slide1 n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Objavy novoveku PowerPoint Presentation
Download Presentation
Objavy novoveku

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 29

Objavy novoveku - PowerPoint PPT Presentation


  • 478 Views
  • Uploaded on

Objavy novoveku. Každá z etáp ľudských dejín má svojich velikánov. No tí z obdobia humanizmu a renesancie sú ešte čosi viac. Stali sa symbolmi pokroku, ľudskej vzdelanosti, talentu a zručnosti. Ich nadčasové diela a činy preto obdivujeme dodnes. 1. kapitola OBJAVY A VYNÁLEZY HUMANISTOV.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Objavy novoveku' - goro


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
slide2

Každá z etáp ľudských dejín má svojich velikánov. No tí z obdobia humanizmu a renesancie sú ešte čosi viac. Stali sa symbolmi pokroku, ľudskej vzdelanosti, talentu a zručnosti. Ich nadčasové diela a činy preto obdivujeme dodnes.

slide3

1. kapitola

OBJAVY A VYNÁLEZY HUMANISTOV

slide4

Vyberte tému o ktorej by ste sa chceli viac dozvedieť, kliknite na ňu a ukáže sa.

Obsah:

Nové objavy a technické pokroky humanistov

Guttenbergov tlačiarenský lis

Používanie tlačiarenského lisu

Ďalekohľad

Mikroskop

Leonardo da Vinci

Vynálezy a nákresy majstra Leonarda

K 2.

kapitole

Kopernik - Zem nie je stredom vesmíru

slide5

Nové objavy a technické pokroky humanistov

Renesancia sa stala dobou technického rozkvetu. Vynálezcovia vytvárali stroje a pomôcky, ktoré používame dodnes: vysokú pec,hodinové stroje–orloje, arkebúzy, okuliare, ...Zdokonaľovali rôzne výrobné postupy – zlepšovala sa tak výroba textilu, zbrojárska výroba a stavebníctvo.

Významné renesančné vynálezy:

1.kníhtlač

(Johannes Gutenberg)

2. ďalekohľad (Hans Lippershey)

3. mikroskop (Zacharias Janssen)

Späť k obsahu

slide6

Guttenbergov tlačiarenský lis

Kým sa neobjavil vynález tohoto Nemca, všetky knihy museli byť písané ručne (v kláštoroch ich opisovali mnísi). Aby tento proces urýclil, vymyslel v roku 1445 stroj na ich výrobu. Vznikla kníhtlač.

Výroba kníh sa po vynájdení kníhtlače zrýchlila a zároveň zlacnela, čím sa stali prístupnejšie pre širokú verejnosť.

Prvou tlačenou knihou bola Gutenbergova Biblia.

Späť k obsahu

slide7

Používanie tlačiarenského lisu

  • Kovové písmená sa poukladali do kovového rámu
  • potom ich pretreli valčekom namočeným vo farbe
  • do rámu sa vložil čistý papier
  • po stlačení v lise sa písmená odtlačili na papier
  • celý postup sa mohol nespočetnekrát opakovať

Späť k obsahu

Guttenbergova Biblia

slide8

Ďalekohľad

Ako prvý si nechal patentovať vynález ďalekohľadu holandský optik Hans Lippershey roku 1608. Spojil dve šošovky dohromady a získal zväčšený obraz. Lippershey ich začal vyrábať hromadne a veľa z nich predal holandskej vláde. Pravdepodobne ich potrebovali pre armádu alebo námorníctvo - námorní plavci totiž rýchlo zistili , že ďalekohľad plní na palube lode neoceniteľné služby.

Späť k obsahu

slide9

Mikroskop

Za vynálezcu mikroskopu sa pokladá holanský optik, výrobca okuliarov - Zacharias Janssen (1580-1638). Zostrojil ho v rokoch 1590-1609. Za rozšíriteľa mikroskopu je považovaný Antony van Leewenhoek, ktorý poukázal na význam tejto základnej výskumnej pomôcky pri sledovaní buniek krvi, spermatozoidov a mikróbov.

