Parazity a evolúcia správania živočíchov a človeka

1. Parazity a evolúcia správania živočíchov a človeka Cymothoa exigua doc. dr. Pavol Prokop, PhD.

2. Vedci dlho nevedeli, že niektoré ontogenetické fázy parazitov sú značne odlišné od dospelých parazitov a považovali ich za iné druhy. Napr. hektokotylové rameno chobotníc, ktorým samce oplodňujú samice bolo dlho považované za parazita, ktorý napáda reprodukčné orgány samíc chobotníc. Rameno bolo opísané ako samostatný druh Hectocotylus. Keď sa zistilo, že samce svoj kopulačný orgán pri párení uvoľňujú, ostal kopulačnému ramenu názov hektokotylové rameno.

3. Podobne to bolo aj so zacystovanými štádiami pásomníc. Moderní parazitológovia na začiatku 19. stor. ich však považovali za samostatné druhy a verilo sa, že jednoducho v hostiteľoch stále sú. Friedrich Kuchenmeister v r. 1851 začal prvé pokusy ktorými dokázal, že úhory sú len mladšie štádiá dospelých pásomníc. Najprv separoval 40 cýst z mäsa králikov a dal ich skonzumovať líškam. Po niekoľkých týždňoch líšky vypitval a našiel v nich 35 pásomníc. Kuchenmeister dostal v r. 1854 povolenie infikovať jedlo väzňa odsúdeného na smrť. Do polievky pre väzňa dal cysty pásomnice. O 3 dni bol väzeň popravený a pri pitve našiel Kuchenmeister v jeho tenkom čreve malé, asi 0,6 cm dlhé pásomnice s už vyvinutými háčikmi.

4. O 5 rokov svoj pokus zopakoval na trestancovi, ktorý však bol popravený až 4 mesiace po infikovaní potravy cystami. Po smrti našiel v jeho čreve 1,5 m dlhé pásomnice. Týmto spôsobom sa Kuchenmeisterovi podarilo vyvrátiť teóriu samoplodenia parazitov a preukázať, že parazit sa potrebuje dostať z jedného hostiteľa do druhého, pričom v prípade medzihostiteľa čaká, kým bude skonzumovaný finálnym hostiteľom.

5. Parazity ovplyvňujú správanie hostiteľov: Manipulačná hypotéza Sacculina carcini napáda kraby, ktorým úplne mení správanie. Prenikne do tela kraba, usadí sa na jeho brušnej strane a začína rásť. Do tela kraba vysiela koreňovité výbežky, ktorými prijíma živiny. Krab je vplyvom parazita úplne vykastrovaný, prestáva byť schopný rozmnožovania, ale namiesto toho iba prijíma potravu. S. carcini umiestňuje vajíčka na to isté miesto, ktoré využívajú zdravé samice krabov na kladenie vajíčok. Samica kraba sa o larvy parazita stará ako o vlastné, a nakoniec ich vypúšťa do oceánu. Správanie samca zmení na samičie.

6. Parazitoidná osa Cotesia glomeratasi z húsenice mlynárika Pieris brassiae urobila osobného strážcu (Brodeur & Vet, Anim. Behav., 1994). Larvy osičky síce skonzumujú väčšinu vnútorných orgánov húsenice, ale keď vylezú von, aby sa zakuklili, húsenica nezahynie (aj keď je predierkovaná ako ementál), ale na dobu určitú sa zotaví. Okolo kukiel osičiek upletie húsenica sieť, ktorá ich chráni pred inými parazitmi. Ak sa predsa len niekto pokúsi kukly napadnúť, húsenica začne hrýzť a striekať jedovatú tekutinu. Keď sa osy premenia na imága, húsenica hynie.

