misijn a charitat vna pr ca n.
Download
Skip this Video
Loading SlideShow in 5 Seconds..
Misijná a charitatívna práca PowerPoint Presentation
Download Presentation
Misijná a charitatívna práca

Loading in 2 Seconds...

play fullscreen
1 / 189

Misijná a charitatívna práca - PowerPoint PPT Presentation


  • 229 Views
  • Uploaded on

Misijná a charitatívna práca. 5.ročník – sociálna práca *Nové Zámky Základy humanitárnej a rozvojovej pomoci PhDr. Lenka Jančovičová, PhD. Sylaby. Úvod do problematiky humanitárnej pomoci, terminológia Ciele a princípy poskytovania humanitárnej pomoci Hromadné nešťastia a katastrofy

loader
I am the owner, or an agent authorized to act on behalf of the owner, of the copyrighted work described.
capcha
Download Presentation

PowerPoint Slideshow about 'Misijná a charitatívna práca' - anoki


An Image/Link below is provided (as is) to download presentation

Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author.While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - E N D - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Presentation Transcript
misijn a charitat vna pr ca
Misijná a charitatívna práca
  • 5.ročník – sociálna práca
  • *Nové Zámky
  • Základy humanitárnej a rozvojovej pomoci
  • PhDr. Lenka Jančovičová, PhD.
sylaby
Sylaby
  • Úvod do problematiky humanitárnej pomoci, terminológia
  • Ciele a princípy poskytovania humanitárnej pomoci
  • Hromadné nešťastia a katastrofy
  • Obete humanitárnych katastrof
  • Rozvojová spolupráca
  • Formy poskytovania rozvojovej pomoci
  • Oficiálna rozvojová pomoc SR
  • Medzinárodné a domáce humanitárne/rozvojové organizácie
  • Platforma mimovládnych rozvojových organizácií
  • Miléniové ciele
  • Medzinárodný červený kríž
literat ra
Literatúra:
  • Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013 Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí
  • Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci na rok 2010. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí, 2008. 41 s. Interný materiál
  • BAŠTECKÁ, B. et al.: Terénní krízová práce. Praha : GradaPublishing, 2005. 299 s. ISBN 80 – 247 – 0708 - X
  • BENČ, V.: Rozvojová pomoc – výzvy a perspektívy. Prešov : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, 2006. 186 s. ISBN 80 – 89041 – 93 - 0
  • BÚTOROVÁ, Z.: Mimovládne organizácie a dobročinnosť vo svetle verejnej mienky. Bratislava, 2004. 94 s.
  • Miléniové rozvojové ciele a oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky. Bratislava : PDCS, 2007. 23s. Interný materiál
  • RUSNÁK, U. – SZÉP, A. – BRZICA, D.: Rozvojová pomoc a spolupráca. Bratislava : Slovenský inštitút medzinárodných štúdií, 2002. 149 s. ISBN 80 – 89106 – 01 – 3
  • VODÁČKOVÁ, D. et al.: Krizováintervence. Praha : Portál, 2002. 544 s. ISBN 80 – 7178 – 696 – 9
  • Jančovič, J.: Keď príde na bezpečnosť..., Oliva, 2011
rozvojov pomoc slovenskej republiky jej opodstatnenos a zmysel
nástroj zahraničnej politiky

SR od r. 2003 vymedzený rámec = definuje motívy, ciele, pravidlá, princípy, priority, riadenie a financovanie rozvojovej pomoci

Zákon o rozvojovej pomoci

č. 617/2007

Strednodobá stratégia rozvojovej pomoci na roky 2009-2013

3 programové krajiny: Keňa, Afganistan, Srbsko

16 projektových krajín: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam

veľa alebo málo krajín?

kvantitu verzus kvalita

veľa projektov v mnohých krajinách alebo viac pomoci na menšom území?

Dôvody k RP:

spoluzodpovednosť za globálny rozvoj,

byť aktívnym členom komunity darcov,

morálna povinnosť a záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ iných medzinárodných organizáciách.

Rozvojová pomoc slovenskej republiky – jej opodstatnenosť a zmysel
prispievanie k odstra ovaniu chudoby
Miléniové rozvojových ciele OSN

v súlade s hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ t.j. odstránenie chudoby

V prípade krajín so strednými príjmami = hlavný cieľ - trvalo udržateľný rozvoj - dobré spravovanie verejných vecí, dodržiavanie ľudských práv a zaoberanie sa politickými, ekonomickými, sociálnymi otázkami a otázkami životného prostredia.

aktívne prispievať: finančne, odborne a intelektuálne.

Prispievanie k odstraňovaniu chudoby
kritika vo i slovenskej oda r 2009
SR - rozvojová pomoc 74 miliónov USD, čo znamená 0,08% HND

Znižovanie % peňazí z HDP na rozvojovú  pomoc (r.´09 o 18,9%)

Veľké % peňazí na príspevky do medzinár.org., OSN, OECD, Svetovej banky či EÚ

Srbsko programová krajina (firemné zákazky)

Ústretovosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS) verzus mimovládne organizácie

Kritika voči slovenskej ODA – r. 2009
ofici lna rozvojov pomoc vyplaten v roku 2009 pod a krajiny pr jmate a 5 317 591 34
Oficiálna rozvojová pomoc vyplatená v roku 2009 podľa krajiny príjmateľa (5 317 591 34 €)
porovnanie sr so susedmi
Česká republika r. 2009 = vykázala ako rozvojovú pomoc 224 miliónov dolárov – teda 0,12% hrubého národného dôchodku (HND),

Maďarsko 116 mil. dolárov = 0,09% HND

Poľsko = 343 miliónov dolárov – 0,08% HND

Porovnanie SR so susedmi
pomoc verzus presadzovanie vlastn ch z ujmov
r. 2009 = 0,08% HND = 29.miesto z darcovských krajín OECD. (s Poľskom)

záväzok r. 2010 na 0,17 % z HND neplníme (Švédsko, Nórsko, Luxembursko, Dánsko a Holandsko)

do r. 2015 na 0,33 % z HND.

Efektivita ?

Aktivity na pomoc / presadzovanie vlastných štátnych záujmov

Pomoc verzus presadzovanie vlastných záujmov
pop kult ra pomoci
vo svete vládne „pop kultúra pomoci“

v kultúre, ktorá predpisuje lepším národom – mentálne aj finančne pomáhať tým, ktorí sú na tom horšie a veríme, že tak je to správne

pomoc = súčasť priemyslu zábavy médií, „pseudo celebrity“, reklama, „dávajte viac....“

Pop kultúra pomoci
kritika rozvojovej pomoci afrike
Kritici – ktorí vravia, že Afrika už dostala neadekvátne veľký balík asistencie.

za posledných 50 r. viac ako 1 bilión USD transferovaných z bohatých krajín do Afriky

Majú sa africkí ľudia lepšie?

z chudobných ešte chudobnejší

rozvoj sa stal v mnohých oblastiach pomalší

Bieda a chudoby nezmizla, neukončila sa, ale pokračuje a zvyšuje sa...

Kritika rozvojovej pomoci Afrike
rozvojov pomoc versus z vislos rozvojov ch kraj n na pomoci
Rozvojová pomoc versuszávislosť rozvojových krajín na pomoci
  • pomoc = úplnú ekonomickú, politickú a humanitárnu katastrofu vo väčšine častí rozvojového sveta. (Dambisa Moyo)
  • Rozvojové politiky vybudovali závislosť rozvojových krajín na pomoci a tie sa chytili do pasce, z ktorej je veľmi ťažké vyjsť von.
  • začarovaný kruh korupcie, trhovej deformácie a hlbokej chudoby = „ potreby“ pre viac pomoci = Afrika sa stala závislou od pomoci,
  • Pomoc = živnou pôdou pre korupciu, sebaobohacovanie, kradnutie a nekonečné možnosti pre osobné zbohatnutie, vlastný prospech a kumuláciu majetku.
  • Západ našiel v Afrike dokonalého klienta, s ktorým môže počítať.
  • A vzdať sa závislosti si vyžaduje spoluprácu viacerých, no nikto tu musí nájsť guráž povedať „nie“. Má to byť „klient“ alebo „pomáhajúci“?
vzdanie sa pomoci
Nájsť alternatívy k pomoci = obrovské úsilie

podpora obchodu, medzinárodný kapitálový trh,

podpora exportu,

investície, dlhopisy, cenné papiere,

rozvoj založený na transparentnosti,

neživenie bezuzdných korupčných praktík,

nová životná sila, cez ktorú môže sociálny kapitál a ekonomika rozvojových krajín rásť.

Zastavenie pomoci?

Ako teda máme postupovať, aby sme naozaj rozvojovým krajinám pomohli a nepodporovali len rozsiahle byrokracie, nesamostatnosť a závislosť na pomoci?

Vzdanie sa pomoci
dobre mienen pomoc s nejasn m v sledkom
nami často krát dobre mienená myšlienka môže priniesť nie celkom dobre ovocie ak nezvážime všetky možné riziká, ohrozenia a dopady..

snažiť o čo najväčšiu efektivitu

pomoc, ktorá aktivizuje lokálne obyvateľstvo

„nehádžme ryby, ale naučme ich chytať“

nestavať do rolí pasívnych prijímateľov pomoci

Dobre mienená pomocs nejasným výsledkom

SOCIÁLNE, EKONOMICKÉ, PRÁVNE A BEZPEČNOSTNÉ OTÁZKY SÚČASNOSTI 

(Česká a Slovenská republika na počiatku milénia)

v dňoch 23.-24. 4. 2010

citlivos pri realiz cia rozvojovej pomoci
Citlivosť pri realizácia rozvojovej pomoci
  • citlivo zvažovať a posudzovať potreby obyvateľstva pred tým ako vôbec s pomocou začneme.

Rozanalyzovať jednotlivé aspekty:

  • ekonomické,
  • zdravotné,
  • komunitné,
  • politické,
  • personálne,
  • sociálne,
  • = výrazne znížiť isté riziká

Mať dobre zmapované potreby (need assesment) je prvým krokom pre uplatnenie efektívnych stratégií pomoci.

realiz cia rozvojovej pomoci
hľadanie pozitívnych východísk , tzv. „spájače“ s komunitou, kmeňom, oblasťou, spoločné postoje, hodnoty, záujmy, skúsenosti, atď.

