Download
vod do priestupkov ho pr va slovenskej republiky n.
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky PowerPoint Presentation
Download Presentation
Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

119 Views Download Presentation
Download Presentation

Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript

  1. Úvod do priestupkového práva Slovenskej republiky

  2. Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“ alebo „ZoP“) • Nadobudol účinnosť 1.októbra 1990 • Odvtedy bol už vyše 60-krát novelizovaný • Predstavuje čiastočnú kodifikáciu priestupkového práva a správnych deliktov ako takých • Existujú desiatky ďalších osobitných zákonov zakotvujúcich skutkové podstaty priestupkov, ktoré naň odkazujú

  3. Pojem priestupok • § 2 ods. 1 ZoP: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo nejde o trestný čin.“ • Táto legálna definícia vymedzuje materiálny a formálny znak, ako aj pozitívny a negatívny rozmer vymedzenia priestupku

  4. Všeobecné znaky priestupku • Škodlivosť – vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania (ide o nepatrný, resp. minimálny stupeň spoločenskej nebezpečnosti pre spoločnosť, na rozdiel od trestných činov, ktoré sa aplikujú keď ide o závažnejšie protiprávne konanie) • Protiprávnosť konania – rozumieme ňou porušenie alebo nesplnenie si zákonnej povinnosti (príp. povinnosti podľa iného všeobecne záväzného právneho predpisu)

  5. Sankcionovateľnosť – vyjadruje najmä povinnosť priestupcu sankciu strpieť, ak mu bola za priestupok príslušným správnym orgánov uložená. Nemá byť pritom vykladaná ako povinnosť správneho orgánu za skutok uložiť sankciu, pretože správny orgán má v zmysle procesných pravidiel možnosť v rozhodnutí upustiť od uloženia sankcie, ak má za to, že k náprave páchateľa stačilo už samotné prejednanie priestupku (§ 11 ods. 3 ZoP)

  6. Znaky skutkovej podstaty priestupku • Objekt – objektom chápeme právom chránený záujem, ktorý je priestupkom porušený alebo ohrozený. Všeobecným (primárnym) objektom priestupkov je záujem na ochrane riadneho výkonu verejnej správy. Z hľadiska stupňa všeobecnosti ďalej rozlišujeme druhový a individuálny objekt. • U niektorých priestupkov sa stretávame tiež s hmotným predmetom útoku (napr. kultúrna pamiatka, dopravná značka, úradná listina), ktorý však nemožno stotožňovať s objektom.

  7. Objektívna stránka – je tvorená najmä protiprávnym konaním alebo nekonaním páchateľa priestupku, negatívnym následkom tohto konania a kauzálnym nexom (príčinnou súvislosťou) medzi uvedenými zložkami. • Fakultatívnymi znakmi protiprávneho konania sú miesto a čas konania (napr. rušenie nočného pokoja, znečistenie vodného toku).

  8. Subjekt – subjektom priestupku je páchateľ, ktorým môže byť len fyzická osoba, ktorá má deliktuálnu spôsobilosť. Priestupku sa tak môže dopustiť len taká fyzická osoba, ktorá dovŕšila 15. rok svojho veku a súčasne v čase spáchania priestupku nebola nepríčetná (§ 5 ZoP). Zodpovednosť takejto osoby sa pritom ešte viaže na to, aby neexistovali okolnosti vylučujúce protiprávnosť jej konania (krajná núdza, nutná obrana a i.).

  9. Subjektívna stránka – vyjadruje vôľovú a psychickú zložku páchateľa k zamýšľanému následku, inými slovami vyjadruje jeho zavinenie. • § 3 ZoP: „Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.“ Ide o odlišnosť od trestného práva kde je potrebný úmysel okrem prípadov, keď podľa zákona postačuje aj nedbanlivosť.

  10. Podľa § 4 ZoP môže byť nedbanlivosť vedomá a nevedomá, a úmysel zas priamy a nepriamy. • Súčasťou subjektívnej stránky sú popri zavinení aj fakultatívne znaky, ktorými sú pohnútka (psychický podnet ku spáchaniu priestupku) a cieľ (čo sledoval páchateľ spáchaním priestupku).

