z klady pedagogiky n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Základy pedagogiky PowerPoint Presentation
Download Presentation
Základy pedagogiky

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 59

Základy pedagogiky - PowerPoint PPT Presentation


  • 290 Views
  • Uploaded on

Základy pedagogiky. PhDr. Mária Šimončičová. „Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať“ J.A. Komenský. „ Dieťa miluje prírodu – zatvorili ho do miestnosti Dieťa sa rado hrá – dali mu prácu Rado sa pohybuje – donútili ho k nehybnosti

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Základy pedagogiky' - conan-gates


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
z klady pedagogiky

Základy pedagogiky

PhDr. Mária Šimončičová

slide3

„Dieťa miluje prírodu – zatvorili ho do miestnosti

Dieťa sa rado hrá – dali mu prácu

Rado sa pohybuje – donútili ho k nehybnosti

Rado sa zaoberá vecami a predmetmi – namiesto nich mu dali predstavy

Rado využíva ruky – zamestnali iba jeho mozog

Rado hovorí – donútili ho mlčať

Rado by rozmýšľalo – muselo sa učiť spamäti

Chcelo by hľadať poznatky – podávali sa mu hotové“

Adolf Ferriere

pojem pedagogiky
Pojem pedagogiky

Pedagogika je veda o výchove,

ktorá skúma výchovno-vzdelávací proces.

Výchova je zámerné a pozitívne ovplyvňovanie vývinu osobnosti jednotlivca, jeho prípravu na život a prácu v daných spoločenských podmienkach.

Pojem pedagogika je gréckeho pôvodu:

/pais - chlapec, agó – vediem/

Paedagogus – učiteľ, vychovávateľ

defin cie v chovy
Definície výchovy

M. Špánik /1990/

Výchova je cieľavedomý proces, ktorý všestranne formuje človeka tak psychickej aj fyzickej stránke.

Výchova má pripraviť človeka pre spoločenský život a odovzdáva mu skúsenosti staršej generácie.

Výchova je proces spojený s vývinom každého jedinca a vývojom celej spoločnosti.

slide6

M. Zelina /1996/

Pojem výchova chápe

- v širšom zmysle ako rozvíjanie možnosti človeka

- v užšom zmysle ako odborné, cieľavedomé rozvíjanie pozitívnych vlastností a psychických procesov osobnosti jednotlivca.

pojem eduk cia
Pojem edukácia

Termín edukácia je u nás relatívny nový pojem.

Označuje spoločne pojmy výchova, vyučovanie a vzdelávanie.

Edukácia je zacielená na celoživotné rozvíjanie znalostí, schopností a hodnotových postojov

Edukáciaje celoživotné rozvíjanie osobnosti jednotlivca buď vo formálnych výchovno- vzdelávacích inštitúciách alebo neformálnom prostredí.

historick poh ad na kolstvo a pedagogick osobnosti
Historický pohľad na školstvo a pedagogické osobnosti

„História je učiteľkou života“

/Historia magistra vitae/

Cicero

Táto zásada platí aj pre oblasť pedagogickej teórie a praxe.

Všetky spoločnosti v minulosti si komcipovali svoj výchovno-vzdelávací model, ktorý zodpovedal ich sociálnym, ekonomickým a kultúrnym potrebám a perspektívam.

pedagogika v jednotliv ch historick ch obdobiach
Pedagogika v jednotlivých historických obdobiach

Celé dejiny pedagogiky dokumentujú, že samotná veda o výchove sa rodí s ostatnými vednými disciplínami najmä s filozofiou.

Pedagogika ako veda vychádza:

- z idealistickej koncepcie

- z materialistickej koncepcie

v chova v starovek ch civiliz ci ch
Výchova v starovekých civilizáciách

Vynález písma - kľúč k vzdelávaniu

  • obrázkové písmo/3500 – 3000 pr. n. l./
  • klinové písmo
  • hláskové písmo/4.stor. pr. n. l./

3. tisícročie. pred n. l. začiatky inštitucionálnej výchovy v starom Egypte /knižnica Alexandria/

11. stor. pred n. l. v starej Číne, v starej Indii

v chovn syst my v antickom gr cku
Výchovné systémy v antickom Grécku

Výchova a vzdelanie bolo určené iba pre slobodných občanov!

