1 / 31

Poľsko , Maďarsko, ČSR

Poľsko , Maďarsko, ČSR. Poľsko. režim: skorumpovaný, neefektívny klientelizmus. Predpoklady tranzície. Španielsko: zmena postoja elity zapríčinená súčinnosťou viacerých faktorov: smrť Franca externý „tlak“ ES opozícia?

hafwen
Download Presentation

Poľsko , Maďarsko, ČSR

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Poľsko, Maďarsko, ČSR

  2. Poľsko • režim: skorumpovaný, neefektívny klientelizmus

  3. Predpoklady tranzície • Španielsko: zmena postoja elity zapríčinená súčinnosťou viacerých faktorov: • smrť Franca • externý „tlak“ ES • opozícia? • vládnuca elita má pocit, že režim nie je udržateľný a že za pretrvávania excesívnej represie nezostane moci. Na druhej strane, opozícia nedokáže režim zhodiť. Prečo? • v rámci protodemokratickej fázy sa etablovali inštitúcie a štátny aparát využiteľný aj novým režimom. Štát má pomerne silnú tradíciu rule of law

  4. Predpoklady tranzície • Poľsko: • socioekonomické faktory, sociálny tlak • režim nereaguje na hospodársku krízu • nedostatok a zdražovanie potravín • zhoršovanie životnej úrovne • 8/1980 Gdansk • opozícia • cirkev • armáda • 12/1981 stanné právo • povaha režimu

  5. Povaha tranzície - Španielsko • Inštitucionálna reforma: • vytvorenie novej ústavy = upevnenie a inštitucionalizácia zmeny • aktéri • reforma pactada – rupturapactada(transvýmena) • tj. režim sa transformuje sám, právnymi prostriedkami. • Zákon o politickej reforme - ktorá sa aplikuje procesom ústavných volieb. • v nich sa ustália relevantní politickí aktéri • dochádza k legalizácii opozičných skupín • politický pluralizmus

  6. Povaha tranzície - Španielsko • Inštitucionálna reforma: • povaha aktérov formuje etapu konsolidácie • slabá neorganizovaná opozícia • priveľa križujúcich sa konfliktných línií • voľby legitimizujú SuárezovúUnión de CentroDemocrático • a okrem nej umiernený nacionalisti, čo etabluje ako najdoležitejšiu konfliktnú líniu centrum - periféria • Voľby 15/6/1977 • ich víťaz tvorí novú ústavu (tj. zdroj legitimity je priamo od ľudu)

  7. Povaha tranzície - Poľsko • Inštitucionálna reforma • okrúhly stol – tj. vyjednávanie • aktéri: KS (vláda) – občianske hnutie (Solidarita) • opozícia – existuje, ale skor na občianskej úrovni • okrúhly stol 1989 začína s vládou, ktorá ešte nemá voľbami potvrdenú legitimitu • prvé voľby len čiastočne slobodné, ústavná reforma sa otvára, ale nedokončuje • vyjednávanie: nacionalizmus, identita, vymedzenie sa proti nemeckej a sovietskej kontrole, idea štátnosti postavená na antagonizmu k sovietskemu vplyvu

  8. Povaha tranzície - Španielsko • Vysporiadanie sa s minulým režimom • starý režim relegitimizovaný cez voľby • niekedy sa zdorazňuje vplyv spomienky na občiansku vojnu 1936-39 a nestabilitu vlády druhej republiky 1931-1936. • nové a lepšie riešenie: oblivión

  9. Povaha tranzície - Poľsko • Vysporiadanie sa s minulým režimom • na rozdiel od Španielska nesie v sebe symbol zbavenia sa externe dosadeného režimu • Prijatie novej ústavy • prvé diskusie 1989 okrúhly stol • povodná Ústava – 7/1952: definuje monopolné postavenie KS, centrálne plánovanú ekonomiku, občianske práva v marxistickej koncepcii • drobné zmeny pred 1989 (VOP, US a pod) • nezhoda – rieši sa to len ústavnými dodatkami, prvá z 6/4/1989 • základ pre transformáciu má technický charakter a bude predmetom diskusie medzi aktérmi, ktorí nesú tranzíciu • najdoležitejšie: otvorenie Sejmu straníckej súťaži: v poloslobodných voľbách