Späť k obsahu

slide10

Leonardo da Vinci

Leonardo da Vinci (1452 – 1519) je považovaný za všestranne nadaného renesančného génia, ktorý vytvoril jedinečné diela nielen ako maliar a sochár, ale aj ako vynálezca,staviteľ či architekt.

Atlantský kódex (Codex Atlanticus)

Toto unikátne dielo je zbierkou 401 grafických listov s rozmermi 65 cm x 44 cm, na ktorých sú zachytené Leonardove stroje, zbrane a iné technické zariadenia.

Späť k obsahu

slide11

Vynálezy a nákresy majstra Leonarda

Vitruviálny muž

Späť k obsahu

slide12

Kopernik

- Zem nie je stredom vesmíru

(1473 – 1543)

Poľský vedec je otcom myšlienky heliocentrického usporiadania slnečnej sústavy. Jeden z najvýznamnejších astronómov histórie zmenil chápanie planét a Slnka vo vesmíre.

Na základe pozorovania oblohy dedukoval, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ale Slnko a planéty vrátane Zeme obiehajú okolo neho po kruhových dráhach. Kopernik takisto tvrdil, že naša planéta sa otočí raz za deň okolo svojej osi a raz za rok okolo Slnka.

Pochoval tak 1500 rokov starú a mylnú Ptolemaiovu geocentrickú sústavu.

Späť k obsahu

slide13

2. kapitola

Zámorské objavy

slide14

Vyberte tému o ktorej by ste sa chceli viac dozvedieť, kliknite na ňu a ukáže sa.

Obsah:

Európa si podmaňuje svet

Plavba okolo sveta

Zámorské objavy a ich príčiny

Plavba Severným ľadovým oc.

Pomôcky moreplavcov

Objav Tasmánie, Nového Zélandu

Nové plavidlá

Objav Austrálie

Objav Mysu dobrej nádeje

Dôsledky zámorských objavov

Objavenie Ameriky

Námorná cesta do Indie

Objav Brazílie

Objav Panamskej šije a Tich. Oc.

slide15

Európa si podmaňuje svet

Od konca 14. stor. obyvatelia talianskych republík na pobreží mora, ale aj iný Európania čoraz dychtivejšie načúvali chýrom o rozprávko bohatých krajinách: o Indii, Číne, Japonsku. Do týchto krajín sa Európania dostávali len náhodne. Po Marcovi Polovi už takmer nikto nenašiel odvahu na nebezpečnú cestu do takých vzdialených oblastí. Prečo boli chýry o týchto krajinách čoraz populárnejšie?

Späť k obsahu

slide16

Zámorské objavy a ich príčiny

Príčina zámorských objavov:

V roku 1453 dobyli osmanský turci kresťanskú metropolu Konštantínopol, ktorá bola bránou do Ázie a prerušili Hodvábnu cestu do Číny. Po zablokovaní týchto ciest bol v Európe nedostatok potravín a orientálnych tovarov. Európania potrebovali nájsť novú cestu, aby sa dostali k bohatstvu Orientu.

Významnézámorské cesty, ktorých výsledkom bolo:

1. objavenie Ameriky - 1492

2. námorná cesta okolo Afriky do Indie

- 1498

3. prvá cesta okolo Zeme (1519 - 1522)

= Zem je guľatá

Späť k obsahu

slide17

Pomôcky moreplavcov

Technický pokrok, nové vedecké poznatky praktického významu svojím spôsobom tiež podnietili námorné cesty do neznáma.

Nasledovné technické novinky boli nevyhnutné pre námorné plavby:

Beheimov glóbus, Kvadrant, Jakubova palica, Astroláb, Kompas Sextant, Plavebné navigačné príručky

Späť k obsahu

slide18

Nové plavidlá

portugalská karavela– bola to trojsťažňová dopravná loď; mala hnaciu plachtu aj proti smeru vetra a ponor len 3 m. Boli to rýchle lode bez vesiel. Dokázali aj pri minimálnom vetre dosiahnuť maximálnu rýchlosť vďaka dômyselnému systému plachiet.

galeóny – boli to nákladné lode, pôvodne bojové. Mohli mať aj niekoľko poschodí.

holandské flauty– boli to štíhle, vysoké, rýchle lode. Mali ploché dno a pod čiarou ponoru bolo širšie kvôli prístavným poplatkom

Jednou z pohnútok k námorným plavbám bola aj túžba po bohatstve bájnych krajín prekypujúcich mliekom & medom, ako aj tajomnosť nepoznaných krajov. V námorných plavbách, hlavne v obchodnej oblasti, si konkurovali Španielsko a Portugalsko.

