jazyk pascal trukt ra a prvky programu n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu PowerPoint Presentation
Download Presentation
Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 33

Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu - PowerPoint PPT Presentation


  • 89 Views
  • Uploaded on

Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu . Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD., Mail : juvac@fpedas.utc.sk Web http://nf446.host.sk. Štrukrúra programu. identifikačná časť - definuje program (nepovinné) alebo knižnicu, deklaračná časť – deklaruje všetky použité prvky v programe,

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu' - forrester-brodie


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
jazyk pascal trukt ra a prvky programu

Jazyk Pascal Štruktúra a prvky programu

Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD.,

Mail : juvac@fpedas.utc.sk

Web http://nf446.host.sk

trukr ra programu
Štrukrúra programu
  • identifikačnáčasť - definuje program (nepovinné) alebo knižnicu,
  • deklaračnáčasť – deklaruje všetky použité prvky v programe,
  • výkonná časť – jadro programu, ktoré sa vykonáva

Všetko je treba zapísať správne a v správnom poradí

Progranmovanie 2006

Id_program

identifika n as program
Identifikačnáčasť - program
  • pre program :

program id_programu;

  • Program – voliteľné kľúčové slovo – definuje program – kompilátor generuje tvar *.EXE

Progranmovanie 2006

Id_unit

identifika n as unit
Identifikačná časť - unit
  • pre knižnicu:

unit id_kniznice;

  • Unit – povinné kľúčové slovo – definuje knižnicu – kompilátor generuje tvar *.TPU

Tento musí byť totožný s názvom súboru v ktorom je knižnica umiestená, napríklad ak názov modulu je:

Kniznica.pas potom musí byť v jej identifikačnej časti uvedené Unit kniznica;

Progranmovanie 2006

deklaračná

deklara n as
Deklaračnáčasť
  • definícia knižníc - uses
  • definícia návesti - label
  • definícia konštánt - const
  • definícia dátových typov - type
  • definícia premenných - var
  • deklarácia užívateľských procedúr a funkcií

Progranmovanie 2006

uses

defin cia kni n c uses
Definícia knižníc - uses

Knižnica je množina procedúr, funkcií, konštánt, dátových typov a premenných Borland Pascal obsahuje nasledovné štandardné knižnice

  • Crt, Dos, Graph, Graph3, Overlay, Printer, System
  • Strings, WinAPI, WinCrt, WinDOS, WinPrn, WinProcs, WinTypes

Progranmovanie 2006

knižnice

sekcia uses kni nice
Sekcia uses - knižnice

Syntax:uses zoznam_knižníc;

  • Štandardné knižnice,
  • Užívateľské knižnice.

Príklad:

Uses dos, crt, vlastna;

Sekcia uses musí byť ako prvá , záleží na poradí knižníc.

Progranmovanie 2006

label ...

defin cia n vesti label
Definícia návesti - label

Deklaruje návestia, na ktoré môže byť odvolávka v hlavnom programe.

label identifikátor1, ... identifikátorN;

Návestie je postupnosť číslic v rozsahu 0 až 9999. Návestia sa využívajú v príkaze goto

Progranmovanie 2006

label

uk ka pou itia n vestia
Ukážka použitia návestia

Program navestie;

label 5,6,7,8,9;

begin

... {časť programu}

9 write(´pokračovanie ...´);

... {časť programu}

if koniec thengoto 5 else goto 9;

.... {časť programu}

5 halt();

end.

Progranmovanie 2006

const

defin cia kon t nt const
Definícia konštánt - const

Hodnota, ktorá sa v programe nemení - Pascal pozná dva typy konštánt typové a netypové, pričom typové sa chovajú ako premenné

const

identifikátor = výraz;

alebo.

identifikátor : type = výraz;

Progranmovanie 2006

konštanty

defin cia kon t nt uk ky
Definícia konštánt ukážky

const

MaxData = 1024 * 64 - 16;

NumChars = Ord('Z') - Ord('A') + 1;

A = 1; { číselná konštanta }

B = $F; { hexadecimálne číslo }

LF= #10; { znaková konštanta }

text='PASCAL' { reťazcová konštanta }

NovyRiadok: string[2] = #13#10;

TrueStr: string[3] = 'Áno';

Ch : char = #27;

Progranmovanie 2006

type ...

defin cia d tov ch typov
Definícia dátových typov

V programe obyčajne pracujeme s informáciami, ktoré obsahujú údaje ktoré spadajú do jedného zo základnýchdátovýchtypov prostredníctvom premennej.