  10. Povaha tranzície - Poľsko • Novú ústavu pripravuje „nový“ parlament • tvorba ústavy: 1989 – 1991 • neschopnosť dohodnúť sa • odstránená preambula a prvé kapitoly (politický a socioekonomický systém ľudovej republiky) • silnie po nových parlamentných voľbách 10/1991 • plne slobodné (dosledok obrovskej podpory Solidarity) • tj. prísľub plnej legitimity pre tvorcov novej Ústavy • výsledok: ovplyvnený povahou vyjednaného volebného zákona, kde chcel Jaruzelski proporčný systém • + ešte stále vidina vyjednávania: volebný systém má byť taký, aby ani jedna strana nebola podreprezentovaná • v dosledku toho vzniká parlament s 29 stranami, najvačšia nemá viac ako 13 % kresiel • ústavodarný proces je zhatený tvorbou koalícií, vláda vydržala len pár mesiacov

  11. Povaha tranzície - Poľsko • 1990 prezidentom sa stáva Walesa • 1992 tzv. „malá ústava“ • 1993 Sejm prijíma nový volebný zákon a následne je v 6/1993 rozpustený (priveľká fragmentácia, neudržateľnosť a hrzoba zvrátenia tranzície) • riešia sa proporcionálne pravidlá, hranice pre tvorbu koalícií a vstup do parlamentu (5 / 8 % + d´ Hontova formula) • voľby 1993 končia (ne)prekvapivo – 6 zo 7 strán podporujúcich predošlú vládu v rozpravách o ústave sa do parlamentu vobec nedostalo • prezidentské voľby 1995: Walesu strieda Kwasniewski – v júni 1996 sa Sejm zhodol na novej podobe Ústavy, ktorá je definitívne schválená v apríli 1997

  12. Španielsko • 1977 Zákon o politickejreforme – 1977 ústavné voľby – návrh ústavy – referendum – schválenie ústavy • Poľsko • 1989 ústavné dodatky – 1989 parlamentnévoľby (bez legitimity) – ďalšie dodatky – 1991 parlamentnévoĺby (legitimita ale nefunkčnosť vlády) – ďalšie dodatky – 1992 malá ústava – 1993 nový volebný zákon – 1993 parlamentnévoľby – návrh ústavy – referendum - schválenie

  13. Maďarsko • 20 st. – vývoj štátu s pocitom trianónskej krivdy • 1953 zomiera Stalin, vlna uvoľnenia, proreformne ladený Imre Nagy • 1956 povstanie (ekonomické pozadie) – krvavo potlačené • Maďarská socialistická robotnícka strana: JánosKadár • semi-autoritársky systém, ale od 60s prebiehajú postupne hospodárske reformy • gulášový komunizmus • 80s kadárizmus je už neudržateľný • máj 1988 Kadára strieda KárolyGrósz

  14. Maďarsko • opozícia: formuje sa v 70s, prepojenie na cirkev • režim sa voči nej stáva represívnym v momente, kedy sa politicky prejavuje, napriek tomu, na rozdiel od ČSR, zaznamenávame jej činnosť výraznejšie • znovu teda skor občianska a kultúrna sféra • 1985 už otvorene usiluje o politický pluralismus (liberalizácia ekonomiky + transformáciu musí viesť nová elita) • 1987 sa formuje Maďarské demokratické fórum • 1988 Zvaz slobodných demokratov a Zvaz mladých demokratov • činnosť obnovujú aj staršie strany – strana nezávislých maloroľníkov, Sociálni demokrati a Kresťanskí demokrati • tj. v 1989 existuje už pomerne silná opozičná sieť subjektov • postupné uvoľnenie tlače • menšinové problémy • komunistická vláda pritom pristupuje k rade ekonomických liberalizačných reforiem, privatizácii a pod. • Németh a liberalizácia politického systému

  15. Maďarsko • 5 fáz tranzície • 1. formovanie opozície v spoločenskej sfére 1985-1987 • 2. formovanie politických opozičných strán 1987 – 1988 • 3. koniec kadárizmu • 4. rozkol v komunistickej elite: Németh, k moci sa dostávajú reformní komunisti • 5. výročie Nagyho smrti • 6. reformná časť KS tvorí ľavicové strany, transformuje sa. Jadro strany je zničené

  16. Maďarsko – povaha tranzície • Opozičná zmluva 3/1989 opozícia vytvára okrúhly stol a jedná s Némethovou vládou o podobe transformácie • Národný okrúhly stol (opozícia, MSDS, odbory) • výsledkom = zmena ústavy (10/1989) • prechod k trhovej ekonomike • vláda práva, republika založená na princípoch demokratického socializmu • ochrana ĽP • zákaz vládnucej pozície jedinej strany • princíp deľby moci • v čele prezident volený parlamentom