Výchovné systémy: spartský

aténsky

Cieľ spartského výchovného systému bola príprava poslušných občanov a odolných vojakov.

Cieľ aténskeho výchovného systému bol harmonický rozvoj osobnosti po stránke telesnej a duševnej /kalokagatia/

klasici antickej filozofie
Klasici antickej filozofie

Sokrates/469-399/

Cieľom výchovy je rozvoj mravnej stránky osobnosti, sebazdokonaľovanie a hľadanie pravdy/ múdrosť/, sokratovské metódy – systematický dialóg

„Zákonodarca nesmie pripustiť potlačenia výchovy do pozadia. Za správcu výchovy má byť zvolený občan, ktorý je vo všetkom najspôsobilejší.“

klasici antickej filozofie1
Klasici antickej filozofie

Platón/428-348/ diela „Ústava“ a "Zákony“

Cieľom výchovy je príprava občanov, aby zodpovedne plnili svoje sociálne funkcie pre prospech spoločnosti.

„Deťom sa vštepuje žiadosť a túžba vstať sa dokonalým občanom, ktorý vie vládnuť a dať sa ovládať podľa spravodlivosti“

klasici antickej filozofie2
Klasici antickej filozofie

Aristoteles/384-322/

diela“ Etika Nikomachova a Politika“

Zdôrazňuje význam rodinnej výchovy a uplatnenie vlastnej aktivity žiakov vo vzdelávacom procese.

Štátna výchova má byť prípravou na plnenie praktických a spoločenských úloh jednotlivcov.

v znamn pedagogick osobnosti v antickom r me
Významné pedagogické osobnosti v antickom Ríme

MarcusFabiusQuintilianus

/prvý profesor rétoriky vysokej školy/

Dielo „Dvanásť kníh o výchove rečníka“

Cieľom výchovy je vytváranie pozitívnych charakterových vlastností osobnosti už od ranného detstva a neskoršie osvojovanie odborných vedomostí a zručností.

Zdôrazňoval význam kolektívneho vyučovania a individuálny prístup k žiakom.

Odmietal telesné tresty.

Požiadavky na osobnosť učiteľa.

slide16

MarkusTullius Cicero

/starorímsky filozof, politik/

„Múdrosť je poznanie večných právd použiteľných v živote“

Cieľom výchovy je príprava na reálny život a žiadal humanizáciu školských podmienok.

v chova v stredoveku a v renesancii
Výchova v stredoveku a v renesancii

Prvé stredoveké školy boli cirkevné.

Základné predstavy o kresťanskej výchove vyslovil dominikánsky mních Tomáš Akvinský.

Svoje pedagogické názory prezentoval v diele

„O učiteľovi“

Učenie chápal ako aktualizáciu schopností skrytých v dieťati.

pedagogick n zory a diela j a komensk ho
Pedagogické názory a diela J.A. Komenského

Významný vplyv na rozvoj didaktiky mal J. A. Komenský /učiteľ národov/

Jeho myšlienky:

„-treba hľadať a nachádzať spôsob, podľa ktorého učitelia menej učili, ale žiaci viac sa naučili“

„- aby bolo v školách menej zhonu, márnej práce“

„-príjemne a dôkladne sa naučiť všetko, čo je potrebné na prítomný a budúci život“

najv znamnej ie diela j a komensk ho
Najvýznamnejšie diela J.A: Komenského
  • Veľká didaktika /DidacticaMagna/
  • Svet v obrazoch /Orbissensualiumpictus/
  • Škola hrou /Scholaludus/
  • Informatórium školy materskej
  • Vševýchova /Pampaedia/ celoživotné vzdelávanie
  • Najnovšia metóda jazykov /metodika/
  • Analytická didaktika /zásady vyučovania/
cenn a trval platn didaktick my lienky j a komensk ho
Cenné a trvalé platné didaktické myšlienky J.A. Komenského

Dokazoval, že vyučovanie sa má začínať od mladosti a má byť rozdelené do jednotlivých stupňov.

