1 / 58

Makroregión juhovýchodnej Ázie

Makroregión juhovýchodnej Ázie. POLOHA. Juhovýchodná Ázia je územie o rozlohe 4,5 milióna km 2 (približne veľkosť EÚ), kde žije cez 600 miliónov ľudí (počtom o niečo viac ako EÚ) Leží medzi veľkými prírodnými i štátnymi jednotkami – Indiou a Čínou. POLOHA. Pevninská časť

alesia
Download Presentation

Makroregión juhovýchodnej Ázie

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Makroregión juhovýchodnej Ázie

  2. POLOHA • Juhovýchodná Ázia je územie o rozlohe 4,5 milióna km2(približne veľkosť EÚ), kde žije cez 600 miliónov ľudí (počtom o niečo viac ako EÚ) Leží medzi veľkými prírodnými i štátnymi jednotkami – Indiou a Čínou.

  3. POLOHA Pevninská časť Polostrov juhovýchodnej Ázie leží medzi Indiou a Čínou a medzi Tichým oceánom na východnej strane a na západnej strane Indickým oceánom. Makroregión juhovýchodnej Ázie môžeme rozdeliť na pevninskú a ostrovnú časť. • K pevninskej časti radíme nasledujúce krajiny: • Mjanmarsko (bývala Barma) • Thajsko • Vietnam • Kambodža • Laos

  4. Ostrovná časť • Nachádza sa južne od pevniny avšak časť Malajzie je spojená s pevninou. Táto časť tvorí akýsi most medzi Áziou a Austráliou. • Do ostrovnej juhovýchodnej Ázie zaraďujeme: • Malajzia • Indonézia • VýchodnýTimor • Singapur • Filipíny • Brunej Obe oblasti ležia na okrajoch tektonických platní a vyznačujú sa vysokou seizmickou a sopečnou aktivitou.

  5. POVRCH • Pre túto oblasť Ázie sú charakteristické strnulé zemské masy a ostrovné oblúky posiate vulkánmi, bažinaté nížiny a do výšky čnejúce sa horské masívy, široké šelfové moria a príkre hlbokomorské priekopy. • Typické sú početné ostrovy sopečného pôvodu s množstvom činných sopiek. Sever kontinentálnej časti ohraničujú vrchy. Rieky lemujú nížiny a intenzívne poľnohospodárstvo sa uplatňuje len pozdĺž dolných tokov a v deltách.

  6. Pre región juhovýchodnej Ázie je charakteristická častá vulkanickáčinnosť a zemetrasenia v Indonézii a na Filipínach

  7. POVRCH • Pevninská časť • Mjanmarsko – Kumon Taung (vrch Hkakabo Razi, 5 885m.n.m.), Chin Hills, Arakanské vrchy, Šanská plošina • Thajsko – Tanen Taunggyi, Koratska plošina • Laos – Annamské vrchy, Chuor Phnum Kravanh • Vietnam – Hoang Lien Son, • Ostrovná časť • Indonézia – Sumatra – Pegunungan Barisan • Borneo – Pegunungan Muller • Sulawesi – Pegunungan Quarles • Papua (Západný Irian) – Pegunungan Maoke (vrch Puncak Jaya, 5 030 m.n.m.), Jazirah Doberai • Malajzia – Banjaran Tamabo • Filipíny – Cordillera Central

  8. Vertikálna členitosť

  9. Fyzickogeografická mapa a 3D mapa reliéfu juhovýchodnej Ázie

  10. PODNEBIE • Regiónu juhovýchodnej Ázie dominuje tropické vlhké (ekvatoriálne) podnebie. Prevládajú trvale vysoké teploty v nížinách, prívalové dažde, málo úrodnej pôdy a bujná tropická vegetácia. Pre ostrovy pozdĺž rovníka sú typické malé sezónne rozdiely v chode zrážok a rozložení teplôt. Ďalej od rovníka sú už viditeľné obdobia sucha. • Na pevninskej časti môžeme podnebie charakterizovať ako monzúnové. Letný monzún prináša z juhu zrážky od apríla do septembra a zimný zase zo severu suchý vzduch od októbra do marca. Týmto sa striedajú obdobia sucha a dažďov. Nachádzajú sa tu tropické lesy. • Pre oceánsku časť je podnebie tropické vlhké, s dažďovými pralesmi.

