epika n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Epika PowerPoint Presentation
Download Presentation
Epika

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 22

Epika - PowerPoint PPT Presentation


  • 240 Views
  • Uploaded on

Epika. Základné pojmy. Epika. názov epika pochádza z gréckeho epos - vyprávanie (pieseň, slovo), zo starogréckych Homérových eposov: Ilias a Odysea patrí k základným literárnym druhom rozprávanie je hlavný slohový postup tohto žánru. sled rozličných udalostí rozprávania tvorí epický dej.

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Epika' - belle


Download Now An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
epika

Epika

Základné pojmy

epika1
Epika
  • názov epika pochádza z gréckehoepos- vyprávanie (pieseň, slovo), zo starogréckych Homérových eposov: Ilias a Odysea
  • patrí k základným literárnym druhom
  • rozprávanie je hlavný slohový postup tohto žánru.
  • sled rozličných udalostí rozprávania tvorí epický dej
delenie epiky
Delenie epiky
  • veršovaná
    • epos
    • balada
    • romanca
  • veršovaná aj neveršovaná epika
    • legenda
    • bájka
    • báj
    • povesť
  • neveršovaná epika

(krásna próza)

    • román
    • novela
    • poviedka
    • esej
  • Podľa rozsahu
    • malá
    • veľká
    • stredná
slide4
Epos
  • je veľká epická veršovaná básnická tvorba , vznikla v antickej literatúre a jej obsahom sú problémy doby
  • Druhy eposov:
    • hrdinský ( bohatiersky)
    • historický
    • idylický
    • duchovný
    • moderný (reflexívny )
hrdinsk bohatiersky epos
Hrdinský (bohatiersky) epos
  • V gréckej literatúre to boli Ilias a Odysea, ktoré sa pripisujú slepému básnikovi Homérovi, pochádzajú z 9. st. p. n. l.
  • Starogrécky epos prednášali osobitní prednášatelia pre veľké zhromaždenia ľudí.
  • Rozpráva o významných udalostiach, ktoré mali význam pre život celého národa.
  • Hlavný hrdina sa vyznačuje mimoriadnymi vlastnosťami.
  • Do deja zasahujú bohovia, je tu mnoho opisov prostredia, bitiek, súbojov, predmetov i postáv.
  • Na začiatku hrdinského eposu je tzv. invokácia – krátke naznačenie deja.
  • Konanie ľudí v starovekých eposoch určujú bohovia, ktorí pôsobia na ich rozhodovanie pomocou snov a pod.
historick epos
Historický epos
  • Kým bohatiersky epos tematicky čerpal zo starých povestí a mytológie, historický epos vychádzal zo skutočných dejinných udalostí (Ján Hollý – Svätopluk, Sláv).

Idylický epos

  • Tematicky sa viaže na udalosti z dedinského života, ktorý je blízky prírode. Pozadie diela tvoria často významné historické udalosti.

Duchovný epos

  • Čerpal námety z biblie, slúžil potrebám náboženstva, bol prostriedkom na vyslovenie aktuálnych dobových problémov (Ján Hollý – Cyrilometodiáda).
slide7

Moderný (reflexívny) epos

  • Patria sem veľké epické skladby od čias romantizmu.
  • Literatúra si všíma osobné práva človeka, ktoré sú v rozpore so
  • spoločenskými a národnými záujmami.
  • Jeho najcharakteristickejším znakom je, že čerpá námety zo
  • života spoločnosti.
  • Zobrazuje základné problémy doby .
  • Epický dej je často prerušovaný opisom duševných stavov
  • zobrazovaných hrdinov, opismi prírody a úvahami autora
balada
Balada
  • Stredne dlhá epická forma ľudového pôvodu.
  • Vyznačuje sa jednoduchým dejom.
  • Dej je smutný, pochmúrny a zväčša sa končí tragicky.
  • Hrdina balady obvykle zahynie alebo podstúpi iný krutý trest (tragika).
  • Dej je zhustený, jazyk je jednoduchý a väčšinou býva rozprávaný formou dialógu
  • Môže obsahovať aj lyrické a dramatické prvky.
  • Lyrické vlastnosti textu dokazuje zvýšená subjektívnosť, ktorú zvýrazňujú opakovacie figúry, refrén a hyperbola
udov balada
Ľudová balada
  • Pre svoj pôvod v ľudovej slovesnosti má mnohé spoločné znaky s ľudovou rozprávkou.
  • Autor balady je neznámy.
  • Dej má rýchly spád, často sa odohráva na neznámom mieste.
  • Často sa využívajú magické čísla (tri, sedem,...).
  • V mnohých baladách vystupujú nadprirodzené postavy (umrlci, víly, strašidlá) a prebiehajú neskutočné deje (prekliatie).
  • Balada sa šírila ústnym podaním, ľudia v rôznych krajoch si text obmieňali podľa vlastného vkusu a nálady. Tak vznikli obmeny na jeden motív - varianty.