Zakladateľom triedy, vyučovacej hodiny a školského roka.

Prízvukoval požiadavku aktivity žiaka vo vyučovaní.

Cieľom výchovy je podľa J.A. Komenského príprava na večný život.

pedagogick n zory
Pedagogické názory

Jean-JacquesRousseau/1712-1778/

/francúzsky filozof/

Svoje pedagogické názory prezentoval v diele

„Emil alebo o výchove“

Upozornil pedagógov na význam aktivity dieťaťa a na spájanie vyučovanie so životom a prírodou.

pedagogick n zory1
Pedagogické názory

JohannFriedrichPestalozzi/1746-1827/

/švajčiarsky pedagóg, edukačný reformátor/

Dielo „Ako učí Gertrúda svoje deti“

  • vychádzal z vlastnej praxe /zriaďoval sirotince/
  • vypracoval metodiku predmetov /materinský jazyk, počty, zemepis/

„Zdrojemveškeréhopoznání je pozorování.“

pedagogick n zory2
Pedagogické názory

JohannFriedrichHerbart/1776-1841/

/nemecký pedagóg/

Považujeme ho za zakladateľa pedagogiky ako samostatnej vednej disciplíny.

„Náčrt prednášok z pedagogiky“

„Všeobecná pedagogika odvodená z cieľov výchovy“

Pedagogiku delí na dve hlavné časti /teoretickú a praktickú/

pedagogick n zory3
Pedagogické názory

KonštantinDmitrijevičUšinskij/1824-1871/

/bol ruský učiteľ a pedagogický teoretik/

Bol zástancom názoru, že vzťah učiteľa k žiakovi by mal byť humánny.

Zastával názor že dieťa má byť vzdelávaný v materinskom jazyku.

„Detský svet“ , čítanka pre najmenšie deti

esk a slovensk pedagogika
Česká a slovenská pedagogika

Gustáv Adolf Lindner/1828-1887/

Svoje pedagogické názory podal vo svojich prácach

„Všeobecné vychovávatelství“

„Všeobecné vyučovatelství“

Zakladateľ pedagogického časopisu „Paedagogim“

Zástanca vysokoškolského vzdelania učiteľov

pedag govia 20 storo ia
Pedagógovia 20. storočia

Otakar Kadner: Základy všeobecnej pedagogiky

Otakar Chup: Stredoškolská didaktika

Václav Príhoda: Ideológia novej didaktiky

Juraj Čečetka: Pedagogika

Juraj Brťka: Stručná didaktika pre učiteľov a kandidátov učiteľstva

Ondrej Pavlík: Didaktika

Ján Velikanič: Organizačné formy vyučovania na školách

reformn pedagogika
Reformná pedagogika

M. Montessoriová, E. Keyová, J. Dewey,

Kritika tradičného vyučovania:

  • Mechanický spôsob učenia
  • Nedocenenie individuality dieťaťa
  • Verbálne sprostredkovanie učiva
  • Nedocenenie záujmov žiakov
  • Prísna disciplína
  • Nesúlad s reálnym životom
  • Pasivita žiakov
alternat vne kolstvo
Alternatívne školstvo
  • Waldorfská škola /citová výchova, mravný charakter
  • Batavská škola /2 učitelia/
  • Pragmatická pedagogika J. Deweyho /priblížiť školu k životu/ socializácia
  • Tvorivo – humanistická výchova

„Výchova je dôležitejšia ako vzdelávanie“

5) Projektové vyučovanie

predmet pedagogiky
Predmet pedagogiky

Predmetom pedagogiky je výchova detí, mládeže a dospelých.

