Vývoj školskej psychológie na Slovensku

1. Vývoj školskej psychológie na Slovensku Eva Gajdošová Katedra psychológie Filozofická fakulta UK Bratislava, SR

2. Prínos Prof. Dr. Jána Hvozdíka,CSc. Prof. Hvozdík mal pre rozvoj školskej psychológie na Slovensku jedinečný prínos. Prínos vidíme hlavne v týchto troch rovinách: • prof. Hvozdík ako zakladateľ školskej psychológie • prof. Hvozdík ako formovateľ a rozvíjateľ školskej psychológie • prof. Hvozdík ako humanista

3. Prof. Hvozdík ako zakladateľ školskej psychológie na Slovensku V roku 1970 sa práve úsilím a pričinením prof. Jána Hvozdíka kreovala na Slovensku školská psychológia ako nová samostatná teoreticko-aplikovaná psychologická disciplína. V tomto roku sa v rámci ČSPS Sekcia poradenskej psychológie zmenila na Sekciu poradenskej a školskej psychológie a na III. zjazde SPS v Tatranskej Lomnici slovenskí psychológovia definovali funkciu školského psychológa v škole.

4. Práve prof. Hvozdík bol autorom návrhu odborných psychologických služieb školám a prispel k jeho schváleniu vo Vedeckom kolégiu SAV. Nová koncepcia sa v polovici 70. rokov experimentálne overovala v základných a stredných školách jednak v Košiciach a jednak v Bratislave. Overovanie prinieslo výrazne pozitívne výsledky a potvrdilo efektívnosť a opodstatnenosť psychologických služieb v škole prostredníctvom činnosti školského psychológa a jeho spolupráce s učiteľmi a rodičmi

5. Prof. Hvozdík ako formovateľ a rozvíjateľ školskej psychológie Prof.Hvozdík definoval predmet školskej psychológie, jej ciele a postavenie v systéme psychologických vied a urobil komparáciu medzi úlohami školskej psychológie a ďalšími psychologickými disciplínami – poradenskou, pedagogickou, klinickou, pracovnou psychológiou.

6. Školská psychológia sa odvtedy na Slovensku považuje za samostatnú aplikovanú psychologickú disciplínu, za „profesionálnu psychológiu školy“, ktorá skúma a vysvetľuje psychologické aspekty činnosti školy ako výchovno-vzdelávacieho systému, výchovno-vzdelávacej ustanovizne a študuje metodologické otázky, možnosti profesiového uplatňovania integrovaných psychologických poznatkov, psychologických techník, metód a postupov v škole.“ (Hvozdík, 1986, s.31).

7. J. Hvozdík: • deklaroval profesiovo-psychologický predmet školskej psychológie, t. j. predmet školskej psychológie chápal ako predmet psychologickej profesie a špecializácie a podčiarkoval, že jej predmetom je to, čo školský psychológ robí v škole • zdôrazňoval, že predmetom bádania školskej psychológie je nielen žiak ako subjekt, ale škola ako kolektívny subjekt • školskú psychológiu považoval za vedu o inštitúcii pre inštitúciu, ktorá má pomáhať škole na najcitlivejšom mieste, t.j. pri vývinových a výchovných problémoch, ktoré presahujú možnosti a rámec pedagogicko-psychologického vzdelania učiteľa a výchovného poradcu.

8. Prof. Hvozdík v celom svojom plodnom živote uprednostňoval výsostne preventívne aktivity v práci školských psychológov. Od školských psychológov požadoval uskutočňovanie primárnej prevencie na školách a školských zariadeniach s cieľom vytvárať optimálne sociálne, výchovné a vzdelávacie podmienky, ktoré by predchádzali, zabraňovali či eliminovali vznik sociopatologických javov.

9. Prof. Hvozdík ako humanista Bol to práve pán profesor, kto nám všetkým ukázal, ako je možné fungovať ako človek a učiteľ v jednej osobe. Obdivovali sme jeho láskavosť, tolerantnosť, čestnosť otvorenosť, úctu, rešpekt, partnerstvo a priateľskú komunikáciu so študentmi a kolegami.

10. Etapy vývoja školskej psychológie na Slovensku 4 základné etapy 1.etapa: Forming 2.etapa: Storming 3.etapa: Norming 4.etapa: Performing

11. FORMING - 1. etapa vývoja školskej psychológie Obdobie od r. 1970 do r. 1989 Ide o etapu kreovania a formovania školskej psychológie a o úsilie o jej rozvoj na Slovensku.

