1 / 17

Touto prezentáciou chcem z veľkej vďačnosti a lásky svojim priateľom priblížiť dielo

Touto prezentáciou chcem z veľkej vďačnosti a lásky svojim priateľom priblížiť dielo veľkého slovenského básnika MILANA RÚFUSA, kt. ma svojou tvorbou hlboko poznačil. Aspoň takto nech sa mu splatí to, čo pre náš národ urobil na poli kultúry, umenia a literatúry. IVANA KRAJČÍKOVÁ

darva
Download Presentation

Touto prezentáciou chcem z veľkej vďačnosti a lásky svojim priateľom priblížiť dielo

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Touto prezentáciou chcem z veľkej vďačnosti a lásky svojim priateľom priblížiť dielo veľkého slovenského básnika MILANA RÚFUSA, kt. ma svojou tvorbou hlboko poznačil. Aspoň takto nech sa mu splatí to, čo pre náš národ urobil na poli kultúry, umenia a literatúry. IVANA KRAJČÍKOVÁ Zamysli sa a uvažuj nad posolstvom, ktoré tento veľký básnik vo svojom diele zanechal.

  2. MILAN RÚFUS – básnik ticha básnik, prekladateľ *10.12.1928 Závažná Poruba † 11.01.2009 Bratislava "Obrovské hodnoty Božie nahromadil tento básnik a každý si z nich môže vziať toľko, koľko vládze.“ /Ján Grešo, ev. pastor/ „Na báseň si treba nažiť.“ „To podstatné je mlčanie.“ Milan Rúfus ROZPRÁVKA (úryvok) Povedz, čo som už mohla viacej. Len podobenstvo vymyslieť a prebúdzať to vo vás spiace, aby ste mohli cítiť svet. A uhádli už mimo vrenia, čo vašou krvou preteká, v čom asi, v čom je ľudská cena. Kde je začiatok človeka? „Báseň a modlitba sú sestry. Pozvi ich k sebe, stôl im prestri." „Ja som na báseň musel čakať, ako sa čaká na lásku."

  3. MODLITBA K MENINÁM (venované dcére Zuzanke) Milan Rúfus Pane, čo najviac milujem, to každý deň má mena. Dovoľ mi padnúť pred Tebou. Hlbšie než na kolená. Pohlaď mi svojou pravicou jej navždy detské čelo. Nech tvoj dar Bytia môže niesť tak, aby nebolelo. Pohlaď jej dušu, bielučkú holubicu jej tela. Nech tvoj dar Bytia prijíma tak, aby netrpela. Toto je moja modlitba. Naozaj, Bože, Celá.

  4. Milan Rúfus Deti sa modlia za básnika Daj, Bože, nášmu ujovitie najšťastnejšie slová.Aby sa, keď ich vysloví, sám s nami zaradoval.Dopraj mu slovo blažené,aby ním za nás riekolto, čo my rieknuť vládzemelen slzami a smiechom.Veď ak tú báseň nezloží a pomýli sa v slove, kto naše srdcia vyloží, kto za ne všetko povie?Dohovorme sa, Bože náš,a každý spravme krôčik:Ty jeho slovám požehnáša my mu dáme oči. Milan RúfusBásnik sa modlí za detiNevedia prečo,no veľmi im to treba.A možno ešte viacej ako chleba.Aby im v duši pusto nebolo.Aby ich mali radi okolo.Aby im bolo mäkko ako v mame.Keď bolia veci, ktoré nepoznáme,tu každé dieťa,plaché ako laň,na hlave musí cítiť teplú dlaň.Bože,o takú dlaň ťa ľudské mláďa prosí.V čase, keď ešte ani nevie, kto si.Našiel ťa hore ten džavot tenkých hláskov?Našiel. Dal si im liek.A nazval si ho láskou.

