1 / 66

Imunitné mechanizmy dutiny ústnej

Imunitné mechanizmy dutiny ústnej. Dutina ústna. interakcia mikrób imunitné mechanizmy ochorenia tvrdých tkanív zubov a pulpy ochorenia závesného aparátu zubov a gingívy ochorenia ostatných intraorálnych štruktúr. prejavy systémových ochorení v dutine ústnej

garvey
Download Presentation

Imunitné mechanizmy dutiny ústnej

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Imunitné mechanizmy dutiny ústnej

  2. Dutina ústna interakcia mikrób imunitné mechanizmy • ochorenia tvrdých tkanív zubov a pulpy • ochorenia závesného aparátu zubov a gingívy • ochorenia ostatných intraorálnych štruktúr

  3. prejavy systémových ochorení v dutine ústnej • účasť mikroorganizmov asociovaných s ochoreniami v štruktúrach dutiny ústnej na extraorálnych ochoreniach u imunodeficitného pacienta • • šírenie hematogénnou cestou • • šírenie priamo

  4. Orálne zdravie • integrita sliznice • normálne funkčná sliznica – efektívna bariéra voči mikroorganizmom • funkčná systémová imunita

  5. Orálne zdravie • Lymfatické tkanivo – Waldayerov okruh • Sliny • Tekutina gingiválneho sulku

  6. Faktory brániace penetrácií baktérií cez intaktnú orálnu mukózu • Keratinizácia v určitých oblastiach sliznice dutiny ústnej • Tvorba imúnnych komplexov (Ag/AL) • Bariérová funkcia bazálnej membrány • Malé množstvo leukocytov pod bazálnou membránou – interakcia s baktériami, ak preniknú hlbšie

  7. KRVNÉ RIEČISKO TEKUTINA GINGIVÁLNEHO SULKU IgG, IgM, IgA PROTEÍNY KOMPLEMENT ENZÝMY ELEKTROLYTY PMNL T – LY B – LYMA SLINNÁ ŽLAZA SLINAAKO CELOK SEKRÉČNY IgA IgG, IgA PROTEÍNY ENZÝMY ELEKTROLYTY PMNL SEKRÉČNY IgA PROTEÍNY ENZÝMYELEKTROLYTY SLINA

  8. Slina • mechanické omývanie – pri pohybe svalov • pohltené baktérie – inaktivácia v žalúdku • lyzozým • peroxidáza • laktoferín • leukocyty z gingiválneho sulku – 99% PMNL • sekréčný IgA – produkt plazmatických buniek slinnej žlazy • • 60 % s IgA1 • • 40 % s IgA2

  9. PMNL v slinách • 300 – 400 Le / 1 ml sliny je normálny počet (99% PMNL) • 4 – 6 000 Le/ 1 ml pri zápale v dutine ústnej • Do slín migrujú z gingiválneho sulku

  10. Orálne lymfatické tkanivá Intraorálne lymfatické uzliny • Palatinálne a linguálne tonzily • • klasické štruktúry – lymfatické folikuly – B bunky a perifolikulárne T – lymfocyty • • antigén penetruje cez epitel (nie sú aferentné lymfatické cievy)

  11. Slinná žľaza • • hlavne syntéza sekréčného IgA • Gingiválne lymfatické tkanivo • • plazmatické bunky • • lymfocyty T a B • • makrofágy • • PMNL

  12. Extraorálne lymfatické tkanivá Extraorálne lymfatické uzliny • lymfatické kapiláry z povrchu orálnej sliznice, gingívy a lymfa z pulpy, sa pripája k lymfatickým cievam, ktoré prichádzajú z hlbších vrstiev tvárových oblastí a jazyka • • kapiláry ústia do submandibulárnych, hlbokých cervikálnych, retrofaryngeálnych lymfatických uzlín

  13. • • mikróby sa tak z dutiny ústnej dostanú priamo alebo vo fagocytoch do lymfatických uzlín • • Ag sa dostane do anatomicky najbližšieho miesta a môže sa uplatniť ako imunogén

  14. Gingiválny sulkus • komponenty z krvného riečiska sa cez gingiválny sulcus dostanú do dutiny ústnej • tento proces je urýchlený, ak v dutine ústnej vzniká zápal

  15. v tekutine gingiválneho sulku sú IgG, IgM, IgA, neutrofilné leukocyty, T a B lymfocyty, C systém, pripravený pre aktiváciu klasickou i alternatívnou cestou v obdobnom množstve ako v periférnej krvi • proteolytické enzýmy (z baktérií aj buniek ) štiepia IgA; lyzozým • malé množstvo G+ aeróbnych kokov a paličiek (S. sanguis, Lactobacillus sp., Actinomyces sp.) a G – kokov (Neisseria sp., Veilonella sp.)