12. Procesy 1. etapy • Proces individualizácie a diferenciácie školskej psychológie. Najmä hľadanie, v čom sú odlišnosti a v čom sú podobnosti tejto novej aplikovanej psychologickej disciplíny v porovnaní s inými disciplínami, najmä s poradenskou a pedagogickou psychológiou. • A formulovanie poslania, cieľov, predmetu a metód školskej psychológie a jej postavenia v systéme psychologických vied.

13. Proces individualizácie a diferenciácie školskej psychológie

14. Významné roky 1. etapy • 1965 - na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa založila Katedra pedagogickej psychológie s oddelením školskej psychológie. Poslaním katedry, ktorá v tom čase fungovala pod vedením prof. Ladislava Ďuriča, bolo nielen rozvíjať školskú psychológiu, ale aj pripravovať školských psychológov do škôl a školských zariadení. • 1967 - o dva roky na to sa pri Katedre pedagogickej psychológie FFUK v Bratislave vytvoril aj Kabinet školskej psychológie, ktorý viedol doc. Blaškovič. Kabinet mal v rámci vedeckovýskumnej činnosti inštrukčno-metodicky a odborne usmerňovať prácu školských psychológov.

15. Významné roky 1. etapy • 1970 -po prvýkrát definovala koncepcia činnosti školského psychológa v škole, ktorá sa začala experimentálne overovať v základných a stredných školách v Košiciach a  v Bratislave. • 1974 - overovanie koncepcie potvrdilo efektívnosť a opodstatnenosť psychologických služieb v škole prostredníctvom činnosti školského psychológa a jeho spolupráce s učiteľmi a rodičmi. • Druhá polovica 70.rokov - normalizácia, ktorá znemožnila vytvoriť systematizované miesta školských psychológov v školách a v školských zariadeniach, o ktoré sa psychológovia na čele s J. Hvozdíkom usilovali a k čomu našu generáciu pedagogických psychológov v rámci univerzitného štúdia aj vychovávali.

16. STORMING –2. etapa vývoja školskej psychológie Obdobie rokov 1991 až 1993. Ide o etapu vytvárania a vytvorenia koncepcie práce školského psychológa.

17. Procesy 2. etapy • Tvorba koncepcie práce školského psychológa v školách a v školských zariadeniach • Konflikty, nezhody a rozpory medzi predstaviteľmi školskej psychológie a iných príbuzných psychologických disciplín, ktoré sa dotýkali predovšetkým uznania koncepcie práce novej psychologickej profesie.

18. Proces rozporov,verbálnych súbojov, polemík

19. Koncepcia práce školského psychológa • Školský psychológ, sa podľa tejto navrhovanej koncepcie, stáva jedným z článkov systému psychologického a výchovného poradenstva, ktorý pracuje priamo v školách a v školských zariadeniach, kde poskytuje psychologickú pomoc deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov. • Primárnym cieľom práce školského psychológa je realizovať odborné psychologicko-edukačné služby žiakom, rodičom, učiteľom, a ďalším pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého osobnostného rozvoja a psychického zdravia využitím moderných foriem a metód identifikačno-diagnostickej, konzultačno-poradenskej, nápravno-korektívnej a preventívnej práce.

20. a/ vo vzťahu k žiakom • poznáva osobnosť žiakov, ich schopnosti, záujmy, postoje, osobnostné vlastnosti, motiváciu k učeniu • v spolupráci s učiteľmi a širším relevantným sociálnym prostredím identifikuje žiakov nadaných a talentovaných, trvalo a prechodne neprospievajúcich a učiacich sa pod svoje možnosti, navrhuje a v rámci svojej pôsobnosti sa zúčastňuje na realizácii priamych a nepriamych intervencií do výchovno-vzdelávacieho procesu a špeciálnych učebných a rozvíjajúcich programov, • identifikuje žiakov s poruchami správania, v rámci svojej kompetencie sa v spolupráci s učiteľmi, rodičmi, vychovávateľmi a ďalšími odborníkmi podieľa na tvorbe a realizácii intervenčných a výchovných programov, • spolupodieľa sa s výchovným poradcom na vypracovávaní a realizovaní programu profesionálnej orientácie a voľby povolania žiakov a študentov, diagnostikuje žiakov z hľadiska vybranej profesie a ďalej pracuje so žiakmi z hľadiska voľby povolania problémovými, • zúčastňuje sa na príprave a realizácii programov výchovy k manželstvu a rodičovstvu, programu duševného zdravia a ďalších programov zameraných na rozvoj osobnosti a medziľudských vzťahov v širšom sociálnom kontexte.