Uvedomiť si kontext danej krajiny, lokality so všetkými špecifikami a odlišnosťami

neopomínať negatívne faktory (lokálne, národné,) či závažné odlišnosti, ktoré môžu pôsobiť ako „rozdeľovače“ pri realizovaní pomoci

Realizácia rozvojovej pomoci
dilemy z praxe rozvojovej pomoci
Dilemy z praxe rozvojovej pomoci
  • resocializačné centrum pre chlapcov z ulice = poskytnutá celodenná starostlivosť, strava, ubytovanie, výuka, terapia, atď.
  • vytrhnutie z komunity = riziko oslabenia identity
  • etický odkaz organizácia vysiela prácou, ktorú robí.
  • Je vždy to, čo hlásame v súlade s rovnoprávnosťou ľudských práv?
  • často nerovnaký prístup k zabezpečeniu ochrany a bezpečnosti
  • Možnosť štúdia na „západe“ = problémy s integráciou doma
  • pomoc zo západu, ktorá predstavuje formu niečoho čoho sa v rozvinutých krajinách potrebujeme zbaviť,(prebytočné obilie či iné potraviny, sušené mlieko pred expiráciou a pod.)
ako realizova rozvojov pomoc
efektívne,

transparentne,

zmysluplne,

neoslabovať lokálne trhy

podporovať ducha podnikavosti,

aktivizovať,

osamostatňovať,

Pomáhať, no nerobiť ľudí závislých od našej pomoci.

Ako realizovať rozvojovú pomoc?
slide20

„V najbližších desaťročiach zarobí Američan za život stokrát viac než jeho rovesník zo Zambie a prežije ho o celých 30 rokov“ (Svetová banka: World Development Report 2009)

humanit rna pomoc
Humanitárna pomoc
  • Podstata - prejav solidarity s ľuďmi v núdzi, prostredníctvom pomoci, podpory a záchranných operácií, ktoré majú pomôcť ľuďom bez ohľadu na etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo politické presvedčenie
humanit rna pomoc1
Humanitárna pomoc
  • KOMU?
  • najzraniteľnejším obyvateľom rozvojových krajín,
  • obetiam prírodných katastrôf, kríz spôsobených človekom,
  • stavu nedostatku potravín alebo porovnateľných núdzových situácií
princ py hp
humanita,

nestrannosť

neutralita

nediskriminácia

Princípy HP
o je humanit rna pomoc
Preventívne

a pohotovostné programy, najmä v obzvlášť rizikových oblastiach

Čo je humanitárna pomoc?
forma humanit rnej pomoci
Forma humanitárnej pomoci
  • zriadenie efektívnej inštitucionálnej pomoci
  • posilnenie systémov včasného varovania
  • a iných opatrení na ochranu obyvateľstva
humanit rna pomoc2
Humanitárna pomoc
  • osobitými druhmi humanitárnej pomoci - pomoc utečencom na území SR a pomoc v rámci EU
  • pomoc v rámci EU nie je súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci a nie je považovaná za “humanitárnu”, napriek mnohým podobným črtám. Takáto pomoc je poskytovaná v rámci tzv. „pomocných zásahov civilnej ochrany“.
humanit rna pomoc3
Humanitárna pomoc
  • Patrí pod oficiálnu rozvojovú pomoc
  • HP je poskytovaná ako reakcia na mimoriadne udalosti, ktoré väčšinou nie je možné predvídať a je spravidla krátkodobá
cie humanit rnej pomoci
Cieľ humanitárnej pomoci
  • rýchlo a efektívne riešiť aktuálne úlohy súvisiace s núdzovými situáciami
  • je dočasná a trvá po dobu priameho ohrozenia
rozvojov pomoc
Rozvojová pomoc
  • RP sa koncipuje s určitým dlhodobým zámerom do oblasti sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, do oblasti životného prostredia a ako pomoc pri formovaní štátnej správy a samosprávy
z kladn h adisko hp
Základné hľadisko HP
  • adresnosť a celkový dopad poskytnutej pomoci, t.j. jej aktuálna potreba,
  • rýchlosť,
  • vhodný obsah v závislosti na potrebách postihnutého obyvateľstva,
  • efektívnosť využitia dostupných zdrojov
z kladn h adisko hp1
Základné hľadisko HP
  • primeranosť finančných a technických prostriedkov i ľudských zdrojov,
  • využitie medzinárodnej koordinačnej pomoci a koordinácia s ďalšími humanitárnymi organizáciami
pokra ovanie humanit rnej pomoci
Pokračovanie humanitárnej pomoci
  • v prípade potreby sa realizuje vo forme tzv. rehabilitačnej (post-humanitárnej) pomoci
  • Tento proces má nadväzujúci charakter, pričom je potrebné využiť skúsenosti z humanitárnej a rehabilitačnej pomoci pre tvorbu rozvojového programu
rozvojov pomoc a spolupr ca
Rozvojová pomoc a spolupráca
  • Vznik oficiálnej rozvojovej pomoci SR ORP alebo ODA - Official Development Assistance ovplyvnili dve dôležité okolnosti: členstvo SR v OECD a v EU
rozvojov pomoc a spolupr ca1
Rozvojová pomoc a spolupráca
  • EU
  • Slovenská republika od roku 2005 riadnym členom EÚ 
  • profiluje sa ako súčasť donorskej komunity a svet ju tak aj vníma
  • Od Slovenska sa preto očakáva, že aktívne prispeje k celosvetovému snaženiu v oblasti rozvojovej pomoci nielen finančne, ale aj odborne a intelektuálne
rozvojov pomoc a spolupr ca2
Rozvojová pomoc a spolupráca
  • OECD: Organisation for Economic and Co-operation and development
  • 1994 Vláda SR oficiálnu žiadosť o členstvo v OECD spolu s ostatnými krajinami V4
  • Júl 2000 SR obdržala pozvánku na členstvo
  • 14.12.2000 uložením ratifikačnej listiny o pristúpení SR ku Konvencii OECD u depozitára (vláda Francúzskej republiky) sa SR stala oficiálnym 30. členom OECD
slovakaid slovensk ofici lna rozvojov pomoc
SlovakAid - SLOVENSKÁ OFICIÁLNA ROZVOJOVÁ POMOC
  • je štandardnou súčasťou a nástrojom slovenskej zahraničnej politiky od roku 2003
  • MZV SR každoročne pripravuje  Národný program ORP na nastávajúci rok 
  • koordinuje medzirezortný program pre ORP v SR prostredníctvom svojho  odboru rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci
  • Tento program figuruje v štátnom rozpočte ako samostatná rozpočtová položka 05T
tandardn delenie orp
Štandardné delenie ORP

bilaterálna rozvojová pomoc - realizuje sa cez projekty vo vybraných tzv. prioritných a programových krajinách (zúčasňujú sa jej 2 subjekty (bilaterálna): slovenský subjekt a partner v rozvojovej krajine; alebo tiež 3 subjekty (trilaterálna): slovenský subjekt, ďalší partner a partner z rozvojovej krajiny). V súčasnosti tvorí len 10 % celkovej ORP SR. V štatistikách OECD zahŕňa taktiež výdavky spojené s odpúšťaním dlhov rozvojovým krajinám

