Križiaci

1. Križiaci Ľubomír Jurga 7.C

2. Porovnanie križiackej a moslimskej vyzbroje • Križiaci nosili ťažkú zbroj a jazdili naveľkých mohutných koňoch, zatiaľ čomoslimovia, tzv. Saracéni (seldžuckí Turci),používali ľahké brnenie a kone. Križiaci takposobili impozantnejším dojmom, ale Saracéni boli pohyblivejší.

3. Križiacke výpravy • 1095 • Pápež Urban II. vyzval rytierov k  výprave proti neveriacim • 1099 • Dobytie Jeruzalema • 1147–1149 • Po páde Edessy stroskotala 2. výprava pri Damasku • 1187 • Saladin znovu získava Jeruzalem • 1189–1191 • 3.výprava, vedená Fridrichom I., stroskotala po cisárovej smrti • 1202–1204 • 4.výprava pod benátskym vedením sa zmocnila Carihradu a dočasne rozložila Byzantskú ríšu • 1217–1221 • 5.výprava do Egypta • 1228–1229 • 6.výprava, vedená Fridrichom II. , vrátila nakrátko Jeruzalem kresťanom • 1249–1254 • 7. a  8. výprava, pod velením francúzskeho kráľa Ľudovíta IX., mierila do Egypta a do Tunisu

4. Prvá križiacka výprava • Prvá križiacka výprava bola vyhlásená pápežomUrbanom II. v roku 1095 v Clermonte s cieľom znovu získať vládu nad svätým územím Jeruzalema a . Výprava sa odohrala v rokoch 1096–1099. • V auguste 1096 sa začala 1. (typická) križiacka výprava, ktorej sa zúčastnili predovšetkým nižší feudáli (rytieri rôznych kniežat), ale aj vyšší. Usilovali sa rozšíriť svoje panstvá a získať na Východe vplyv a bohatstvo. Výprava sa skladala zo štyroch menších výprav, ktoré vyšli z viacerých miest v Európe.

5. Detská križiacka výprava • Detská križiacka výprava (1212) bola jedna z križiackych výprav. • Jej údajní iniciátori tvrdili, že nevinné deti (ktoré boli vo veku 8-12 rokov) pre svoju mravnú čistotu (nezaťažené hriechmi) môžu v boji proti neveriacim dosiahnuť väčšie úspechy ako ozbrojené vojská. Kým výpravu francúzskych mladých ľudí sa podarilo zastaviť ešte v Marseille, dostali sa „vojská“ (asi 7000 detí - iné pramene 12000) z rýnsko-lotrinskej oblasti v auguste až do Janova. Keďže si nemohli dovoliť plavbu na lodi, niektorí sa vrátili domov, niektorí išli do južného Talianska a ostatných lodiarski špekulanti (ktorí mali zabezpečiť ich prevoz) predali do otroctva do Egypta alebo severného Francúzska

6. Druhá križiacka výprava • Druhá križiacka výprava (1147-1149) bola vojenská výprava vedená francúzkym kráľom a nemeckým kráľom . • Po obsadení Edessy Seldžukmi (sultánom z Mosulu) roku 1144 sa uskutočnila druhá križiacka výprava pod vedením francúzskeho kráľa a nemeckého kráľa (české pramene uvádzajú aj českého knieža Vladislava II.), ktorá sa vcelku skončila neúspešne. • Hlavnú časť nemeckej armády porazil pri Dorylaione sultán z Ikonionu v októbri 1147, zvyšok tejto hlavnej časti sa pri pridal k Francúzom tiahnucim pri pobreží mora. Konrad sa vybral späť smerom na Carihrad. Pešiaci vedení biskupom Ottom z Freisingu boli porazení koncom roku 1147 juhovýchodne od Antiocheie. V roku 1148 sa nemecký a francúzsky kráľ stretli v Jeruzaleme, odkiaľ podnikali spoločné výpravy proti Damasku a . Obaja boli neúspešní a vrátili sa domov (Konrád v septembri 1148 a Ľudovít v apríli 1149).

7. Tretia križiacka výprava • Tretia križiacka výprava (1189-1192) bola vojenská výprava, ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom. • Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi pôvodu) roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiocheiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol (=Akka) v Sýrii. Saladin už predtým roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti mosulského sultanátu.