Od rozprávky sa odlišuje:

    • dej balady sa obyčajne končí tragicky
    • pôvodne sa spievala (pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou).
umel balada
Umelá balada
  • Začína vznikať koncom 18. storočia, ale najmä v 19. storočí
  • Jej zdrojom boli ľudové balady, ale aj povesti a báje.
  • Z povestí si autori vyberali smutné, tajomné, záhadné, ale aj realistické deje, ktoré potom spracovali ako balady.
  • Romantickí básnici využívali baladu na vyjadrenie svojich romantických pocitov (lyrický moment).
soci lna balada
Sociálna balada
  • rieši problémy biedy
  • problémy vojny
  • problémy osamelosti ľudí,
  • tragika hrdinov sociálnej balady vyplýva z nespravodlivých sociálnych vzťahov
romanca
Romanca
  • španielsky básnický útvar na pomedzí lyriky a epiky
  • básnická forma ľudového alebo rozmarného obsahu;
  • milostná pieseň;
  • menšia skladba lyrického rázu;
  • spracúva radostnú tematiku
legenda
Legenda
  • Pochádza z latinského legenda, čo znamená "veci určené na čítanie").
  • Je to epický literárny žáner
  • Pojednáva o živote, smrti, umučenia a zázrakoch určitého svätca alebo mučeníka
  • Obľúbený žáner stredovekej a barokovej literatúre.
  • V legendách sa vyskytujú zázraky a postavy kresťanskej histórie
  • V prenesenom zmysle môže byť aj legenda o význačnej osobe.
b jka
Bájka
  • Je epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia (tento jav sa nazýva antropomorfizácia alebo personifikácia
  • Vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie.
  • V bájke sa využívajú alegorické prvky , satira a irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.
  • Jednotlivé zvieratá v bájke získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich postupne stávajú typické (napr. líška je prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im ich z nejakého dôvodu (napr. vizuálneho) prisúdili.
  • Bájky boli pôvodne určené dospelým čitateľom (poslucháčom), v 19. a 20. storočí sa začali stále viac posúvať do detskej literatúry.
b j m tus
Báj ( mýtus)
  • Je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový (primitívny) výklad o jave či veci,
  • Súbor mýtov (najmä určitého etnika či národa) sa nazýva mytológia či bájoslovie.
  • Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne.
  • Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom).
  • Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov.
  • Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie.
  • Rozdeľujeme do niekoľkých skupín:
    • 1. báje o pôvode neba a zeme,
    • 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov
    • 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení,
    • 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.
poves
Povesť
  • Žáner prozaickej epiky neveľkého rozsahu, ktorý sa od báje a rozprávky odlišuje tým, že sa viaže na určité skutočné miesto, na určitý čas, na určitú udalosť, osobu alebo vec.
  • Má jednoduchý, pútavý a čitateľsky príťažlivý dej, v ktorom je často veľa neskutočného.
  • Podľa pôvodu delíme povesti na ľudové a umelé,
  • Podľa obsahu na:
    • 1. miestne: viažu sa na určité miesta
    • 2. historické: hovoria o konkrétnych historických udalostiach a

osobnostiach (o ľudových hrdinoch, panovníkoch).