tandardn delenie orp1
Štandardné delenie ORP
  • multilaterálna rozvojová pomoc -pozostáva z odvodov a príspevkov do medzinárodných fondov
  • V súčasnosti tvorí 72% celkovej ORP SR
slovensk agent ra pre medzin rodn rozvojov spolupr cu
Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu
  • MZV SR 1.1. 2007 ako svoju rozpočtovú organizáciu
  • vznikla v súlade so zámerom MZV SR schváleným vládou SR inštitucionalizovať systém slovenskej rozvojovej pomoci
cie samrs
Cieľ SAMRS
  • zefektívnenie poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci a vytvorenie podmienok pre plnenie medzinárodných záväzkov SR v oblasti poskytovania rozvojovej pomoci
  • účinnejšie a pružnejšie zapájanie mimovládnych organizácií, akademického sektora, podnikateľských subjektov, štátnej a verejnej správy do programov a projektov slovenskej rozvojovej pomoci
  • Pod túto agentúru prechádzajú aj všetky budúce aktivity fondov: Fondu Bratislava-Belehrad a UNDP trastový fond
prioritn krajiny bilater lnej oda sr
Prioritné krajiny bilaterálnej ODA SR
  • využívajúc tak tzv. komparatívne výhody oproti donorom z EÚ (skúsenosť SR s prechodom od socializmu k demokracii a skúsenosť s celým reformným procesom)
  • MZV v spolupráci s Platformou MVRO pripravilo dokument tzv. Contry Strategy Paper,
  • zachytené politicko-ekonomicko-sociálno–kultúrne pozadie krajiny s načrtnutými problémami a ponukou čiastočných riešení v spolupráci so slovenskými subjektami
programov a projektov krajiny r 2010
Programové a projektové krajiny r. 2010
  • Afganistan, Keňa a Srbsko namiesto predchádzajúceho Srbska a Čiernej Hory.
  • projektové krajiny (zo 150) sú definované Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam.
n rodn program ofici lnej rozvojovej pomoci sr na rok 2011
Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011
  • Z geografického hľadiska budú v roku 2011 podporené nasledujúce krajiny:
  • 1. v rámci rozvojovej spolupráce: Keňa, Sudán, Afganistan, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko;
  • 2. v rámci technickej pomoci: región západného Balkánu a krajiny Východného partnerstva EÚ (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina).
slide44
Keňa –
  • pomerne bohatú tradíciu vzájomných vzťahov a aktivity slovenských subjektov prebiehajúce od roku 2003.
  • mimovládne organizácie, ale aj slovenské vedecké a vzdelávacie inštitúcie sú dobre etablované
  • v oblasti zdravotníctva a školstva
  • potenciál pre pôsobenie podnikateľského sektora Keni sústredí na:
  • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie;
  • - životné prostredie a poľnohospodárstvo.
sud n
Sudán –
  • jednu z najmenej rozvinutých krajín sveta,
  • V zložitej vnútropolitickej situácii.
  • existuje riziko prepuknutia násilností a vzniku zložitých humanitárnych situácií, a to najmä v južnej časti krajin
  • prebieha viacero úspešných projektov.
  • Sudáne podporené nasledujúce sektory:
  • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie;
  • - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
afganistan
Afganistan
  • špecifickú bezpečnostno-rozvojovú prioritu SR.
  • Vláda SR dlhodobo podporuje úsilie afgánskej vlády o politickú, bezpečnostnú a ekonomickú stabilitu krajiny.
  • projekty pre nasledujúce sektorové priority v súlade s Afganskou národnou stratégiou:
  • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie;
  • - poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
krajiny z padn ho balk nu a v chodn ho partnerstva e bosna a hercegovina ierna hora moldavsko
Krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Moldavsko)
  • Podpora všestranného rozvoja a európskej integrácie krajín západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ patrí k dlhodobým prioritám slovenskej zahraničnej politiky.
  • budovanie administratívnych kapacít štátnej správy a samospráv, posilňovanie občianskej spoločnosti, podporu multietnických komunít a rozvoja vidieka, najmä v oblasti približovania k technickým, sociálnym a environmentálnym štandardom EÚ.
bosna a hercegovina
Bosna a Hercegovina
  • –postkonfliktná krajina troch štátotvorných národov predstavuje najväčšiu výzvu pri stabilizácii, európskej integrácii a budovaní funkčných štátov v regióne západného Balkánu.
  • Zameriavame sa na dve oblasti:
  • - postkonfliktná obnova (návraty utečencov, reintegrácia príslušníkov znevýhodnených skupín);
  • - sektor vodného hospodárstva s dôrazom na obnoviteľné zdroje energie.
ierna hora
Čierna Hora
  • – Pokrok v transformácii a približovaní sa členstvu v integračných zoskupeniach bude stále viac vyžadovať plnenie štandardov EÚ v dôležitých sektoroch vrátane životného prostredia.
  • V súlade so zámermi medzinárodnej donorskej komunity sa ODA SR v r. 2011 v Čiernej Hore zameria na sektor životného prostredia na vidieku a reguláciu vodných tokov, aj vzhľadom na potrebu zabrániť novým škodám, ku ktorým došlo pri katastrofálnych záplavách v decembri 2010. Prioritou ODA SR pre Čiernu Horu v roku 2011 bude:
  • - ochrana životného prostredia;
  • - sektor vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu, ako aj rehabilitáciu zdrojov a rozvodov pitnej vody.
moldavsko
Moldavsko
  • – Táto najchudobnejšia krajina Európy s pretrvávajúcim nevyriešeným konfliktom v podnesterskej časti bola v poslednom čase zároveň najdynamickejšou krajinou Východného partnerstva EÚ s ambíciou výrazných reforiem približujúcich krajinu k EÚ a znižujúcich jej sociálno-ekonomické zaostávanie.
  • výzvu v oblasti nastolenia fungujúcich demokratických inštitúcií, budovania občianskej spoločnosti, uskutočnenia sektorových reforiem, zastavenia početnej migrácie moldavskej populácie (najmä mladých ľudí) a riešenia jej dôsledkov. Aj keď SR nemôže objemom poskytnutej rozvojovej pomoci konkurovať tradičným silným donorom (napr. USA, Švédsko), je príspevok SR vysoko cenený zo strany moldavskej strany, vrátane efektívne realizovaných mikrograntov v najchudobnejších regiónoch Moldavska.
  • V roku 2011 budú podporené projekty pre nasledujúce sektorové priority:
  • - oblasť vodného hospodárstva s dôrazom na protipovodňovú ochranu a rehabilitáciu zdrojov pitnej vody a rozvodov pitnej vody;
  • - sociálny rozvoj s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie.
tipendi
Štipendiá
  • súčasťou dvojstrannej rozvojovej spolupráce sú vládne štipendiá,
  • pre uchádzačov z rozvojových krajín o štúdium v SR.
  • naplánované štipendiá pre 48 uchádzačov.
  • Od roku 2011 MZV SR v spolupráci s MŠVVaŠ SR zavedie pilotný projekt poskytovania štipendií priamo vo vytypovaných rozvojových krajinách, kde majú niektoré slovenské vysoké školy svoje pobočky.
  • 2011/2012 vyčlenených 10 000 Eur pre Keňu. Ich použitie v roku 2011 však predpokladá stanovenie podmienok poskytovania štipendií vlády SR pre miestne podmienky v Keni, ako aj uzavretie potrebného zmluvného dokumentu. Takýto krok bude konkrétnym príspevkom k väčšej koherencii celej rozvojovej politiky vlády SR so zreteľom na Afriku.
aktu lny stav slovenskej humanit rnej pomoci
AKTUÁLNY STAV SLOVENSKEJ HUMANITÁRNEJ POMOCI
  • reforma humanitárneho systému - diskusia na pôde Európskej komisie za aktívnej účasti SR
  • Slovensko s Rakúskom a ďalšími 4 krajinami regionálneho partnerstva (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) presadiť východiská pre zmenu humanitárneho systému EÚ v nasledujúcich oblastiach:1. konzulárnej  – iniciatíva navrhuje vytvorenie „tímov konzulárnej pomoci EÚ“2. humanitárnej – vytvorenie pátracích a záchranných tímov rýchleho nasadenia
s asn stav hp
Súčasný stav HP
  • SR pripravuje reformu mechanizmu poskytovania humanitárnej pomoci
  • Jej hlavným cieľom bude:
  • reagovať na katastrofy rýchlo a flexibilne,
  • prostriedky z verejných zdrojov využiť efektívne a transparentne,
  • dosiahnuť synergiu pri použití prostriedkov vlády i verejných zbierok a darov od podnikateľských subjektov
medzin rodn kontext hp
Medzinárodný kontext HP
  • Tragédia spôsobená tsunami je najväčšou prírodnou katastrofou posledných desaťročí
  • Preverila akcieschopnosť celého medzinárodného spoločenstva, ale aj jednotlivých krajín, ich vlád, mimovládnych organizácií i verejnosti
  • Týka sa to samozrejme aj Slovenska
z kon o ofici lnej rozvojovej pomoci sr
Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci SR
  • Dňa 5. 12. 2007 schválila Národná rada SR návrh zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci hlasmi všetkých 142 prítomných poslancov
  • Zákon č. 617/2007 Z. z. nadobudne účinnosť 1. februára 2008
  • Zákon vytvára dlhodobý právny rámec pre poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA SR) osobitne bilaterálnej projektovej pomoci, ktorú realizuje MZV SR
  • Od roku 2003 do roku 2007 bolo schválených viac ako 200 projektov Slovak Aid v sedemnástich rozvojových krajinách
z kon o ofici lnej rozvojovej pomoci sr1
Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci SR
  • definuje základné pojmy slovenskej ODA, jej princípy, ciele, nástroje plánovania a formy realizácie
  • upravuje postavenie a úlohy Ministerstva zahraničných vecí SR ako koordinátora ODA, iných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v tejto oblasti
  • upravuje aj postavenie a pôsobnosť Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá administratívne zabezpečuje realizáciu bilaterálnej časti slovenskej rozvojovej pomoci - rozvojových programov a rozvojových projektov, projektov humanitárnej pomoci a projektov rozvojového vzdelávania
strednodob koncepcia ofici lnej rozvojovej pomoci sr
Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci SR
  • Rozvojová pomoc Slovenska sa v najbližších rokoch prioritne sústredí na Keňu , Sudán a Afganistan
  • Vyplýva to z návrhu strednodobej koncepcie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, ktorý schválila vláda SR
strednodob koncepcia ofici lnej rozvojovej pomoci na roky 2009 2013
“Strednodobá koncepcia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009-2013”
  • definuje konkrétne ciele, priority, partnerov a princípy slovenskej rozvojovej pomoci
  • Je preto východiskom pre ďalšie dokumenty v päťročnom horizonte vrátane ročných národných programov, bilaterálnych dohôd s rozvojovými krajinami, finančných smerníc a rozpočtov
hist ria slovenskej rozvojovej pomoci
História slovenskej rozvojovej pomoci
  • SR poskytovala v minulosti rozvojovú pomoc väčšinou len formou dobrovoľných príspevkov do medzinárodných organizácií, špecializovaných programov a poskytovaním humanitárnej pomoci
  • 1994 - Vláda SR podala oficiálnu žiadosť o členstvo v OECD spolu s ostatnými krajinami V4.
  • 1996 - Prvé projekty zamerané na pomoc Afrike - realizované OZ eRko prostredníctvom verejnej zbierky "Dobrá Novina“
  • 1997 - Prvý donor spolupracujúci so SR v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci - Rozvojový program OSN
hist ria slovenskej rozvojovej pomoci1
História slovenskej rozvojovej pomoci
  • 2000 SR obdržala pozvánku na členstvo v OECD
  • Budovaniu mechanizmu rozvojovej pomoci SR napomáhala CIDA (Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra)  v rámci programu ODACE (Official Development Assistance for Central Europe) od roku 2000.  
  • 14.12. - uložením ratifikačnej listiny o pristúpení SR ku Konvencii OECD u depozitára (vláda Francúzskej republiky) sa Slovenská republika stala oficiálnym 30. členom OECD. Slovenská republika sa vstupom do OECD (30 najvyspelejších krajín sveta) a začlenením sa do euroatlantických štruktúr stala súčasťou svetového spoločenstva krajín, ktoré podporujú rozvojové krajiny.
hist ria slovenskej rozvojovej pomoci2
História slovenskej rozvojovej pomoci
  • 2002 uznesenie vlády SR č.332: záväzok MZV predkladať vláde SR správu o ODA poskytnutej v SR  ako aj Výboru pre rozvojovú pomoc OECD – DAC (Development Assistance Committee)
  • ODA SR - od 2003 štandardnou súčasťou a  nástrojom slovenskej zahraničnej politiky - vznik komplexného mechanizmu rozvojovej spolupráce – slovenská oficiálna rozvojová pomoc
  • MZV SR rozšírilo rámec predchádzajúcej pomoci o koncepčný prístup a ďalšie finančné prostriedky na programy a projekty
hist ria slovenskej rozvojovej pomoci3
História slovenskej rozvojovej pomoci
  • MZV SR vypracovalo základný dokument – Strednodobú koncepciu poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 – 2013
  • MZV SR vypracovalo prvý Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci (NP ODA), ktorý odvtedy každoročne špecifikuje a aktualizuje priority ODA
hist ria slovenskej rozvojovej pomoci4
História slovenskej rozvojovej pomoci
  • 2003 založený Trustový fond pre realizáciu slovenského mechanizmu ODA

 Zadefinovala sa štruktúry riadenia ODA: 