Predmetom pedagogiky je zisťovať:

- za akých podmienok

- akými prostriedkami dosahuje učiteľ výchovno-vzdelávací cieľ v súlade so spoločenskými potrebami a individuálnymi potrebami dieťaťa

syst m pedagogick ch discipl n
Systém pedagogických disciplín

Pedagogika ako veda je úzko spätá so spoločenským rozvojom a potrebami praxe.

Z hľadiska vekovej kategórie objektu výchovy:

  • predškolská pedagogika
  • školská pedagogika
  • vysokoškolská pedagogika
  • pedagogika dospelých
slide31

Z hľadiska oblasti spoločenskej činnosti:

  • rodinná pedagogika
  • inžinierska pedagogika
  • podniková pedagogika
  • vojenská pedagogika
  • pedagogika voľného času
lenenie pedagogiky v u om zameran
Členenie pedagogiky v užšom zameraní
  • Všeobecná pedagogika sa zameriava na:

/pedagogickú odbornú terminológiu/

  • Všeobecná didaktika sa zameriava na:

/obsah vzdelávania, vyučovací proces/

  • Teória výchovy sa zameriava na:

/obsah výchovy, proces výchovy/

  • Dejiny pedagogiky – všeobecné a národné dejiny sa zameriavajú na:

/vývoj výchovy, pedagogickej koncepcií, vzdelávacie inštitúcie/

slide33

Porovnávacia pedagogika sa zameriava na:

/analýzu pedagogických ideí, koncepcií, výchovno-vzdelávacie systémy v rôznych krajinách/

  • Špeciálna pedagogika sa zaoberá:

/teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

slide34

Pedagogika dospelých sa zameriava hlavne na: /vzdelávanie dospelých/

  • Teória riadenia školských a výchovných inštitúcií sa zameriava na:

/plánovanie, organizovanie, kontrola/

  • Sociálna pedagogika sa zameriava na:

/sociálne vzťahy v procese výchovy a vzdelávania/

slide35

Pedeutlógia sa zameriava na:

/teóriu učiteľskej profesie/

  • Pedagogika voľného času sa zameriava na:

/mimoškolskú činnosť/

  • Pedagogická diagnostika sa zameriava na: /diagnostikovanie školských vedomostí a zručností/
delenie didaktiky
Delenie didaktiky
  • didaktika základnej školy
  • didaktika vysokej školy
  • didaktika vedných odborov /technické vedy, cudzie jazyky/
  • didaktika vyučovacích predmetov
vz ah pedagogiky k in m vedn m discipl nam
Vzťah pedagogiky k iným vedným disciplínam
  • Pedagogika patrí medzi spoločenské vedy.
  • Človek bio - psycho a sociálna bytosť.
  • Vo výchovno vzdelávacom procese potrebuje interdisciplinárny prístup
  • Výchvnovzdelávcie problémy pedagogika rieši z troch hľadísk:
  • - z bilogickeho, psychologického, sociálneho
slide38

Pedagogika základné poznatky čerpá zo:

  • spoločenských a humanitných vied

/filozofia, psychológia, sociológia, história, etika, estetika, právne vedy/

  • prírodných a lekárskych vied

/biológia, anatómia, fyziológia, geografia, hygiena, fyzika, chémia/

  • technických vied a vedy o riadení

/technológia, náuka o strojoch, informatika, teória riadenia/

  • vedeckej metodológie

/logika, štatistika/

z kladn pedagogick pojmy
Základné pedagogické pojmy

Výchova je základný pedagogický pojem

Každý človek je jedinečná bytosť, prinášajúca si na svet určité genetické predpoklady, ktoré sa môžu rozvíjať:

  • pôsobením prostredia
  • výchovy
  • vlastnou aktivitou jedinca
vymedzenie pojmu v chova v ir om zmysle
Vymedzenie pojmu výchova v širšom zmysle