    • 3. démonologické: rozprávajú o nadprirodzených bytostiach
    • 4. heraldické: hovoria o vzniku rodov a erbov.
rom n
Román
  • Termín román pochádza zo stredoveku, kedy sa pojmom „conteroman“ (románske rozprávanie) začali v románsky hovoriacich krajinách označovať literárne diela písané v národnom jazyku (namiesto vtedy bežnej latinčiny).
  • Pôvod skutočného románu je však v poviedkach a novelách vznikajúcich od 14. storočia v Itálii. Tieto sa neskôr začali spájať do jednotného celku - románu.
  • Dôležitým druhom románu bol v 16. a 17. storočí tzv. pikareskný román.
    • Pikareskný románje parodizujúci román ktorý vznikol v Španielsku ako reakcia na dakedajší vážny rytiersky román. Jeho hrdina je ľudový šibal, tulák, ktorý putuje po miestach a zažíva dobrodružstvá.
znaky rom nu
Znaky románu
  • Epické prozaické literárne dielo, ktoré podáva široký obraz života spoločnosti obyčajne v dlhšom časovom rozpätí.
  • Má veľký rozsah a zložitú kompozíciu.
  • Okrem hlavných postáv, prostredníctvom ktorých sledujeme hlavnú dejovú líniu, vystupuje tu aj mnoho vedľajších postáv, ktoré dotvárajú vedľajšie dejové línie,čiže epizódy.
  • Základom deja je rozprávanie udalostí, rozprávačom je najčastejšie autor (autorská reč).
slide19

Rozprávanie autoraje prerušované prehovormi postáv (reč postáv).

  • Hlavná dejová línia a idea románu sa viaže na jednu alebo viaceré hlavné postavy.
  • Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány), trilógie (tri romány) a románové cykly.
  • Z tematického hľadiska romány členíme na :
    • dobrodružné,
    • generačné,
    • historické,
    • vedecko-fantastické,
    • psychologické,
    • spoločenské alebo sociálne,
    • životopisné,
    • autobiografické,
    • cestopisné a pod.
novela
Novela
  • Novela vznikla v Taliansku počas renesancie. Stala sa obľúbenou v 19. storočí a je populárna dodnes. V novele má svoj pôvod aj novodobý román. Prechod medzi románom a novelou tvorí románová novela.
  • je prozaický epický literárny žáner (kratšieho alebo skôr) stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky a zovreto (bez zbytočných opisov a vedľajších epizód) a má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver.
  • Postavy sa v novele nevyvíjajú. Hoci hovoríme, že novela zobrazuje len jeden príbeh, nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí. Novela máva viac postáv a zložitejší dej ako poviedka.
poviedka
Poviedka
  • Korene siahajú do dávnych čias rozprávačskej tradície, ale za čas vzniku poviedky ako žánru sa považuje začiatok 19. storočia. V 20. storočí patrila poviedka k najrozšírenejším žánrom.
  • Je epický žáner krátkeho a stredného rozsahu s jednoduchým dejom a menšou intenzitou dramatickosti.
  • Patrí medzi tzv. krátku prózu .
  • Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy.
  • Hlavnými prvkami poviedky sú:
    • časová a často aj miestna neurčenosť
    • minimálny výskyt hrdinov a fantastických motívov.
  • Väčšina poviedok končí pointou.
  • Na účely Ceny Nebula bola poviedka definovaná ako literárne dielo do 7500 slov.
slide22
Esej
  • (z angl. essay < fr. essai = skúška, literárny pokus < lat. exagium = váženie) je žáner náučnej literatúry, úvaha, v ktorej sa neobyčajným spôsobom spracúva odborná, najmä kultúrna problematika.
  • Zaujímavo, príťažlivo, esteticky, vtipne a vecne chce presvedčiť alebo poučiť čitateľa.
  • Vlastnosti
    • Je subjektívno-objektívny žáner.
    • Pisateľ využíva svoje vnútro.
    • Používa výkladový slohový postup, ale aj s opisom. Opisná esej sa využíva hlavne v literárnej vede, menej vo vedeckých prácach.
    • Prehodnocuje sa názor na všeobecne známu otázku, ale esej je odbornejšia.
    • Vyžaduje predchádzajúce odborné vedomosti.
    • Nemá typický koniec, pisateľ ju môže ukončiť kedykoľvek a akokoľvek
    • V odbornej eseji sa používajú priame výrazové prostriedky. Priamo, odborne pomenúvajú sa javy skutočnosti. Využíva sa koordinácia, vyratúvanie.
    • Vety sú krátke, dlhé, dokončené, nedokončené, opytovacie.