Späť k obsahu

slide19

Objav Mysu dobrej nádeje – Bartolomeo Diaz

Portug. kráľ ho poveril vedením výpravy, kt. úlohou bolo oboplávať Afriku a preniknúť do Indického oceánu. Diaz sa v roku 1488 dostal až po Algou Bay, kde sa africké pobrežie začína otáčať na sever. Pri západoaf. pobreží sa dostal do veľkej búrky, kt. jeho lode odniesla na otvorený oceán. Opätovne dosiahol af. pobrežie. Pri spiatočnej ceste objavil veľký mys, a nazval ho Mys dobrej nádeje. Oboplávanie tohto mysu otvorilo priestor pre námorné cesty do Indie.

Prínos jeho plavby: oboplávaním južného cípu Afriky našiel námornú cestu do Indie!

Späť k obsahu

slide20

Objavenie Ameriky – Krištof Kolumbus

V službách španielska uskutočnil 4. plavby. Na svoju 1. plavbu sa vydal v roku 1492 na troch lodiach – Santa Maria, Pinta a Nina. Vyplával z prístavu Palos. Zastavil sa na Kanárskych ost. a pokračoval ďalej na západ. Pristál na ostrove San Domingo.

Nazval ho San Salvador- „Sv. Spasiteľ“. Objavil Kubu a Haiti, ktoré nazval Hispaniola. Po návrate bol oslavovaný. Nikdy sa však nedozvedel, že objavil americký kontinent. Veril, že objavil Áziu aj preto nazval pôvodné domorodé obyvateľstvo indiánmi.

Späť k obsahu

slide21

Objav námornej cesty do Indie východným smerom – Vasco da Gama

Moreplavec, na pokyn portugalského kráľa Manuela I. mal objaviť námornú cestu do Indie. Roku 1497 vyplával z prístavu Lisabon so 4 loďami. Najal schopného indického lodivoda. Počas plavby mal problém s častým bezvetrím a jeho posádku sužoval skorbut. Do cieľa dorazil roku 1498 – dosiahol Kalikut(v Indii). Do Portugalska sa vrátil v r. 1499. V. da Gama zomrel pravdepodobne na zimnicu. Jeho najväčš. úspechom bolo, že počas rokovaní v Indii získal pre Lisabon súhlas s koreninovým obchodom. Jedinečnosť a zároveň najväčš. prínos jeho cesty spočíval v otvorení úplnej novej sféry pre svet. obchod.

Späť k obsahu

slide22

Objav Brazílie

– Pedro Alvarez

Portugalský kráľ mu zveril flotilu 12 lodí s úlohou presadiť portugalské záujmy na východe. Ako sa však vraví, náhoda je nevyspytateľná. Pri Pobreží slonoviny chytil nesprávny vietor, odchýlil sa od Afriky a dostal sa až k pobrežiu južnej Ameriky, presnejšie objavil Brazíliu a ostrovy Seychely – v roku 1500

Preskúmal pár míľ pobrežia a odtiaľ sa vydal pôvodne plánovaným smerom, do Indie. Podľa zmluvy z Tordesillase vyhlásil toto novoobjavené územie za vlastníctvo portugalskej koruny.

Objavené územie nazval TERRA de VERA CRUZ – dnes Brazília

Späť k obsahu

slide23

Objav Panamskej šije a Tichého oceánu - Vasco Nuñez de Balboa

Vasco Nuñez de Balboa, španielsky moreplavec v roku 1517 ako prvý uzrel Tichý oceán. Najskôr ho pomenoval Južným morom. Objavil tak najkratšiu cestu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Stal sa miestodržiteľom Panamy. Neskôr bol na základe zrady obžalovaný z velezrady.