7. Parazity kastrujú aj rastliny. Huba Puccinia monoica parazituje na rastlinách horčice, ktorá sa vyskytuje na svahoch hôr Colorada. Do stoniek rastliny vysiela výbežky, ktorými odoberá živiny z pletív horčice. Aby sa však mohla huba rozmnožiť, potrebuje sa pohlavne spojiť s inou hubou z inej rastliny. Huba zabráni horčici vytvárať drobné kvety, a donúti ju, aby zo zhlukov listov vytvorila žiarivé žlté napodobeniny kvetov. Tieto podvrhy vyzerajú podobne ako kvety horčice, a to dokonca aj pod UV svetlom. Rastlina na príkaz huby vylučuje na podvrhoch sladkú tekutinu, ktorú oblizujú včely. Na včely sa prilepujú samčie gaméty alebo celé samičie pohlavné orgány huby, ktoré pomocou včiel cestujú z jednej rastliny na druhú a vzájomne sa oplodňujú. Samotná horčica však ostáva sterilná.

8. Osa Hymenoepimecis sp. kladie vajíčko na bruško pavúka Plesiometa argyra. Ďalších 7 – 14 dní sa larva živí hemolymfou pavúka, ktorý sa správa normálne ako neinfikované jedince. V poslednú noc pred definitívnym zakuklením, larva pravdepodobne chemicky ovplyvní správanie pavúka. Ten namiesto normálnej siete (a-dole) upradie špeciálnu, pevnú sieť (b-dole), slúžiacu na zakuklenie larvy. Pred samotným zakuklením larva pavúka zožerie. Ak sa larva tesne pred kuklením pokusne odstránila, pavúk aj tak pokračoval v stavbe špeciálnej siete. Eberhard, W.G.: Nature, 2000. a b

9. Parazity, ktoré čakajú na skonzumovanie svojho vektora finálnym hostiteľom, môžu zvýšiť jeho atraktivitu pre predátorov. Napr. prvým hostiteľom motolice Leucochloridium paradoxum je vodný slimák, a finálnym hostiteľom sú hmyzožravé vtáky, ktorým vodné slimáky zvlášť nechutia. Motolice priťahujú vtákov tak, že vlezú slimákom do tykadiel. Na povrchu majú motolice hnedé alebo zelené pruhy, ktoré sú cez priesvitné tykadlá viditeľné a vtákom pripomínajú húsenice.

10. Vplyv Plasmodiummalariae na správanie komárov-vektorov infekcie • Plazmódiá malárie, ktoré potrebujú komáre na transport pôsobia pri cicaní krvi na trombocyty v hostiteľovi, ktoré sa horšie zhlukujú = komár ľahšie cicia • 2. Plazódiá v tele komára potrebujú bezpečie - infikované komáre v tejto fáze skutočne cicajú menej často ako zdravé. 3. Keď sa však sporozoidy plazmódií dostanú do slinných žliaz komára, je v záujme parazita, aby komár cical z čo najväčšieho počtu hostiteľov. Preto sporozoidy blokujú tvorbu antikoagulantov (hlavne apyrázy), čoho výsledkom je horšie zrážanie krvi hostiteľa. Komár je takto udržiavaný v stave neustáleho hladu, pretože sa nedokáže napiť dosýta a hľadá viac hostiteľov ako neinfikovaný komár.

11. Vajíčka motolice Dicrocoelium sú najprv skonzumované hladnými slimákmi žijúcimi na lúkach. Keď sa larvy (cerkárie) dostanú z tráviacej trubice slimáka na povrch jeho tela, slimák sa bráni vytváraním slizu, do ktorého cerkárie obalí. Sliz je pochúťkou pre mravce - motolice putujú v tele mravca, pričom 1-2 motolice ostávajú v hlave mravca, ostatné sa vracajú do telových dutín a vytvárajú cysty. Večer sa infikovaný mravec vzdiali od ostatných a vylezie vysoko na vrchol stebla trávy a zahryzne sa do nej. Zvyšuje sa tak šanca, že mravec bude skonzumovaný dobytkom, kde motolice napadnú pečeň a budú produkovať vajíčka, ktoré sa trusom dostanú von a znova nainfikujú slimáky. Ak mravec do rána nie je skonzumovaný, motolice v jeho tele mu dovolia vrátiť sa do mraveniska a na druhý deň svoje správanie zopakuje.

