ovce trávia približne tretinu denného času prežúvaním. Ovce, vzhľadom k spásaniu súvislejších plôch, potrebujú na kŕmenie priemerne : • - na veľmi dobrom pasienkovom poraste 7 hodín a 15 minút • - na horšom pasienku 8 hodín a 30 minút • Pasienkový porast pre ovce by mal obsahovať : • - 40 % ďatelinovín, 30 % hodnotných bylín a 30 % nižších tráv

  8. U oviec sa využíva dávkové kŕmenie ad libitum. Pasenie je ich prirodzený spôsob výživy. Po spásaní pasienkového porastu je ich najobľúbenejším krmivom zelené krmivo rôznych druhov ďatelinovín, ďatelinotráv a trávnych porastov. V zimnom kŕmnom období je základným krmivom seno, siláž a okopaniny. K základnému krmivu sa v určitých fyziologických obdobiach pridáva kŕmna zmes. • Potreba živín a energie pre ovce sa vyjadruje : • a) základnými ukazovateľmi : energia (NEL, NEV), skutočne stráviteľné dusíkaté látk v tenkom čreve (PDI), vápnik a fosfor. • b) orientačnými ukazovateľmi : sušina, dusíkaté látky a vláknina. • Najvyššia produkcia mlieka u oviec je na 3. laktácii a je vyššia o 20 až 25 % v porovnaní s prvou laktáciou. Dojciace bahnice dvojciat produkujú asi 2 kg mlieka a bahnice dojciace jedno jahňa asi 1 až 1,5 kg mlieka.

  9. Denná dávka krmív a spotreba vody pre bahnice (Labuda, 1989

  10. JAHŇATÁ • *Mledzivová výživa. Trvá 3 dni a pre uliahnuté jahňa je nevyhnutná. Mledzivo obsahuje veľa ochranných látok, ktoré sú potrebné pre pasívnu imunitu organizmu jahniat. Odchov jahniat pri bahnici počas prvých 147 dní života sa zabezpečuje materským mliekom. • Výživa a výkrm jahniat mliečnymi zmesami. Môže sa uplatniť veľmi skorým odstavom, pri ktorom sa materské mlieko vo výžive nahrádza po 3 dňoch života mliečnou kŕmnou zmesou. Mliečna náhrada sa pripraví a podáva vo forme teplého mliečneho nápoja 4 až 5 týždňov, kedy jahňatá dosahujú telesnú hmotnosť 12 – 16 kg. • Mliečny výkrm jahniat. Jahňatá určené na výkrm pokračujú vo výžive MKZ. Vykrmujú sa do telesnej hmotnosti 16 až 20 kg. • Intenzívny výkrm jahniat. Výkrm trvá 120 dní do telesnej hmotnosti 35 až 38 kg. Na kŕmenie sa používajú KZ a seno. • Pasienkový výkrm jahniat. Realizuje sa buď po skorom odstave (30 dní), alebo klasickom spôsobe odstavu. Výkrmové obdobie je do 200 dní a jahňatá dosahujú konečnú telesnú hmotnosť 35 až 40 kg. Pri skorom spôsobe odstavu sa do 100 dní skrmuje KZ a seno a ďalších 100 dní sa jahňatá pasú na pasienku a prikrmujú KZ. Pri tradičnom spôsobe odstavu sa jahňatá vykrmujú po odstave na pasienku a prikrmujú kŕmnou zmesou.