  16. Gingivitída • asociovaná s povlakom • klinicky typická u imunokompromitovaných • • akútna leukémia (ulcerácie) • • HIV asociovaná • • u diabetikov

  17. Periodontitis • mikroorganizmy prevážne anaeróbne G- a špirálovité zápal akútny • imunopatologický stav (autoimunizácia IK)chronický zápal aktivácia osteoklastov • polyklonálna aktivácia B – lymfocytov poškodenie tkaniva miesto pre anaeróbnu infekciu v parodontálnom vaku

  18. Periimplantitis • vznik parodontálneho vaku v oblasti implantátu - biofilm • strata kostí – aktivácia osteoklastov • baktérie väčšinou obdobné ako pri vlastnom zube

  19. Baktérie a ochorenia parodontu

  20. Baktériea ochorenia parodontu

  21. Baktérie a ochorenia parodontu

  22. Baktériea ochorenia parodontu

  23. Význam mechanizmov imunity v dutine ústnej

  24. Význammechanizmov imunity v dutine ústnej

  25. Význam mechanizmov imunity v dutine ústnej

  26. Význam mechanizmov imunity v dutine ústnej

  27. Význam mechanizmov imunity v dutine ústnej

  28. Význam mechanizmov imunity v dutine ústnej

  29. Alergie na cudzie látky v DÚ (často zmiešané) • Anorganické zlúčeniny – Amalgámy a kovy, používané v stom. protetike (chróm, kobalt, nikel, wolfrám, meď) • Umelé hmoty – živice • Urýchľovače polymerizácie • Zubné pasty • Farbivá Mechanizmus protilátky bunky TC Autoimunizácia IgE, IV.(TH DT )

  30. Príznaky • Zápaly v DÚ, v okol, - ekzém okolo úst, na tvári, krku i tele • Opuch ovuly • Hemoragie • Pálenie, bolesť v DÚ • Zmeny cítenia chutí • Gingivitis • Glossitis • Zdurené papily na jazyku • Celkové príznaky opuch, svrbenie, vyrážky

  31. Atopické reakcie IgE – geneticky determinovaná • Reakcia na anestetiká • Reakcia na liečivá (PNC? Acylpyrín) • Na cudzie látky v DÚ

  32. Sjögrenov syndróm HLA – B 8 D (DR) 3 Autoimunitné ochorenie /protilátky, cytotoxické mechanizmy + IK IDIOPATICKÉ Adenovírus mimikry prvotná je reumatoidná artritída, systémový lupus, sklerodermia, polymyozitída, hashimotova struma

  33. Suchá keratokonjuktivitéda • Xerostómia, erózie, atrofia slizníc • Epiteloskleróza • SIgA

  34. Ochorenia, na vývoji ktorých sa podieľa parodontitída • bakteriémia • endokarditis • zvýšená potreba inzulínu u diabetikov • chronické, recidivujúce bronchititídy a pneumónie • ochorenia koronárnych ciev a spoločné riziká

  35. Prevencia vzniku povlaku • hygiena dutiny ústnej • fluoridácia • imunizácia proti baktériám v plaku • • stimulácia sekrečných IgA – aglutinínov, antiadhezínov, antiglukosyltransferázových Ig, inhibujúcich syntézu extracelulárnych glukanov

  36. • • stimulácia tvorby opsonínov • • stimulácia je možná aj cez Payerove plaky (IgA v slinách a v gingiválnom sulcu)

  37. Očkovanie Variola • 10 storočie variolizácia v Číne • 18. storočie – Turecko • 1796 Edward Jenner Sarah Nelmes - obsah pustuly Janees dojička kráv Phipps (8 ročný) 1798 publikované

  38. Dobrá vakcína • Indukcia adekvátnej špecifickej imunitnej odpovede • Dostatočne dlho trvajúca imunita • Dostatočne bezpečná (živé vakcíny?) • Cena vakcíny

  39. Vyhláška MZ SR z 20.2.1997 a jej novely zo 7.II.2000 a Osobitné usmernenie o vykonávaní očkovania 15.II.1995-7 a ďalšie novely Očkovanie a. pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek b. očkovanie osôb, ktoré sú pri výkone povolania vystavené zvýšenému riziku, (napr. aj poslucháči LFUK – proti hepatidíte B) c. mimoriadne očkovanie – podľa epidemiologickej situácie –nariaďuje hlavný hygienik priživelných pohromách, napr. v ohnisku nákazy – N. mennigitidis, Hepatidita B