  • Koordinátor poskytovanej slovenskej ODA - MZV SR, odbor rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci (ORPO)
  •  Jeho úlohou je súčasne aj gescia medzirezortného programu pre ODA
  • MZV zodpovedá za rozhodovací proces v otázkach financovania a plánovania slovenskej ODA
trukt ry riadenia oda
Štruktúry riadenia ODA

2. Koordinácia rozvojových aktivít rezortov -Koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc (KV ODA)

  • plní úlohu expertného poradného orgánu pre ministra zahraničných vecí
  • Výbor dáva odporúčania pre ministra zahraničných vecí SR k aktuálnym otázkam ODA, poskytuje informácie o poskytnutej pomoci, spolupracuje pri príprave zásadných koncepčných dokumentov pre oficiálnu rozvojovú pomoc, podporuje výmenu informácií medzi členmi výboru
  • Rozhodovanie o konkrétnych aktivitách rozvojovej spolupráce medzi SR a krajinami prijímajúcimi pomoc v rámci ODA -riadiacie výbory
trukt ry riadenia oda1
Štruktúry riadenia ODA

3. Riadenie projektového cyklu -Administratívne a kontraktačne jednotky(ACU)

  • Ich úlohou je vyhlasovanie verejných tendrov (grantových kôl), uzatváranie zmlúv s predkladateľmi projektov, podávanie správ, monitorovanie a vyhodnocovanie projektov, posudzovanie projektových návrhov a zabezpečovanie ich štandardnej kvality
trukt ry riadenia oda2
Štruktúry riadenia ODA

4. Ostatné ministerstvá

  • Okrem MZV SR sú do ODA zapojené ďalšie ústredné štátne orgány – Ministerstvo vnútra, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva a Ministerstvo školstva SR, pretože za súčasť oficiálnej rozvojovej pomoci považujeme aj niektoré sektorové bilaterálne projekty – humanitárnu pomoc, poskytovanie štipendií, pomoc utečencom, ako aj príspevky do medzinárodných rozvojových organizácií 
trukt ry riadenia oda3
Štruktúry riadenia ODA

5. Mimovládne organizácie

  • V roku 2003 vznikla a aktívne pôsobí Platforma mimovládnych rozvojových organizácií
  • zastrešuje mimovládne organizácie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou a humanitárnou pomocou SR
hist ria r 2005
História r. 2005

SR - riadnym členom EÚ

SR sa prihlásila k dokumentom EU:

  • Miléniové ciele OSN,
  • záväzky pre financovanie rozvoja v Monterrey a záväzky prijaté na konferencii o posilnení efektívnosti pozvojovej pomoci v Paríži
  • EU sa zaviazala dosiahnuť kolektívnu úroveň výdavkov na ODA do roku 2009/2010 na úrovni 0,51% HND
  • Pre Slovensko ako novú členskú krajinu z toho vyplýva do roku 2009/2010 záväzok 0,17% ODA/HND
slide69
2006
  • Napriek pozitívnemu vývoju v posledných rokoch objem poskytovanej ODA je naďalej nízky na to, aby sme plnili medzinárodné záväzky
  • 12. apríla - vláda SR schválila Nový mechanizmus Humanitárnej pomoci navrhovaný MZV
  • V roku 2009 sa SR ocitla na poslednom mieste v poskytovaní rozvojovej pomoci v rámci EU.
slovensk mimovl dne rozvojov organiz cie
Slovenské mimovládne rozvojové organizácie
  • súčasťou tretieho, občianskeho sektora, ktorý sa od roku 1990 postupne na Slovensku vyvíja
  • V súčasnosti je ich viac ako 25 000
  • svoje aktivity zameriavajú na pomoc ekonomicky menej rozvinutým krajinám v rôznych oblastiach ako v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, využívania surovinových zdrojov, dodržiavania ľudských a občianskych práv a slobôd, rozvoja demokracie, školstva, vzdelávania, a v iných ďalších oblastiach
mimovl dne rozvojov organiz cie
Mimovládne rozvojové organizácie
  • majú tieto právne formy: – občianske združenie– nadácia– účelové zariadenia cirkvi– neziskové organizácie poskytujúce všeobecné prospešné služby– organizácie s medzinárodným prvkom – záujmové združenia právnických osôb– národná spoločnosť (napr. Červený kríž)
platforma mimovl dnych rozvojov ch organiz ci
Platforma mimovládnych rozvojových organizácií
  • zastrešuje zastrešuje 29 rozvojových organizácií, ktoré sú zamerané predovšetkým na pomoc do chudobných krajín tretieho sveta
  • Organizácie zastrešené v Platforme MVRO pomohli dosiaľ vo viac ako 37 krajinách
  • môžu podieľať  na formulovaní úloh v oblasti  zahraničnej politiky, ako aj na realizácii časti úloh v oblasti zahraničnej politiky, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci
mil niov ciele
Miléniové ciele
  • V septembri 2000 na Miléniovom summite v New Yorku  prijalo 189 členských štátov OSN spolu s Vatikánom a Švajčiarskom Miléniovú deklaráciu
  • Prihlásili sa tak k odhodlaniu odstrániť extrémnu chudobu vo svete - jej príčiny i následky
  • Prijatých bolo 8Miléniových rozvojových cieľov (MDGs – Millennium Development Goals):
mil niov ciele1
Miléniové ciele
  • majú množstvo kritikov vzhľadom na to, že úplne pozabudli na niektoré dôležité problémy
  • Napriek tomu predstavujú istý pokrok – zhodlo sa na nich 191 štátov a bol prijatý jasný časový harmonogram ich naplnenia
  • Už dnes je však zrejmé, že tento časový plán nebude dodržaný
  • 7. 7. 2007 Tento dátum predstavuje akýsi polčas pre MDGs, keďže väčšina z nich má byť splnená do roku 2015
cie 1 odstr ni extr mnu chudobu a hlad
Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad
  • Zámer 1: Znížiť na polovicu podiel ľudí s príjmom nižším ako 1 dolár na deň (v období 1990 – 2015)
  • 1. Podiel obyvateľstva žijúceho pod 1 dolár na deň
  • 2. Miera priepasti chudoby
  • 3. Podiel najchudobnejších 20% obyvateľstva na národnej spotrebe
  • Zámer 2: Znížiť na polovicu podiel ľudí trpiacich hladom (v období 1990 – 2015)
  • 4. Výskyt podvyživených detí do 5 rokov veku
  • 5. Podiel obyvateľstva pod minimálnou úrovňou príjmu kalorickej energie z požívatín
cie 2 dosiahnu univerz lne z kladn vzdelanie
Cieľ 2: Dosiahnuť univerzálne základné vzdelanie

Zámer 3: Zabezpečiť, aby do r. 2015 deti na celom

svete, chlapci a dievčatá rovnako, mali možnosť absolvovať kompletné základné vzdelanie

  • 6. Čistá miera zápisu na základné školy
  • 7. Podiel detí, ktoré začnú 1. ročník a dokončia 5. ročník základnej školy
  • 8. Miera negramotnosti obyvateľov vo veku 15-24 rokov
cie 3 podpori rodov rovnos a posilni postavenie ien
Cieľ 3: Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien

Zámer 4: Odstrániť rodovú nerovnosť v základnom a stredoškolskom vzdelávaní do r. 2005 a na ostatných stupňoch vzdelávania do r. 2015

  • 9. Pomer dievčat a chlapcov v základnom, stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelávaní
  • 10. Pomer gramotných žien a mužov vo veku 15- 24 rokov
  • 11. Podiel žien na zamestnanosti v hospodárstve (s výnimkou poľnohospodárstva)
  • 12. Podiel kresiel v národnom parlamente obsadených ženami
cie 4 zn i detsk mrtnos
Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť

Zámer 5: Znížiť o dve tretiny úmrtnosť detí do 5 rokov (v období 1990 – 2015)

  • 13. Úmrtnosť detí do 5 rokov života
  • 14. Dojčenská úmrtnosť
  • 15. Podiel detí vo veku 1 rok zaočkovaných proti osýpkam
cie 5 zlep i zdravie matiek
Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek

Zámer 6: Znížiť o tri štvrtiny úmrtnosť matiek (v období 1990 – 2015)

  • 16. Materská úmrtnosť
  • 17. Podiel pôrodov za účasti kvalifikovaného zdravotníckeho personálu
cie 6 bojova proti hiv aids mal rii a al m chorob m
Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám

Zámer 7: Do r. 2015 zastaviť a začať znižovať šírenie HIV/AIDS

  • 18. Rozšírenie HIV u 15-24 ročných tehotných žien
  • 19. Miera používania kondómov z celkovej antikoncepcie
  • 20. Počet detí-sirôt v dôsledku HIV/AIDS
cie 6 bojova proti hiv aids mal rii a al m chorob m1
Cieľ 6: Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám

Zámer 8: Do r. 2015 zastaviť a začať znižovať

  • výskyt malárie a ďalších vážnych chorôb
  • 21. Rozšírenie a miera úmrtnosti spojená s maláriou
  • 22. Podiel obyvateľstva v rizikových oblastiach malárie, používajúcich účinnú prevenciu a liečebné postupy
  • 23. Rozšírenie a miera úmrtnosti spojená s tuberkulózou
  • 24. Podiel prípadov tuberkulózy zistených a liečených
cie 7 zabezpe i environment lnu udr ate nos
Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť

Zámer 9: Integrovať princípy udržateľného rozvoja do národných politík a znižovať straty environmentálnych zdrojov

  • 25. Podiel zalesnenej plochy krajiny
  • 26. Pomer chránených oblastí na zachovanie biologickej diverzity k celkovej rozlohe krajiny
  • 27. Spotreba energie (kg nafty) na 1 dolár HDP (v parite kúpnej sily)
  • 28. Emisie oxidu uhličitého na obyvateľa a spotreba ozón-redukujúcich chlórfluóruhľovodíkov
  • 29. Podiel obyvateľstva používajúceho tuhé palivá
cie 7 zabezpe i environment lnu udr ate nos1
Cieľ 7: Zabezpečiť environmentálnu udržateľnosť

Zámer 10: Do r. 2015 znížiť na polovicu podiel ľudí bez prístupu k nezávadnej pitnej vode

  • 30. Podiel obyvateľstva s udržateľných prístupom k zdrojom pitnej vody, v mestských a vidieckych osídleniach

Zámer 11: Do r. 2020 dosiahnuť výrazné zlepšenie života aspoň 100 miliónov ľudí žijúcich v slumoch