Späť k obsahu

slide24

Plavba okolo sveta

- Fernão Magalhães

V službách španielska roku 1519 vyplával zo Sevilly. Kráľ Karol I. ho poveril úlohou dokázať, že ostrovy Moluky patria do španielskej sféry vplyvu. Mohol sa plaviť len na západ! Dosiahol argentínske pobrežie. Objavil medzi Ohňovou zemou a dnešným Chille prieliv - Magalhãesov.

Vplával do Tich. oceána. Počas plavby ho nezastihla žiadna búrka, preto ho nazval „tichým“. Narazili na Mariánske ostrovy, neskôr na Filipíny – 27. apríla 1521 bol domorodcami zavraždený. Výprava však pokračovala ďalej. Velenie na lodi VIKTORIA prevzal J. Sebastian del Cano. Dňa 6. septembra 1522 dorazil domov, do Španielska.

Späť k obsahu

slide25

Plavba Sev. ľad. oc.

- Williem Barents

Barents (1550 - 1597) sa pokúsil nájsť severnú cestu z Amsterdamu do Indie. Prvá výprava bola poznačená neúspechom, ale druhá prispela k objaveniu Medvedieho ostrova a ostrovov Špicbergy. Barents sa snažil dostať až k brehom Novej zeme, ale loď uviazla medzi ľadovými kryhami. Barents počas výpravy ochorel a v r. 1597 zomrel.

Ostatní členovia výpravy prežili v chatke krorú si postavili z rozobratej loďe. Na jar sa pokúsili odplávať v člnoch. Nezachránili sa všetci. Ale jeho cestu v súčasnosti využívajú ruské ľadoborce.

Späť k obsahu

slide26

Objav Tasmánie, Nového Zélandu - Abel Janszoon Tasman

Holanďan Abel Janszoon Tasmanbol vyslaný guvernérom na výskumnú plavbu do južných morí. V roku 1642 vyplával na 2 lodiach z Batávie na Jáve. Búrka spôsobila, že lode zmenili smer. Vďaka tejto náhode objavil ostrov Tasmániu. O niekoľko dní neskôr narazil na Nový Zéland, kde jeho mužov prepadli domorodci. Po masakri, ktorí domorodci vykonali nazval záliv, v ktorom kotvili „Záliv vrahov“. Neskôr objavil súostrovia Tonga a Fidži. Jeho druhá plavba Indickým a Tichým oceánom už nebola úspešná. Námorná spoločnosť ďalšie jeho plavby zrušila.

Späť k obsahu

slide27

Objav Austrálie - James Cook

Britský moreplavec. Bol poverený úlohou preskúmať Tichomorie a nájsť tajomný kontinent „Terru Australis Incognita“. Z prístavu Plymouth vyplával v roku 1768. Objavil ostrov Tahiti. Prebádal Nový Zéland – medzi jeho severnou a južnou časťou objavil prieliv – Cookov prieliv. V roku 1770 dosiahol pobrežie Austrálie – vedecky ju preskúmal. Jeho plavba pokračovala až k polárnemu kruhu. Na svoju 2. plavbu sa vydal v roku 1773. V júli 1776 sa vydal na svoju poslednú, tretiu plavbu. Objavil Havaj. Tento ostrov, ktorý nazýval rajom sa mu stal osudným. Počas rituálnych osláv ho domorodci dobodali (1778).

Späť k obsahu

slide28

Dôsledky zámorských objavov

Dôsledky zámorských objavných ciest boli rozsiahle. Predovšetkým vzrástol diaľkový obchod medzi kolóniami a Európou. Z Nového sveta sa do Európy dovážali drahé kovy, drahokamy, perly, tabak, z Indie korenie a bavlna, z Číny hodváb a porcelán, z Afriky slonovina, zlato a otroci. Prekvital predovšetkým obchod s otrokmi. Pre Európu má veľký význam i dovezenie nových plodín, bez ktorých si dnes už nevieme predstaviť náš život. Katastrofálne následky mali objavné cesty predovšetkým pre domorodcov. V niektorých oblastiach boli úplne vyvraždení

Späť k obsahu

slide29

Koniec

ďakujem za pozornosť

Viliam Vojtek