  40. d. očkovanie osôb pri poraneniach, pri úrazoch, pri pohryznutí z besnoty podozrivým zvieratom, napr. Hepatitída B e. odporúčané očkovanie osôb, napr. nad 65r., diabetici, chrípková Pneumokoová vakcína – hradí poisťovňa; pre deti hradia rodičia s výnimkou nedonosencov. f. pri cestách do cudziny – podľamedzinárodných dohovorov – povinná je žltá zimnica – pre endemické oblasti

  41. g.Očkovania na vlastnú žiadosť Hep. B, Neisseria meningitidis, vírusová hepatitída A,B, Ako sa pripravujú očkovacie látky Neživé vakcíny • inaktivované • anatoxíny • subjednotkové vakcíny • syntetické peptidy – vo vývoji • vývoj pokračuje (napr. v oblasti očkovania proti malárií, toxoplazmóze, borelióze, H.pylori)

  42. Živé vakcíny • atenuované • rekombinantné vakcíny – živý je nosič (napr. vírus vakcínie BC6) do neho sa mikorporuje gén pre tvorbu antigénu (chrípka typu A)

  43. Charakter očkovacích látok Tuberkulóza Očkovacia látka - BCG - živá lyofilizovaná (kmeň M. bovis) aplikácia - intradermálne Diftéria, tetanus, pertusis, t.č. aj v kombinácii s vakcínou proti hepatitíde B, Hib a detskej obrne Zloženie - difterický anatoxín (toxoid) tetanický anatoxín (toxoid), pertusová acelulárna vakcína, puzdro Hi, Salkova inaktivovaná vakcína

  44. Prenosná detská obrna Očkovacia látka - (živá očkovacia látka obsahujúca atenuované vírusy poliomyelitídy typu 1.2.3, Sabinova vakcína) ukončená vakcinácia v r. 2005, od r. 2006 inaktivovaná Salkova vakcína injekčná

  45. Morbilli, Parotitída, Rubeola Očkovacia látka - živá atenuovaná trivakcína Vírusová hepatitída B T.č. je rekombinantná vakcína obsahujúca povrchový antigén vírusu hepatitídy B,vyrobený kultiváciou geneticky upravených kvasníc Sacharomyces cerevisiae, nesúcich gén pre tvorbu tohoto antigénu.

  46. Dovŕšený vek dieťaťa Druh očkovania 0., 1. a 6. mesiac vírusová hepatitída B (VHB) len novorodenci HBsAg* pozit. matiek od 4. dňa do 42. dňa života tuberkulóza (BCG) od 10. týždňa veku po 6 týždňoch po 6 mesiacoch diftéria, tetanus, pertussis (acelulárna) hepatitída B, Haemophilus influenzae b detská obrna v 3. a 5. roku života diftéria, tetanus, pertussis (celulárna) 15.- 18. mesiac veku 11. rok života preočkovanie 11. rok života osýpky, ružienka, mumps VHB (ide o doočkovanie skupín detí ktoré neboli očkované proti VHB v 1. roku života) TBC preočkovanie- len tuberkulín negatívne deti 13. rok života tetanus, diftéria, detská obrna Očkovanie živou očkovacou látkou proti poliomyelitíde /Sabinova vakcína/ skončilo v roku 2005 Proti tetanu sa očkujú dospelí každých 10-15 rokov

  47. Iné vakcíny Chrípka (A,B) 4-6 týždňov pred očakávanou epidémiou chrípky existujú inaktivované, subjednotkové vakcíny a "split" - rozštiepené vakcíny

  48. Hepatitída A (inaktivovaná vakcína) Hepatitída A a B (vakcinácia spoločne) aplikácia: intramuskulárne Besnota Vakcína získaná pomnožením na tkanivových kultúrach a inaktivovaná používa sa pri prevencii ochorení ohrozených skupín ľudí. Pri pohryzení z besnoty podozrivým zvieraťom v indikovaných prípadoch sa podáva antirabické sérum. N. meningitis (v epidemiologicky indikovaných situáciách) polysacharidy A+C+Y+W 135 (Pozor proti B typu nie je vakcína)

  49. S.pneumoniae polysacharidové púzdrové antigény (24 antigénov - podľa výrobcu) Kliešťová encefalitída - ( napr. lesní robotníci) - odporúčané očkovanie, inaktivovaná vakcína Varicella očkovanie v niektorých štátoch ako ďaľšia zložka 4.zložka Ru-PAR.MOR.

More Related