21. b/ vo vzťahu k pedagogickým pracovníkom školy • vykonáva konzultačnú a informačnú činnosť orientovanú na adekvátne uplatňovanie psychologických aspektov výchovy a vzdelávania v školských podmienkach s ohľadom na optimálny osobnostný vývin žiakov pre pedagogických pracovníkov školy alebo školského zariadenia, • poskytuje poradenské služby pedagogickým pracovníkom v oblasti profesijného, osobnostného, partnersko-maritálneho rozvoja a pod., • zaoberá sa problémami psychickej záťaže učiteľov a možnosťami jej prekonávania, • v rámci svojej pôsobnosti pomáha pri riešení medziľudských vzťahov v škole a pri optimalizácii jej sociálnej klímy.

22. c/ vo vzťahu k rodičom a zákonným zástupcom • vykonáva konzultačno-poradenskú a informačnú činnosť pre rodičov alebo zákonných zástupcov a spolupracuje s nimi pri nachádzaní a realizovaní optimálnych postupov pri výchove, vzdelávaní a pri rozhodovaní o voľbe profesie mládeže

23. d/ vo vzťahu ku škole alebo školskému zariadeniu ako systému • v rámci svojej pôsobnosti predkladá návrhy a podnety na skvalitňovanie a zefektívňovanie školy ako systému • zúčastňuje sa na projektovaní a realizácii podsystémov a/ osobnostného rozvoja žiakov b/ profesionálnej orientácie a voľby povolania žiakov c/ starostlivosti o nadaných a talentovaných žiakov d/ partnerského a manželského poradenstva a výchovy k rodičovstvu e/ profesijného rastu a osobnostného rozvoja učiteľov f/ personálneho a sociálneho riadenia a organizačného rozvoja • pre efektívne vykonávanie svojej činnosti sa školský psychológ zúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu, pedagogických porád, porád vedenia školy alebo školského zariadenia.

24. e/ vo vzťahu ku krajským školským úradom a ďalším inštitúciám zabezpečujúcim starostlivosť o deti • vykonáva konzultačnú a informačnú činnosť, • poskytuje so súhlasom klientov výsledky výskumov a prieskumov, • predkladá podnety a návrhy orientované na zlepšenie fungovania školy alebo školského zariadenia ako systému, • spolupracuje pri riešení problémov súvisiacich s optimalizáciou výchovy a vzdelávania na školách a školských zariadeniach v pôsobnosti krajských úradov • na požiadanie a v rámci svojej kompetencie môže poskytnúť aj iné expertné psychologické služby.

25. Dôraz na preventívnu činnosť školského psychológa Od školských psychológov sa bude požadovať realizovanie primárnej prevencie a preventívnych aktivít v školách a v školských zariadeniach s cieľom vytvárať optimálne sociálne, výchovné a vzdelávacie podmienky, ktoré by predchádzali, zabraňovali či eliminovali vznik takých negatívnych javov akými sú násilie, agresia, šikanovanie, intolerancia, záškoláctvo, delikvencia, drogová závislosť žiakov, ale aj ich narastajúci stres, vyčerpanosť, strata motivácie a chuti učiť sa, či napätie a konflikty medzi žiakmi, medzi učiteľmi a žiakmi, či učiteľmi a rodičmi a zabezpečovať osobnostný rozvoj a psychické zdravie žiakov i učiteľov

26. Preventívne aktivity školského psychológa • zabezpečovanie psychohygieny učenia a vyučovania, • zvyšovanie psychologickej spôsobilosti učiteľov • poznávanie štýlov učenia sa žiakov a ich prepojenie na spôsob výučby, prístupov a postupov učiteľov, • realizovanie profesionálnej orientácie a voľby strednej a vysokej školy či povolania žiakov • skúmanie a následne zlepšovanie sociálnej atmosféry a klímy školy a jej tried, poznávanie medziľudských vzťahov v triednych kolektívoch, ako aj vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi a ich usmerňovanie k väčšej vzájomnej akceptácie, dôvere, priateľstvu a partnerstvu, • realizovanie preventívnych a rozvíjajúcich programov so žiakmi

27. NORMING – 3. etapa vývoja školskej psychológie Obdobie od r. 1993 do 1996 Po 10 ročnej pauze pokračuje rokom 2007 - 2009. Ide o etapu zakomponovania profesie školský psychológ do školskej legislatívy