  • 31. Podiel mestského obyvateľstva napojeného na verejnú kanalizáciu alebo septik
  • 32. Podiel domácností s prístupom k bezpečnému bývaniu (vlastníckemu alebo nájomnému)
cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 12: Pokračovať v rozvíjaní otvoreného, na pravidlách založeného, predvídateľného a nediskriminačného systému obchodovania a finančného systému

Zahŕňa záväzok k dobrej správe vecí verejných, k rozvoju, znižovaniu chudoby – na národnej aj medzinárodnej úrovni

cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj1
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 13: Riešiť špeciálne potreby najzaostalejších krajín

  • Zahŕňa: exporty najzaostalejších krajín bez tarifných a množstevných obmedzení, program oddlženia pre najviac zadlžené krajiny (HIPC) a zrušenie oficiálneho bilaterálneho dlhu, štedrejšia oficiálna rozvojová pomoc krajinám zaviazaným k znižovaniu chudoby
cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj2
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 14: Riešiť osobitné potreby malých vnútrozemských a ostrovných štátov (cez Akčný program udržateľného rozvoja malých ostrovných rozvojových štátov a výsledkov 22. špeciálneho zasadnutia valného zhromaždenia

cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj3
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 15: Riešiť problémy dlho rozvojových krajín cez národné a medzinárodné opatrenia za účelom udržateľnosti dlhov

cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj4
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 16: V spolupráci s rozvojovými krajinami navrhnúť a zavádzať stratégie zamestnania pre mladých ľudí

Zámer 17: V spolupráci s farmaceutickými spoločnosťami poskytnúť prístup dostupným základným liekom v rozvojových krajinách

cie 8 rozv ja glob lne partnerstvo pre rozvoj5
Cieľ 8: Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj

Zámer 18: V spolupráci so súkromným sektorom sprístupniť prínosy nových technológií, osobitne informačných a komunikačných

rozvojov vzdel vanie
Rozvojové vzdelávanie
  • budovanie povedomia na Slovensku  
  • realizácie  projektov v rozvojových krajinách
  • informovať slovenskú verejnosť o problematikách rozvojových krajín, povzbudiť verejnosť ku konkrétnym prejavom solidarity
  • najmä mimovládne organizácie už dlhoročnú skúsenosť (napr.: filmový festival JEDEN SVET , verejná zbierka " DOBRÁ NOVINA", rôzne podujatia UNICEFu, aktivity počas týždňa Globálneho vzdelávania)
  • V roku 2004 boli po prvýkrát podporené aktivity v oblasti rozvojového vzdelávania aj prostredníctvom ODA - Trustového fondu. V rokoch 2005 - 2006 zastrešila Platforma MVRO  Kampaň svet bez chudoby, ktorú podporujú viaceré mimovládne organizácie pripájajúce sa k celosvetovej kampani MAKE POVERTY HISTORY
kampa svet bez chudoby
Kampaň SVET BEZ CHUDOBY
  • je jednou z mnohých aktivít, ktoré sú súčasťou Globálnej výzvy na akcie proti chudobe ( Global Call to Action against Poverty – GCAP)
  • GCAP je celosvetová koalícia, ktorá združuje iniciatívy z viac než 100 krajín sveta
  • K GCAP-u sa pripájajú mnohé mimovládne organizácie, odbory, cirkevné organizácie, jednotlivci, a rôzne komunity, ktoré sa angažujú v boji proti chudobe a žiadajú splnenie Miléniových rozvojových cieľov (MDGs)
  •  Tieto rôznorodé skupiny sa združili do neformálnych koalícii v 118 krajinách, umožňujú zaiteresovaným občanom pridať sa ku kampani
hist ria medzin rodnej rp
História medzinárodnej RP
  • 1945Po druhej svetovej vojne medzinárodný politický systém reagoval na vtedajšie potreby tým, že okrem iného vybudoval systémy, ktoré mali za cieľ postaviť medzinárodnú ekonomiku na nohy
  • V rámci Bretton Woodskej konferencie  bol vytvorený Medzinárodný menový fond (MMF; angl. International Monetary Fund - IMF) a Svetová banka (World Bank - WB)
medzin rodn menov fond a svetov banka
Medzinárodný menový fond a Svetová banka
  • MMF funguje ako ústredná banka ústredných bánk
  • Členské krajiny prispievajú tým, že MMF požičiavajú svoju menu a následne MMF tieto fondy rozpožičiava, aby pomohol krajinám, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou
  • SB  získava prostriedky z príspevkov krajín, ktoré následne požičiava na projekty
  • Jedná sa prevažne o pôžičky z vyspelých krajín do rozvojových krajín
  • Keďže úroky boli neúmerné a požičiavalo sa stále viac a viac chudobným krajinám, ich ekonomická situácia sa v máločom zlepšila
  • Dnes sa už hovorí o „odpustení dlhov" rozvojovým krajinám
slide96
Postupne vznikali agentúry OSN
  • najznámejšia UNDP (Rozvojový program OSN) a iné, ktoré mali vo svojej agende  rozvojovú pomoc
  • Bola založená organizácia OECD, ktorej cieľom je tiež napomáhať menej rozvinutým krajinám
hist ria medzin rodnej rp 1960
História medzinárodnej RP 1960
  • Objem celosvetovo poskytovanej zahraničnej pomoci dosahuje ročne 60 mld. USD
  • Viac ako 90% v súčasnosti poskytovanej rozvojovej pomoci pochádza z členských krajín OECD
  • Už samotné členstvo v tejto prestížnej organizácii znamená záväzok spolupodieľať sa na rozvoji chudobných štátov (podľa Dohovoru o Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
official development assistance oda
Official Development Assistance – ODA
  • Väčšina krajín OECD, ktoré poskytujú zahraničnú pomoc je členom Výboru pre rozvojovú pomoc (Development Assistance Committee - DAC), základného orgánu, s pomocou ktorého OECD rieši záležitosti vzťahujúce sa na pomoc rozvojovým krajinám a ktorého metodika sa uplatňuje pre vykázanie poskytnutých prostriedkov - tzv. oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance - ODA).
hist ria medzin rodnej rp 1970
História medzinárodnej RP 1970
  • Postupne ako sa formovala Európska únia,
  • tak isto sa formovala aj Rozvojová pomoc EÚ
  • Prvé grantové kolá na projekty smerované do bývalých kolónií členských organizácií boli vyhlásené v 70. rokoch a odvtedy sa neustále realizuje, formuje a štrukturalizuje rozvojová pomoc EÚ
slide100
2000Miléniový Summit OSN
  • 2005 - Vstup Slovenska do EU
  • Krajiny, ktoré sa len pred nedávnom stali členskými krajinami EÚ realizujú rozvojovú pomoc len niekoľko rokov (najmä mimovládne organizácie) a ich rozvojová politika dostáva prvé konkrétne tvary.
  • Slovensko a DACSlovensko zatiaľ nie je členom DAC, keďže nespĺňa podmienku členstva, podľa ktorej musí byť krajina väčším darcom, ako prijímateľom pomoci. S ohľadom na súčasný objem zahraničnej pomoci možno SR označiť iba ako potenciálneho donora (“emerging donor country”), čo je termín používaný UNDP pre označenie budúcej donorskej krajiny
mimovl dne rozvojov organiz cie concord
Mimovládne rozvojové organizácie - CONCORD
  • CONCORD je konfederáciou mimovládnych rozvojových organizácií zameranou na informovanie a koordinovanie politických aktivít mimovládnych rozvojových organizácií na európskej úrovni
  • založená 30. 1. 2003 a je tvorená 10 tématickými zoskupeniami mvro a 18 národnými platformami mvro zo štátov Európskej únie a troch kandidátskych krajín
  • V CONCORDe je spolu zastúpených 1 200 mimovládnych rozvojových organizácií
  • Pridanou hodnotou tejto konfederácie je schopnosť prezentovať jednotnú pozíciu mvro, pomáhať si vzájomnou výmenou expertov a zdokonaľovať tok informácií, poznatkov a schopností
priority concordu
Priority CONCORDu
  • - aktívne politické ovlpyvňovanie vlády štátov, aby naplnili sľub dávať 0,7% z HDP na rozvojovú pomoc- nanovo naformulovať úlohu Severných mvro voči Južným partnerom- ustanoviť seriózne partnerstvo s Európskymi inštitúciami- vypracovať mechanizmus na zlepšenie legitímnosti, reprezentácie a kvality- strážiť, aby Európska únia si udržala zodpovednosť voči Juhu v procese rozširovania a reformy EÚ
n rodn platformy z kraj n
Národné Platformy z krajín
  • Rakúsko, Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Matla, Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia
zalo enie erven ho kr a
Založenie Červeného kríža
  • Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta  (1828-1910) 24. júna 1859, po tom, čo na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia, bitku pri talianskom Solferine
  • Po bitke pri Solferine v severnom Taliansku, kde sa stretli vojska Francúzska a Rakúska, zostalo 40 000 mŕtvych a tisíce ranených zostalo ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov
hist ria k
História ČK
  • Henry Dunant sa stal očitým svedkom situácie a bol ňou šokovaný Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleónom III zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených
  • Jeho slová Siamo tutti fratelli (všetci sme bratia) otvárala srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ
  • Dunant  sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862)
  • Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu - Červený kríž
  • Vlády sa dohodli na kodifikácii prvých pravidiel vedenia vojny
hist ria k1
17. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným

V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža

História ČK
medzin rodn konferencia v roku 1863
Medzinárodná konferencia v roku 1863
  • Po schôdzi Spoločnosti pre verejné blaho sa uskutočnila  v októbri 1863  medzinárodná  konferencia v Ženeve, ktorej sa zúčastnili odborníci zo 16 štátov
  • V priebehu konferencie sa prijal rozoznávací znak – červený kríž na bielom poli (obrátená švajčiarska vlajka)
  • Jeho účelom bolo označiť a chrániť tých, ktorí sa starajú o zranených vojakov
  • Červený kríž ako inštitúcia bola na svete
zakladanie prv ch n rodn ch spolo nost
V závere Medzinárodnej konferencie (1863) došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností

Neskôr sa stali známe pod názvom národné spoločnosti ČK a ČP                   

Zakladanie prvých národných spoločností
liga spolo nost erven ho kr a
Liga spoločností Červeného kríža
  • prezident vojenského výboru Amerického Červeného kríža, na medzinárodnej zdravotníckej konferencii, v r. 1919 v Cannes navrhol zjednotiť spoločnosti ČK do jednej organizácie
  • Liga spoločností Červeného kríža  ustanovená národnými spoločnosťami  Francúzska, Veľkej Británii, Talianska, Japonska a  USA dňa 5. mája 1919, so sídlom v Paríži
  • od r. 1991 premenovaná na Medzinárodnú federáciu spoločností ČK/ČP
  • Úlohou = zlepšiť zdravotný stav ľudí žijúcich na územiach postihnutých konfliktami
  • Ďalším cieľom zjednotiť existujúce spoločností Červeného kríža a podporovať vznik nových
  • Medzi hlavné aktivity patrilo tiež organizovanie a koordinácia pomoci obetiam prírodných katastrof a epidémií
  • V roku 1939 bolo sídlo Ligy premiestnené do Ženevy
medzin rodn hnutie k p
V roku 1986 Červený kríž prijal nový názov: Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca  (niekedy sa ešte stále používa termín Medzinárodný Červený kríž)Medzinárodné  hnutie ČK/ČP
n rodn spolo nosti
Národné spoločnosti 
  • V súčasnosti  tvorí celosvetovú sieť Hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca 185 Národných spoločností,
  • 200 miliónov dobrovoľníkov a
  • 275 tisíc zamestnancov
hlavn udalosti
Hlavné udalosti   
  • Deň narodenia Henryho Dunanta – 8. máj 1828 – si od roku 1948 pripomíname v podobe Dňa Červeného kríža
  • V roku 1901 bola H. Dunantovi udelená Nobelova cena mieru     
  • V roku 1917, 1944 a v roku 1963 bola cena udelená tiež Medzinárodnému výboru Červeného kríža
  • Od roku 1995 má Medzinárodné Hnutie ČK/ČP štatút pozorovateľa pri Organizácii spojených národov (OSN)
za iatky erven ho kr a na slovensku
Začiatky Červeného kríža na Slovensku
  • Prvé stopy o činnosti r. 1881, činnosť Uhorský Červený kríž
  • Jedným z najstarších a najaktívnejších spolkov bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici
  • Novodobá história Červeného kríža na Slovensku sa začala písať 1. februára 1919, kedy vznikol Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť
  • Jeho prvou predsedníčkou sa stala dcéra prezidenta vtedajšej 1. ČSR T.G. Masaryka, Dr. Alica Masaryková
  • Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca v Ženeve
  • V prvých rokoch svojej existencie pomáhal ČSČK ľuďom postihnutým vojnou. Sprostredkovával komunikáciu s vojnovými zajatcami, budoval útulky pre matky s deťmi, vychovával ošetrovateľky
  • V časoch hospodárskej krízy nahrádzal svojou charitatívnou činnosťou nedostatky štátnej správy
za iatky erven ho kr a na slovensku1
Začiatky Červeného kríža na Slovensku
  • Rozdával šatstvo, zriaďoval sirotince, chudobince, stravovacie zariadenia, sanatóriá, venoval sa aj správe niekoľkých nemocníc a pomáhal vysťahovalcom
  • Počas druhej svetovej vojny Červený kríž v Čechách a na Morave násilne zanikol a jeho majetok prevzal Nemecký Červený kríž
  • Na Slovensku sa činnosť Ćerveného kríža podarilo udržať za prísne stanovených administratívnych opatrení, v duchu vtedajšieho vládneho režimu
  • K svojim pôvodným ideám sa Červený kríž na Slovensku vrátil počas Slovenského národného povstania a časoch oslobodzovania republiky
  • Po roku 1948 pracoval opäť ako Československý Červený kríž (ČSČK), mal svoj výbor a ďalšie orgány
samostatn n rodn spolo nos slovensk k
Samostatná Národná spoločnosť Slovenský ČK
  • 1993 Prešovská univerzita uskutočnila rokovanie delegátov SČK zo všetkých územných spolkov z celého Slovenska na ustanovujúcom zjazde
  • 1993 prijatie SČK za riadneho člena Medzinárodnej federácie Spoločností ČK/ČP
  • schválenie novej koncepcie a aktivít SČK na roky 1993 – 1997
2008 15 v ro ie slovensk ho erven ho kr a
2008 - 15. výročie Slovenského Červeného kríža
  • naďalej národnou spoločnosťou, ktorá pomáha ľuďom, aby mohli žiť ľudsky
  • Červený kríž sa zrodil podľa Ženevských dohovorov a ich dodatkových protokolov, ktoré SR ratifikovala a snaží sa ich aj dodržiavať
  • Aj v súčasnosti, keď má SČK úplne iné postavenie a obsah jeho práce sa zmenil po skončení 2. svetovej vojny, slová Henryho Dunanta: „Pomôžme všetci! Všetci sa každodenne z plných síl snažme o úprimnosť a odpustenie, o dobrotu a lásku, s odvahou a nádejou, že svet bude bez vojen a budeme žiť v mieri.“
7 z kladn ch princ pov
7 základných princípov
  • Základné princípy boli schválené XX. Medzinárodnou konferenciou Červeného kríža v októbri 1965 vo Viedni:

1. ľudskosť (humanity)Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa

1 udskos humanity
1. ľudskosť (humanity)
  • Medzinárodné hnutie Červeného kríža sa zrodilo z túžby poskytovať pomoc bez diskriminácie všetkým raneným na bojiskách
  • Usiluje sa v národnom a medzinárodnom meradle zmierňovať utrpenie a predchádzať mu, kdekoľvek sa vyskytne
  • Cieľom hnutia je chrániť zdravie, život a vysoko si vážiť a ctiť človeka
  • Podporuje vzájomné porozumenie, spoluprácu a trvalý mier medzi národmi.
2 nestrannos impartiality
2. nestrannosť (impartiality)
  • Červený kríž nerobí rozdiel medzi štátnou príslušnosťou, rasou, náboženským vyznaním, sociálnym postavením a politickou príslušnosťou
  • Jediným jeho úsilím je zmierniť utrpenie, pričom uprednostňuje najsúrnejšie prípady
3 neutralita neutrality
3. neutralita (neutrality)
  • V záujme udržania všeobecnej dôvery Červený kríž sa nezúčastňuje na nepriateľských akciách, ani na politických, náboženských, rasových a svetonázorových rozporoch
4 nez vislos independence
4. nezávislosť (independence)
  • Červený kríž je nezávislý
  • Národné spoločnosti pomáhajú pri humanitnej činnosti a rešpektujú zákony svojej vlastnej krajiny, musia si vždy zachovať svoju samostatnosť, ktorá im dovoľuje hocikedy konať podľa zásad Červeného kríža
5 dobrovo nos voluntary service
5. dobrovoľnosť (voluntary service)
  • Červený kríž má dobrovoľný charakter, upriamuje sa na poskytovanie pomoci a nie je motivovaný snahou po zisku
6 jednotnos unity
6. jednotnosť (unity)
  • V každej krajine môže byť len jedna národná spoločnosť Červeného kríža
  • Musí byť otvorená všetkým a musí vykonávať humanitnú činnosť na celom území svojej krajiny
7 univerz lnos svetovos universality
7. univerzálnosť - svetovosť (universality)
  • Červený kríž je svetová inštitúcia
  • V nej majú všetky národné spoločnosti rovnaké práva, zodpovednosť a povinnosť navzájom si pomáhať
erven kr a erven polmesiac vo svete
Červený kríž a Červený polmesiac vo svete
  • Národné spoločnosti existujú v 186 krajinách
  • Okrem nich fungujú vo svete aj Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca
  • spolu vytvárajú Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca
erven kr a erven polmesiac
Červený kríž a Červený polmesiac
  • Tri zložky Hnutia a predstavitelia štátov, ktoré podpísali Ženevské dohovory sa stretávajú každé štyri roky na Medzinárodnej konferencii Červeného kríža a Červeného polmesiaca
  • Konferencia je najvyšším rokovacím fórom Hnutia
  • hlavnou úlohou je rozhodovať o dôležitých otázkach súviciacich s humanitárnym právom a doktrínou, preskúmavať problémy týkajúce sa všeobecnej podstaty, prijímať uznesenia a dať mandáty MV ČK a Federácii
erven kr a erven polmesiac1
Červený kríž a Červený polmesiac
  • Snem delegátov pozostáva z predstaviteľov Medzinárodného výboru ČK, Medzinárodnej federácie ČK/ČP a Národných spoločností Stretáva sa každé dva roky.
  • Stála komisia je deväťčlenný orgán Medzinárodného hnutia, ktorý sa stretáva dvakrát do roka a koordinuje aktivity MV ČK a Federácie a zabezpečuje zásadné smerovanie Hnutia medzi medzinárodnými konferenciam, rokuje so zástupcami štátov.
slovensk erven kr
Slovenský Červený kríž
  • je jediná, vládou Slovenskej republiky dňa 8. 12. 1992 uznaná národná spoločnosť Červeného kríža, pôsobiaca na celom území Slovenskej republiky podľa Ženevských dohovorov, ich dodatkových protokolov a zákona č. 460/2007 Z. z.
  • Ako pomocná organizácia orgánov verejnej správy pôsobí v humanitárnej oblasti plní úlohy ustanovené medzinárodnými zmluvami a týmto zákonom
  • súčasťou Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a je členom Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca a pôsobí v súlade so základnými princípmi Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Štatútom Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, smernicami a ďalšími dokumentmi prijatými Medzinárodným hnutím ČK a ČP
aktivity k prv pomoc
Aktivity ČK - Prvá pomoc
  • Záleží na každom jedincovi, koľko ľudských životov sa podarí zachrániť
  • Základný kurz prvej pomoci (8 hod.) Kurz je - pre výrobnú, nevýrobnú sféru,- pre žiadateľov o vodičské oprávnenie.
  • Základná norma zdravotníckych vedomostí (16 hod.)- absolventi získavajú vedomosti uvedené v 8 – hod. kurze - ovládajú prvú pomoc aj pri zlomeninách, poraneniach jednotlivých častí tela a základy obväzovania- možnosť získať Európsky certifikát PP
  • Rozšírená norma zdravotníckych vedomostí (33 hod. EC)- rozšírenie jednotlivých kapitol školenia s riešením modelových situácií
aktivity k darovanie krvi
Aktivity ČK – Darovanie krvi