  11. PODNEBIE • Priemerná mesačná teplota vzduchu juhovýchodnej Ázie sa pohybuje okolo 25 - 30°C. • V makroregióne sa priemerne mesačné množstvo zrážok pohybuje v rozmedzí od 150 – 200 mm. • Silné tajfúny postihujú najmä pobrežie Vietnamu a Filipín. Obr.: Priemerná ročná teplota a množstvo zrážok

  12. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE • Tropické dažďové pralesy juhovýchodnej Ázie sú najvlhšie na Zemi a rozmanitosťou fauny a flóry sa vyrovnávajú pralesom Južnej Ameriky. • Došlo k narušeniu pôvodného tropického ekosystému, ale na ostrovoch Kalimantan a Sulawesi, rovnako ako v severných oblastiach pevninskej časti - zachované pôvodne prírodné prostredie ako aj druhová skladba • Problém -citlivé na akékoľvek zmeny. Novo získaná pôda je úrodná len niekoľko rokov, veľmi skoro sa vyčerpá a zarastá druhotným porastom. Pre jeho odstránenie je potrebná ťažká mechanizácia, ktorú obyvateľstvo často nemá k dispozícii. Slonia tráva zaberá značné plochy v pevninskej časti a na Filipínach. Oblasti s týmto porastom nie je možné využívať pre poľnohospodárstvo

  13. Obr. 1 hore:Odlesnené oblasti dažďových pralesov Obr. 2: Vegetácia

  14. VODSTVO • Makroregión juhovýchodnej Ázie obmýva Indický oceán zo západnej strany a Tichý oceán z východnej strany. Na západnej strane pevninskej časti sa nachádza Andamanské more. Ostrovnú časť oddeľuje Juhočínske more, juhozápadnú stranu Filipín obmýva Suluské more, južne od ostrova Borneo je Jávske more. • Najväčšia a najvodnatejšia rieka makroregiónu je Mekong, medzi ďalšie významné rieky patrí Iravadi, Salwin, Menam a Červená rieka. • Významné jazerá: Tônlé Sap (Kambodža), SrinagarindReservoir, Sirikit Reservoir (Thajsko), Nam Ngum (Laos), Lake Lanao, Manila Bay (Filipíny), Danau Toba (Indonézia – Sumatra) => rybolov

  15. VODSTVO • Pre obyvateľstvo juhovýchodnej Ázie má nesmierny význam more. Znamená dôležitú dopravnú komunikáciu, zdroj príjmu z rybolovu ako aj ťažba nerastných surovín. • S výnimkou Laosu majú k moru prístup všetky štáty a Melacký prieliv je jednou z najfrekventovanejších morských úžin na svete. • Singapur je najdôležitejší prístav regiónu. Singapur bol vybudovaný Britmi uprostred mangrovových porastov na neobývanom ostrove. Poloha umožnila Singapuru kontrolovať obchod vo veľkej časti sveta a bola podnetom pre hospodársky rast. Dnes je životná úroveň Singapuru porovnateľná s európskou.

  16. HOSPODÁRSTVO • V regióne sa prejavujú veľké rozdiely v hospodárskej sile medzi krajinami s politickou stabilitou a trhovým hospodárstvom a nestabilnými štátmi s centrálnym plánovaním a bez demokratického zriadenia. Singapur, Malajzia a Thajsko sa zaradili medzi ázijské tigre, ich ekonomika dynamicky rastie a životná úroveň obyvateľstva stúpa. Na opačnej strane stoja krajiny so socialistickou orientáciou ako Vietnam, Laos, Kambodža a Mjanmarsko, kde početné vnútorné a vonkajšie konflikty brzdia rozvoj spoločnosti. Prírodné bohatstvo Tropické lesy poskytujú vzácne drevo - exportuje sa najmä teak, eben a mahagon.