Keď deklarujeme premennú, musíme určiť jej typ. Typ premennej popisuje množinuhodnôt, ktoré môže nadobúdať a operácie, ktoré sa na ňou môžu vykonávať.

Progranmovanie 2006

type ...

sekcia type defin cia typov
Sekcia type – definícia typov

Definuje vlastnédátovétypy, alebo je možné predefinovať exitujúce

Syntax:id_typu= existujúci_typ ...

Napríklad:

Type

re=real; predefinovanie typu

veta = record ... novýtyp

zoznam položiek;

end;

Progranmovanie 2006

type

vlastn d tov typy type
Vlastné dátové typy - type

Type re = real;

veta = record

meno : string[35];

priezvisko : string[50];

znamka : array[1..10] of byte;

....

end; var v : veta;

cislo : re;

cis : real;

V tomto prípade sú typy re a real identické.

Progranmovanie 2006

var

sekcia premenn ch var
Sekcia premenných - var

Premenná – pomenované miesto v pamäti, kde môžeme ukladať hodnoty. Jej typ určuje rozsah hodnôt a operácie nad nimi.

Syntax : id_premennej : dátový_typ;

Var a : real;

b,c : integer;

Progranmovanie 2006

premenné

defin cia premenn ch
Definícia premenných

uvádza sa kľúčovým slovom Var aobsahuje zoznam identifikátorov, ktoré označujú nové premenné a ich dátový typ

var X, Y, Z; Real;

I, J, K: Integer;

Digit: 0..9;

C: Color;

Done,Error: Boolean

Operator: (Plus, Minus, Times);

Progranmovanie 2006

absolútna

premenn absol tna poz cia
Premenné – absolútna pozícia

Premenné je možné deklarovať tak, aby boli trvalo uložené na určitých adresách pamäti – nazývajú sa absolútne a špecifikuje ich direktíva absolute a adresa.

var mode : byte absolute $0040:$0049;

Page : array[1..25,1..80] ofrecord

ch, atr : char

endabsolute $B800:$0000;

Progranmovanie 2006

Proc a fnc

proced ry a funkcie
Procedúry a funkcie

Procedúra alebo funkcie je samostatná časť programu ktorá vykonáva činnosť.

  • procedure id_proc; alebo id_proc (parametre);
  • function id_fnc : typ_navratu; alebo id_fnc (parametre):typ_navratu;

Hlavička procedúry alebo funkcie – meno, parametre, návrat

[Label <deklarácia návestí>; {lokálne deklarácie}

Const <deklarácia konštánt>;

Type <definícia dátových typu>;

Var <deklarácia premenných>;

<deklarácia procedúr a funkcií> ]

begin

<telo procedúry alebo funkcie>

end;

Progranmovanie 2006

procedúra

deklar cia proced ry
Deklarácia procedúry

Pomenovaná časť programu – vykoná sa

Procedure meno [(formalne_parametre)];

[všetky deklaračné časti ako program]

begin

[telo procedúry]

end;

volanie meno (reálne_parametre);

Progranmovanie 2006

funkcia

deklar cia funkcie
Deklarácia funkcie

Pomenovaná časť programu, ktorá sa vykoná a priamovrátihodnotu (chová sa v podstate ako premenná, aj ju tak môžeme použiť):

Function meno (form_param)]:typ_návratu;

[všetky deklaračné časti ako program]

begin

[telo funkcie]

meno:=hodnota_návratu;

end;

Použitie : prem:=meno(param); a:=a+meno(xy);

write(meno(xy);

Progranmovanie 2006

parametre

parametre proced r a funkci
Parametre procedúr a funkcií

Parameter tvorí interface (prepojenie) medzi programom a procedúrou alebo funkciou.

  • hodnotou – predanie parametru hodnotou – len jedným smerom do objektu,
  • premennou – predávanie parametru cez premennú – obojsmerne,
    • s udaným typom
    • bez udania typu.

