1 / 16

Výtrusné cievnaté rastliny

Výtrusné cievnaté rastliny. Oblasti, ktoré sú periodicky zaplavované alebo ich dlhodobo pokrýva plytká hladina vody - mokrade. Tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými ekosystémami. Mokrade plnia v krajine dôležité funkcie, čím prispievajú k udržiavaniu ekologickej rovnováhy :

grace
Download Presentation

Výtrusné cievnaté rastliny

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Výtrusné cievnaté rastliny

  2. Oblasti, ktoré sú periodicky zaplavované alebo ich dlhodobo pokrýva plytká hladina vody - mokrade. Tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými ekosystémami. Mokrade plnia v krajine dôležité funkcie, čím prispievajú k udržiavaniu ekologickej rovnováhy: 1. sú schopné zachytávať a postupne uvoľňovať množstvo vody, tým chránia krajinu pred záplavami; 2. ich vegetácia spevňuje brehy vodných nádrží a tokov, zabraňuje erózii brehov; 3. rastliny v mokradiach využívajú nahromadené živiny a prečisťujú vodu; 4. majú vysoký podiel na tvorbe biomasy; 5. rozmanitosť typov mokradí poskytuje vhodné životné podmienky pre množstvo druhov organizmov, podporuje udržanie biodiverzity (druhovej pestrosti).

  3. mokrade

  4. Mokrade môžu mať rôznorodú podobu. V závislosti od miesta, spôsobu vzniku a zásobovania vodou rozlišujeme napríklad vlhké lúky, močiare, prameniská. • V nížinách, v pravidelne zaplavovaných povodiach riek sa rozprestierajú lužné lesy s bohatou vegetáciou, pripomínajúcou tropické dažďové pralesy. • Špecifické postavenie majú rašeliniská, územia s premočenou pôdou a nedostatkom vzduchu. V nich prebieha pomalý rozklad organických zvyškov, čoho výsledkom je rašelina. • Rašeliniská vo vyšších polohách - vrchoviská zásobuje zrážková voda. Sú chudobné na živiny. V nížinách je zdrojom slatiny spodná voda s vysokým obsahom minerálnych látok.

  5. rašeliniská

  6. Pre mokrade sú typické rastliny, ktoré sa prispôsobili podmienkam premočenej a zaplavovanej pôdy. • Nájdeme medzi nimi machy a paprade, husté porasty tráv alebo trsti, pestro kvitnúce pobrežné byliny, ako aj mnohé druhy stromov a krov. • Osobitný význam pre stabilitu vodných nádrží a tečúcich vôd má brehové rastlinstvo, ktoré svojimi koreňmi spevňuje brehy a tým zabraňuje ich erózii.

  7. Výtrusné rastliny (Sporophyta) • Charakteristickým znakom je spôsob rozmnožovania prostredníctvom výtrusov. • V ich životnom cykle sa striedajú dve životné štádiá. • Ide o rodozmenu, striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. • Nepohlavná generácia – sporofyt vytvára charakteristické rozmnožovacie orgány – výtrusnice, v ktorých sa tvoria mikroskopické výtrusy. • Výtrus v zemi vyklíči a vyrastie z neho pohlavná generácia – gametofyt.

  8. Machorasty (Bryophyta) • U machorastov je dominantný mikroskopický vláknitý prvoklíkz ktorého vyrastie mladá rastlina. • Ostatné výtrusné rastliny tvoria drobný lupeňovitý útvar - prvorast. • Gametofyt vytvára samčie a samičie pohlavné orgány, v ktorých sa tvoria samčie (spermatozoidy) a samičie (vajcové) pohlavné bunky - gaméty. • Podmienkou pre splynutie pohlavných buniek je dostatok vody, prostredníctvom ktorej sa spermatozoid dostane k vajcovej bunke. • Z nej po oplodnení vyrastie znovu sporofyt a cyklus sa uzavrie.

  9. Najvýznamnejšou triedou machorastov sú machy (Muscopsida). • Ich telo (gametofyt), ktoré je v ich živote dominantné štádium, tvorí diferencovaná stielka s pakorienkami, ktoré slúžia na prichytávanie sa o podklad. • Vodu a živiny prijímajú celým povrchom tela. • Nemajú vyvinuté vodivé pletivá, túto funkciu plnia predĺžené bunky pabyľky. • Palístky obsahujú vo svojich bunkách chlorofyl a zabezpečujú fotosyntézu. • V čase rozmnožovania na vrchole pabyľky vyrastie z oplodnenej vajcovej bunky stopka s výtrusnicou. • Je to sporofyt vyživovaný gametofytom.

  10. Merík vlnkatý (Mnium undulatum) • Je to ozdobný stromčekovitý mach, ktorý tvorí voľné vankúšiky. Listy sú dlhé, jazykovité, charakteristicky vlnkaté.

  11. Rašelinník močiarny (Sphagnum palustre) • je dôležitou rastlinou vrchovísk. • Jeho spodná časť odumiera a mení sa na rašelinu. • Vrchná časť postupne dorastá. • Rašelina obsahuje viac ako 50% organických látok

  12. Ploník borievkový (Polytrichum juniperinum)

  13. bielomach sivý (Leucobryum glaucum) vytvára na zemi v ihličnatých lesoch charakteristické bochníkovité sivozelené vankúšiky.

  14. trieda pečeňovky • Ich telo tvorí jednoduchá lupeňovitá stielka s príchytnými vláknami, ktorá husto obrastá skaly vo vode alebo pri vode. • Najbežnejším zástupcom je porastnica mnohotvará (Marchantia polymorpha). Rozmnožuje sa prevažne vegetatívne. V čase pohlavného rozmnožovania vytvára diskovité útvary na stopkách, ktoré nesú samčie alebo samičie pohlavné orgány. Keďže samčie a samičie orgány sú na rôznych stielkach, ide o dvojdomé rastliny.

  15. K výtrusným rastlinám patria machorasty, plavúňorasty, prasličkorasty a sladičorasty.

More Related