  5. MODLITBA ZA RODIČOV Milan Rúfus Pane, ktorý si na nebi, zachovaj všetkým deťom mamy. Nech ako cesto na chlebík im rastú v teple pod rukami. Podaruj deťom otecka na každý deň, nie iba na včera. Bez otecka je ovečka zatúlaná a bez pastiera. Zachovaj nám ich obidvoch, veď dve ruky od Teba máme. Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame. PROSBIČKA O POKOJ MEDZI VAMI Milan Rúfus Čo chceme? Chceme chlebíčka.   A aby bola mamička.  A ocko večer z roboty  nemusí nosiť dobroty,   len dobrú vôľu.   Dobrú vôľu.   Aby sme boli všetci spolu   až po sníček nad postieľkou.

  6. MODLITBA ZASLOVENSKOMilan RúfusViem jedno hniezdo.Rád ho mám.V ňom ako v Božej sietije mnoho otcov, mnoho máma mnoho, mnoho detí.To hniezdo uvil Stvoriteľ.A sám aj určil komu,koho tam pozve prebývaťdo človečieho domu.Kto si bude smieť odomknúť,i zamknúť jeho bránu,kto pluhom krájať ako chliebzem, Bohom darovanú.Viem jedno hniezdo.Rád ho mám.Hreje ma dňom i nocou,vystlané mäkkou vravou máma mozoľami otcov.Môj dobrý Bože,zhliadni naň.Stráž nám ho neustále.Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,keď si ho stvoril malé.

  7. MILAN RÚFUS Hľadanie rodiča Prázdno je, Bože, chýbaš nám. Prázdny je priestor, t u i t am. Jeho hrôza i veleba. Prázdno je, Bože, bez Teba. Prázdno je slze vo víčku, prázdno je uhľom v  ohníčku, prázdno je deťom v  starobe, prázdno je tráve na hrobe. A ľudská duša, plachá myš, dieročku hľadá do chleba, tak jej je smutno bez Teba. Chýba do nej tvoj tichý kríž. Pomysli, Bože, pomysli. To nie Ty, no my sme odišli. Ale my predsa prídeme zo zeme, k Tebe, do zeme. Veď ten, kto nežil na zemi, nevie, kde more pramení, nemôže ani do neba. Prázdno je, Bože, bez Teba. Buď teda, maj nás trochu rád. Keby si nebol, pod i  nad, vo vnútri veci, okolo, všetko, čo je, by nebolo.

  8. Milan Rúfus MODLITBA ZA MIER Napomeň našich otcov, Bože nad hviezdami. Nech trochu myslia, čo sa stane s nami. Keď začnú vojnu a všetky svoje hnevy vylejú na seba. Tie hnevy ako plevy pokazia zem i nebo bude choré. Napomeň našich otcov Ty, tam hore. Že sa to nesmie, že ako Ty si svätý, aj zem je svätá. Veď chodia po nej Tvoje deti.

  9. MILAN RÚFUS PLACHÁ MODLITBA ZA MATKINO SRDCE Keby som videla i v naskrytejšom sníčku, kde na zemi je toľko dobrých slov, zložila by som z nich modlitbu za mamičku. Veď ona sama je už modlitbou. Jej pohladenie, jej úsmev i jej vráska, sú jako modlitba, čo do nej vložil Boh. Mama je láska. Lebo aj Boh je láska. Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch. „Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?“ Usmial sa Stvoriteľ, keď stvoril srdce mamy. A vedel dobre, že nemôže byť iná. Pretože raz aj On jej zverí svojho Syna.

  10. Matička Božia,Ty deťom dvakrát milá!Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.Nechaj nám starkú.Aby mi dlho žila.Starká má pre mňa času, koľko chcem.Starká je vľúdna.Má Boží pokoj v duši.Starká sa o nás s nikým nedelí. Má času ľúbiť nás.A nič ju nevyruší.Pri nej má týždeň sedem nedelí.Matička Božia,Ty, ktorú poznáme,a vieme o Tebe,ozvi sa na môj hlas.Nechaj nám starkú.My spolu niečo máme.To nikto viac už nemá.Okrem nás. Milan Rúfus Modlitba za starkú