28. Procesy 3. etapy • komunikácia psychológov na akademickej pôde, ale aj v poradenskej a školskej praxi najmä prostredníctvom odborných seminárov • v vzájomné poskytovanie informácií o školskej psychológie a školskom psychológovi v rámci AŠP, SPS , ISPA • podpora spoločného poslania, vzájomnej kooperácie • vyčleňovanie oblastí kompetencií psychologických profesií • akceptácia profesie školského psychológa a jeho integrácie do systému psychologického výchovného poradenstva • zabudovanie školského psychológa do školskej legislatívy

29. Školský psychológ v legislatíve – kľúčový aspekt rozvoja školskej psychológie

30. Zákony Zákon NR SR č. 279/1993 Z.z. o školských zriadeniach V zákone sa zdôrazňuje, že "školský psychológ sa priamo zúčastňuje na práci školy alebo špeciálneho výchovného zariadenia a poskytuje odbornú psychologickú pomoc deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým pracovníkom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov.“ Týmto zákonom dostali slovenské školy a školské zariadenia možnosť prijímať do trvalého pracovného pomeru školských psychológov, buď ako zamestnancov školy alebo spolupracovať so školskými psychológmi ako pracovníkmi pedagogicko-psychologických poradní.

31. Vyhláška MŠ SR č.43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a poradenských zariadeniach Školský psychológ je významným subsystémom systému výchovného poradenstva. Ďalšími článkami sú pedagogicko-psychologická poradňa, špeciálna pedagogická poradňa, detské integračné centrum, výchovný poradca a špeciálny pedagóg.

32. Pedagogicko-organizačné pokyny MŠ SR na školský rok Odporúča sa v nich vytvárať miesta školských psychológov v súlade so zákonom č.279/1993 Z. z. a vyhláškou MŠ SR č.43/1996 Z. z., najmä v záujme humanizácie škôl, optimalizácie psychického vývinu žiakov a pomoci učiteľom pri zvládaní nárokov výchovno-vzdelávacieho procesu .

33. Koncepcia pedagogicko-psychologického poradenského systému schválená vládou SR 21.marca 2007 Vláda SR uložila zabezpečiť jej implementáciu do praxe a zapracovať školského psychológa do profesijného rozvoja odborných zamestnancov v kategórii výchovno-poradenský zamestnanec. V tejto koncepcii sa hovorí o „školskom psychológovi“ ako súčasti systému výchovného a psychologického poradenstva. Jeho podrobnejšiu koncepciu podáva následne Príloha č.3 tejto koncepcie „Školský psychológ“ .

34. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výchove a vzdelávaní z 22. mája 2008 (školský zákon) 3. oddiel „Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie“, paragraf 130 Píše sa: K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí školský psychológ (ods.3), ktorý „spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami.“ (ods.4), školský psychológ vykonáva svoju činnosť v školách alebo v školských zariadeniach (ods.5).

35. Vyhláška o vzdelávaní a kvalifikácii pedagogických a odborných zamestnancov V jej 5.časti „Profesijný rozvoj“ sa píše, že odborní zamestnanci škôl, teda aj školskí psychológovia, si budú prehlbovať, zdokonaľovať a rozširovať kvalifikácie a profesijné kompetencie v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, spoločenskými potrebami a požiadavkami na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti., a to aj prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania a zaradia sa do týchto kariérových stupňov: začínajúci odborný zamestnanec, samostatný odborný zamestnanec, odborný zamestnanec s prvou atestáciou a odborný zamestnanec s druhou atestáciou. Z hľadiska prípravy budúcich školských psychológov bude dôležité práve kvalifikačné a špecializačné vzdelávanie

36. Zákon NR SR o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009 „Školský psychológ vykonáva odborné činnosti v rámci orientačnej psychologickej diagnostiky, individuálneho, skupinového alebo hromadného psychologického poradenstva, psychoterapie, prevencie a intervencie k deťom a žiakom s osobitným zreteľom na proces výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach; vykonáva aj odborné činnosti psychologického poradenstva v oblasti rodinných, partnerských a ďalších sociálnych vzťahov. Poskytuje psychologické poradenstvo a konzultácie zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení. Pripravuje podklady pre odborných zamestnancov poradenských zariadení.“

37. PERFORMING - 4. etapa vývoja školskej psychológie Obdobie rokov 1996 - 2008 Ide o etapu progresívneho rozvoja školskej psychológie a profesie školského psychológa na Slovensku