  17. HOSPODÁRSTVO Nerastné suroviny Z Malajského polostrova sa na priľahlé ostrovy tiahne najvýnosnejšícínový pás na svete. Vo veľkom množstve sa nachádza železná ruda (Malajzia, Filipíny), mangán (Filipíny, Indonézia) a wolfram (Mjanmarsko, Thajsko). Dôležité sú fosílne paliva, najmä ropa. Ropná oblasť pokrýva celý Sundský šelf a značne vylepšuje platobnú bilanciu Indonézie. Okrem ropy sa tu nachádzajú zásoby zemného plynu. Malý Brunej nevstúpil do Malajzijskej federácie, aby sa o svoje zisky z ťažby ropy nemuseli deliť. Bohatstvom a orientáciou na ťažbu ropy sa podobá krajinám v oblasti Perzského zálivu.

  18. Mapa nerastných surovín juhovýchodnej Ázie 1 – Sundský šelf, 2 – jadrové regióny, 3 – hranica medzi kontinentálnou a ostrovnou časťou, 4 – ropa, 5 – wolfram, 6 – mangán, 7 – cín, 8 – železná ruda, 9 - meď

  19. Poľnohospodárstvo • Aj keď v niektorých krajinách rýchle rastie priemyselná výroba, juhovýchodná Ázia je poľnohospodárskym regiónom. Najmenej výnosný je tradičný rotačný poľnohospodársky systém. Týmto spôsobom sa pestujú strukoviny a ovocie v riedko osídlených oblastiach. • V husto zaľudnených riečnych nížinách prevláda pestovanie ryže. Rovnako ako v celej monzúnovej Ázii je hlavnou potravinou a v Mjanmarsku a Thajsku dôležitou exportnou komoditou. * Ryža tu predstavuje najdôležitejší potravinový článok. Jej pestovanie je namáhavé – sadenie a zber úrody prebieha vždy ručne. V boji proti burine pomáhajú kŕdle kačíc.

  20. Poľnohospodárstvo • Ďalším poľnohospodárskym systémom je plantážnictvo, ktoré je zamerané na export, zavedené Európanmi. Produkty plantážnictva sú predmetom medzinárodného obchodu, prevládajú plodiny ako cukrová trstina, palma olejná a káva na Jáve a Filipínach, kaučukovník v Malajzii a na Sumatre.

  21. HOSPODÁRSTVO V nekomunistických krajinách juhovýchodnej Ázie sa prejavujú silné integračné tendencie. Združenie zemí juhovýchodnej Ázie (ASEAN) sa sformovalo v roku 1967, je to regionálna organizácia 6 štátov. Pôvodnými členmi boli Thajsko, Malajzia, Singapur, Indonézia a Filipíny, v roku 1984 sa pripojil Brunej. Cieľom je urýchľovať hospodársky rast, sociálny a kultúrny rozvoj a podporovať stabilitu členských krajín. Organizácia má zároveň slúžiť akoprotiváha vojenských síl Vietnamu a hospodárskej sily Japonska a Číny. Vlajka a znak ASEANu

  22. Z pohľadu ekonomiky a hospodárstva sú zaujímavé krajiny ako Thajsko a Malajzia. Prudkému rozvoju krajín pomohlo USA tým, že odbúralo colné bariéry a otvorilo svoje trhy a Japonsko, ktoré dodalo najmodernejšiu techniku a investície. Ekonomiku ovládajú nadnárodné spoločnosti (juhokórejský Samsung...). V týchto krajinách klesá význam poľnohospodárstva, využíva sa lacná, ale kvalitná pracovná sila. Majú cielenú proexportnú politiku (daňové úľavy, reštrukturalizácia nosných odvetví...). Medzi významné exportné artikle patria textilné výrobky (odevy), elektronika, spotrebný tovar, automobily.