12. Muchy domové sú parazitované hubou hmyzomorkou mušou (Entomophtora muscae). Táto muche spôsobuje smrť, mucha je však po smrti sexuálne atraktívna. Moller (1993) zistil, že samce si prednostne vyberali mŕtve infikované samice v porovnaní s neinfikovanými. Huba nápadne zväčší bruško muchy, čo jej môže pridať na atraktívnosti (potenciál pre veľké množstvo vajíčok). Keď sa však experimentálne štandardizovala veľkosť brucha múch, aj tak boli infikované mŕtvoly atraktívnejšie ako neinfikované. Huba zrejme využíva sexuálne atraktívny feromón, ktorým láka samcov.

13. Dobre preštudovaným príkladom manipulácie je parazitácia háčikohlavcov na rovnakonožcoch. Larvy háčikohlavcov sa vyskytujú v rovnakonožcoch žijúcich na vlhkých miestach. Dospelé jedince parazitujú v škorcoch (Sturnus vulgaris). Zdravé rovnakonožce sa zdržujú vo vlhkom substráte a vyhýbajú sa predátorom tým, že uprednostňujú tmavé miesta. Záujmom parazita však je dostať sa do tela škorca. Infikované rovnakonožce sa častejšie zdržiavali na suchých a svetlých miestach, kde je riziko predácie vyššie. Keď výskumníčka Mooreová vpustila infikované rovnakonožce do aviárii so škorcami, zistila, že infikované jedince sú napádané škorcami častejšie ako zdravé. To stále nie je všetko – škorcom vybudovala búdky, v ktorých vychovávali mladé a chodili loviť potravu na okolité lúky. Mladým škorcom dala okolo krku drôtiky, čím im znemožnila hltať potravu (tzv. metóda krčných prstencov) a prinesenú potravu analyzovala. Aj keď je známe, že v prírode je parazitovaných asi 1% rovnakonožcov, pitvami prinesenej potravy autorka zistila, že parazitovaných bolo až 30% ulovených jedincov, ktoré škorce priniesli mladým. Rovnakonožce -

14. Pásomnice Hymenolepis diminuta parazitujú v črevách potkanov, kde dorastajú do dĺžky 45 cm. Vylučujú v truse potkanov vajíčka, ktoré sú skonzumované chrobákmi potemníkmi. Nič však nie je ponechané náhode – experimentálne sa dokázalo, že chrobák si prednostne vyberá hromádky trusu infikované vajíčkami pásomnice. Zatiaľ sa nevie, či túto vôňu produkujú iba vajíčka, alebo či nie je celý trus voňavý pre chrobáky viac ako dôsledok metabolických zmien v tele potkana infikovaného pásomnicou. Pásomnica chemicky svojho medzihostiteľa – chrobáka – vykastruje. Potom, ako pásomnica v tele chrobáka vyrastie, začne meniť jeho antipredátorské správanie. Pomocou opiátov zníži v chrobákovi prah strachu pred predátormi + zablokuje produkciu obranných páchnucich látok, ktoré chrobák pri ataku predátorom vylučuje. Potemník je tak vítanou pochúťkou pre potkana a verným služobníkom pásomnice.

15. Jedným z možných mechanizmov manipulácie s hostiteľom je napr. vylučovanie neurotransmiteru serotonínu háčikohlavcami (Polymorphus sp.) parazitujúcich na drobných vodných kôrovcoch- krivákoch (Gammarus sp.). Zistilo sa, že infikované kriváky majú oveľa viac serotonínu ako neinfikovnané. Na serotonín reaguje krivák tak, že začne hľadať niečo, na čom by sa prichytil a už sa nepustí. O tom parazitovi ide – krivák vypláva na nechránené miesto, prichytí sa a čaká kým ho chytí finálny hostiteľ – kačica. Samotné prichytávanie kriváka zrejme súvisí s rozmnožovaním – samec pred párením objíme samičku, po nakladení a oplodnení vajíčok s ňou ešte nejaký čas pláva v objatí, aby sa nemohla páriť s inými samcami. Je celkom možné, že parazit navodzuje v krivákovi pomocou serotonínu akúsi sexuálnu eufóriu, výsledkom čoho je riskantné správanie a prichytávanie sa na obnažených miestach (vodné rastliny, kamene). Gammarus sp.