Výchova je zámerné, cieľavedomé a systematické pôsobenie na biologickú, psychickú a sociálnu zložku osobnosti, s cieľom dosiahnuť pozitívne zmeny v jej vývine, správaní a konaní

Výchova je sústava koordinovaných činností rozvíjajúcich osobnosť človeka, jeho schopnosti a vlastnosti tak, aby bol pripravený zvládnuť úlohy vo svojom individuálnom živote a začleniť sa do spoločnosti

model v chovy
Model výchovy

Celistvý model výchovy tvorí päť základných prvkov:

  • Objekt /vychovávaný/
  • Subjekt /vychovávajúci/
  • Cieľ výchovy /harmonický rozvoj osobnosti/ /Všeobecná deklarácia ľudských práv 1948/
  • Podmienky výchovy /vonkajšie, vnútorné/
  • Prostriedky výchovy /rodina, škola, obsah a metódy výchovy/
vzdel vanie
Vzdelávanie

Podľa E. Petláka je vzdelávanie proces, v ktorom si žiaci osvojujú poznatky a činnosti vytvárajú vedomosti a zručnosti rozvíjajú schopnosti a záujmy.

Druhy vzdelávania:

všeobecné vzdelávanie

odborné vzdelávanie

Odborné vzdelávanie špecifikujeme podľa obsahu vzdelávania

/prírodovedné, humanitné, ekonomické, technické, umelecké/

druhy u enia
Druhy učenia
  • Podmieňovanie/Pavlov, Skinner/
  • Senzomotorické/pohybové operácie, manuálne zručnosti, praktické návyky/
  • Verbálne učenie /slovné odpovede - pamäť/
  • Pojmové učenie /abstraktné myslenie/
  • Učenie riešením problému /zvýšená aktivita žiaka/
  • Sociálne učenie /sociálne vzťahy/
stupne vzdel vania a vzdelania
Stupne vzdelávania a vzdelania

Výsledkom vzdelávania jevzdelanie.

Medzinárodná norma pre klasifikáciu vzdelávania (ISCED) UNESCO 1970

Prepracovaná norma ISCED 1997 klasifikuje vzdelávanie:

  • ISCED 0 Predprimárne vzdelávanie
  • ISCED 1 Primárna vzdelávanie
  • ISCED 2 Nižšie sekundárne vzdelávanie
  • ISCED 3 Vyššie sekundárne vzdelávanie
  • ISCED 4 Postsekundárne vzdelávanie
  • ISCED 5 Prvý stupeň terciálného vzdelávania
  • ISCED 6 Druhý stupeň terciálného vzdelávania
z sady v chovy a vyu ovania
Zásady výchovy a vyučovania

Zásady výchovy a vyučovania sú základné požiadavky pre výchovnú a vzdelávaciu činnosť:

  • Zásada primeranosti
  • Zásada názornosti
  • Zásada trvácnosti
  • Zásada systematickosti
  • Zásada uvedomelosti a aktívnosti
  • Zásada komplexnosti, spätnej väzby, individuálneho prístupu
didaktick met dy
Didaktické metódy

Pojem metóda je odvodený z gréckeho slova „methodos“, cesta, spôsob:

Metóda je spôsob práce učiteľa a žiaka, ktorým učiteľ vedie žiaka a žiaci si osvojujú školské vedomosti, zručnosti a návyky

Prostredníctvom vyučovacích metód učiteľ zabezpečuje prísun informácií pre žiaka.

klasifik cia vyu ovac ch met d
Klasifikácia vyučovacích metód
  • Členenie z hľadiska vyučovacieho procesu /v. h/:
    • Metódy motivačné/vzbudenie záujmu o učenie/
    • Expozičné metódy/prezentácia učiva/
    • Fixačné metódy /opakovanie a opakovanie učiva/
    • Diagnostické a klasifikačné metódy /hodnotenie výsledkov vyučovania/
slide48

B) Členenie z hľadiska aktivity samostatnosti a tvorivosti žiaka:

  • Metóda informačno – reproduktívna/učiteľ- žiak/
  • Metódy úlohové /učiteľ zadá úlohu žiaci samostatne riešia/
  • Metódy problémové /učiteľ zadá didaktický problém a žiaci samostatne riešia/
slide49

C) Členenie didaktických metód z hľadiska zdroja informácií:

  • Metódy slovné: hovorené a písané slovo

/monológ, dialóg – rozhvor, diskusia/

/práca s učebnicou, pracovným zošitom/

2. Metódy názornodemoštračné

/pozorovanie, porovnávanie/

3. Metódy praktické

/pokus, práca v dielňach/

organiza n formy vyu ovania
Organizačné formy vyučovania

Organizačná forma vyučovania je časovájednotka zameraná na realizovanie obsahu učiva a výchovno-vzdelávacích cieľov, pričom sa využívajú vyučovacie metódy a prostriedky, rešpektujú vyučovacie zásady a je v nej interakcia medzi učiteľom a žiakom.

Organizačná forma vyučovania nie je len vyučovacia hodina ale aj výlety, exkurzia, vychádzka atď.

vyu ovacia hodina
Vyučovacia hodina

Etapy vyučovacej hodiny:

  • Prípravná časť hodiny /organizačné záležitosti, kontrola domácej úlohy, opakovanie učiva/
  • Hlavná časť hodiny /motivácia, sprostredkovanie učiva, práca žiakov s učivom/
  • Záverečná časť hodiny /zaradenie nových poznatkov do systému, uloženie domácej úlohy, vyhodnotenie hodiny/
pod a charakteru prostredia
Podľa charakteru prostredia
  • vyučovanie v triede
  • v odborných učebniach
  • laboratóriách
  • na cvičných pracoviskách
  • na školských pozemkoch
  • v domácom prostredí
  • mimo areálu školy /škola v prírode/
pod a z v znosti
Podľa záväznosti
  • Povinné vyučovacie predmety /T.v./
  • Voliteľné vyučovacie predmety
  • Nepovinné /napr. matematické olympiády/
  • Podľa dĺžky trvania /hodina, dvojhodinové/
  • Podľa počtu žiakov /individuálne, párové, skupinové/
kontrola a hodnotenie v sledkov vyu ovania
Kontrola a hodnotenie výsledkov vyučovania

Pod výsledkami vyučovania rozumieme to, čo sa žiaci počas vyučovacieho procesu naučili.

Kontrola a hodnotenie je mimoriadne citlivá oblasť vo vzťahu k učiteľovi a žiakom, ale aj vo vzťahu k rodičom.

Vonkajšia kontrola

  • - zo strany vedenia školy alebo zo strany školskej inšpekcie
met dy hodnotenia v sledkov vyu ovania
Metódy hodnotenia výsledkov vyučovania

Metódy delíme na:

  • ústne
  • písomné
  • praktické
  • didaktické testy

Hodnotenie:

  • priebežné
  • finálne – vysvedčenie

Monitor: celoslovenské testovanie žiakov 9. ročníka ZŠ (matematika, slovenský jazyk)

klasifik cia iackych v konov
Klasifikácia žiackych výkonov

Klasifikácia je zaraďovanie žiackych výkonov do výkonnostných skupín, ktorých je v slovenskom školstve päť.

Hodnotenie má často kvantitatívnu podobu /počet bodov, percentá, písmená/

materi lne didaktick prostriedky vyu ovania
Materiálne didaktické prostriedky vyučovania

Všetky predmety, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si učiva vo výchovno-vzdelávacom procese.

Klasifikácia:

  • učebné pomôcky
  • technické vyučovacie prostriedky
v skumn met dy v pedagogike
Výskumné metódy v pedagogike

Pedagogický výskum je činnosť zameraná na systematický opis, analýzu pedagogických problémov:

základný výskum - teoretické problémy

aplikovaný výskum – praktické problémy

Výskumné metódy: pozorovanie, rozhovor, dotazník, analýza pedagogických dokumentov, experiment