Kto môže byť darcom krvi? Každý zdravý človek vo veku od 18 do 60 rokov (pri opakovanom darovaní do 65 rokov), ktorý má viac ako 50 kg

Ako často možno darovať krv?Muži môžu darovať krv maximálne 4x do roka, ženy maximálne 3x do roka

aktivity k p tracia slu ba
získava informácie, ktoré pomáhajú objasniť osudy nezvestných ľudí, alebo tých, ktorí stratili kontakty so svojimi príbuznými pre prírodné katastrofy, vojny či iné nešťastia

Pátra po hroboch dedov, otcov, bratov a iných blízkych, ktorí zahynuli najmä v druhej svetovej vojne

pomáha pri hľadaní dokumentácie o väznení v koncentračných či zajateckých táboroch a na nútených prácach

Aktivity ČK - Pátracia služba
aktivity k soci lne innosti
Aktivity ČK - Sociálne činnosti
  • poskytuje obyvateľom SR sociálne služby, a to najmä:
  • opatrovateľskú a prepravnú službu
  • spoločné stravovanie
  • starostlivosť o ľudí žijúcich v domovoch SČK, v útulkoch pre ľudí bez prístrešia a týrané matky s deťmi
soci lne slu by s k v zemn ch spolkoch
sociálne služby SČK v územných spolkoch
  • rozvoz stravy do domácností pre imobilné a zdravotne postihnuté osoby
  • pranie bielizne krátkodobé krízové ubytovanie ľudí v krajnej tiesni
  • poskytnutie materiálnej pomoci formou ošatenia
  • klubová činnosť pre dôchodcov
  • starostlivosť o mentálne postihnuté deti v denných stacionároch
  • vzdelávacie prednáškové podujatia v oblasti zdravotnej výchovy a prevencie ochorení
  • požičiavanie rehabilitačných a kompenzačných pomôcok zdravotne postihnutým
  • primárna protidrogová prevencia
  • primárna prevencia HIV/AIDS
  • rekondičné letné tábory pre zdravotne oslabené deti a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia
aktivity k
Aktivity ČK
  • Vodná záchranná služba
  • Humanitárna pomoc - zmierňujeme utrpenie a následky katastrof či prírodných nešťastí: povodne, požiare, zemetrasenia, víchrice, prívalové vlny
  • doma i vo svete
  • finančné verejné zbierky, poskytujeme prvú pomoc, psychologickú podporu, jedlo, odev
problematika det ulice
Problematika detí ulice
  • definovanie pojmu „deti ulice“
  • problematika detí ulice vo svete
  • problematika detí ulice v Keni
  • gangy
  • možnosti riešenia situácie detí ulice v Nairobi
kto s deti ulice
Kto sú deti ulice?
  • deti na ulici - children on the street (udržiavajú vzťahy s rodinou a zvyčajne sa večer vracajú domov)
  • deti ulice - children of the street (s veľmi slabými väzbami na rodinu, trávia väčšinu dní a nocí na ulici a iba zriedkavo sa vracajú domov)
  • úplne odtrhnuté od rodiny (žijú v pouličných gangoch a prespávajú v provizórnych prístreškoch)
  • 2. generácia detí ulice (vznikajú silné väzby na ich skupiny, alebo gang)
deti ulice vo svete
Deti ulice vo svete
  • veľkomestá rozvojových krajín
  • veľké mestá vyspelých štátov (New York, Londýn, Paríž, Moskva) žije odhadom 54 miliónov
  • OSN - detí ulice celosvetovo na 150 miliónov
  • vo veku od 3 – 18 rokov
  • zastúpenie dievčat 3% - 30% z celkovej populácie detí ulice
deti ulice v afrike
1 miliarda ľudí v chudobných štvrtiach

v subsaharskej Afrike 70% obyvateľov miest nútených žiť v slumoch

1. Keňa 250tis, 2. JAR., 3. Etiópia 150tis.

Deti ulice v Afrike
pr iny n rastu det ulice v afrike
rýchly a nekontrolovaný urbanizačný nárast,

populačná explózia,

dezintegrácia rodiny,

nezamestnanosť a nízky príjem členov rodiny,

nefunkčný vzdelávací a sociálny systém

Príčiny nárastu detí ulice v Afrike
deti ulice v keni
250 000

v Nairobi okolo 60 000 detí ulice (1990 – 3600)

Nairobi: Kibera, Mathare, Dandora, Korogocho, Mathare, Kariobangi, Soweto, Mukuru atď.

„chokora“ (kutáč v smetníku, hromada odpadkov, človek, ktorý prehľadáva smeti, aby našiel jedlo )

Deti ulice v Keni
gang zoskupenie det ulice predstavuje v nimo n spolo ensk syst m
Gang - zoskupenie detí ulice predstavuje výnimočný spoločenský systém
  • nahrádza zdroj citovej a materiálnej podpory
  • ponúka ochranu, oporu, priateľstvo a súdržnosť
  • je organizovaný, má svojho vodcu a svoje pravidlá
  • jeho členovia zvyčajne preukazujú pevnú lojálnosť jeden voči druhému (delia si jedlo, oblečenie, prístrešie, informácie a drogy)
  • funguje tam systém deľby aplikovanej na širokú škálu predmetov a činností
slide149
... ale aj fetovanie lepidla, žobranie či drobné krádeže, ktoré neskôr často prerastajú až k lúpežným či ozbrojeným prepadnutiam
mo nosti rie enia situ cie det ulice v nairobi
Možnosti riešenia situácie detí ulice v Nairobi
  • Rehabilitácia jednotlivcov (pokus o návrat dieťaťa do rodiny)
  • Rôzny druh pomoci – strava, nocľah, oblečenie
  • Rehabilitácia prostredníctvom pobytových zariadení - „drop in“ / rehabilitačné centrá
  • Práca s gangom a jeho lídrom priamo v prostredí ulice
k ov pojmy
Kľúčové pojmy
  • rozvojové & rozvinuté krajiny
  • hlad
  • hladomor
  • podvýživa
  • poruchy výživy
  • kwashiorkor
  • marazmus
  • PEM
  • mikronutrienty
  • životný cyklus podvýživy
  • rizikové faktory podvýživy
  • nezabezpečený prístup k potrave
  • riešenia problému hladu a podvýživy
slide155
Hlad
  • Vymedzenie pojmu:
    • najextrémnejšia forma chudoby, kedy si jednotlivci alebo ich rodiny nemôžu dovoliť pokryť ich najzákladnejšiu potrebu na jedlo.
  • Prejavy hladu
    • hladovanie a hladomor. Ľudia, ktorí bojujú proti hladu musia čeliť chronickej podvýžive a nedostatku vitamínov a minerálov, ktorý vedie k zastaveniu rastu, slabosti a vysokej citlivosti na choroby.
slide156
Hlad
  • Krajiny s veľkým počtom obyvateľov, ktoré denne zápasia s hladom sú väčšinou
    • chudobné (ekonomický nedostatok) 
    • bez sociálnych istôt – chýba sociálna sieť, ktorú my môžeme bez problémov užívať (sociálne inštitúcie, vývarovne, stravné lístky, národné pracovné a tréningové programy a pod.). Ak si rodina žijúca v chudobnej krajine nemôže dopestovať potravu alebo zarobiť dostatok peňazí na jej zaobstaranie, nemá kde hľadať pomoc a hladuje.
  • Veľký nedostatok jedla - rozmery hladomoru.
najv ie svetov hladomory 20 21 storo ia
Veľký bengálsky hlad (1943-47)

1,5 až 3 mil.obetí na životoch

Ruský hladomor (1921-23)

5 mil.obetí

Roh Afriky – opakované hladomory (1970; 1990-92; 2000; 2006)

cca 8 mil. ohrozených ľudí

Haiti - hlad v dôsledku odlesňovania krajiny a prírodných katastrof (2008)

? obetí

Najväčšie svetové hladomory 20. - 21.storočia
podv iva vo svete
Podvýživa vo svete
  • 852 miliónov ľudí trpí nedostatkom jedla, hladom alebo podvýživou (FAO, 2006)
  • 200 miliónov detí do 5 rokov trpí akútnou alebo chronickou podvýživou (FAO, 2006)
  • Takmer 10 miliónov detí vo veku od 0-5 rokov zomrie ročne na hlad alebo podvýživu – až polovica všetkých detských úmrtí (UNICEF, 2007)
  • 30 miliónov detí sa ročne narodí so zaostalým vývinom (FAO, 2006)
  • 1 z 3 ľudí v rozvojových krajinách je postihnutý podvýživou z nedostatku vitamínov a minerálov (WHO, 2008)
  • Na následky hladu denne zomrie 16 tisíc detí a každých 5 sekúnd 1 dieťa
fakty pod a detsk ho fondu osn unicef
Fakty podľa Detského fondu OSN (UNICEF)
  • Deti vo veku 0-5 rokov trpiace hladom a/alebo podvýživou podľa regiónov
    • Južná Ázia (najmä India, Bangladéž, Pakistan)
      • Najviac postihnutých detí podvýživou = až 42 % z obyvateľov tejto oblasti (polovica podvyživených detí vo svete)
    • Subsaharská Afrika: „domov“ podvyživeného dieťaťa (?)
      • 28 %
    • Východná/ južná Afrika, západná/ stredná Afrika
      • 28 %
    • Stredo-východná/ severná Afrika
      • 17 %
    • Východná Ázia/ Pacifik
      • 14 %
    • Latinská Amerika/ Karibik
      • 7 %
situ cia v ivy a podv ivy v keni
Situácia výživy a podvýživy v Keni
  • 47 % Keňanov nemá zaistený prístup k potrave
  • 31 % detí do 5 rokov sú zaostalé vo vývoji
  • 20 % detí do 5 rokov majú nízku váhu
podv iva
Podvýživa
  • Vymedzenie pojmu:

= porušenie stavu výživy z nedostatku energetických zásob organizmu, nedostatku proteínov alebo vitamínov a stopových prvkov