  23. OBYVATEĽSTVO • Počet obyvateľov celkom: cca 600 mil. • Indonézia, Filipíny a Vietnam patrili v roku 2013 ku hornej 10 najľudnatejších krajín v Ázii s počtom obyvateľov: Indonézia 250 mil.; Filipíny 100 mil.; a Vietnam 90 mil. • K najmenej zaľudneným štátom juhovýchodnej Ázie patrí Brunei s počtom obyvateľov 407 000 a Východný Timor s 1,45 milióna obyvateľov. • Prevláda mongoloidná rasa

  24. Hustota zaľudnenia

  25. Rozdelenie populácie

  26. RELIGIOZITA • Pre makroregión juhovýchodnej Ázie je charakteristické náboženstvo islam. Výnimku tvoria Filipíny, ktorých obyvateľstvo je v prevažnej miere prihlásené k rímskokatolíckemu náboženstvu. Tabuľka: Prevládajúce náboženstvá za jednotlivé krajiny

  27. Rozšírenie najvýznamnejších náboženstiev v juhovýchodnej Ázii

  28. JAZYKOVÁ ŠTRUKTÚRA • Indonézia – indonézština (štandardizovaná forma malajčiny), angličtina, holandčina • Thajsko – thajčina • Singapur – angličtina, malajčina, čínština, tamilčina • Brunej – malajčina, angličtina, čínština • Malajzia – malajčina • Filipíny – filipínčina, angličtina • Kambodža – khmérčina • Laos – laoština, francúzština, angličtina • Vietnam – vietnamčina • Mjanmarsko – barmčina • Východný Timor - tetumčina a portugalčina

  29. HISTÓRIA • Keď si Európania v 19. storočí podmanili väčšinu juhovýchodnej Ázie, boli poznatky o nej minimálne. Región bol tradičnou zónou spojenia medzi Indiou na západe a Čínou na severe. Najmä Číňania sa mnohé stáročia zaujímali o juhovýchodnú Áziu a šírili sem svoju kultúru a svoj vplyv. • Druhá svetová vojna zoslabila koloniálnu nadvládu a britské, francúzske, holandské a portugalské kolónie sa postupne osamostatnili. S rozvojom národného uvedomenia poklesol aj vplyv Číny a Indie. • Počas vojny boli štáty tohto regiónu pod okupáciou Japonska, ktoré sa snažilo oblasť vymaniť z európskeho vplyvu. Ako prvý získali nezávislosť Filipíny a Mjanmarsko (1943). Britskí vojaci (Mjanmarsko)

  30. HISTÓRIA • V jednotlivých štátoch nastal boj o moc medzi marxistickými a nemarxistickými silami. Silná komunistická vzbura prebehla na konci 40. rokov na Filipínach a počiatkom 60. rokov v Indonézii. • Najsilnejšie vojenskéstrety medzi komunistickými a nekomunistickými silami sa uskutočnili v Indočíne. Vietnam sa po vojnách s Francúzskom a USA snažil získať dominantné postavenie v Laose a v Kambodži • a vojenský ich ovládnuť. • Dôsledkom boli početné konflikty s Thajskom, Čínou a nevládnymi skupinami v oboch krajinách. Ustupujúce britské sily

  31. KULTÚRA • V regióne juhovýchodnej Ázie je pozoruhodná mozaika kultúr, etník a náboženstva. Vedľa pôvodných domorodých skupín v mnohých krajinách nájdeme početné menšiny Číňanov a Indov, napríklad v Malajzii je to 35% Číňanov a 10% Indov. • Tieto nepôvodné skupiny pomáhali aktivizovať obchod, výrobu aj lodnú dopravu. Najmä Číňania získali v ekonomike jednotlivých zemí značné pozície alebo boli hospodársky úspešnejšie ako miestne obyvateľstvo. • V Mjanmarsku a v Thajsku sa asimilovali a prevzali aj miestne mená, v Malajzii a najmä v Singapure sa po odchode koloniálnych úradníkov dostali do privilegovaného postavenia a uchovali si svoje tradície a zvyky.