8. Štvrtá križiacka výprava • Štvrtá križiacka výprava (1202-1204) bola vojenská výprava, ktorej pôvodným cieľom bolo obsadiť Jeruzalem najprv prevzatím kontroly nad Egyptom, avšak, v roku 1204 skončila dobytím Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše

9. Piata,šiesta križiacka výprava • Šiesta križiacka výprava alebo piata križiacka výprava alebo výprava Fridricha II. bola križiacka výprava v rokoch 1228 až 1229. • Výprava je zaujímavá tým, že došlo prvýkrát k pokusu o diplomatické dosiahnutie križiackych cieľov. Fridrich roku 1228 dorazil po mori do Akkonu a 18. februára 1229 podpísal s egyptským sultánom Kamelom (synovcom Saladina) v palestinskej zmluvu, podľa ktorej sa podarilo opäť dočasne (do roku 1244) získať Jeruzalem (okrem dvoch budov), Betlehem a , vrátane spojenia s pobrežím. Napriek pápežovmu odporu sa Fridrich v Jeruzaleme potom dal korunovať za kráľa, ale o šesť mesiacov neskôr po kritike obyvateľstva odplával domov.

10. Siedma križiacka výprava • Siedma križiacka výprava (alebo Šiesta križiacka výprava) bola križiacka výprava v rokoch 1248 až 1254. Túto výpravu viedol francúzsky kráľ Ľudovít IX., ktorý chcel útokom na Egypt znovu získať Jeruzalem dobytý roku 1244 Kamelovym synom (nové križiacke hlavné mesto bol Akkon). Jeho krížová výprava bola poslednou do „svätej zeme“.

11. Richard 1. Anglický • Richard I. Levie Srdce (* 8. september1157 – † 6. apríl1199), z dynastie Plantagenetovcov, bol anglický kráľ od roku 1189, normandský vojvoda a gróf z Anjou. • Richardove vojenské úspechy mu získali prezývku Levie Srdce (Coeur de Lion, Lion Heart). Richard bol tretím synom - proti ktorému sa vzbúril - a Eleonóry Akvitánskej. Ako dvanásťročný sa stal akvitánskym vojvodcom. • Zložil križiacku prísahu a v roku 1190 opustil Anglicko ako účastník tretej križiackej výpravy. V Palestíne sa zmocnil a potom pri porazil sultána Saladina. Uzavrel s ním prímerie a roku 1192 sa vydal späť do Anglicka. Cestou cez rakúske územie však padol do zajatia a cisár Henrich VI. Ho dal uväzniť. V Anglicku sa na jeho vyslobodenie vyzbieraloveľké výkupné, a tak sa mohol Richard roku 1194 vrátiť domov. Zvyšok života strávil vo Francúzsku, kde sa usiloval brániť svoje územia. Zomrel pri obliehaní hradu .Jeho nákladná politika a dlhodobá neprítomnosť v krajine sa prejavila na úpadku kráľovskej moci. V tomto období žil aj legendárny zbojník Robin Hood

12. Saladin Ako protivník križiackych štátov Orientu sa Saladínstal symbolom džihádu a základnou postavou moslimského povedomia. Kresťania ho zasa považovali za vzor rytierskych cností a chválili ho až na Západe.Stal sa zakladateľom a najvýznamnejším vládcom kurdskej dynastie Ajjúbovcov, ktorá vládla v Egypte, Sýrii, severnej Mezopotámii a v Jemene. Preslávil sa ako bojovník proti križiakom, no vynikal ako hráč póla.Nebol to nijak oslnivý zjav, nič nenaznačovalo akým pozoruhodným a významným mužom sa raz stane. Bol neveľký, v tvári červený so starostlivo udržiavanou briadkou, vážnou tvárou a na jedno oko slepý. Saladínovo meno pochádza zo skomoleniny, z arabského Salah-ed-dín, čo znamená čistota viery, niekde známi aj ako Saláhuddín alebo Saláh al-Dín Júsúf ibn Ajjúb, čo znamená česť viery, čestné meno, ktorým bol od kresťanov nazývaný Júsuf el-Melik en-Násir.35 Narodil sa v roku 1137 na zámku v Tekrite v Iráku.

13. ,,Na česť Boha, nášho Spasiteľa, pre povýšenie katolíckeho náboženstva, pre spásu kresťanských národov, verne nadväzujúc na Tradíciu, ktorá sa zachovala od počiatku kresťanskej viery, a so súhlasom svätého Koncilu učíme a vyhlasujeme s konečnou platnosťou ako Bohom zjavenú pravdu viery“...