16. Aj lovecký úspech psovitých šeliem sa dá vysvetliť ako výsledok manipulácie parazitov. Napr. Echinococcus granulosus je malá pásomnica dlhá asi 6mm. Finálnym hostiteľom je vlk, ktorému príliš neškodí, ale v jeho výkaloch vylučuje vajíčka. Tie sa dostávajú do tráviaceho traktu bylinožravcov, napr. losov. Cysty v pľúcach losov rastú a narušujú dýchacie cesty (priedušnice a cievy). Infikované jedince majú dýchacie problémy a preto nie je zvláštne, že sa stávajú obeťami vlkov častejšie ako zdravé jedince. Je celkom možné, že pásomnice ovplyvňujú pach losov a lákajú vlkov – táto hypotéza však ešte nie je spoľahlivo preukázaná.

17. Antiparazitické správanie bolo zistené u bezchordátov aj chordátov. HlístovecCaenorhabditis elegansdokáže rozpoznať iných jedincov svojho druhu infikovaných bacilmi. PodobnehomárPanulirus argusrozpoznáva a vyhýba sa jedincom svojho druhu infikovanými smrteľným vírusom a to ešte pred prepuknutím symptómov! Žubrienky Ranacatesbeianasa vyhýbajú iným žubrienkam infikovanými kandidózou (kvasinkové huby).

18. Vajíčka niektorých rýb napr. Coregonus sp. reagujú na chemické signály z ikierinfikovaných letálnym vírusom urýchleným liahnutím a emigráciou z rizikového miesta. Sociálny hmyz sa zbavuje odpadkov + mŕtvol svojho druhu a znižuje riziko infekcie hubami a pod. Rôzne druhy kopytníkov sa aktívne vyhýbajú paseniu pri výkaloch a znižujú tak riziko infikovania parazitmi.

19. Rôzne druhy živočíchov sa zbavujú parazitovčistením povrchu tela – individuálne a/alebo vzájomne.

20. Vtáky sa aktívne „kúpu“ v mraveniskách – kyselina mravčia im pomáha zbaviť sa parazitov. Niektoré vtáky (napr. škorce, sýkorky) si do hniezd dávajú rastliny s insekticídnymi účinkami. Robia to opakovane, aj keď sa rastliny 1x experimentálne odstránili. Achillea Lavandula Cistus Helichrysum

21. Mravce z rodu Atta, živiace sa hubou rastúcou na listoch, majú kastu veľkých jedincov, ktoré režú listy a nosia ich do mraveniska. Na vrcholkoch nesených kusov listov sedia príslušníci kasty malých jedincov mravcov, ktorých úloha bola dlho záhadou. Zistilo sa, že existuje parazitická mucha, ktorá prisadne na list, zlezie po ňom dole a nakladie vajíčko priamo medzi hryzadlá a hlavu mravca, ktorý nesie list. Malé mravce sediace na listoch však parazitoida registrujú, zaženú ho, a niekedy aj usmrtia.

22. Predpokladá sa, že správanie vrešťanov je ovplyvnené parazitickým strečkom Alouattamya. Táto mucha je schopná zaregistrovať aj drobný škrabanec na tele vrešťana, do ktorého znesie vajíčko. Larva žerúca svalovinu vrešťana spôsobuje tak silné poškodenie, že svojho hostiteľa môže zabiť. Pre opice je preto výhodnejšie vyhýbať sa vzájomným súbojom, prípadne po sebe naozaj len vrieskať.

23. Samoliečbapo napadnutí parazitmi (alebo pri zvýšenom riziku napadnutia) bola najnovšie dokázaná nielen u ľudoopov (tie sa tak napr. zbavujú helmintov), ale aj u bezchordátov. - Tieto rastliny nie sú konzumované zdravými jedincami - Ich nadmerná konzumácia prináša zdravotné riziká Podľa Singer et al. (2009) Aspilia africana Húsenice Grammia incorrupta napadnuté parazitoidom konzumujú rastliny s alkaloidmi viac a majú nižšiu mortalitu.

24. Babôčky smradľavé (Danaus plexippus) infikované spórami prvoka Ophryocystis elektroscirrha preferujú na ovipozíciu glejovku (Asclepias crussavica) s antiparazitickými účinkami pred inými druhmi (Lefevre et al. 2010).