  32. KULTÚRA So sociálnymi, hospodárskymi a politickými problémami sa stretajú hlavné mestá. V hlavných mestách ako napríklad Rangún (Mjanmarsko), Bangkok (Thajsko), Jakarta (Indonézia), Manila (Filipíny) sú veľkými obchodnými centrami a prístavmi. V každom sú letiská, najlepšie nemocnice, vedecké a kultúrne inštitúcie a priemyselná výroba. Avšak zároveň je v nich badateľný jav, kedy mnoho ľudí žije v úplnej chudobe prímestských chatrčí. Vo veľkých mestách tak žijú akoby dva svety. Jeden moderný, západne orientovaný a druhý zaostalý. Ešte väčší rozdiel je medzi mestami a poľnohospodárskym vidiekom, kde mnoho ľudí ešte dnes žije ako v stredoveku. Medzi najľudnatejšie štáty patrí Indonézia, Vietnam, Filipíny a Thajsko.

  33. ZAUJÍMAVOSTI • Began (Mjanmarsko) – jedna z najvýznamnejších archeologických oblastí juhovýchodnej Ázie • Angkor Vat (Kambodža) – chrám z roku 1113 n.l. budovy z kameňa a tehál, zdobené reliéfmi zobrazujúcimi mýtické výjavy s hinduistickými bohmi a veľkolepé kráľovské sprievody. • Thajsko - plávajúce trhy – hlavné mesto Bangkok je rušné a preľudnené mesto (6 mil.obyvateľov). Bolo postavené na riečnom ostrove a pretína ho množstvo kanálov. Člny sampas slúžia ako plávajúce trhy. Obchodníci na nich predávajú čerstvé ovocie a zeleninu, kupujúci sú taktiež na člnoch. • Kareni – na pahorkoch severovýchodného Thajska žije približne 600 000 príslušníkov domorodých kmeňov. Najpočetnejším horským kmeňom sú Kareni. Pochádzajú z Mjanmarska, ale prisťahovali sa do Thajska, aby unikli pred politickými nepokojmi. Ženy etnika Padaung, ktoré patrí ku Karenom, nosia na krku zlaté obruče. • Brunejský sultán – v štáte Brunej vládne sultán, ktorý žije v najväčšom paláci na svete a patrí k najbohatším ľudom na zemi. • Indonézia – tvorí ju najväčšia reťaz ostrovov na svete. Je tam viac ako 17 000 ostrovov, ktoré ležia v troch časových pásmach.

  34. Began Thajsko – plávajúce trhy Žena etnika Padaung Angkor Vat Brunej – palác sultána

  35. Brunej

  36. Politické zriadenie: autonómny sultanát (monarchia) Hlavné mesto: Bandar Seri Begawan Veľké mestá: Bangar, Sukang Rozloha: 5 770 km² Počet obyvateľov: 400 tis. Hustota zaľudnenia: 70 obyv./km²  Religiozita: islam Hospodárstvo: Priemysel - ťažba ropy a zemného plynu a ich export – tvorí 56% HDP. Poľnohospodárstvo - väčšina potravín sa dováža HDP: $54,800 (2013 est.) EÚ: $34,500 (2013 est.) $54,900 (2012 est.) Slovensko: $24,700 (2013 est.) $55,200 (2011 est.) Jazyk: malajčina, angličtina, čínština

