Download
1 / 17
E N D
Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký trvalý vplyv na celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes na napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé slová majú pôvod v gréčtine. www.zaujimave.com
Mykény a obdobie úpadku • Rodiskom najstaršej známej európskej civilizácie v oblasti Egejského mora asi pred 4000 rokmi bol ostrov Kréta. Príčinou zániku tejto civilizácie bol obrovský výbuch sopky na ostrove Théra (dnešný Santorin) približne okolo r. 1500 pred n. l. Čoskoro nato vtrhli na Krétu Achájci (Mykénčania) z pevninského Grécka. Tí v celej oblasti založili mestá, ale aj ich kultúra bola rozvrátená a Grécko zažilo obdobie veľkého úpadku. www.zaujimave.com
Klasické Grécko • Približne do obdobia okolo r. 750 pred n. l. kladieme počiatky klasického Grécko. Klasické Grécko tvorilo viacero mestských štátov, z ktorých každý mal niekoľko tisíc obyvateľov. Najväčším mestským štátom (polis) boli Atény. Spočiatku sa na vláde v mestských štátoch podieľalo niekoľko mocných príslušníkov aristokracie – bol to systém nazývaný oligarchia. Nepokoje, do ktorých vyústilo zneužívanie moci, nakoniec presvedčili ľudí, aby ustanovili vládu jednej osoby – tyrana. www.zaujimave.com
Zlatý vek Atén • Prvý perzský útok odrazili Gréci v bitke pri Maratóne r. 490 pred n. l., ale už v r. 480 vstúpila perzská armáda do Atén a zničila všetky chrámy nachádzajúce sa v meste. Vďaka ďalším víťazstvám dosiahnutými na mori i na súši sa Atény pozoruhodne spamätali z úderu a mesto zažilo svoj zlatý vek. Jeho najslávnejší politik Perikles vyhlásil ohromný program prestavby mesta. Z tohto obdobia pochádzajú chrámy na Akropole vrátane Partenonu. www.zaujimave.com
Demokratické Atény • Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorilo 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa občania zvolávali na účasť na zhromaždení, ktoré sa konalo na pahorku Pnyx. Na zhromaždení sa muselo zúčastniť najmenej 6000 občanov. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. www.zaujimave.com
Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob. (ostrakizmus). www.zaujimave.com
Atény v období rozkvetu • V Aténach, ako i v ďalších gréckych mestách sa život sústreďoval na námestí (agora). Tu sa priatelia stretávali v tieni kolonád a obchodníci predávali svoj tovar, často z pódií nazývaných kykloi. V jednom rohu stál tholos, kde sa schádzali vedúce osobnosti rady. Nachádzal sa tu aj (buleutérion) mestská radnica, kde sa zhromažďovala rada. Na pahorku týčiacom sa nad mestom stála Akropola, opevnenie obklopujúce rôzne chrámy spolu s Partenonom. www.zaujimave.com
Každoročne sa konali na počesť bohyne Atény tzv. panaténaie. Oslavy vrcholili dlhým sprievodom, ktorý so spevom a tancom kráčal k Erechteionu, chrámu na Akropoli. www.zaujimave.com
Grécke umenie • Len málo starovekých civilizácií vytvorilo také množstvo rôznorodých umeleckých diel ako Grécko. Neboli to len obdivuhodné stavby ako napr. Partenon, ale aj celý rad nádherných sôch. Najslávnejším sochárom bol Praxiteles, ktorý svojou sochou bohyne Afrodity vytvoril prvý ženský akt. Antické Grécko sa preslávilo aj svojím divadlom. Hry, ktorých autormi sú Sofokles, Euripides a Aristofanes, sa hrajú dodnes. www.zaujimave.com
Grécka veda a filozofia • Učenci starovekého Grécka, ako napr. Táles a Aristoteles, sa zaslúžili svojím pohľadom na svet a ustavičným kladením si otázok o veľa dôležitých objavov. Pytagoras a Euklides objavili základné matematické zákony. Archimedes vysvetlil, prečo lode plávajú. Anaxagoras zistil, že ak sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke, dochádza k zatmeniu Zeme. Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti objavili už Gréci. www.zaujimave.com
V tomto storočí sme iba získali istotu, že všetku hmotu tvoria maličké atómy, ale grécky učenec Demokritos prišiel na to už pred 2500 rokmi. Grécki myslitelia Platón a Sokrates premýšľali aj o tom, ako by sa ľudia mali správať a aký politický systém je najlepší. Ich myšlienky sa stali základom modernej filozofie. www.zaujimave.com
Grécki bohovia a mýty • Gréci mali veľký počet bohov, o ktorých si rozprávali množstvo príbehov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Stále a hádali a vždy do svojich škriepok zatiahli obyčajných smrteľníkov. Ich vládcom bol Zeus. Oženil sa so svojou sestrou Hérou, ale mal veľa afér s inými ženami – ľudskými bytosťami v preoblečení za býka, labuť a dokonca na zlatý dážď. Afrodita bola bohyňou lásky a Ares bohom vojny. Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych gréckych hrdinoch. www.zaujimave.com
Jedným z nich bol Herakles (Rimania ho poznali pod menom Herkules). Herakles bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvo s Alkmene tak rozhnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny. Aby tento svoj čin napravil, musel vykonať dvanásť hrdinských činov. • Veľa príbehov sa viazalo na trójsku vojnu. Mnohé z nich uvádza Homér vo svojich eposoch Ilias a Odysea. www.zaujimave.com
Mykénčania sú v nich opisovaní ako veľkí bojovníci, ktorí viedli 10-ročnú vojnu proti Trójanom za navrátenie Heleny, krásnej manželky brata mykénskeho kráľa Agamemnóna, ktorá utiekla s trójskym princom Paridom. Ľudia sa spočiatku nazdávali, že tieto príbehy sú mýtom. R. 1870 sa však podarilo nájsť skutočnú Tróju ležiacu na území dnešného Turecka. www.zaujimave.com
Dôležité dátumy (pred n. l.) • asi 1100 Začiatok obdobia veľkého úpadku. • asi 800 Koniec obdobia veľkého úpadku. Homér píše svoje spisy. • 775 Konali sa prvé olympijské hry – športové zápolenie gréckych atlétov. • 508 Počiatky demokratického zriadenia v Aténach. • 490 Bitka pri Maratóne • 438 Stavba Partenonu www.zaujimave.com
393 Posledné olympijské hry až do ich obnovenia r. 1896 • 338 Macedónčania dobyli Grécko. www.zaujimave.com