25. Larvy drozofíl zvyšujú mieru pitia alkoholu, keď sú infikované endoparazitickými osami(Milan et al., 2012). Alkohol rozpúšťa parazitoidov a drozofily ich vylučujú spolu s trusom von z tela. Časť drozofíl (30%) však holduje alkoholu bez ohľadu na parazitoidov.

26. Vplyv parazitov na správanie človeka A – Priame vplyvy. Keď začne samica vlasovca medinského (Dracunculus medinensis) produkovať vajíčka a z nich sa vyliahnu larvy, miesto, kde samica vykúka z tela človeka opuchne a zahnisá. Svrbenie a bolesti sa najlepšie zmierňujú oplachovaním infikovaného miesta vo vode. Pri jednom opláchnutí vypustí samica do vody asi pol milióna lariev, ktoré infikujú cyklopy a pri pití vody z jazera sa dostanú späť do človeka. Škriabanie detí napadnutých mrľou ľudskouv okolí konečníka je v konečnom dôsledku tiež behaviorálnou manipuláciou zo strany parazita, lebo spod nechtov dieťaťa sa dostane do okolia efektívnejšie.

27. Toxoplazma je prvok vyskytujúci sa v mozgu niekoľkých miliárd ľudí. Jej medzihostiteľmi sú najmä potkany a myši a finálnymi hostiteľmi, v ktorých sa rozmnožujú sú napr. mačkovité šelmy. Pre toxoplazmu je preto nevyhnutné, aby sa jej medzihostiteľ – potkan alebo myš – stal obeťou mačky. Pach mačacieho moču spôsobuje u zdravých potkanov útekové správanie, ale infikované jedince sa pri styku s mačacím močom správajú pokojne, dokonca sa k nemu so záujmom vracajú. Toxoplazma teda robí z medzihostiteľov kamikadze samovrahov, ktorí sa stávajú obeťami mačiek častejšie ako zdraví jedinci. Mechanizmus: zvýšená tvorba dopamínu. Ak sa toxoplazma dostane do človeka, nie je to pre ňu výhodné, lebo sa v ňom nie je schopná množiť. Zistilo sa však, že infikovaní jedinci sa správajú riskantnejšie ako zdraví, napr. majú častejšie dopravné nehody ako neinfikovaní jedinci. Je preto možné, že samotná toxoplazma zabila pomocou dopravných nehôd viac ľudí, než akýkoľvek iný parazit.

28. = cieľom toxoplazmy je dostať človeka do papule predátora (napr. leva, ktorý je finálnym hostiteľom toxoplazmy a zároveň predátorom človeka (Treves & Naughton – Treves, Journal of Human Evolution, 1999). Toxoplazma ovplyvňuje prevalenciu neuroticizmu (Lafferty, Proc Roy Soc Lond, Ser. B, 2006), čo môže zvyšovať riziko nehôd.

29. B – Nepriame vplyvy • Parazity vyvíjajú na človeka silný selekčný tlak Príklady vysokej mortality Mor: 30 – 50 % populácie v Európe a Ázii v 14. stor. Kiahne: zabíjali okolo 400 tisíc ľudí ročne Črevné ochorenia: 527 tisíc detí ročne Španielska chrípka: 50 – 100 mil. ľudí v r. 1918 – 1920 (3% svetovej populácie) Malária: 2 mil. ľudí ročne

30. V pôvodných kmeňoch dokonca 30 – 50 % ľudí zahynie pred dovŕšením reprodukčnej zrelosti – najmä v dôsledku ochorení. Vplývajú parazity na kultúru a psychologické vlastnosti človeka?

31. Podobne ako iné živočíchy (napr. šimpanzy vylučujú zo skupín chorých jedincov), aj u človeka sa vyvinuli mechanizmy znižujúce riziko kontaminácie. Jednou z foriem sú emócie – odpor k rizikovým objektom a strach z týchto objektov. Tieto emócie sa riadia pravdepodobnosťou, nie sú zamerané na 100% rozlíšenie patogénnych od nepatogénnych objektov (ak niekto kašle, je riziko, že je kontaminovaný, ale nemusíme vedieť rozpoznať, či kašeľ simuluje).