  37. Filipíny

  38. Politické zriadenie: republika Hlavné mesto: Manila Veľké mestá: Cebu, Davo Rozloha: 299 764 km² Počet obyvateľov: 100 mil. Hustota zaľudnenia: 330 obyv./km² Religiozita: kresťanstvo Hospodárstvo: Priemysel - výroba elektroniky, prístrojov a textilu; bohaté náleziská medi, niklu a ropy. Poľnohospodárstvo - pestovanie predovšetkým na export (ryža, kukurica, kokosové orechy, manilské konope, cukrová trstina, tabak, ovocie). Chov zvierat (byvoly, ošípané, hydina) je zaostalý. HDP per capita: $4,700 (2013 est.) $4,400 (2012 est.) $4,200 (2011 est.) Jazyk: filipínčina, angličtina

  39. Indonézia

  40. Politické zriadenie: prezidentskárepublika Hlavné mesto: Jakarta Veľké mestá: Surabaja, Medan Rozloha: 1 912 988 km2 Počet obyvateľov: 250 mil. Hustota zaľudnenia: 130 obyv./km² Religiozita: islam Hospodárstvo: nerastné suroviny (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď). Poľnohospodárstvo – juta, kokosové orechy, kaučuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, čaj a cukrová trstina. Významný rybolov. Spolu poľnohospodárstvo a priemysel tvoria 59% HDP. HDP per capita: $5,200 (2013 est.) $5,000 (2012 est.) $4,800 (2011 est.) Jazyk: indonézština (štandardizovaná forma malajčiny), angličtina, holandčina

  41. Kambodža

  42. Politické zriadenie: konštitučná monarchia Hlavné mesto: Phnom Pénh Rozloha: 181 040 km²  Počet obyvateľov: 15 mil. Hustota zaľudnenia: 60 obyv./km²  Religiozita: budhizmus Hospodárstvo: Priemysel - najdôležitejšími exportnými položkami sú surová guma a drevná guľatina. Poľnohospodárstvo – tvorí 50% HDP; pestovanie ryže, cukrovej trstiny. Lov sladkovodných rýb (jazero Tônlé Sab) HDP per capita: $2,600 (2013 est.) $2,400 (2012 est.) $2,300 (2011 est.) Jazyk: khmérčina

  43. Laos

  44. Politické zriadenie: ľudovárepublika Hlavné mesto: Vientian Rozloha: 236 800 km²  Počet obyvateľov: 5,9 mil. Hustota zaľudnenia: 24 obyv./km²  Religiozita: budhizmus Hospodárstvo: Poľnohospodárstvo – vytvára 57% HDP; pestovanie ryže, kávy, bavlníku, čaju, tabaku HDP per capita:$3,100 (2013 est.) $2,900 (2012 est.) $2,700 (2011 est.) Jazyk: laoština, francúzština, angličtina

  45. Malajzia

  46. Politické zriadenie: federatívnakonštitučná volená monarchia v rámci Commonwealthu Hlavné mesto: Putrajaya Rozloha: 329 733 km²  Počet obyvateľov: 30 mil.  Hustota zaľudnenia: 90 obyv./km² Religiozita: islam Hospodárstvo: nerastné suroviny (cín, volfrám, železo, bauxit, ropa, zemný plyn), elektronika, elektrotechnika, výroba presných prístrojov, gumárenská výroba a spracovanie dreva. Poľnohospodárstvo - ryža, kokosové orechy, kakao, čaj, kaučuk a palmový olej HDP per capita: $17,500 (2013 est.) $17,000 (2012 est.) $16,400 (2011 est.) Jazyk: malajčina

  47. Mjanmarsko

  48. Politické zriadenie: federálna republika Hlavné mesto: Nepito Rozloha: 676 578 km² Počet obyvateľov: 53 mil. Hustota zaľudnenia: 80 ob./km²  Religiozita: budhizmus (90%) Hospodárstvo: Prevládajúcim odvetvím je poľnohospodárstvo - pestovanie ryže, cukrovej trstiny, čaj, bavlník. Najdôležitejším exportným produktom je drevná guľatina. Významný vývozca teakového dreva. Najväčší zisk za export predstavuje ťažba ddiamantov a zemného plynu. HDP: 770 USD/obyv. Jazyk: barmčina

  49. Singapur

More Related