  17. Maďarsko – povaha tranzície • voľby: • 25. 3. 1990 – vobec prvé slobodné voľby v SVE • 65 % obyvateľstva • na rozdiel od Poľska stanovený prah • výhra pravice, vzniká stredopravá vláda s premiérom Antallom (kresťanskí demokrati, maloroľníci, demokratické fórum, v opozícii liberálna strana, Fidesz, socialisti) • prezidentom sa stáva spisovateľ Göncz • koalícia je za pomaly plynulý prechod k demokracii, naopak, opozícia má radikálnejšiepožiadavky • základ ústavnej tranzície: Pakt + stanovisko Ústavného súdu • ľavicasavracia k moci v 1994

  18. ČSR • režim: líšisa v českej a slovenskej časti • ČR: byrokraticko-autoritársky komunistický režim • SR: nacionálno-akomodačný, patriomoniálny režim (Kitschelt) • represívnosť: silnejšia po 1968 v českej časti • angažovanejšiaintelektuálna elita v politickom živote • slovenský disent – cirkev, kresťanstvo, náboženská sloboda

  19. ČSR • transvýmena (zjednaný prechod) alebovýmena? • komunistické elity sa v skutočnosti na demokratických zmenáchaktívnejšienepodieľajú • okrúhly stol: dialóg s KS a politikmisústredenými okolo Ladislava Adamca s OF a VPN

  20. Nežnárevolúcia

  21. Nežnárevolúcia • 16. 1. 1969 protestné upálenie Jana Palacha • normalizačnéobdobie a vnútrostranícke čistky • zmrazený režim • január 1989 prvá demonštrácia : pamiatka smrti Palacha • drasticky potlačené, viacako 1000 účastníkovúplnemierového pochodu uvaznených, vrátane Havla • medzinárodná kritika, režim ešteodoláva • 17. 11. 1989 – deňštudentov – opaťrepresívne potlačený pamatnézhromaždenie • „násilie páchané na našich deťoch“ • masové protesty v uliciach

  22. Dvestratégie, jedna tranzícia • základný problém – absencia politického vedenia opozície • disent je atomizovaný • 19.11. 1989 vzniká OF a VPN • počiatok rozdelenia ciest • OF smeruje požiadavky priamo na federálnu vládu, v ktorej dominuje KS • VPN vznáša požiadavky na slovenskú vládu a kádre KSS • vedú sa podobné ale oddelené vyjednávania v Prahe a Bratislave • obe hnutia majú byť garantom prechodu k demokracii mierovou cestou • hlavný cieľ = slobodné a rovné voľby • nositeľ – demokratická úplne nová opozícia

  23. Dvestratégie, jedna tranzícia • problémom sa stáva ako to dosiahnuť • VPN • stratégia externej kontroly moci • silný tlak na národnú vládu, žiadajú jej odstúpenie a rekonštrukciu byrokratického aparátu • do novej vlády nenominujú žiadnych vlastných politických kandidátov, tá má byť zložená z reformných komunistov alebo nezávislých expertov bez politickej ambície • sľubný začiatok: lídrom vyjednávaní je Ján Budaj, za sebou má veĺkú podporu verejnosti, kontroluje situáciu. Komunistická vláda je rozpustená, vytvára sa nová úradnícka dočasná vláda s menšinovým zastúpením komunistov (12.12.). VPN ostáva bokom ako neutrálna kontrola • s opadnutím demonštrácií upadá sila a podpora VPN – tá stále nie je inštitucionalizovaná • VPN stráca postupne vplyv na dočasnú vládu – v prospech hlavy národnej rady Rudolfa Schustera a premiéra Milana Číča – reformní politici, rýchlo sa prisposobujú novým podmienkam hry • jar 1990: VPN si uvedomuje chybu, mení stratégiu a snaží sa dostať do štátnych orgánov- neúspech

  24. Dvestratégie, jedna tranzícia • problémom sa stáva ako to dosiahnuť • OF • dočasná vláda má byť zostavená reformnými komunistami, ale OF figuruje ako veto hráč (tiež stratégia externej kontroly) • Havel – Budaj • zmena stratégie: namiesto apolitickej politiky – interná kontrola moci • OF preberá do rúk kontrolu správy vlády a štátu • českú národnú a federálnu vládu nahradzuje dočasná vláda, v ktorej má KSČ menej ako polovičné zastúpenie • členovia OF dosadení do parlamentu , 29. 12 sa Havel stáva prezidentom • OF sa v pravom momente inštitucionalizuje a získava dobrú vstupnú pozíciu do volieb 1990 • výsledkom je rýchlejšia demokratická stabilizácia

