1 / 31

Turnaj mladých fyzikov 2004 poznámky k úlohám

Turnaj mladých fyzikov 2004 poznámky k úlohám. Spracoval: František Kundracik Katedra r ádiofyziky FMFI UK Bratislava, 6.2.2004. 1. Hmla. Skonštruovať zariadenie na meranie rozmeru kvapôčiek hmly zvukovým generátorom. Hmla – ako na to? (1.časť).

hesper
Download Presentation

Turnaj mladých fyzikov 2004 poznámky k úlohám

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Turnaj mladých fyzikov 2004poznámky k úlohám Spracoval: František Kundracik Katedra rádiofyziky FMFI UK Bratislava, 6.2.2004

  2. 1. Hmla Skonštruovať zariadenie na meranie rozmeru kvapôčiek hmly zvukovým generátorom

  3. Hmla – ako na to? (1.časť) • Rýchlosť šírenia zvuku vo vzduchu je rádovo 300 m/s a pre počuteľné kmitočty do 20 kHz je vlnová dĺžka viac než 1,5 cm • Kvapky rosy (rozmer 0,01 mm a aj menej) sú pre zvuk „neviditeľné“ – šírenie zvuku ovplyvňujú iba priemerné vlastnosti prostredia (celkový obsah vody vo vzduchu, nie rozmer kvapiek)

  4. Hmla – ako na to? (2.časť) • Obsah vody vo vzduchu navyše iba málo ovplyvňuje rýchlosť šírenia zvuku(http://www.sme.sk/clanok-1213881.html) • Rozmer kvapiek bude mať veľký význam, ak dĺžka vlny bude porovnateĺná s priemerom kvapiek („rezonančné“ efekty) • Frekvencia generátora by mala byť aspoňf = 300m/s / 0,01mm = 3 MHzt.j. v oblasti ultrazvuku?

  5. 3. Elektrické kyvadlo Zavesiť guličku medzi platne kondenzátora a určiť, od čoho závisí perióda kmitov

  6. Elektrické kyvadlo - princíp • Zbytkový náboj na guličke spôsobí jej pritiahnutie k opačne nabitej platni • Gulička odovzdá svoj náboj a nabije sa opačným nábojom • Gulička je urýchlená k opačnej platni a dej sa cyklicky opakuje

  7. Elektrické kyvadlo – relevantné parametre • Je výhodné, ak je gulička vodivá (napríklad je zafarbená tuhou) • Doba preletu medzi doskami závisí od el. poľa medzi doskami, náboja guličky (jej elektrickej kapacity), vzdialenosti medzi doskami, hmotnosti guličky • Pri dokonale pružnom odraze gulička svoju rýchlosť nestráca a je neustále urýchľovaná. Ak by nedochádzalo k stratám trením a pri odraze, frekvencia kmitov by rástla až k nekonečnu

  8. Elektrické kyvadlo – odhad periódy kmitov (1.časť) • Odhad pre malú guličku a homogénne elektrické pole medzi platňami kondenzátora • Zrýchlenie guličky: a = Q.E/m, kde Q je náboj guličky, m je jej hmotnosť a E je intenzita el. poľa medzi doskami • E = U/d, U je napätie a d je vzdialenosť medzi doskami • Q = C.U, kde C je kapacita guličky, pre guličku nekonečne vzdialenú od iných predmetov je C = 4pe0 R, kde R je polomer guličky a e0 je permitivita vákua • Čiže a = (4pe0 R.U2)/(md)

  9. Elektrické kyvadlo – odhad periódy kmitov (2.časť) • Maximálna rýchlosť guličky pri nárazevmax = v0 + a.t, kde v0 je počiatočná rýchlosť a t je polperióda kmitov • Pri odraze sa vmax zmení na v0, v ustálenom stave možno písať vmax = k.v0 , k<1, k vyjadruje stratu rýchlosti pri odraze a môžeme do nej zahrnúť aj straty trením • Zavedením k získame v0 = (k.a.t)/(1-k) • Dráha d = v0t + at2/2, z tejto rovnice po dosadení za a a v0 dostaneme vzťah pre polperiódu

  10. Elektrické kyvadlo – odhad periódy kmitov (3.časť) • Pre hodnoty m = 0,2g, R=1cm a U=10kV dostaneme t < 0,2s • Je to iba odhad, lebo gulička nemá veľmi malé rozmery (výpočet elektrického poľa a sily je teda nepresný) a nie je ani osamotená (nepresná hodnota kapacity) • Bolo by zaujímavé zmerať závislosť druhej mocniny frekvencie kmitov od polomeru R pri inak fixovaných parametroch (ten istý materiál guličky, rovnaké napätie zmerané elektromerom) a zistiť, či pre malé polomery je naozaj závislosť lineárna a ako sa zmení pre väčšie polomery

  11. Elektrické kyvadlo – presnejší výpočet sily • Napr. simulačný program QuickFieldhttp://www.quickfield.com • Jednoduchá obsluha, free študentská verzia • Príklad guličky s priemerom 2cm medzi dvoma kruhovými doskami (vľavo a vpravo) s priemerom 10cm vzdialenými od seba 5cm • Elektrické pole evidentne nie je homogénne, čo bolo predpokladom teoretického vzťahu, podobne gulička nie je osamotená • Elektrická sila je 5,4.10-4N