32. Príklady: ľudia so zníženou imunitou (= tí môžu byť ľahšie napadnutí • parazitmi) majú: • Väčšie predsudky voči obéznym, starým alebo • handicapovaným ľuďom (review Park & Schaller, The Psychologist, 2009). • Silnejšie rasové predsudky (Faulkner et al. 2004). • Ženy sú v oblastiach s vyššou prevalenciou parazitov sexuálne zdržanlivejšie (Schaller & Murray 2008).

33. V oblastiach s vyššou prevalenciou parazitov majú ľudia väčší strach + odpor z rizikových živočíchov aj z prenosu ochorení (Prokop et al. Journal of Ethology 2010 & Behavioural Processes 2010).

34. Ľudia so zníženou imunitou majú intenzívnejšie antiparazitické správanie: Častejšie si umývajú ruky Menej často hladkajú psov a mačky Čatejšie sa škriabu Ak sa ľudia nechávajú oblizovať psami alebo mačkami, tak sa zároveň intenzívnejšie starajú o odčervovanie a odstraňovanie výkalov = antiparazitické správanie. Prokop et al. Ecological Psychology, 2010, Journal of Individual Differences, 2011, Thompson 2010 Current Psychology.

35. Etnocentrizmus (podpora príslušníkov vlastnej skupiny), xenofóbia (negatívne postoje k cudzím ľuďom), nižšia otvorenosť voči novým skúsenostiam a introverzia sú vyššie v oblastiach s vyššou prevalenciou parazitov. Dokonca ženy v prvom trimestry gravidity (keď sú imunitne kompromitované) sú viac etnocentrické a xenofóbne ako v neskorších štádiách gravidity (Navarrete et al. Evol. Hum. Behav. 2007). V opačnom prípade by sa vystavovali riziku prenosu patogénov od cudzích osôb.

36. Výsledok tlaku parazitov na správanie človeka je aj diverzita náboženstiev – čím je parazitov viac, tým sú skupiny menšie a tým je aj viac náboženstiev (Fincher & Thornhill Proc. Roy. Soc. Lond Ser. B., 2008).

37. Najnovší výskum (Schaller et al., Psychological Science, 2010) dokázal, že vizuálne stimuly naznačujúce prítomnosť patogénov aktivizujú vylučovanie špecifických látok leukocytmi, ktorými sa bráni organizmus voči cudzím mikroorganizmom v tele človeka.

38. Prečo antiparazitické správanie NIE JE špecifickejšie? Napr. obézni ľudia ani ľudia inej rasy nemusia prenášať ochorenia. Miller & Maner (Psych Sci, 2012) – chorí ľudia sa intenzívnejšie vyhýbajú obéznym ľuďom. Smoke detector principle – je lepšia falošná aktiváca ako vyhorenie domu.

39. Ďalšie dôkazy smoke detector principle Časť študentov súhlasila, že si za malý honorár oblečie obnosený kabát. Podstatná časť z nich však odstúpila, keď im experimentátor povedal, že kabát nosil sériový vrah. Ani v 1 prípade nebolo riziko prenosu patogénov) Respondenti sa nechceli kúpať v bazéne po psychicky chorých pacientoch. Študentom boli odporné cukrovinky v tvare výkalov.

40. Antiparazitické správanie sa prejavuje aj v tradičných receptoch Korenie a aromatické prísady s antimikrobiálnymi účinkami sa používajú prevažne v oblastiach s vyššou priemernou teplotou = je tu aj vyššia diverzita parazitov. Okrem toho sa tieto prísady využívajú častejšie na prípravu mäsových pokrmovv porovnaní s vegetariánskymi = živočíšne bunky sú ľahšie napádané patogénmi ako rastlinné. Ľudia, ktorí sú náchylní na ochorenia konzumujú pikantné častejšie ako zdravší.