  11. Spotreba krmiva a vody pre jahňatá (Kráčmar, 1989

  12. IDENTIFIKÁCIA , REGISTRÁCIA A EVIDENCIA V CHOVE OVIECA KôZ • Prvotné označenie oviec alebo kôz je dočasné označenie oviec alebo kôz pochádzajúcich po matkách zapísaných v plemennej knihe alebo v plemennom registri. Prvotné označenie sa vykonáva hneď po narodení najneskôr do 24 hodín, podľa tohto označenia je možné spoľahlivo určiť identitu zvieraťa a jeho matku. • Trvalé označenie je označenie oviec alebo kôz tetovaním pravého a ľavého ucha a ušnou známkou v pravom uchu u zvierat zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri. Zvieratá, ktoré nie sú zapísané v plemennej knihe alebo plemennom registri, sú označované tetovaním v ľavom uchu a plastovou ušnou značkou v pravom uchu, alebo dvomi ušnými značkami v každom uchu. • Tetovanie je vytetovanie identifikačného číselného znaku do ušníc oviec alebo kôz pomocou tetovacích klieští a vtrenia tetovacej farby do perforovaných tkanív ušnice. • Označenie čipovou značkou je umiestnenie mikroprocesora alebo iného elektronického média do tela alebo na telo ovce alebo kozy za účelom identifikácie. • Identifikácia je určenie totožnosti každej ovce alebo kozy a ich pôvodu vzhľadom na chov a miesto narodenia v krajine pôvodu. Na základe označenia na určitej časti tela umožňuje aj identifikáciu biologického pôvodu ovce alebo kozy, ako aj zmien v lokalizácii vzhľadom na chov a držiteľov počas života. • Držiteľ oviec alebo kôz (ďalej držiteľ) je zodpovedný za identifikáciu oviec alebo kôz.

  13. Každá ovca alebo koza musí byť označená trvalým označením. • Prvotné a trvalé označenie zabezpečí ten, v koho chove sa ovca, alebo koza narodila. • Prvotné označenie sa musí vykonať takým spôsobom, aby bolo možné ovce alebo kozy identifikovať dovtedy, kým budú označené trvalým označením. • Trvalé označenie sa vykonáva tetovaním pravého a ľavého ucha a ušnou známkou v pravom uchu u zvierat zapísaných v plemennej knihe, alebo plemennom registri, u ostatných oviec alebo kôz dvomi ušnými značkami alebo ušnou značkou v pravom uchu a tetovaním v ľavom uchu. Ovce alebo kozy zapísané v plemennej knihe sa tetujú nasledovne: • Jahničky a kozičky majú v ľavom uchu tetovaný ročník narodenia a poradové číslo, v pravom uchu číslo matky z ľavého ucha v špičke ucha viacpočetnosť vrhu. • Barančeky a capky majú v ľavom uchu tetovaný ročník narodenia a poradové číslo, V pravom uchu majú tetovanú líniu a v špičke ucha viacpočetnosť vrhu. • Ušná značka sa umiestňuje do pravej ušnice u oviec alebo kôz zapísaných v plemennej knihe. Ušná značka barančekov alebo capkov obsahuje označenie pohlavia ♂. U ostatných oviec alebo kôz sa umiestňujú dve ušné značky, po jednej do každej ušnice alebo sú označené tetovaním a jednou ušnou značkou ako ovce a kozy zapísané v plemennej knihe. • Trvalé označenie sa vykonáva tetovaním ľavého ucha a ušnou známkou v pravom uchu u oviec alebo kôz zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri, u ostatných oviec alebo kôz dvomi ušnými značkami alebo ušnou značkou v pravom uchu a tetovaním v ľavom uchu.

