KMEŇ: OBRÚČKAVCE ...

1. KMEŇ: OBRÚČKAVCE...

2. OBSAH:

3. Telo: • skladá sa primárne zhlavy a zo skoro rovnakých telových segmentov(homonómna segmentácia) • Povrch tela tvorí pokožka (epidermis) s množstvom žľazových buniek • U najprimitívnejších typov je na povrchu obrvený epitel, , ktorý slúži na pohyb (Dinophilus) • medzi ektodermou a endodermou je druhotná telová dutina celom, v ktorejsú uloženéorgány. • podpokožkou je svalový vak tvorený vrstvou cirkulárnej (okružnej) a longitudálnej (pozdĺžnej) svaloviny,ktorý umožňuje peristaltický pohyb.

4. Krvný obeh: • uzavretý, • telové tekutiny - krv a lymfa, • chrbtovou aj brušnou stranouprechádzajú veľkécievy, prepojenéokružnými cievami, • pulzovaním rozšírenejších častí je zabezpečený pohyb krvi.

5. Nervová sústava: • Nervová sústava je typická rebríčková. • V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú pospájané komisúrami priečnymi spojmi) a konektívami (pozdĺžnymi spojmi)

6. Dýchacia sústava: • u Polychaeta sú to žiabre, ktoré sú príveskami parapódií (sú to vlastne modifikované„rozstrapkané“ štetiny, do ktorých vstupujú cievy) • suchozemské nemajú vyvinuté dýchacie ústroje - dýchajú celým povrchom tela, preto je ich koža vždy vlhká

7. Vylučovacia sústava: • tvoria ju typické metanefrídie, ktorých sa v každom článku nachádza 1 pár. • Nefrostómy metanefrídií odvádzajúmetabolity (hlavne guanín) z coelomových dutiniek – ústia v nasledujúcom, prípadne až v tretiom článku

8. Tráviaca sústava: • začína ústami na druhom článku, • je priama a končí análnym otvorom na poslednom článku tela, • diferencovaná tráviaca rúra, • Črevný záves (typhlosolis) je u niektorých skupín mohutne vyvinutý

9. Rozmnožovacia sústava: • gonochoristi aj hermafroditi • vývin cez larvu alebo priamy. • Môžu sa rozmnožovať aj nepohlavne rozpadom materského organizmu na viac častí, ktoré dorastajú. click for details Návrat na obsah

10. Kmeň: OBRÚČKAVCE • Podľa staršej klasifikácie(1999-2003): • vývojový stupeň: Prvoústovce (Protostomia, Gastroneuralia) • kmeň: Obrúčkavce (Annelida) • trieda: Mnohoštetinavce (Polychaeta) • trieda: Opaskovce (Clitellata) • V najnovšom systéme sa vyčlenili z opaskovcov pijavice, ktoré vytvorili samostatnú triedu: • kmeň:Obrúčkavce (Annelida) • trieda: Mnohoštetinavce (Polychaeta) • trieda: Máloštetinavce (Oligochaeta) • trieda: Pijavice (Hirudinea) Návrat na obsah

11. Mnohoštetinavce (Polychaeta): • morské obrúčkavce, • na každom telesnom článku majú nečlánkované výbežky – parapódie, • na parapódiách sú zväzky štetín, hmatové brvy a žiabre, • na prvom telesnom článku majú tykadlá.

12. Najčastejší zástupcovia – rody: • húsenkovka pestrá (Aphrodite aculeata) • nereidka vznášavá (Nereis pelagica) • palolo zelený (Eunice viridis)

13. Opaskovce (Clitellata): • majú zreteľné článkovanie. • Nemajú parapódie ani tykadlá, ale na každom článku sú zväzky štetín. • Dýchajú celým povrchom tela, žiabre majú len niektoré druhy. • Sú hermafrodity. • Pohlavné žľazy sa nachádzajú len v prednej časti, tu je aj opasok – clitellum • žijú v sladkých vodách, v bahne, ale aj v mori a v pôde.

14. Dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris) • naša najznámejšia dážďovka, • dlhá 90-190 mm, • žije bežne v pôde lúk, polí a záhrad,v nížinách i v horskom stupni.

15. Dážďovka svietivá (Eisenia lucens) • je dlhá 45-115 mm, • Je schopná pri podráždení slabo svetielkovaťisenia lucens • najčastejšie ju nájdeme v horách v hnijúcich pňoch.

16. Dážďovka pobrežná(Eiseniella tetraedra) • jedna z našich najmenších dážďoviek (30-60 mm), • žije vo vlhkej pôde, v močiaroch, na brehu riek i priamo vo vode pod skalami, kôrou a medzi rastlinami.

17. Pijavice (Hirudinea): • Telo pijavíc je sekundárne článkované, čo znamená, že počet článkov navonok, nemusí zodpovedať vnútornému článkovaniu tela (navonok je článkov viac). • Majú dve prísavky: predná je menšia, zadná je väčšia. • Telo má štetiny len výnimočne. • Často je pigmentované. • Opasok býva len slabo vyvinutý. • Cicajúce druhy majú vyvinutý silný svalnatý hltan.

18. Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) • je dlhá 100-150 mm, • na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky, • žije v dobre prehrievaných plytkých nádržiach, rybníkoch, jazerách a riečnych ramenáchô • živí sa krvou teplokrvných stavovcov, • pri cicaní vypúšťa do rany hirudinín, ktorý zabraňuje zrážaniu sa krvi, • s obľubou sa používala v ľudovom lekárstve, • v súčasnosti je zriedkavejšia a zaslúži si ochranu.

19. Pijavica veľká(Haemopis sanguisuga) • jedna z našich najobyčajnejších pijavíc, • dlhá do 100 mm, • žije v stojatých a prúdiacichvodách, • od nížin až po horský stupeň, • je dravá, živí sa dážďovkami, hmyzom, žubrienkami a pod. • niekedy ju nájdeme na • brehu mimo vody. Návrat na obsah

20. Manythanks to:www.google.comwww.biowebgym.szm.skwww.infovek.sk KONIEC ...