Ján Haranta (1909 - 1983) básnik, prekladateľ, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny

1. Ján Haranta (1909 - 1983)básnik, prekladateľ, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny Kysucká knižnica v Čadci v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

3. Životopis J. Harantu • Ján Haranta sa narodil 3. 12. 1909 v Turzovke ako prvé dieťa remenára Štefana Harantu a Evy, rodenej Rudinskej. • Už ako päťročného ho matka dala do Ľudovej školy v rodisku. Jeho učiteľom bol riaditeľ Országh, ktorý žiakov učil výlučne po slovensky, maďarčinu používal zriedkavo.

4. V roku 1917, keď mal mladý Janko 7 rokov, prišiel o otca, ktorý počas 1. svetovej vojny pri strážení rumunských priesmykov podľahol chorobe. • V rokoch 1921/1922 študoval Ján Haranta na Reálnom gymnáziu Jána Palárika v Žiline. Tu boli jeho spolužiakmi aj budúci básnici Ján Kostra a Štefan Attila Brezány. Následne v stredoškolských štúdiách pokračoval v Nitre (1922–1928) a štúdium zo zdravotných dôvodov ukončil v Levoči (1928/1929), kde úspešne zmaturoval.

5. Zásluhou nitrianskeho biskupa Dr. Karola Kmeťku absolvoval v rokoch 1929–1935 teológiu na Teologickejfakulte univerzity v Štrasburgu. Popri teológii študoval na tamojšej Filozofickej fakulte modernú francúzsku literatúru, porovnávaciu literárnu vedu a slavistiku. Svoje vzdelanie si neskôr doplnil profesorskými skúškami v Nitre (1940) a v Bratislave (1944). • Za kňaza bol vysvätený nitrianskym biskupom Dr. Karolom Kmeťkom 30. septembra 1934 v Nitre.

6. Pôsobiská J. Harantu • 1935–1936 kaplán v Krásne nad Kysucou • 1936 farár v Kotešovej • 1937–1940 farár v Trenčianskej Teplej • 1940–1942 farár v Trenčíne • 1942–1950 profesor na Dievčenskom gymnáziu v Žiline • 1950–1953 farár v Strečne • 1953–1963 farár v Zákopčí • 1963–1983 farár vo Svinnej pri Trenčíne

7. Dielo Jána Harantu • Ján Haranta začal literárne tvoriť počas stredoškolského štúdia v Levoči, jeho básne boli uverejnené najmenej v 34 novinách a časopisoch: Rozvoj, Slovák, Tatranský orol, Slovenské pohľady, Elán, Verbum, Kultúra, Trenčianske noviny, Narodnie noviny, Náš kraj, Slovenská pravda, Slovenská liga, Slovenský hlas. • Svoje literárne práce podpisoval pseudonymami Ján Bodor, Janko Bodrý, Milan Hôrkin, Ivo Mlad, Trenčan, Bernard Vinič a rôznymi skratkami.

8. Ján Haranta zomrel vo Svinnej 26. marca 1983 vo veku 79 rokov. Zaujímavosťou je, že si v posledných okamihoch svojho života sám vytočil telefónne číslo a privolal lekára so slovami, aby len prišiel, pretože má veľa práce, ktorú chce dokončiť. • Jeho telesné pozostatky boli prevezené do rodnej Turzovky na cintorín pri kostole.

9. Jeho debutová básnická zbierka, Mysterium baladické (1933), ktorá vyšla vo vydavateľstve Postup v Žiline, obsahuje prevažne nábožensky ladenú poéziu s prvkami symbolizmu a poetizmu. • So sedemročným časovým odstupom vyšla v roku 1940 druhá Harantova básnická zbierka Zem požehnaná. Autor v nej vyjadruje odpor k násiliu, vojne a bezpráviu.

10. V nasledujúcich rokoch vyšli Harantovi ešte dve básnické zbierky: Klienti (1944) a V najkrajšej domovine (1947). Kým v prvej básnickej zbierke tematicky pokračuje v odsúdení vojny a násilia, v druhej spomína na detstvo a roky dospievania na Kysuciach. • Ján Haranta sa venoval aj prekladaniu zahraničných diel s náboženskou tematikou. Spolu s Pavlom Gašparovičom Hlbinom, Jankom Silanom, Mikulášom Šprincom vydal zbierku 25 básní O tebe spieva zem (1943) z francúzskej, talianskej a nemeckej lyriky.

11. Po nástupe totalitnej moci v roku 1948 nemohol Ján Haranta ako predstaviteľ katolíckej moderny verejne publikovať, preto v rokoch 1969–1972 vydal samizdatovo vlastným nákladom pre priateľov a známych tri básnické zbierky Z druhého brehu, Zastretý život a Zlo kvetov. • Svojou tvorbou sa zaradil medzi predstaviteľov katolíckej moderny, kam patril aj Pavol Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Rudolf Dilong, Svetoslav Veigl a i.

12. Pietna spomienka na Jána Harantu • V rámci podujatia „Dni Jána Harantu“ konaného v Turzovke a v Čadci (31. 3. – 4. 4. 2008) sa 3. marca uskutočnila pietna spomienka pri hrobe básnika pred kostolom v Turzovke. • S príhovorom na nej vystúpil Ján Gállik, literárny historik venujúci sa tvorbe katolíckej moderny, následne herec Jozef Šimonovič predniesol báseň „Strom“ od Teodora Križku. • Na záver účastníci spomienky položili veniec k hrobu básnika.

13. Obrazová príloha

14. Rodičia Jána HarantuEva v kysuckom kroji Štefan ako vojak

15. Ján Haranta (vľavo) s bratmi Rudolfom a Antonom v Turzovke (1917)

16. Študentské časy Jána Harantu

17. Pozvánka na vysviacku Jána Harantu za kňaza

18. Ján Haranta po primíciách v Turzovke (1934)

19. Ján Haranta pred farou v Zákopčí (1953)

20. Ján Haranta pri prvom svätom prijímaní (1976)

21. Ján Haranta pri rakve svojho priateľa, kňaza a básnika P. G. Hlbinu (1977)

22. Fara vo Svinnej – miesto posledného pôsobenia Jána Harantu

23. Interiér fary vo Svinnej

24. Príhovor Jána Gállika pri pietnej spomienke na Jána Harantu

25. Textová časť: GALLIK, Ján. Ján Haranta v literárnokritickom kontexte. Čadca : Magma, 2011, 208 s. ISBN: 978-80-89172-27-6 STRAŇAVA, Alojz. Kňaz a básnik, predstaviteľ katolíckej moderny. In: Kysuce, roč. 18, č.15, s.10, ISSN: STROHNEROVÁ, Ľudmila. Ján Haranta (1909 – 1983): Literárny medailón a personálna bibliografia. Svinná, 1993, 52 s. ISBN: 80-900444-4-1 • Obrazová časť: skeny fotografií z Regionálneho oddelenia Kysuckej knižnice v Čadci

26. Názov: Ján Haranta (1909 – 1983) • Zostavovateľ: Regionálne oddelenie Kysuckej knižnice v Čadci • Rok: 2013