  14. Ovce alebo kozy zapísané v plemennej knihe alebo plemennom registri sa tetujú nasledovne: • Jahničky a kozičky majú v ľavom uchu tetovaný ročník narodenia a poradové číslo, • Barančeky a capky majú v ľavom uchu tetovaný ročník narodenia a poradové číslo, Ušná značka sa umiestňuje do pravej ušnice u oviec alebo kôz zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri. U ostatných oviec alebo kôz sa umiestňujú dve ušné značky, po jednej do každej ušnice alebo sú označené tetovaním a jednou ušnou značkou ako ovce a kozy zapísané v plemennej knihe. • Ovce alebo kozy sa tetujú vo veku 30 až 70 dní. Ušné značky sa u oviec alebo kôz, ktoré sú označené tetovaním, zakladajú do 6 mesiacov, vždy však pred premiestnením zvieraťa z chovu. • Jatočné jahňatá alebo kozľatá sú označované jednou ušnou značkou. Ušná značka sa zakladá vo veku 30 až 70 dní, najneskôr však pred premiestnením zvieraťa z chovu. • Ušné značky prideľuje centrálny register hospodárskych zvierat (ďalej CEHZ). • Držiteľ oviec alebo kôz (ďalej držiteľ) najneskôr do 7 dní po označení oviec alebo kôz ušnými značkami nahlási CEHZ túto udalosť s uvedením príslušných alfabetických a numerických znakov uvedených na ušných značkách. • Ušné značky sú z ohybného plastu. Umiestňujú sa pomocou zakladacích klieští. Na ploche značky je uvedené identifikačné označenie, ktoré sa skladá z alfabetických a numerických znakov. Identifikačné označenie vyjadruje identitu zvieraťa v rozsahu 7 znakov, pričom posledné štyri znaky sú väčšie. • Ušné značky: • musia byť zabezpečené pred zneužitím a počas celého života ľahko čitateľné, • dajú sa použiť len jednorazovo, ich odstránením sa znehodnotia • sú skonštruované tak, že nenarúšajú pohodu oviec alebo kôz a nespôsobujú im žiadnu traumu, • sú trvalo spojené s ovcou alebo kozou, • sú z ohybného plastu a skladajú sa z dvoch častí, • obsahujú údaje, ktoré sú nezmazateľné a nedajú sa prepisovať • obsahujú názov, grafický znak (logo) alebo kód CEHZ • obsahujú alfabetické a numerické znaky sú najmenej 5 mm vysoké • obsahujú kód krajiny (SK) a 7-miestne identifikačné číslo ovce alebo kozy

  15. Držitelia používajú ušné značky tak, aby dodržiavali postupnosť číselného radu od najnižšieho čísla s časovou postupnosťou narodenia každého kusa oviec alebo kôz. • Každý rok sa používajú ušné značky inej farby tak, aby bolo možné podľa farby identifikovať zvieratá narodené v tom istom roku. • V prípade straty alebo znehodnotenia ušnej značky požiada držiteľ o pridelenie náhradnej ušnej značky CEHZ. Náhradná ušná značka obsahuje pôvodné alfabetické a numerické znaky a je vyrobená ako duplikát. O vydaní náhradných ušných značiek vedie CEHZ osobitnú evidenciu. • Označenie dovezených oviec alebo kôz zo zahraničia zabezpečí držiteľ do 7 pracovných dní po skončení veterinárnej karantény v mieste určenia, ale vždy pred ich premiestnením, ušnými značkami. Pôvodné číselné označenie uvedené na ušnej značke dovezených oviec alebo kôz je zaznamenané v CEHZ. • Držiteľ najneskôr do siedmich dní od trvalého označenia dovezených oviec alebo kôz zo zahraničia oznámi CEHZ túto udalosť s uvedením príslušných alfabetických a numerických znakov uvedených na ušných značkách. • Ovce alebo kozy dovezené zo zahraničia, určené na jatočné účely sa jatočne zhodnocujú do 72 hodín od dovozu. Zvieratá určené na jatočné účely sa trvale neoznačujú a pre potreby identifikácie a evidencie sa využíva identifikačné označenie z krajiny dovozu. • Ovce alebo kozy, ktoré sú cez územie Slovenskej republiky len prepravované, sa trvalo neoznačujú. • Hlásenie o strate, úhyne, porazení, premiestnení alebo vývoze oviec alebo kôz nahlási majiteľ ihneď najneskôr však do 7 pracovných dní CEHZ, kedy došlo k uvedenej udalosti. • Ušné značky uhynutých alebo zabitých oviec alebo kôz sa nesmú znova použiť na označovanie žijúcich oviec alebo kôz. Za znehodnotenie ušných značiek zodpovedá držiteľ.