38. Procesy 4. etapy • Pregraduálne a postgraduálne štúdium – v učebnom pláne predmet Školská psychológia • Kontinuálne vzdelávanie – dvojročné špecializačné štúdium zo školskej psychológie • Medzinárodná spolupráca – ISPA, NEPES, EFPA, NASP • Výskumy a projekty • Publikácie a časopis Školský psychológ • Národné a medzinárodné konferencie

39. Úspechy v rozvoji školskej psychológie a profesie školský psychológ

40. Samostatný predmet v učebnom pláne pregraduálneho psychologického štúdia Vznik samostatného predmetu školská psychológia v učebnom pláne pregraduálnej prípravy psychológov na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1992/93), neskôr tiež predmetu štátnych záverečných skúšok a doktorandského štúdia. V súčasnosti sa predmet školská psychológia vyučuje ako povinný predmet v bakalárskom aj v magisterskom štúdiu, pri formovaní profilu absolventa psychológie si študenti orientovaní na školskú psychológiu môžu vybrať povinne - výberové predmety Psychodiagnostické metódy školského psychológa, Program PROFTEENS, Program rozvoj emocionálnej inteligencie žiakov, Sociálno-psychologický výcvik v školskej psychológii.

41. Špecializačné štúdium zo školskej psychológie pre absolventov Od roku 1996 organizovanie 10 behov 2 ročného špecializačného štúdia zo školskej psychológie (4 bloky, spolu 240 hodín), prednostne pre absolventov učiteľstva akademických predmetov (psychológia v aprobácii s iným predmetom) na doplnenie psychologických poznatkov z preventívnej, diagnostickej a intervenčnej činnosti psychológa v edukačnom procese (doteraz cca 150 účastníkov). Pravidelná medzinárodná spolupráca a zahraniční lektori (ČR, Dánsko, Fínsko, USA, Veľká Británia).

42. Medzinárodná spolupráca a výskum Medzinárodná spolupráca, kontakty, výskumy, poradenstvo(ISPA, NEPES, EFPA, NASP) - v oblasti psychodiagnostických metód (spolupráca s univerzitou v Amsterdame a Budapesti - v oblasti preventívnych programov – program proti násiliu v školách SECOND STEP (spolupráca s Committee for Children USA a školskými psychológmi z Dánska, Švédska, Nórska, Fínska, Litvy, Nemecka a Japonska) - v oblasti prednáškovej činnosti (Naposledy v rámci projektu Excelentnej univerzity prišiel do Bratislavy školský psychológ Prof. P.Farrell z Univerzity z Manchestra a hovoril o postavení a príprave školského psychológa v rámci EÚ.)

43. Národné a medzinárodné konferencie • Každoročné organizovanie konferencií a odborných seminárov AŠP SR a ČR (striedavo v SR a v ČR) • AŠP ako člen ISPA (International School Psychology Association), aktívna účasť na medzinárodných koloqiáchISPA (naposledy r.2007 -Tampere, Fínsko a r.2008- Utrecht, Holandsko) • Organizácia ISPA koloqia v r.1993 v Banskej Bystrici s účasťou 800 školských psychológov z celého sveta. • Stretnutie výboru NEPES (the Network of European Psychologists in the Educational System) pri EFPA v Bratislave a jeho účasť na konferencii bratislavských školských psychológov pod záštitou starostu MŠ Bratislava – Ružinov (november 2008).

44. Publikácie zo školskej psychológie – monografie, skriptá, články a zborníky • Hvozdík, J.: Základy školskej psychológie. Bratislava: SPN, 1986. A po ňom ďalší: Blaškovič, Ďurič, Furman, Gajdošová, Hamranová, Herényiová, S. Hvozdík, Kariková, Kopčanová, Oroszová, Šimčáková, Šramová, Valihorová, Verešová, Zelina.

45. Časopis Časopis AŠP SR a ČR „Školský psychológ“ - vydáva Institut pedagogicko-psychologického poradenství, MŠ ČR, Praha,  ČR - redakčnú radu tvoria kolegovia zo Slovenska a Českej republiky

46. Spolupráca s odborníkmi Vzájomná akceptácia a spolupráca školských psychológov v školách a školských zariadeniach s inými odborníkmi z radov špeciálnych a sociálnych pedagógov, logopédov, sociálnych pracovníkov, pedopsychiatrov, sociálnych kurátorov - v poslednej dobe najmä na príprave Zákona o výchove a vzdelávaní (školského zákona) a Zákona o pedagogických zamestnancoch

47. Základná úloha školských psychológov (a nielen ich) Veľa porozumenia a lásky ľuďom (a obzvlášť deťom) okolo nás.