  12. Elektrické kyvadlo – ďalšie námety na prácu • Možno tiež meniť iné parametre (napríklad vzdialenosť medzi doskami) a posudzovať zhodu s približným vzťahom • Keďže pri náraze guličky vzniká prenikavý zvuk, možno ho zachytiť mikrofónom a periódu priamo merať čítačom alebo signál z mikrofónu priviesť na osciloskop a periódu zmerať ním • Možno skúsiť odvodiť presnejší vzťah pre periódu kmitov, ak boli zanedbania priveľké

  13. 4. Prášková škvrna Vysvetliť správanie sa prášku nasypaného na vodnú hladinu

  14. Prášková škvrna - princíp • Zrnká prášku musia mať povrch zabezpečujúci istú súdržnosť (nerozkotúľajú sa po podložke) • Kvapalina zle zmáča povrch prášku, takže napriek hydrostatickému tlaku nevniká do mikropriestoru medzi malými zrnkami • Porozita prášku musí byť veľká, aby jeho priemerná hustota bola menšia, než kvapaliny

  15. Prášková škvrna - námety • Vyšetriť vplyv veľkosti zrniek (napr. rôzne mletá múka) na súdržnosť prášku a na stabilitu škvrny; odhadnúť maximálny polomer zrniek, aby povrchové napätie ešte zabránilo vtlačeniu vody do medzier • Vyšetriť vplyv povrchového napätia (napríklad kakaový prášok je stabilný na studenom mlieku, ale po ohriatí klesne povrchové napätie a prášok sa „rozpustí“) • Vyšetriť vplyv hustoty materiálu prášku • Sledovať a opísať proces rozpadu škvrny

  16. 9. Tok Odmerať jednosmerný odpor medzi dvoma drôtmi ponorenými do tečúcej kvapaliny, vyšetriť vplyv rýchlosti toku kvapaliny

  17. Tok – ako na to (1.časť) • Je to veľmi komplexný problém, zahrňuje veľa dôležitých efektov • Po ponorení dvoch elektród do elektrolytu dochádza k „obaleniu“ ich povrchu iónmi (k vytvoreniu elektrickej dvojvstvy) a k zmene elektrického potenciálu elektród. Ak sú materiály elektród rôzne, vznikne elektrochemický zdroj napätia. • Ak medzi elektródy pripojíme vonkajší zdroj napätia, pri jeho malých hodnotách ešte prúd elektrolytom netečie – dochádza iba k postupnému narušovaniu dvojvrstiev. • Pokiaľ pri tejto veľkosti napätia necháme kvapalinu prúdiť, dôjde k „odplavovaniu“ dvojvrstvy a prúd môže tiecť

  18. Tok – ako na to (2.časť) • Ak napätie dostatočne zvýšime (napríklad na niekoľko Voltov), dôjde k rozrušeniu elektrických dvojvrstiev, prúd začína tiecť, k elektródam sú priťahované ióny opačnej polarity, na elektródach sa neutralizujú a dochádza tu k uvoľňovaniu neutrálnych atómov alebo k rôznym chemickým reakciám (elektrolýza), napríklad k oxidácii a poškodeniu elektród, uvoľňovaniu plynov a pod. • Ak necháme prúdiť kvapalinu v takomto prípade, dochádza k odplavovaniu produktov elektrolýzy a vo všeobecnosti k zväčššeniu elektrického prúdu

  19. Tok – príklad nevhodného usporiadania experimentu • Železné elektródy ponorené do roztoku NaCl • Na katóde sa vylučuje sodík, vznik NaOH, korózia katódy • Na anóde sa vylučuje chlór, korózia anódy, obaľovanie anódy bublinkami chlóru • Vplyv produktov elektrolýzy úplne prekrýva vplyv odporu elektrolytu • Vhodné riešenie – materiál elektród musí byť rovnaký, ako ióny kovu v elektrolyte

  20. Tok – príklad vhodného usporiadania experimentu • Medené elektródy v roztoku CuSO4 • Na katóde dochádza k uvoľňovaniu medi z roztoku a k jej usádzaniu na elektróde (katóda hrubne) • Na anóde dochádza k vytrhávaniu iónov medi z elektródy (anóda sa rozpúšťa) a ku vzniku CuSO4, ktorý okamžite disociuje v elektrolyte • Nevznikajú žiadne neželané produkty elektrolýzy na elektródach • Prúdenie elektrolytu zlepšuje odvádzanie iónov od elektród a k zväčšeniu elektrického prúdu

  21. Tok – ako na to (3.časť) • Exaktný výpočet elektrického prúdu je zložitý a zahrňuje výpočet elektrického poľa v okolí elektród a vplyv iónov naň, pohyb iónov v dôsledku ich difúzie a tiež prúdenia elektrolytu • Vhodnejšie bude vyšetriť jav experimentálne a posúdiť, či zodpovedá našim kvalitatívnym predstavám, prípadne z experimentu zistiť, ktoré zo spomínaných javov sú rozhodujúce • Vplyv by okrem rýchlosti prúdenia kvapaliny mohla mať aj vzdialenosť medzi elektródami (najmä ak by bola pomerne malá)