Progranmovanie 2006

hodnota ...

parametre hodnotou
Parametre hodnotou

Deklarácia:

Procedure Vstup(X,Y : integer);

Použitie:

Vstup(a,b);

Vstup(100,250);

Príklad:

Gotoxy(10, 25);

s:=10; r:=25; Gotoxy(s,r);

Progranmovanie 2006

hodnota

parameter hodnota
Parameter - hodnota

Function pow3 (a : real):real;

begin

Pow3:=a*a*a;

end;

Funkcia na výpočet tretej mocniny s parametrom „a“ cez hodnotu.

Použitie

x:=pow3(a); alebo

x:=pow3(10);

Parameter môžebyť premenná alebo hodnota.

Progranmovanie 2006

premenná ...

parameter premennou
Parameter premennou

Deklarácia:

Procedure Vstup(var X,Y : integer);

Procedure Vstup(var X,Y);

Procedure Vstup(var X,Y : integer;R : boolean);

Použitie:

Vstup(a,b); Vstup(a,b, true);

Príklad:

Readln(a,b);

Progranmovanie 2006

premenná ...

parameter premenn
Parameter premenná

Procedure pow3 (var a : real);

begin

a:=a*a*a;

end;

Procedúra na výpočet tretej mocniny - parameter „a“ slúži ako vstup do procedúry a súčasne ako výstup z nej.

Použitie :

x:=10; pow3(x);

Po volaní premenná x obsahuje výsledok t.j. 1000.

Parameter musíbyť len premenná

Progranmovanie 2006

knižnice

kni nica by mala obsahova
Knižnica by mala obsahovať
  • procedúry,funkcie a objekty obecne, ktoré sú použiteľné niekoľko krát v rôznych programoch,
  • dátovéštruktúry, typy a konštanty, ktoré majú platnosť vo viacerých moduloch
  • komplikované a zložitéalgoritmy, ktoré nie je vhodné vkladať do programu, ochrana autora, zložitosť modulu a pod.
  • časti programov pre zjednodušenia hlavného programu.

Progranmovanie 2006

štruktúra

u vate sk kni nice
Užívateľské knižnice

Štruktúra knižnice pozostáva zo štyroch častí:

  • identifikačná časť definovaná kľúčovým slovom unit.
  • časť prepojenia - interface part definuje globálne prvky
  • časť implementačná - implementation part sústreďuje lokálne prvky knižnica
  • časť inicializačná - inicialization part voliteľná časť,

Progranmovanie 2006

ukážka

trukt ra kni nice
Štruktúra knižnice

Unit identifikátor;

interface{globálne prvky}

uses,const, type, var, procedure, function ...

implementation {lokálne prvky}

uses,label,const,type, var

procedure

function

begin

{inicializačné príkazy}

end.

Progranmovanie 2006

interface

sekcia interface
Sekciainterface
  • predstavuje prepojovaciu časť. V tejto sú sústredené všetky prvky knižnice, ktoré by mali byť prístupné z programu.
  • V sekcii môžubyť definované, podobne ako v programe alebo nižšom syntaktickom celku, hlavne premenné, konštanty a dátové typy ktoré sú zdieľané programom ku ktorému je knižnica pripojená klauzulou uses.
  • V tejto sekcií sú súčasne uvedené všetkyhlavičkyprocedúr a funkcií prístupných z programov.

Progranmovanie 2006

implementácia

sekcia implement cie
Sekciaimplementácie
  • predstavuje lokálnu časť knižnice.
  • môžubyť definované všetky lokálne prvky ako knižnice, konštanty, návestia, dátové typy a podobne ale tieto majú platnosť len v rámci knižničného modulu.
  • musia byť uvedené kompletné deklarácie procedúr a funkcií, ktorých hlavičky sú deklarované v sekcii interface

Progranmovanie 2006

inicializácia

inicializ cia
Inicializácia
  • voliteľná časť knižnice,
  • je umiestená na konci medzi príkazmi begin a end.
  • V nej môžu byť definované napríklad nastavenia dátových premenných deklarovaných v knižnici, vykonanie inicializačných podprogramov a pod.

Progranmovanie 2006

Výkonná časť

v konn as
Výkonná časť

Postupnosť riadiacich príkazov a výrazov uzavretých medzi slová begin a end. Výkonná časť je ukončená znakom bodky. Všetko, čo je za tým kompilátor ignoruje.

Begin

príkazy;

end.

Príkazy jazyka, predstavujú riadiaceštruktúry.

Progranmovanie 2006

koniec

akujem za pozornos

Ďakujem za pozornosť ...

Pokračovanie:

Príkazy Pascalu