  16. Evidencia oviec alebo kôz sa vedie v písomnej alebo elektronickej forme. • Záznamy v evidencii oviec alebo kôz treba aktualizovať do 24 hodín. • Centrálny register oviec alebo kôz je dátové médium. • Centrálny register oviec alebo kôz vedie CEHZ a obsahuje: • register fariem a chovateľov • register oviec alebo kôz vo veku 12 mesiacov a viac alebo, ktoré sa prvýkrát obahnili alebo porodili • evidenciu fariem podľa pridelených a použitých ušných značiek • zameranie daného chovu na mäso alebo produkciu mlieka • Evidencia fariem podľa odseku 2 písm. c) obsahuje najmä: • dátum ich vydania a prevzatia, • počet a príslušné alfabetické a numerické znaky, • identifikačné údaje držiteľov, ktorým boli ušné značky vydané. CEHZ vedie evidenčné záznamy v registri fariem a chovateľov o každej farme a chovateľovi najmenej tri roky po ukončení chovu oviec alebo kôz. • V centrálnom registri fariem oviec alebo kôz nie sú evidované tie farmy oviec alebo kôz, ktoré majú počet oviec alebo kôz menší ako štyri kusy a zvieratá sa nepasú a ani nie sú v stáde s inými ovcami alebo kozami, ich mlieko sa spracováva len na samozásobenie a nie je na tieto zvieratá poskytovaná žiadna dotácia.

  17. Register oviec alebo kôz • (1) Pre každú farmu vedie chovateľ register oviec alebo kôz (ďalej len register). V každom registri musí byť uvedené: • meno a priezvisko chovateľa alebo názov subjektu • registračné číslo farmy • adresa farmy • úžitkové zameranie farmy • (2) V registri je uvedené • identifikačné číslo zvieraťa • kód plemena • kód krajiny pri dovoze zo zahraničia • dátum narodenia • pohlavie • dátum pôrodu a počet narodených mláďat • úhyn, strata, predaj, nákup, presun zvieraťa na inú farmu alebo bitúnok, kde sa eviduje dátum, kedy došlo k uvedenej udalosti a registračné číslo farmy alebo bitúnku, kde bolo zviera premiestnené alebo odkiaľ bolo zviera premiestnené na farmu. • (3) Register vedie chovateľ písomne alebo v elektronickej forme, pričom musí obsahovať zhodné údaje a v rovnakom poradí ako sú uvedené v písomnej forme.

  18. POŽIADAVKY NA OCHRANU ZDRAVIA OVIEC A KŌZ • Ovce a kozy musia pochádzať z chovov, v ktorých sa nevyskytuje : • Brucelóza a infekčná agalakcia v uplynulých 6 mesiacoch, • Paratuberkulóza alebo kazeózna lymfadenitída v uplynulých 6 mesiacoch, • Pľúcna adenomatóza alebo vírusová artritída/encefalitída kôz v uplynulých 3 rokoch, • Odery v ostatných 2 rokoch, Ovce a kozy určené na výmenu : • musia byť označené a registrované, • Prehliadnuté najviac 8 hodín pred nakládkou, • Nesmie sa u nich vyskytovať žiadny príznak ochorenia, • Nemôžu pochádzať z chovov, ktorý bol zakázaný zo zdravotných dôvodov alebo zo skupín, v ktorých boli zvieratá choré: • Na brucelózu, besnotu a sneť slezinovú, • Po zabití posledného zvieraťa postihnutého jednou z chorôb alebo vnímavého na niektorú z týchto chorôb nebola dodržaná lehota zákazu (min. 42 dní pri brucelóze, 30 dní pri besnote a 15 dní pri sneti slezinovej)

  19. OCHRANA OVIEC PRI PREPRAVE • Pri preprave oviec sú kladené požiadavky na ochranu ich zdravia a zachovanie zdravotne bezpečnej ich produkcie potraviny. • Ovce môžu byť prepravované, ak : • Ich zdravotný stav zodpovedá plánovanej ceste., • Ak sú zdravé, bez zranenia, okrem drobných poranení, alebo nezávažného ochorenia, ktoré nebudú príčinou zbytočného utrpenia zvierat., • Ktoré sú určené na pokusy, alebo vedecký výskum., • Sú označené a registrované.