  22. Tok – ako na to (4.časť) • Pre zabezpečenie dlhodobejšie konštantného prietoku kvapaliny je vhodné spojiť dve objemnejšie nádoby tenkou hadičkou z gumy alebo plastu • Rýchlosť prúdenia ovplyvníme rozdielom výšky hladín • Elektródy jednoducho napichneme do hadičky, ich polohu možno meniť • Elektródy je možné napichnúť aj „priečne“, keď elektrický prúd je kolmý na tok kvapaliny • Po zmene parametrov treba nechať elektrický prúd ustáliť (musí sa nastoliť nové ustálené usporiadanie iónov v okolí elektród a v celomelektrolyte)

  23. Tok - námety • Vyskúšať malé napätia (v ráde 0,1V) a vplyv prúdenia kvapaliny na elektrický prúd (bez prúdenia kvapaliny by elektricky prúd nemal existovať) • Vyskúšať väčšie napätia (v ráde jednotiek Voltov), vplyv polarity elektród vzhľadom k smeru prúdu kvapaliny, vplyv rýchlosti prúdenia kvapaliny • Vyskúšať aj elektródy „naprieč“, keď elektrický prúd je kolmý na tok kvapaliny • Elektrický odpor zmerať zo sklonu VA-charakteristiky, lebo priamka by nemala prechádzať počiatkom • Posúdiť, či hlavný efekt prúdenia kvapaliny je iba premiešavanie a odstraňovanie elektrických dvojvrstiev, alebo aj niečo iné

  24. 10. Dva komíny Vysvetliť nestabilitu horenia sviečok v krabici s dvoma komínmi

  25. Dva komíny - princíp • Spočiatku teplý vzduch vystupuje oboma komínmi von • Po istej dobe zväčšovanie objemu ohrievaním vzduchu v krabici nestačí kompenzovať straty vznikajúce spálením kyslíka, do krabice sa musí dostať „čerstvý vzduch“ • Vznikne usmernené prúdenie sfukávajúce jednu zo sviečok

  26. Dva komíny - námety • Je to naozaj tak? Zviditeľnite prúdenie vzduchu v krabici, zmerajte teplotu vzduchu v jej rôznych miestach a overte tvrdenia. • Pre „fajnšmekrov“: pokiaľ presne (na miligramy) odvážite krabicu počas oboch prípadov, získate rôzne hodnoty. Čo to spôsobilo: Archimedova sila (teplota vzduchu v krabici je rôzna v oboch prípadoch), „raketový pohon“ plynmi prúdiacimi z komínov alebo niečo iné?

  27. 13. Vaječný bielok Prečo je biele svetlo po prechode uvareným vaječným bielkom červené?

  28. Vaječný bielok - princíp • Koagulovaný bielok predstavuje opticky nehomogénne prostredie – obsahuje oblasti s vyšším alebo nižším indexom lomu (bielkoviny sú obrovské molekuly s rôznymi fyzikálnymi vlastnosťami v rôznych častiach molekuly) • Na tenkom reze dochádza k podobnému rozptylu svetla, ako na fluktuáciách molekúl vo vzduchu (Rayleighov rozptyl) a načervenalú farbu spôsobuje ten istý jav, ktorý spôsobuje červený západ Slnka

  29. Vaječný bielok - námety • Je to naozaj tak? Je svetlo rozptýlené vaječným bielkom namodralé? Ak osvietime bielok polarizovaným svetlom, je rozptýlené svetlo polarizované? Ak máte prístup do optického laboratória – zodpovedajú závislosti rozptýleného svetla od vlnovej dĺžky svetla a od uhla rozptylu teórii? • Kde sa ešte môžeme stretnúť s týmto javom (urobiť pokusy) – vyhľadať na Internete, napr. http://navod.hvezdarna.cz v sekcii „Pro volné chvíle, Mlhovina ve vašem pokoji“

  30. 15. Efekt para-orechov Prečo dôjde pri trasení krabice s granulami rôznej veľkosti k vyplaveniu najväčších zŕn nahor? Môže nastať opačné usporiadanie?

  31. Efekt para orechov - námety • Pri trasení možno pozorovať vznik pravidelných prúdov granúl vysvetľujúcich tento efekt • Tvar prúdov závisí od spôsobu trasenia a tvaru krabice. Preto napríklad pri kónickej krabici môže vzniknúť opačné usporiadanie • Problém je dobre známy, stačí vyhľadať heslo „Brazil nuts effect“, napríklad:http://www.ontariosciencecentre.ca/scizone/brainz/francis/granular.asphttp://www.nature.com/nsu/010329/010329-1.htmlhttp://www.nature.com/nsu/030113/030113-3.htmlhttp://www.nottingham.ac.uk/~ppzmrs/granular/intro.htmlhttp://www.maddogproductions.com/ds_brazil_nuts.htmhttp://www.lpi.usra.edu/meetings/lpsc2001/pdf/1708.pdf

More Related