  • Indikátory merania:
    • podváha
    • zastavený vývin/brzdenie vývoja
    • chudnutie/úbytok hmotnosti
poruchy v ivy
Poruchy výživy
  • spomalenie vnútromaternicového vývoja plodu a podvýživa tehotných matiek
  • kwashiorkor (proteínová podvýživa)
  • marazmus (energetická podvýživa)
  • PEM (proteínovo-energetická podvýživa)
  • podvýživa z nedostatku mikronutrientov
rizikov faktory podv ivy i
Rizikové faktory podvýživy I.
  • Zdravotné rizikové faktory
    • Matka:
      • nedostatočný stav výživy pred počatím,
      • nízka telesná výška (spôsobená podvýživou a infekciami v detstve),
      • slabá výživa počas tehotenstva (nízke priberanie na hmotnosti kvôli neadekvátnemu príjmu potravy),
      • ochorenia – malária, HIV/AIDS, TBC, ťažké mastitídy (zápal prsnej žľazy), porucha funkcie štítnej žľazy, iné infekcie,
      • neprimerané praktiky matky v starostlivosti o svoje dieťa (problémy pri dojčení) a iné...
rizikov faktory podv ivy i1
Rizikové faktory podvýživy I.
  • Zdravotné rizikové faktory
    • Choroby dieťaťa:
      • nízka pôrodná hmotnosť (výsledok podvýživy u matky),
      • vrodené chyby a abnormality,
      • infekcie (HIV/AIDS, osýpky, čierny kašeľ, TBC, hnačky) a parazitárne ochorenia,
      • rázštep podnebia a iné ...
    • Rodina dieťaťa a prostredie/ spoločnosť:
      • nedostatočný prístup k jedlu,
      • prítomná podvýživa u súrodencov,
      • slabá hygiena,
      • voda (nedostatok alebo jej kontaminácia),
      • nedostatočné zdravotnícke služby a iné ...
ivotn cyklus podv ivy

Znížený/ poškodený

mentálny vývoj

Vyššia

miera úmrtnosti

Zvýšené riziko

chronických chorôb

v dospelosti

Znížená schopnosť

starostlivosti o dieťa

Predčasné odvykanie

dieťaťa od kojenia

Novorodenec

- nízka

pôrodná hmotnosť

Starší ľudia

- podvýživení

Časté infekcie

Neprimeraná výživa,

slabé zdravie a

starostlivosť

Neprimeraná výživa,

slabé zdravie a

starostlivosť

Nedostatočná

výživa plodu

Neprimerané

doháňanie rastu

Dieťa

- zakrpatený vzrast

Žena- podvýživená

Tehotenstvo- nízke naberanie hmotnosti

Znížená

mentálna kapacita

Adolescent

- zakrpatený vzrast

Neprimeraná výživa,

slabé zdravie a

starostlivosť

Vyššia miera

úmrtnosti u matiek

Neprimeraná výživa,

slabé zdravie a

starostlivosť

Znížená mentálna kapacita

Zdroj: UN ACC/SCN, 2000

Životný cyklus podvýživy
rizikov faktory podv ivy ii
Rizikové faktory podvýživy II.
  • Socio-ekonomické faktory:
    • kultúra: mýty a povery z tradície
    • nevzdelanosť
    • chudoba
    • slumy
    • vojny, etnické nepokoje
    • rodiny s predispozíciou podvýživy a sociálne izolované rodiny
    • veľkosť rodiny a populácia
    • životné prostredie
    • globalizácia
rie enia probl mu hladu a podv ivy
Manažment a liečba podvýživy

stabilizácia a rehabilitácia/ realimentácia

Prevencia

dojčenie

očkovanie

životospráva

Stratégie eliminácie hladu a podvýživy

Riešenia problému hladu a podvýživy

?

strat gie elimin cie hladu a podv ivy
Stratégie eliminácie hladu a podvýživy
  • Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (r.1966) – čl.11
  • Dohovor o právach dieťaťa (r.1989) – čl.24, 27
  • Rímska deklarácia o nezávadnosti a zabezpečení potravy vo svete (r.1996)
  • Základné zásady prevencie
    • prístup k adekvátnej potrave
    • dobrý zdravotný stav matiek a malých detí
    • správna distribúcia potravín /zabezpečený prístup k potrave
  • Ochrana životného prostredia
loha soci lneho pracovn ka pri rie en probl mu hladu a podv ivy
Úloha sociálneho pracovníka pri riešení problému hladu a podvýživy
  • Práca s podvyživenými deťmi vo výživovom centre
    • meranie a váženie, sledovanie pokroku
    • distribúcia sušeného mlieka a výživových doplnkov
loha soci lneho pracovn ka pri rie en probl mu hladu a podv ivy1
Úloha sociálneho pracovníka pri riešení problému hladu a podvýživy
  • Práca s matkami a rodinami podvyživených detí
    • pozitívny úprimný prístup a hlboká motivácia k práci
    • vzdelávanie vo výživových programoch
    • pomoc a poradenstvo v sociálnych službách
  • Šírenie osvety, medializácia problému, účasť na verejných diskusiách a kongresoch
slide172
Zdravotné a

psycho-sociálne

aspekty HIV

detí v Keni.

prevalencia hiv aids v keni
1997: 14%

2007: 7,4 %

ženy: 8,7%

muži: 5,6%

dôsledok zmien v správaní obyvateľov

prístup k ART liečbe (213 000) 54%

Prevalencia HIV/AIDS v Keni
hiv aids v keni v r 2007
HIV/AIDS v Keni v r. 2007
  • Prevalencia u dospelých (15-64) 7,4% (NASCOP Kenya)
  • Dospelí a deti (0-64) žijúci s HIV: 1, 4 milióna
  • Smrť v dôsledku AIDS: 73 tisíc
  • denne zomiera 700 ľudí
  • AIDS siroty : 1,3 milióna
situ cia hiv aids det
SVET v r. 2007

2.1 milóna detí žijúcich s HIV

290 tisíc detí, ktoré umreli v dôsledku AIDS

420 tisíc novo infikovaných

KEŇA

10% detí je HIV diagnostikovaný do 5 r.

40% HIV detí zomrie do 1. roku

s ART nádej dožiť sa dospelosti

Vertikálny prenos:

20 - 35%

Situácia HIV/AIDS detí
testovanie hiv v keni
VCT= centrá diagnostiky a poradenstva

len 1 z 3 dospelých (35 %) (15-64r.) bol niekedy testovaný na HIV

viac ako 50% žien, 75% mužov nikdy neboli testovaní

Deti ??

Testovanie HIV v Keni
poradenstvo hiv de om
Poradenstvo HIV deťom
  • Pred testovaním– infromovaný súhlas, posúdenie psycho-sociálnych faktorov, postoj dieťaťa, osobná anamnéza
  • Po testovaní – negatívny/pozitívny výsledok
  • Oznámenie diagnózy – negácia, popretie, vyjednávanie, akútny smútok, seba-obviňovanie, depresia, akceptácia reality
  • Počas liečby
  • V terminálnom štádiu
  • Nádej
potreby hiv det
Biologické: jedlo: (proteíny,emzýmy, minerály, vitamíny), domov, hygiena, oblečenie, zdravotná starostlivosť

Psychologické: stimulácie, zmysel života, zmysel vlastnej identity, vyhliadky do budúcnosti

Sociálne: lásky a bezpečnosti,optimálna socializácia, akceptácie, rozvoj schopností a talentov

Potreby HIV detí
zdravotn zmeny
Štádium akútnej infekcie

Latentné asymptomatické štádium

Symptomatické štádium : malé oportúnne infekcie / veľké oportúnne infekcie = AIDS

Najčastejšie príznaky infekcie HIV u detí:

strata hmotnosti

chronické hnačky

neprospievanie

kandidóza v ústach

pretrvávajúca horúčky, atď.

Zdravotné zmeny
zdravotn zmeny1
Zdravotné zmeny

Oportúnne infekcie:

  • pneumocystová pneumónia
  • toxoplazmová encefalitída
  • meningitída
  • tuberkulóza
  • chronická gastroenteritída
  • Herpes zoster
  • lymfómy
  • kožné ochorenia: Kaposhiho sarkóm, atď.
slide181

Kaposhiho sarkóm

Kandidoza v ustach

Kandid. spoje-ná s oparom

AIDS

herpes simplex

Kaposh. sarkóm

kandidóza

kandidóza

kandidóza

Kaposhiho sarkóm

prekanceróza jazyka

lymfadenopatia

psychologick zmeny hiv det
Emocionálna oblasť: strach, smútok, hnev, zlosť, bezmocnosť, agresia, seba-obviňovanie, anxiózne stavy, frustrácia, emočná deprivácia, depresia, sebadeštukcia, pokusy o samovraždu

Obranné mechanizmy:

supresia

fixácia

regresia

racionalizácia

substitúcia

identifikácia

Psychologické zmeny HIV detí
zmeny u hiv det
Zmeny u HIV detí
  • Vegetatívna oblasť: napätie, precitlivenosť, telesná slabosť, krátky dych, sucho v ústach, atď.
  • Kognitívna oblasť: nedôvera, zmätok, poruchy novopamäti, poruchy koncentrácie, obsedantné poruchy, atď.
  • Poruchy správania a životosprávy: spánku, strata chuti do jedla, uzatváranie sa do seba, atď.
stigma diskrimin cia
Stigma, diskriminácia

AIDS je tichý zabijak...

„Stigma je dôvod prečo epidémia AIDS pokračuje v devastovaní ľudskej spoločnosti na celom svete.. „

  • odsúdenie, izolácia
  • odmietnutie
  • nepochopenie
spiritu lne z ujmy
Spirituálne záujmy
  • „ Aj deti sú pútnici, ktorí na svojej ceste skúšajú nájsť zmysel sveta a zmysel svojho života„
  • Záleží od faktorov: vek, zdravotný stav, prežívanie viery, náboženské rituály,
  • Zmätok: AIDS = dôsledok morálneho úpadku, zavrhnutie hriechu / milovanie hriešnikov
  • Smrť rodiča, chudoba, deprivácia, násilie = komplikujú spirituálne prežívanie detí, zaťažujú detskú čistotu
  • Poskytnúť priestor a pomoc: vysvetlenie zodpovednosti, vzťahovanie hriechu na seba
  • separačné rituály, rozlúčky pri sviečke, modlitby, spomienkové sv. omše
o hiv deti potrebuj
Lásku a prijatie

Zdravotnú starostlivosť

Psycho-sociálnu asistenciu

Spirituálnu podporu

Našu konkrétnu pomoc...

Čo HIV deti potrebujú?
kto nesie zodpovednos
Jednotlivci, rodiny

Štát

Cirkev, rehoľné rády

Neziskové organizácie

Spolky a hnutia

Komunitné programy

Rovesnícke skupiny

Svojpomocné skupiny

Ja / My ???

Kto nesie zodpovednosť ??