  25. Pomlčková válka • 23. 1. 1990 Havel vyzývaposlancov FS, aby zmenilinázovštátu z ČSSR na „Československá republika“ • slovenské elity: Federace Česko-Slovensko • ostré debaty až do apríla 1990 • 2 alternatívy: • Československá federativní republika • Česko-slovenská federativní republika • Okrem toho: Republika Česko-slovensko (Havel), Federace české republiky a slovenské republiky, Slavia (Kocáb) • 29. 3. 1990: dva alternatívne názvy: Československá federativní republika a Česko-slovenská federatívna republika. Debata ale pokračuje • 6. 4. Česká a Slovenská federativní republika

  26. Bulharsko a Rumunsko • o mnoho problematickejšiatranzícia, rozsiahle ekonomické a politické problémy • nové „demokracie“ – slabé štátne orgány, nerozvinutá občianskaspoločnosť, prítomnosťelítbývalejnomenklatúry

  27. Bulharsko • režim: až do konca roku 1988 nesie znaky ideálneho totalitného typu režimu • nadštandardné vzťahy so ZSSR • ZSSR nie je vnímaný ako okupačná mocnosť, ale najbližší ZP spojenec • Živkov • usiluje o integráciu Bulharska do ZSSR ako jeho 16. republiky • v čele štátu 30 rokov • absolútna kontrola nad bezpečnostnými službami • disent: až do posledných mesiacov pred prevratom len marginálny, opozičné hnutia a politické protesty sa formujú až v druhej polovici 1989 (KBSE Sofia)

  28. Bulharsko • iniciácia tranzície • externé podnety: • zmena moskovskej politiky za Gorbačova • KBSE: podpora a ochrana opozičných iniciatív • interné podnety: • ďaleko výraznejšie • coupd´état vo vnútri komunistickej strany – elita nových lídrov na čele s generálnym tajomníkom PetaromMladenom • Mladen sa stáva prezidentom, KS si udržuje dozor a hlavné slovo nad priebehom tranzície a spôsobom vysporiadania sa s minulým režimom • tj. kontroluje priebeh lustrácií, sprístupňovania dokumentácie a pod.

  29. Bulharsko • tranzícia • okrúhly stôl = 1990 • špecifický charakter, časť demokratických lídrov ešte pred jeho zahájením vstupuje do „novej“ komunistickej strany • rozhovory prebiehajú pod taktovkou komunistického lídra prevratu AndreiaLukanova • mení sa ústava, odstraňuje sa ustanovenie o vedúcej úlohe strany v spoločnosti • KS sa mení na Bulharskú socialistickú stranu • prvé demokratické voľby = jún 1990 • ešte pred nimi média publikujú správy o krvavej represii, ktorá sprevádzala komunistické uchopenie moci v 1944, údaje o organizovaní koncentračných táborov, sú odhalené masové hroby, zverejňujú sa štatistiky o zinscenovaných procesoch ukončených trestom smrti / doživotím • nastáva diskreditácia bývalých členov komunistickej strany, ALE! postavenie pravice je ešte horšie pod vplyvom spomienok na krvavý režim spred roku 1944 • BSP personalizuje vinu za predošlý režim a jeho zločiny v osobe TodoraŽivkova a elity združenej okolo neho

  30. Bulharsko • BSP teda vyhráva prvé slobodné voľby a vedie tranzíciu v prvej fáze. • dočasne ochromená liberalizácia a reformy • politická spoločnosť ešte nefunguje na pluralistických princípoch dem. systémov, opozícia sa realizuje viac v uliciach, než v parlamente • paranoidné obavy z opakovania histórie • líder BSP Peter Beron v 12/1990 prinútený rezignovať kvoli podozreniu z kolaborácie s ŠTB

  31. Bulharsko • Vysporiadanie sa s predošlým režimom • 1992-1993 veľmi obmedzené množstvo trestných procesov s lídrami nereformovaného krídla KS a tajnými agentmi, väčšina ale končí neúspešne (obvykle nedostatok dôkazov) • kolaboranti sa zaraďujú medzi novú politickú a ekonomickú elitu • odsúdenia skôr za hospodárske režimy (Živkov – 7 rokov väzenia za finančné podvody) • Lustrácie: • 12/1992 lustračný zákon – odstraňuje bývalých kom lídrov a funkcionárov spojených hlavne s ŠtB z vysokých pozícií, akademických postov a vedeckých organizácií • Prístup k tajným archívom MV a ŠtB • politická blokáda • väčšina dokumentov zničená v 1990 • krátke sprístupnenie zvyšku v 1997-2002 • pokles dôvery socialistickej strane • otázka otvorená v 2005 v súvislosti s návratom k neúspešnému atentátu na Jána Pavla II z 1981

More Related