  11. MILAN RÚFUS DEŤOM F E N O M É N „Anjeličku, môj strážničku,sadnime si na lavičku. Už ťa asi krídla bolia.Lietaš so mnou dookola,strážiš si ma, chrániš si ma...“ „Deti strážiť to je drina.Božie klbká nepokoja,neposedia, nepostoja, robia, ako radosť káže, premôžu ňou všetky stráže.“ „Anjeliček múdry, biely,už ti krídla oťaželi. Sadnime si na lavičku,zlož si ruky pod hlavičku,pospi si!“ „A na tú chvíľu,kým mi sníček vráti silu,kto to vezme?“ „Pánboh z neba.Bude strážiť mňa i teba.“

  12. Úryvok Čas ako oráč ostrím pluhu už kyprínádejstorakú. A nad brázdami jeho pluhu vtáknesiepieseň v zobáku. Nuž, zbohom buď. Tak už sazberám. Ku novým búrkam, k novým vieram, už cvendžísrdcaľahký cval. Miertvojimsnom. Miertvojimperám. No nikdy, nikdy nezapieram: Ja som ťa veľmi miloval. (List jednej žene) Úryvok Spí tvoja bolesť vznešená a sladká.Mária, Matka, oroduj za nás u drsného súdu. Za mužov, ktorí sú i ktorí mužmi budú. Naveky snom i ranami bdie neha ženy nad nami. (Materstvo)

  13. Z u z a n k aMilan RúfusSlnko. Tep mojich žíl.A moje horké nebo.Či ma Boh povýšil,či pokoril ma tebou?Akože uhádnuť,on svoje gesto chráni.I svoj dar i svoj prútnesie v tej istej dlani.Pokoril, povýšil...Zabudni také slová.A potom dýchni lenvánku na teplú dlaň:„Ešte som nikohoaž tak nemiloval.Ešte som od láskyneplatil takú daň.“

  14. Milan Rúfus R o z l ú č e n i e Mám ústa plné tvojich úst.Mám dlane plné tvojich dlaní.V lebke jak vietor v roklináchmi šumí hlas tvoj rozvzlykaný. Odpusť, tak odpusť. Skončené.Stud ostrú čepeľ do mňa tasí.Vo chvíli toľko tušenej,že kríž môj vidieť musela si. A hoci teplom záludnýmnás plachá nádej vo snách hreje,ten, kto ti povie: zabudni,je pravdivejší od nádeje. Deň, ktorý tepe do zmyslov,jak rozvíril, tak stíši boje.Z úst zlíže penu horkých slov.A z tváre oheň slzy tvojej.

  15. Milan Rúfus Prosba k básni Ten, čo ti slúžil, ostarel. Ale ty ostaň mladá. A hovor ľuďom bez bázne, čo máš i nemáš rada. Veď nemiluješ iba to, čo Bytiu stojí v ceste. Čo odmieta niesť bremeno tam, kde ty prosíš: neste! A nemáš rada iba to, čo ohrozuje krásu. On ostarel už. Ale ty chráň sviežosť svojho hlasu. Potrvaj. Zem je primalá a svet sa po nej valí. Keby si aj ty zlyhala, čo už by sme tu mali?

  16. MILANOVI RÚFUSOVI Ivana Krajčíková(Zo spomienky, vďačnosti a lásky)Slovami krásu zachytiť,myšlienkou hĺbku vyjadriť,veršom sa Bohu priblížiť,básňou naučiť život žiť.Hodno tu bolo, Majstre, byť.Kto načrel z básne, prameňa,z riadkov, kde slovováhu má a zdroj svojpriamo u Teba,pookrial a musel padnúť na kolená,bo pochopil, že darčo vlastnil si,rozdal si do haliera,vediac, že máš ho nie pre seba.Vďaka ti, Majstre,za slovo i za ten kúsok neba,si v Modlitbičkách ukryla v nich i zlomok seba.Čím si nás všetkých poznačil,nech uchová sa, nech dá vznik,čomu si nás tu naučil,čomu si veril, čomu žil.Nech žije vo mne, nech je v nich...

  17. Post skriptMilan Rúfus: AŽ DOZRIEME (úryvok)Ó, POÉZIA! POCHVÁLENÁ BUĎ, TVOJE PRÁVO ÚŽASNÉ,ŽE S ČISTÝM SRDCOM NA KOLENÁCHLEN MOŽNO VSTÚPIŤ DO BÁSNE.ĎakujemIvana

More Related