  11. Okolnosti vylučujúce protiprávnosť • Podľa § 2 ods. 2 ZoP: „Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia • a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo • b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“

  12. V prvom prípade, podľa písm. a) hovoríme o tzv. nutnej obrane. Môže sa realizovať pasívne, ale aj aktívne. Za priamo hroziaci útok považujeme útok, ktorého následky majú bezprostredne nastať, ak by k uplatneniu nutnej obrany nedošlo, pričom Zákon o priestupkoch konkrétne neurčuje, vo vzťahu k akej osobe sa má nutná obrana realizovať, a ani nedeklaruje, o záujem chránený akým zákonom musí ísť.

  13. Krajná núdza podľa písm. b) je ďalšou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť konania. Je pre ňu typické, že sa aplikuje v prípadoch, keď existuje okamžitý alebo hroziaci konflikt dvoch záujmov. • Na rozdiel od nutnej obrany ide o inštitút aplikovateľný aj v prípadoch, keď ide o hrozbu spôsobenú napr. vis maior (tzv. „vyššia okolnosť“), príp. zvieraťom a pod. • Aj v tomto prípade však hrozba musí existovať bezprostredne.

  14. Z definície taktiež vyplýva, že krajná núdza je aplikovateľná len ako subsidiárny nástroj, t. j. keď je možné hrozbu odvrátiť aj inak, prednosť má tento iný, dajme tomu menej radikálny spôsob odvracania hrozby (napr. útekom a pod.). • Použitie krajnej núdze je možné len v súlade so zásadou proporcionality, resp. primeranosti, čo je vyjadrené skúmaním pomeru následku a krajnej núdze ako odvracania hrozby.

  15. Pôsobnosť Zákona o priestupkoch • Rozumieme ňou reálny alebo potenciálny okruh spoločenských vzťahov, na ktoré sa príslušný právny predpis použije. • Rozlišujeme časovú, územnú a personálnu pôsobnosť. • Časová pôsobnosť ZoP je vyjadrená v § 7 ods. 1, ktorý hovorí, že: „ Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku.“ • Výnimku tvorí prípad, kedy by použitie neskoršej právnej úpravy bolo pre páchateľa priaznivejšie. • Vždy však platí, že o sankciách a ochranných opatreniach je možné rozhodnúť len podľa zákona účinného v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. • To sa vzťahuje len na druh sankcie a nie na jej výšku.

  16. Teritoriálna pôsobnosť vyjadruje územie, na ktorom sa postupuje podľa príslušného zákona, v tomto prípade je to celé územie Slovenskej republiky. • Zákon o priestupkoch má aj niektoré exteritoriálne účinky, avšak s väzbou na personálne aspekty (občan SR, cudzinec s trvalým pobytom). • Personálna pôsobnosť vymedzuje okruh subjektov, na ktoré sa zákon vťahuje. • Z pôsobnosti ZoP sú vyňaté osoby požívajúce výsady a imunity podľa zákona a medzinárodného práva. • Osobitný režim platí napr. pre poslancov NR SR, prezidenta republiky a pod.

  17. Sankcie za priestupky • Sankcie plnia regulačnú funkciu zameranú na potlačenie až odstránenie nevhodných prejavov, ktoré sa vyskytujú v ľudskom správaní. • Hrozba sankcie teda patrí medzi podstatné elementy deliktuálneho práva, čo platí rovnako pre trestné, ako aj priestupkové právo. • Medzi základné funkcie sankcií patrí: odplata, izolácia, odstrašenie a rehabilitácia (niektorí autori uvádzajú aj reštitučnú a preventívnu funkciu). • Správny orgán má z úradnej povinnosti (ex offo) povinnosť zaoberať sa každým priestupkom, o ktorom sa dozvie, s výnimkou priestupkov prejednávaných len na návrh (napr. niektoré priestupky proti spoločenskému spolunažívaniu).