  20. Hustota naloženia oviec pri preprave v jednotlivých druhoch dopravného prostriedku Železničná preprava

  21. Hustota naloženia oviec pri preprave v jednotlivých druhoch dopravného prostriedku Cestná preprava

  22. Hustota naloženia oviec pri preprave v jednotlivých druhoch dopravného prostriedku Letecká preprava(hustota naloženia oviec a kôz vo vzťahu k povrchovej ploche)

  23. Hustota naloženia oviec pri preprave v jednotlivých druhoch dopravného prostriedku Lodná preprava

  24. Ovčín s hlbokou podstielkou bez pevného kŕmiska, s mobilnou kŕmnou linkou Ovčín s hlbokou podstielkou s pevným kŕmiskom a mobilnou kŕmnou linkou MIKROKLÍMA OVČÍNA • Pre zabezpečenie odpovedajúcich chovateľských podmienok je potrebné dodržiavať v ovčiarni nasledujúce mikroklimatické podmienky : • - teplota vzduchu (optimálna) v zmiešanom stáde 8-10o C, pri bahnení 10-14o C, min. pre ovce 5o C, pre jahňatá 8o C, • - vlhkosť (optimálna) 60-80 %, pri odchove jahniat do 75 % a u stropu max. 85 %, • - koncentrácia plynov (objem %) : CO2 – 0,35, H2S – 0,001° a NH3 – 0,0025, • - prúdenie vzduchu pri vetraní v zime 0,25 m/s.

  25. Špecifické požiadavky na omračovanie oviec • Zviera sa môže omráčiť, len ak nasleduje okamžité zabitie vykrvením. Omračovací prístroj sa musí umiestniť a nasmerovať tak, aby sa zabezpečilo preniknutie projektilu mozgovou kôrou. U oviec sa priloží kolmo na temeno hlavy so smerovaním medzi oblúky sánky. (Hĺbka prieniku bodca upevnenej strely s prerazením lebky musí byť 9 mm pri omračovaní zvierat o telesnej hmotnosti nižšej ako 150 kg). Každé zviera musí byť pred vykrvením skontrolované, či je zbavené vedomia : • Kontrolou na stratu pravidelného rytmu dýchania • Kontrolou na stratu rohovkového (korneálneho) reflexu Pri omračovaní elektrickým výbojom sa elektródy omračovacieho prístroja priložia buď na navlhčenú kožu, alebo na miesto s odstráneným nadmerným ochlpením, alebo operením. Elektródami sa zovrie hlava zvieraťa tak, aby došlo k prieniku elektrického výboja cez mozog. Správne umiestnenie elektród u oviec je stredná vzdialenosť medzi okom a ušnicou na každej strane. Na individuálne omračovanie zvierat elektrickým výbojom sa používa striedavý prúd s frekvenciou 50 Hz a týmito hodnotami napätia : Jahňatá 0,6 A. ks-1 počas 4 sekúnd

  26. Špecifické požiadavky na vykrvenie oviec Zviera, ktoré bolo omráčené, musí byť vykrvené spôsobom, ktorý zaistí rýchle a úplné vykrvenie pred nadobudnutím vedomia. Lehota od omráčenia po začiatok vykrvenia v závislosti od spôsobu omráčenia nesmie prekročiť : u oviec a kôz 15 sekúnd Pri omráčení upevnenou strelou S vykrvením v ľahu 10 sekúnd Pri omráčení elektrickým výbojom Omráčené zviera musí byť vykrvené prerezaním najmenej 1 z krčných tepien, alebo ciev Pri omráčení plynným CO2

  27. Ďakujem za pozornosť !

More Related