Download
1 / 11
E N D
Ľadovce Daniela Hudžíková V.A
Vznik ľadovca • Ľadovce sa často spájajú, podobne ako sa stekajú riečky do mohutných veľtokov. Hrúbka ľadu môže presahovať aj 1 km. Na štítoch najvyšších pohorí na Zemi sa sneh netopí. Teplota zriedka kedy vystúpi na bod mrazu, a tak čerstvá snehová prikrývka stláča staršie vrstvy snehu a mení ich na ľad. Sneh hromadiaci sa v priehlbine sa postupne premieňa na hrubú vrstvu ľadu, na ľadový príkrov. Z takýchto priehlbín ľad vyteká v podobe ľadových riek, ktorým hovoríme aj ľadovce. Miesto, kde sa hromadí ľad nazývame ľadovcový kotol. Ľadovce sa pohybujú veľmi pomaly. Zvyčajne pomalšie ako meter za deň.
Pohyb ľadovca • Pri hrúbke asi 50 metrov sa ľad začína správať plasticky. Držiace pokope kryštály ľadu sú relatívne slabé, takže pri zväčšujúcom sa tlaku sa porušia a vrstvy ľadu sa začnú pohybovať. Iný mechanizmus pohybu je šmýkanie sa celej masy po povrchu, ktoré je podporené oslabením trecej plochy základne ľadovca roztopenou vodou. Aj samotné topenie vody v spodných vrstvách ľadovca je podmienené tlakom nadložných vrstiev - čím je tlak vyšší, tým je teplota topenia sa ľadu nižšia. • Pri pohybe sa vo vrchných vrstvách, ktoré nie sú plastické vytvárajú rôzne veľké trhliny. Tieto sú nebezpečné pre turistov, pretože sa často skrývajú pod povrchom a môžu mať hĺbku aj niekoľko desiatok metrov. Najrýchlejšie sa pohybujúci ľadovec na zemi sa nachádzal na Aljaške . Za deň sa posunul až o 65 metrov.
Ľadovcová erózia • Ľadovce opracúvajú podložie dvoma metódami - vymieľaním a odtrhávaním úlomkov z horninového základu. Pri pohybe ľadovca voda, ktorá sa nachádza v jeho spodných častiach preniká do trhlín v podloží, kde často zamrzne a tieto horniny doslova trhá. Rôzne veľké úlomky sa zabudovávajú do masy ľadu a na podložie pôsobia ako šmirgeľ. Rýchlosť ľadovcovej erózie je závislá od nasledovných faktorov: • rýchlosti pohybu ľadovca • hrúbky ľadovej vrstvy • počtu, tvaru a veľkosti horninových úlomkov • odolnosti podložia
Ľadovcová dolina • Spodné vrstvy snehu sa postupne menia na ľad a vytvárajú ľadovec. Ľadovec neustále rastie a pomaly sa posúva do doliny. Pôsobením ľadovca sa mení pôvodná riečna dolina na ľadovcovú. Ľadovcová dolina ma tvar písmena U.
Plesá • Ľadovcové jazerá vznikajú roztápaním ľadovcov. Pleso je horské ľadovcové jazero, ktoré vzniklo v kare vyhĺbenom ľadovcom (kar - kotol amfiteátrového tvaru nachádzajúci sa v závere ľadovcových údolí, je tvorený deštruktívnou činnosťou ľadovcového telesa) - karové plesá. • Moréna (kamenný val vzniknutý ľadovcovou činnosťou, tvorený prevažne zo zle vytriedeného materiálu, ktorý sa skladá z veľkých balvanov až po malé časti) môže vytvoriť hrádzu, za ktorou sa vytvorí pleso - hrádzové alebo morénové plesa. Samozrejme môžu vznikať kombinované oboch spôsobov. • Plesoje označenie pre jazero ľadovcového pôvodu v Tatrách.
Popradské pleso • Je ľadovcové jazero v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách. Je pozostatok ľadovcovej priehlbiny , prehradenej ešte bočnou morénou Mengusovského ľadovca. Leží v nadmorskej výške 1494 m, jeho rozloha je 6,88 hektárov, maximálna dĺžka 380 m a šírka 248 m, maximálna hĺbka 17 m a maximálna teplota vody 16°C. Napája ho Ľadový potok zo Zlomiskovej doliny. Z jazerá vyteká potok Krúpa ,ktorý vytvára po sútoku s Hincovým potokom rieku Poprad.
Štrbské pleso • Je najtypickejšie morénové jazero vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Nachádza sa v Nadmorskej výške 1346 m.n.m. v miestach, kde sa spájajú Furkotská a Mlynská dolina. Má rozlohu 19,76 ha, maximálnu hĺbku 20 m, dĺžku 640 m a šírku 600 m. Priemerne 155 dní v roku je pokryté ľadom. Je to druhé najväčšie pleso na Slovensku. Nevteká doň ani z neho nevyteká nijaký povrchový potok.
Zelené pleso • Nádherné ľadovcové jazierko v závere najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny, v nadmorskej výške 1540 metrov. Priamo na brehu jazera stojí turistická chata s celoročnou prevádzkou. Na južnom brehu Zeleného plesa sa skláňa najvyššia tatranská stena Malého Kežmarského štítu. Na západnej strane dominuje Jastrabia veža. K jazierku vedie údolím žltý turistický chodník.
Veľké Hincovo pleso • Veľké Hincovo pleso (1944 m, hĺbka 53,7 m) je najväčším a najhlbším plesom na slovenskom území Vysokých Tatier. Nachádza sa v hornej časti Mengusovskej doliny pod Kôprovským štítom. Pleso vzniklo vo veľkom ľadovcovom kotle obkolesenom strmými skalnými masívmi a od dolnej časti doliny je oddelené stupňom v minulosti zaoblenými a ohladenými ľadovcami. • Pomenovanie Hincovo pleso pochádza pravdepodobne od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil.