  18. Právnym následkom priestupku môže byť sankcia (trest) alebo aj ochranné opatrenie. • Ako už bolo spomenuté, sankcia nie je obligatórnym právnym následkom priestupku. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. • Podľa § 11 ods. 1 ZoP možno za priestupok uložiť štyri sankcie, a to pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veci. • Sankciu je možné uložiť samostatne (t. j. jednu sankciu) alebo niekoľko sankcií súčasne. Platí však obmedzenie, že pokarhanie nie je možné kumulovať s pokutou. • Rovnako platí, že zákaz činnosti je možné uložiť len za tie priestupky, pri ktorých to Zákon o priestupkoch alebo osobitný predpis umožňuje.

  19. Pri určení druhu a výmery sankcie správny orgán prihliadne na niekoľko okolností, ktorými sú závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v disciplinárnom konaní. • Pri ukladaní sankcie sa uplatňujú zásady zákonnosti, primeranosti a individualizácie. • Neexistuje však žiadne kvantitatívne vyjadrenie, na ktoré je pri ukladaní sankcie za priestupok prihliadať (napr. ako pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ako je tomu v trestnom práve).

  20. Pokuta je najčastejšou sankciou za priestupok. Jej výška sa ustanovuje v Zákone o priestupkoch a v iných zákonoch pri jednotlivých skutkových podstatách priestupku ustanovením jej hornej, ale v určitých prípadoch aj dolnej hranice (tzv. pokutové pásma, napr. v stavebnom zákone). • Horná hranica „základnej“ pokuty podľa Zákona o priestupkoch, ak tento zákon v osobitnej časti alebo iný zákon neustanovuje vyššiu pokutu, je 33 eur. • Osobitným prípadom sú pokuty ukladané pri opakovaní priestupku. Zákony tu používajú rôzne modely, všeobecne však platí, že v prípade tzv. recidívy sa pokuta zvyšuje. • V blokovom konaní je možné podľa ZoP uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní do 250 eur (jedná sa o skrátené formy konania). • Horná hranica pokuty u mladistvých (osôb, ktoré v čase spáchania skutku dovŕšili 15. rok, ale neprekročili 18. rok svojho veku) sa znižuje na polovicu, nesmie byť pritom vyššia ako 300 eur.

  21. Pokarhanie je sankciou, ktorú Zákon o priestupkoch bližšie nedefinuje a neurčuje ani režim jej realizácie. • Pokarhanie je v laickej verejnosti často zamieňané s napomenutím, čo však nie je sankciou, ale jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom konaní podľa § 84 ZoP. • Zákaz činnosti je druhom sankcie, ktorú je možné uložiť len ak to zákon explicitne (výslovne) umožňuje. • Je možné ho uložiť len na čas určený v osobitnom predpise, najdlhšie na 5 rokov a nemožno ho predĺžiť na základe vlastnej úvahy správneho orgánu. • Môže sa týkať činnosti, ktorú osoba vykonáva v pracovnom alebo obdobnom pomere alebo na ktorú je potrebné povolenie alebo súhlas štátneho orgánu. • Zákaz činnosti je možné uložiť len v prípade, ak bol priestupok spáchaný touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. • Často sa uplatňuje napr. na úseku dopravy, resp. premávky na pozemných komunikáciách (zákaz viesť motorové vozidlo). • Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno upustiť po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie.

  22. Prepadnutie veci je ďalšou sankciu, ktorú je možné uložiť za priestupok a to podľa § 15 ZoP v dvoch prípadoch: a) ak bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom. • Platí pritom, že hodnota veci nemôže byť v nápadnom nepomere k povahe priestupku. • Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

  23. Ochranné opatrenia • Právnym následkom spáchania priestupku môže byť aj uloženie ochranného opatrenie, ktoré je potrebné odlišovať od sankcie (trestu). • Zákon o priestupkoch explicitne umožňuje uložiť dva druhy ochranných opatrení, a to obmedzujúce opatrenia a zhabanie veci. • Aj napriek tomu, že sa nejedná o sankciu v pravom zmysle slova, uložením ochranného opatrenia dochádza k zásahu do niektorých práv a slobôd osoby.

  24. Zánik zodpovednosti za priestupok • Zákon o priestupkoch hovorí, že: „Priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.“ • V § 20 ZoP sa jedná sa o dvojročnú prekluzívnu lehotu, na ktorú je správny orgán povinný prihliadať ex offo (z úradnej povinnosti) a nie je možné ju nijakým spôsobom predĺžiť. • Amnestiu za priestupky udeľuje vláda Slovenskej republiky.