41. Prečo je človek nahý primát? Na rozdiel od iných primátov, človek má síce počet folikulov podobný ako gorily, ale nemá vyvinuté ochlpenie tak ako iné primáty. K strate došlo pred 1,2 mil. rokov (Rogers et al. 2004). Môže to súvisieť s parazitmi? Je možné, že strata ochlpenia znížila riziko prenosu patogénov z ektoparazitov= vplyv prirodzeného výberu = boli atraktívnejší tí jedinci, ktorí boli nahí. Súčasné dievčatá preferujú depilovaných chlapcov (Prokop et al., 2012). Iné hypotézy (viď Rantala 2007 – J. Zoology) sa neukazujú pravdepodobné. Depilácia nie je výmyslom pornopriemyslu, z dobových malieb vieme, že existuje už dávno. Vďaka nej pokleslo riziko prenosu vši lonovej.

42. Ako hniezdne parazity donútia hostiteľa starať sa o cudzie mláďa? Mladá kukučka vyhodí vajíčka/mláďatá hostiteľov (napr. trsteniariky) von z hniezda. Dospelé trsteniariky sa však o ňu starajú a nosia jej viac potravy ako by nosili v prepočte 1 mláďaťu. Vysvetlenie spočíva v akustických signáloch vydávaných mladou kukučkou. Ako vyplýva zo sonogramov na ďalšej strane, mladá kukučka vydáva hlas podobný hlasom 4 trsteniarikov dožadujúcich sa o potravu naraz. Nie je pravdou, že by rodičia preferovali kukučku na základe jej väčšej veľkosti, pretože aj mláďatá drozdov rovnakej veľkosti ako kukučka, vložené experimentálne do hniezda trsteniarika s kukučkou boli kŕmené menej ako kukučka (Davies et al., 1998). Hostitelia dokonca lovia viac potravy, ktorá je menšej veľkosti, čo sa vysvetľuje nižšou selektívnosťou hostiteľa pri získavaní veľkého množstve potravy („berú čo príde“) (Grim a Honza, 2001)

43. 1 mláďa trsteniarika 4 mláďatá trsteniarika 1 mláďa kukučky 1 mláďa drozda Podľa Davies et al., 1998

44. Iné kukučky (Chalcites spp.) dokážu perfektne napodobniť mláďatá hostiteľov – aj keď sú si druhy rodu Chalcites fylogeneticky príbuzné, podobajú sa viac na hostiteľov ako na iné Chalcites. Podľa Langmore et al. 2011

45. Vtáčia mafia Kukavice chochlaté (výskyt: prevažne Španielsko) znášajú v priemere 2,4 vajca do jedného stračieho hniezda (Soler et al. 1998), kde sa ich mláďatá rýchlo vyvíjajú najmä počas prvých 8 dní a získavajú prevahu nad mláďatami hostiteľa. Na rozdiel od kukučky jarabej (Cuculus canorus), mláďatá kukavice nevyhadzujú mladé straky z hniezd, ale potravy sa dožadujú iniciatívnejšie, čo spôsobuje, že mladé straky v parazitovaných hniezdach často hladujú a hynú na podvýživu. Parazitované páry strák vyvedú v priemere 0,6 a neparazitované páry až 3,5 stračích mláďat. Kukavice si navyše vyberajú kvalitnejšie páry strák (s väčšími hniezdami), aby tak zvýšili pravdepodobnosť úspešného vyvedenia vlastných mláďat.

46. Zákony mafie: 1: Kukavice si vyberajú páry strák vyššej kvality, t.j. s väčším hniezdom. Väčšie hniezdo v reči strák znamená, že ho staval samec, ktorý „na to má“ a je schopný a ochotný investovať veľa energie do odchovu mláďat. 2: Kukavice skutočne trestajú páry strák, ktoré im vyhodili vajcia rozbitím znášky. Straky sa takto „prevychovajú“ a v ďalšej znáške si už nedovolia rozbiť vajcia kukavíc. 3: Kukavice na rozdiel od kukučiek strážia hniezda svojich hostiteľov a odháňajú od nich predátorov. To umožňuje samotným strakám investovať viac času do hľadania potravy pre vlastné, ale hlavne kukavičie mláďatá. Pozorovali sa dokonca aj prípady občasného kŕmenia kukavíc ich vlastnými rodičmi (kukavicami).

47. Ďakujem za pozornosť