  25. Osobitná časť ZoP • Z hľadiska štruktúry právneho predpisu sa Zákon o priestupkoch člení na tieto štyri časti: • Všeobecná časť, • Osobitná časť, • Konanie o priestupkoch a • Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia.

  26. V II. Osobitnej časti Zákona o priestupkoch nájdeme jednotlivé skutkové podstaty priestupkov podľa tohto zákona, ktoré zákonodarca zaradil do jednotlivých skupín na základe spoločného druhového objektu. • Na základe tohto zatriedenia v tejto časti nájdeme napr. priestupky proti poriadku vo verejnej správe, priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, priestupky proti verejnému poriadku a ďalšie.

  27. Priestupky proti poriadku v správe • Podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZoP priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne neoprávnene užíva vedeckú alebo umeleckú hodnosť alebo titul absolventa vysokej školy. • Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 99 eur. • Na naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

  28. Priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami • Priestupku podľa § 30 ods. 1 ZoP sa dopustí ten, kto predá, podá alebo inak umožní požitie alkoholických nápojov osobe zjavne ovplyvnenej alkoholickým nápojom alebo inou návykovou látkou, osobe mladšej ako osemnásť rokov alebo osobe, o ktorej vie, že bude vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok. • V prípade sústavnosti takéhoto konania voči osobe mladšej ako 18 rokov alebo vo väčšom množstve by sa páchateľ dopustil trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži podľa § 175 Trestného zákona, za ktorý môže byť potrestaný trestom odňatia slobody až na tri roky. • Pozor na prípitky na rodinný oslavách 

  29. Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu • Tvoria frekventovane aplikovanú skupinu priestupkov. • Zákonodarca pojem občianske spolunažívanie explicitne nevymedzil. • Opodstatnenosť existencie tejto skupiny priestupkov je daná tým, že výsledkom vzájomného spolužitia ľudí a ich vzájomnej interakcie býva konflikt, ktorý veľmi často nie je riešiteľný svojpomocne, t. j. bez zásahu správneho orgánu do narušených spoločenských vzťahov. • Objektom uvedenej kategórie priestupkov je teda pokojné spolužitie občanov s rôznymi názormi, záujmami a postojmi v rámci určitej komunity.

  30. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) ZoP sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. • Za tento priestupok je možné uložiť sankciu do 33 eur. • K tomu aby mohlo byť konanie priestupcu kvalifikované ako protiprávne nestačí, že osoba sa subjektívne cíti byť dotknutá na cti. • Podstatné je, aby takéto konanie bolo objektívne, t. j. podľa všeobecnej verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný následok – urážku na cti. • Korešpondujúcim trestným činom tohto priestupku je trestný čin ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Dopustí sa ho ten, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu. Za tento trestný čin je možné uložiť trest s hornou hranicou dva roky. • V oboch prípadoch sa príslušná ochrana poskytuje výhradne jednotlivcovi, nechráni teda kolektív, právnické osoby, orgány ani rôzne úrady

  31. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) ZoP sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví. • Za tento priestupok možno uložiť do výšky 99 eur. • Tento priestupok môže byť spáchaný len z nedbanlivosti, pretože úmyselné ublíženie na zdraví napĺňa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. • V prípade drobného ublíženia na zdraví napĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch.

  32. Priestupky proti majetku • Podľa § 50 ods. 1 ZoP sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením vecí z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. • Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 331 eur. • Na naplnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty sa v tomto prípade vyžaduje úmyselné zavinenie a trestným sa takéto konanie stáva už vo vývinovom štádiu pokusu. • Škoda musí byť spôsobená na cudzom majetku. • V prípade, že by škoda spôsobená takýmto konaním presiahla výšku 266 eur bolo by takéto konanie možné postihnúť v režime trestného práva, napr. podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona ako poškodzovanie cudzej veci, za ktoré hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok. • Do úvahy prichádzajú aj trestné činy ako krádež, sprenevera, podvod.